Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508208010
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508208010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci

navrhovateľa: SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD, sídlo: Cyperská republika, Afentrika Court,
Office 2, 6018, Larnaca, zapísaná v Registri obchodných spoločností (Companies register) pod č. HE
257931, právne zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Nitra, Štúrova
č. 13, IČO: 47 249 650, proti odporcovi: G. E., trvalý pobyt: T., v konaní zastúpený opatrovníkom
pre konanie: K. C., zamestnankyňa Okresného súdu piešťany, o návrhu na zaplatenie 426,48 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, č.k. 6Rob 356/2008-28 z 29.04.2010.

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ - spoločnosť Debtinvest Limited, sídlo: Britské Panenské ostrovy, 33 Porter Road,
P.O.Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, návrhom z 28.07.2008, doručeným súdu 30.07.2008,
navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 426,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,08% za každý aj začatý deň omeškania 11.11.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žiadal,
aby súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Návrh odôvodnil tým, že
02.05.2003 uzavrela spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. s odporcom Úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej

spoločnosť Home Credit Slovakia,a .s., poskytla a odporca čerpal revolvingový úver s úverovým
rámcom 497,91 eur. Čerpaný úver sa odporca zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po
19,92 eur až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Termín splatnosti mesačnej
splátky bol účastníkmi zmluvy dohodnutý vždy k 20.temu dňu v mesiaci. Nakoľko si odporca aj
napriek viacerým výzvam neplnil svoju povinnosť, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., pristúpila
k zosplatneniu celého čerpaného úveru podľa Hlavy 8 § 2 písm. a) Úverových podmienok výzvou
k splateniu celého úveru z 18.08.2004, na základe ktorej bol odporca vyzvaný na zaplatenie celého

čerpaného úveru vo výške 545,97 eur. Oznámením o postúpení pohľadávok z 28.06.2006 došlo k
postúpeniu predmetnej pohľadávky na navrhovateľa. Odporca uhradil pôvodnému veriteľovi spoločnosti
Home Credit Slovakia sumu vo výške 119,50 eur (6 x splátka vo výške 19,92 eur - 21.10.2004,
25.11.2004, 20.12.2004, 17.01.2005, 25.02.2005 a 16.03.2005). Dlžná suma v zmysle Výzvy k splateniu
celého úveru z 18.08.2004 predstavuje žalovanú sumu 426,48 eur (545,97 eur - 119,50 eur). Odporca
tiež uhradil navrhovateľovi celkom sumu 99,58 eur (2 splátky po 49,79 eur 27.11.2006 a 27.12.2006).
Uvedené platby boli podľa ustanovenia Hlavy 9 § 4 Úverových zmluvných podmienok započítané na 8%zmluvnú pokutu podľa ustanovenia Hlavy 9 § 2 Úverových zmluvných podmienok v celkovej výške 43,68
eur a na úroky z omeškania vo výške 0,08% za každý deň omeškania zo sumy 426,48 eur od 31.05.2006
do 10.11.2006 v celkovej výške 54,71 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca sa dostal s úhradou

dlžnej sumy v žalovanej výške do omeškania, navrhovateľovi vznikol v zmysle ustanovenia Hlavy 9 § 2
Úverových zmluvných podmienok, ďalej nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania
vo výške 0,08% z každej dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
doručenia výzvy k splateniu úveru. Navrhovateľ si zaplatenie uvedeného zmluvne dohodnutého úroku
z omeškania nárokuje od 31.05.2006. Vzhľadom však na uvedené započítanie si navrhovateľ uplatňuje

zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 426,48 eur až od 11.11.2006 do zaplatenia. Navrhovateľovi tiež
voči odporcovi vznikol v zmysle ustanovenia Hlavy 9 § 2 Úverových zmluvných podmienok aj nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní, t. j. sumy 43,68
eur, pričom však na uvedené započítanie si navrhovateľ zaplatenie uvedenej pokuty neuplatňuje, ako
aj ďalších nárokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, predovšetkým zaplatenie 100% zmluvnej pokuty v
zmysle ustanovenia Hlavy 9 § 3 Úverových zmluvných podmienok.

Podľa § 173 ods. 2 Občianske súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ak platobný rozkaz nemožno doručiť
čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz
spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý však v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia zrušil, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, nakoľko
bol jeho pobyt neznámy. Z uvedeného dôvodu súd odporcovi následne ustanovil opatrovníka pre
konanie.

Uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 9C 241/2010-56 z 22.08.2013, súd vyhovel návrhu
navrhovateľa na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z pôvodného navrhovateľa

Debtinvest Limited.

Opatrovník pre konanie podaním z 01.10.2014 vzniesol námietku premlčania.

Navrhovateľpredsúdomzotrvalnapísomnepodanomnávrhuajnapriekvznesenejnámietkepremlčania
zo strany opatrovníka pre konanie odporcu vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní sa jedná o dlh,
ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy uzatvorenej v zmysle príslušných ustanovení Obchodného

zákonníka, a preto sa premlčacia doba predlžuje na 4 roky, keďže vzniknutý záväzkový vzťah
je obchodnoprávny. Zo strany opatrovníka pre konanie odporcu, resp. odporcu nebola namietaná
neprijateľnosť akejkoľvek zmluvnej podmienky, teda je možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva
bola uzavretá platne a je platná v celosti. Žiadna jej podmienka nie je neprijateľná.

Opatrovník pre konanie pred súdom navrhol návrh zamietnuť pre premlčanie uplatnenej pohľadávky.

Navrhovateľ právom záverečnej reči uviedol, že predmetným návrhom navrhovateľ riadne preukázal
svoj uplatnený nárok, považuje ho za dôvodný. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Súd z Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES“
súd zistil, že 02.05.2003 spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., Winterová 7, Piešťany, IČO: 36
234 176, uzavrela s odporcom zmluvu o úvere (č. zmluvy XXXXXXXXXX). V zmluve sa zmluvné

strany dohodli, že spoločnosť poskytne odporcovi prostredníctvom úverovej karty peňažné prostriedky
do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca dohodnutého na výšku 497,91 eur. Odporca sa
zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach vo výške 19,92 eur, splatných
vždy k 20. dňu v mesiaci.Z Výzvy k splateniu celého úveru z 18.08.2004 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na splatenie dlhu, ktorý
k 31.07.2004 činil 545,97 eur z dôvodu, že k 17.08.2004 bol odporca v omeškaní s úhradou 7 splátok
v celkovej výške 139,41 eur.

Z Oznámenia o postúpení pohľadávok z 28.06.2006 súd zistil, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.,
postúpila svoje pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy na spoločnosť Česká poisťovňa - Slovensko,
akciová spoločnosť, ktorá 05.06.2006 v plnom rozsahu postúpila pohľadávku voči odporcovi vo výške
426,49 eur na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a. s., Heydukova 6, Bratislava, IČO:35 874
392.

Z Oznámenia o postúpení pohľadávky z 06.07.2006 súd zistil, že spoločnosť Asset Portfolio Servicing

Slovakia, a. s., Heyduková 6, Bratislava, IČO: 35 874 392, predmetnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy
č. 5206054365 postúpila na spoločnosť DEBTINVEST LIMITED, Pasea Estate, Road Town Tortola,
Britské Panenské ostrovy, IČO: 609191.

Z § 9 Hlavy 9. Záverečné ustanovenia Úverových podmienok spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s.,
súd zistil, že odporca ako klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek

svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré
má voči spoločnosti. Spoločnosti oprávnená pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť 3. osobám.

Podľa § 3 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

V zmysle vyššie vykonaného dokazovania mal súd za preukázané Úverovou zmluvou o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, že 02.05.2003, že medzi právnym

predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a odporcom došlo k uzatvoreniu
spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane navrhovateľ ako veriteľ - právnická
osoba, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako podnikanie, a na druhej strane odporcom
ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úverového rámca a spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z predmetnej zmluvy súd pritom nemal
za preukázané, že by sa jednalo o prípady upravené v ust. § 1 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom teda spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže,

nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov (porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne, č.k. 17Co 167/2011-73 z 23.11.2011).Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 6 ods. 3 písm. b/ z.č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie,
ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody..

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých obchodných podmienkach vo svojej prílohe, okrem iného, ako
vzor odporúča členským štátom uzákoniť ako neprijateľnú podmienku aj podmienku, ktorá má poskytnúť
dodávateľovi možnosť previesť práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v prípade, že to vedie k
obmedzeniu záruk spotrebiteľa bez jeho súhlasu.

Predmetná zmluva z 02.05.2003 bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie
a pred prijatím právnej úpravy vykonanej zákonom č. 150/2004 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka),
ktorá zaviedla inštitút neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Súd pritom zastáva názor,
že bez ohľadu na pozitívne právne vymedzenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom systéme
Slovenskej republiky, je za účelom približovania sa práva s právom Európskej únie aj v prípadoch

spotrebiteľských zmlúv uzavretých pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie potrebné
vykladať hmotné právo v čase vzniku zmluvy eurokomformne. Tu súd dáva do pozornosti nález
Ústavného súdu ČR z 15.06.2009, sp. zn. I. ÚS 342/09, podľa ktorého: „Obecné soudy měly by nalést
takový výklad ustanovení Občánskeho zákoníku ve znění účinném v době uzavření smlouvy...., který
by reflektoval nejen shora uváděné ústavnoprávny podmínky, ale též obsah a účel európske ochrany

spotřebitele v příslušných směrnicích, byť v okamžiku vzniku daného smluvního vztahu neexistovala v
českém právním řádu úprava implementujíci týto směrnice a ČR nebyla členem EU“.

V danej vec mal súd z obsahu úverovej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú „Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. „(ďalej len „ÚZP“) uvedené na rube zmluvy za
preukázané, že v zmluve bola odporcovi možnosť postúpiť akúkoľvek pohľadávku voči úverovému

veriteľovi na tretie osoby bez jeho písomného súhlasu výslovne zakázaná. Na druhej strane právnemu
predchodcovi navrhovateľa zmluva bez akéhokoľvek obmedzenia umožňovala pohľadávky zo zmluvy
voči odporcovi postúpiť (§ 9 Hlavy 9. Záverečné ustanovenia ÚZP). Takýmto
zmluvným dojednaním sa s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy
vytvorila nerovnováha medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu, čo súd považuje za porušenie práva

odporcu ako spotrebiteľa, čo má za následok rozpor s dobrými mravmi a následnú absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorý vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým
veriteľom a úverovým dlžníkom. Inštitút postúpenia pohľadávky je zákonom prípustný inštitút. Zmluvná
podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve umožňujúca postúpenie pohľadávky, bez ďalšieho,
ešte nezakladá sama o sebe nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a nie je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ však zmluvná podmienka umožňuje postúpiť pohľadávku
iba dodávateľovi, ktorý si v zmluve jednostranne naformuloval podmienku písomného súhlasu v prípade
postúpenia spotrebiteľom, takáto zmluvná podmienka už na prvý pohľad vyvoláva pocit nerovnováhy.
Právaapovinnostiúčastníkovzmluvyniesúvtakomtoprípadevsúvislostisprávompostúpiťpohľadávky
zo zmluvy vo vzťahu k obom zmluvným stranám vyvážené, keďže ani neboli v predmetnej zmluve

individuálne dohodnuté, čo vykazuje znaky hrubého nepomeru v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany, na základe čoho súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami túto
zmluvnú podmienku, ktorá je nevyvážená, posúdil ako neplatnú.V danej veci právny predchodca navrhovateľa ako úverový veriteľ postúpil pohľadávky proti odporcovi
z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy na ďalšie subjekty, a tie následne na navrhovateľa. Vychádzajúc
z citovanej právnej úpravy súd potom dospel k záveru, že takýto výkon práva pôvodného úverového

veriteľa delegovaný na navrhovateľa je konaním v rozpore s dobrými mravmi (nakoľko zmluvná
podmienka, ktorá umožňovala postúpiť práva iba jednej strane a neumožňovala takto urobiť aj druhej
strane, je nevyvážená). Súd dopĺňa, že v súvislosti s opakovaným postúpením pohľadávky sa odporca
ako spotrebiteľ dostal do výrazne zhoršeného právneho postavenia a došlo k obmedzeniu jeho záruk
ako spotrebiteľa bez jeho súhlasu. Ak by sa odporca chcel domáhať svojich práv, musel by si ich uplatniť

nie u pôvodného úverového veriteľa, ale v rôznych časových obdobiach u rôznych veriteľoch, čím by bol
značne diskriminovaný. Konanie pôvodného úverového veriteľa a následných subjektov, na ktoré bola
pohľadávka úverového veriteľa postúpená, takto vykazuje znaky sťaženia sa domáhania práv (sťaženie
garancií) úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo je možné považovať za vybočenie z pravidiel
morálky, ktorú súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, proti ktorej má každý spotrebiteľ právo na
ochranu. Právne úkony učinené v rámci tejto nekalej obchodnej praktiky uvedenej vo formulároch v

neprospech spotrebiteľa súd považoval pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Pretože na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, zmluvy o postúpení práva na tretie osoby
a následne na navrhovateľa súd považoval za neplatné právne úkony, teda navrhovateľ sa nemohol
stať nositeľom oprávnenia uplatňovať voči odporcovi (porovnaj rozsudok Okresného súdu Kežmarok,
č.k. 4C/59/2012 z 19.02.2013).

Nazákladeuvedenéhopretosúdvsúladesvyššiecitovanýmzákonnýmiustanoveniamidospelkzáveru,
že navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaným účastníkom konania.

Pre úplnosť veci však súd zároveň k vyjadreniu navrhovateľa, že v predmetnom konaní sa jedná o dlh,
ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy uzatvorenej v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka, a preto nemohlo dôjsť k účinnému vzneseniu námietky premlčania odporcom, pretože

premlčacia doba sa predĺžila na 4 roky, uvádza, že v danej veci je nesporné, že ide o spotrebiteľský úver
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o ustálenie, či v danej veci
sa použijú ustanovenia o premlčaní Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka (pretože je
nepochybné, že úver je absolútnym obchodom a súd toto nespochybňuje), súd v prvom rade považoval
za nevyhnutné vyhodnotiť, resp. ustáliť, či právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku možno

považovať pre spotrebiteľa za priaznivejšiu, alebo nie.

Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie
obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie
obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na

argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický
systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o
občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na

presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve
strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na
obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým
dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a
preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný

(rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2013 sp. zn. 6 Co 2/2013, pozn. súdu: súd vo
výroku rozhodnutia pripustil dovolanie, a bolo zistené, že toto v zákonnej lehote podané nebolo).

Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky),
ako premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci
je pre odporcu ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje

kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd považoval
ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa, pričom
k tomuto záveru dospel aj z dôvodu, že navrhovateľ namietal v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), že tým, že odporca čiastočne plnil svoj záväzok,malo toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva
aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného
plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí,

začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie
úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia
Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o
premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa
oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené)

o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého
kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov je potrebné konštatovať, že
úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Táto je totiž „citlivejšia“. Súd sa preto nestotožnil s názorom navrhovateľa, že v danej veci možno
aplikovať § 407 Obchodného zákonníka.

Na základe uvedeného preto, ak právny predchodca navrhovateľa podal návrh súd 30.07.2008, pričom k

zosplatneniuúverudošlovýzvouz18.08.2004stým,abyodporcauhradildlhbezodkladne,t.j.minimálne
03.09.2004 ako nasledujúceho dňa po doručení výzvy (ktorá bola odporcovi doručená 02.09.2004),
dňom 04.09.2004 sa odporca dostal do omeškania. Týmto dňom začala plynúť 3 - ročná premlčacia
lehota, ktorá uplynula 04.09.2007. Preto, ak právny predchodca podal návrh na začatie konania na súde
30.07.2008, učinil tak po márnom uplynutí premlčacej lehoty, a teda odporca dôvodne vzniesol námietku

premlčania.

Z uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, na základe

ktorého úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech
nemal, nakoľko odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu
spisu súd nezistil, že mu v konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave

prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.