Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Scud/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200539
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu R. C. H.
L., nar. XX. S. XXXX, prechodne bytom L. R. XX, XXX XX J., štátny občan A. A. republiky, právne
zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Advokátska
kancelária, Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície
Prešov, Ul. Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
zo dňa 16. apríla 2013 sp. zn. PPZ-HCP-PO2- 108-003/2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. apríla 2013 č. PPZ-HCP-PO2-108-003/2013 v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov zo dňa 08.
februára 2013 č. PPZ-HCP-PO8-KP-121-007/2013 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 207,02 Eur, ktoré je povinný zaplatiť
v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Alice
Petrovskej Homzovej, advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou zo dňa 04. júna 2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného zo dňa 16. apríla 2013 č. PPZ-HCP-PO2-108-003/2013 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov zo dňa 08. februára 2013 č.

PPZ-HCP-PO8-KP-121-007/2013, ktoré žiadal zrušiť, vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať
náhradu trov konania.

Žalobca poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu voči ktorému podal odvolanie,
ako aj na výrok rozhodnutia žalovaného. Dôvodil tým, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné,
zmätočné pre nedostatok dôvodov, pretože s dôvodmi jeho odvolania a argumentáciou sa vysporiadal
žalovaný tak, že opätovne uviedol skutočnosti uvádzané správnym orgánom prvého stupňa a neustále
dôvod skrýva za všeobecný pojem - správnu úvahu. Podľa žalobcu správna úvaha pokiaľ nemá byť
ľubovôľou správneho orgánu, musí byť postavená na dôkazoch a argumentácii.

Žalobca argumentoval tým, že rozhodnutia správnych orgánov sú nesprávne, zmätočné v rozpore s
vykonaným dokazovaním, tendenčné a správny orgán nesprávne aplikoval právne normy, čím došlo k
porušeniu ustanovenia § 46 a § 47 Zákona o správnom konaní. Tendenčnosť a zaujatosť správneho
orgánu sa prejavila v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu kde je uvedené, že správny orgánrozhodol podľa ustanovenia § 26 ods. 2 písm. h), pričom citoval uvedené ustanovenie zákona. Zaujatosť
správnych orgánov je zrejmá aj z vykonaného dokazovania, ktoré vykonávali správne orgány len v
jednomsmerevneprospechžiadateľaopobyttak,abybolažiadosťoobnoveniepovolenianaprechodný

pobyt zamietnutá. Zo zistených skutočností boli už vtedy vyvodzované úplne nelogické a nezmyselné
závery, čo sa premietlo aj do samotného odôvodnenia rozhodnutí.

Poukázal nato, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že nepreukázal, že žalobca je schopný uživiť seba, poukazuje
na nesplnenie ustanovenia § 25 ods. 9 a jeho výpočet a ďalej oponuje obsahom ustanovenia § 27
zákona , ktoré je špecifickým ustanovením pre obnovenie povolenia na prechodný pobyt. Naproti tomu

ustanovenia § 25 a 26 obsahujú všeobecné podmienky. Podľa žalobcu žalovaný neaplikoval správne
toto špecifické ustanovenie § 27 ods. 6 v rozhodnutí a nesprávne aplikovali aj ustanovenie § 25 ods.
9 zákona.

Zdôraznil pritom, že správny orgán sa neriadil právnym názorom Krajského súdu v Prešove v jeho
rozsudku.

Pri hodnotení a zisťovaní hospodárskych pomerov spoločnosti podľa žalobcu pochybili oba správne

orgány, pretože vychádzali z neaktuálnych starých údajov o zisku spoločnosti a údaje o základe dane za
rok2008,2009,2010súpretotokonanieprebiehajúcevroku2011irelevantné.Správnyorgánjepovinný
rozhodovať podľa stavu aktuálneho v čase rozhodnutia a preto podľa žalobcu v správnom konaní pokiaľ
bol predložený výpis z účtu podľa ktorého sa na účtoch spoločnosti ABAN, s.r.o. ku dňu 06. júnu 2011
nachádzalo 32 694,85 Eur mal vychádzať správny orgán z tohto údaju. Z dôkazov nachádzajúcich sa

v spisoch správnych orgánov vyplýva, že tieto prostriedky pochádzajú z preukázateľne realizovaných
obchodov a sú ziskom spoločnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca spĺňa podmienku v ustanovení § 27 ods. 6 zákona č.
48/2002 Z.z., pričom správny orgán však na podklade neaktuálnych údajov a bez opory vo vykonanom
dokazovaní dospel k opačnému záveru, čím bolo porušené vyššie uvedené ustanovenie, ako aj

ustanovenie § 46 a 47 Zákona o správnom konaní.

Podľa žalobcu takýmto spôsobom správneho orgánu odvolávajúc sa na správnu úvahu bol porušený
Správny poriadok, konkrétne ustanovenie § 32 a § 34, podľa ktorého je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady. S týmto argumentom sa odvolací orgán
vysporiadal spôsobom, že to nie je pravda a bez akéhokoľvek odôvodnenia.

Čo sa týka hľadiska prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR, žalobca má za to, že
spoločnosť ABAN, s.r.o. si plní všetky povinnosti voči štátnym inštitúciám ( odvody, úhrady za služby,
nemá dlhy ) a preto je prínosom pre hospodárstvo SR.

Žalovaný svoje rozhodnutie zdôvodnil tými istými argumentmi ako prvostupňový správny orgán a síce,
že skutočnosť, že si žalobca plní svoje povinnosti a platí za služby nemožno považovať za prínos pre

hospodárstvo SR. Pretože sa nedopúšťa protiprávneho konania, nie je prínosom pre hospodárstvo SR.
Žalobca ďalej tvrdí, že spoločnosť ABAN, s.r.o. prispieva do štátneho rozpočtu formou priamych daní a
nepriamychdaní-DPHzatovaryaslužby,tedanepochybneprínosomvtejtooblastije.Svojoučinnosťou
tiež prispieva k rozvoju hospodárstva tým, že sa zúčastňuje na výmene tovarov a služieb.

Žalobca v závere uviedol, že žalovaný sa opäť aj v otázke prínosu pre hospodárstvo SR vôbec

nevysporiadalsjehoargumentamiarozhodnutieoprelzaseosprávnuúvahubezakýchkoľvekdôkazova
argumentov.Zodôvodnenianiejemožnézistiťzaakýchokolnostíjepodľasprávnehoorgánupodnikanie
cudzinca prínosom, resp. zanedbateľným prínosom pre hospodárstvo SR a prečo jeho podnikanie nie
je prínosom.

Podľa žalobcu správny orgán bol povinný rozhodovať podľa právneho a skutkového stavu v čase

vydania rozhodnutia nie v čase podania žiadosti. Preto správne orgány ak rozhodovali o žiadosti zo dňa
10.06.2011 v roku 2013 mali brať v úvahu aktuálny stav. Neriadili sa tak ustanovením § 32 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní.K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.08.2013, pričom vo vyjadrení poukázal na
dôvody napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na tieto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnúť.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov

Rozhodnutím pod sp. zn. PPZ-HCP-PO8-KP-121-007/2013 zo dňa 08.02.2013 ako správny orgán
príslušný na konanie vo veciach pobytu cudzincov v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z. o
pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdil
žiadosť účastníka konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a
s prihliadnutím na ustanovenie § 131 ods. 10 Zákona o pobyte cudzincov rozhodol podľa ustanovenia §
27 ods. 4 zákona č. 48/2002 Z.z. s poukázaním na ustanovenia § 26 ods. 2 písm. h) zákona predmetnú

žiadosť zamietol, keďže účastník konania nespĺňa podmienku udelenia prechodného pobytu, ktorá je
uvedená ustanovení § 25 ods. 3 písm. c) zákona.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že žiadosť o obnovenie povolenia na
prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania bola osobne účastníkom konania
podaná dňa 10. júna 2011 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Prešov. K žiadosti o

obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania žalobca priložil aj potvrdenie o tom, že
má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie, doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu, výpis
z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností a zmluvu o nájme 2-izbového bytu. Poukázal na pôvodne
vydané rozhodnutie zo dňa 26.10.2011 pod č. PPZ-HCP-PO8-KP-496-026/2011, ktorým zamietol

žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt žiadateľa a rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý
potvrdil dňa 30.12.2011 pod č. PPZ-HCP-PO2-292-003/2011 prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.09.2012 č.k. 12Scud 1/2012. Prvostupňový správny
orgán citoval ustanovenia § 125, § 130 ods. 10, § 25 ods. 3 písm. c), § 27 ods. 4,5,6 a § 26 ods. 2
písm. h) Zákona o pobyte cudzincov a zdôraznil, že účastník konania k žiadosti o obnovenie povolenia

na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania priložil ako doklad preukazujúci
finančné zabezpečenie pobytu, potvrdenie o priznaní dani z príjmu právnických osôb za rok 2010,
vydané Daňovým úradom Bratislava III, z ktorého je zrejme, že spoločnosť ABAN, s.r.o., v ktorej je
účastník konania konateľom, dosiahla po zdanení zisk 2 573,29 Eur. Základne imanie spoločnosti
ABAN, s.r.o. je 6 638,80 Eur a výška vkladu účastníka konania je 1 659,70 Eur, čo predstavuje 25%-

ný podiel. Účastník konania ( žalobca ) bol v období od 30. júla 2008 do 27. júna 2011 spoločníkom
spoločnosti ISTCO, s.r.o. Správnym orgánom bolo zadovážené vyjadrenie Daňového úradu Bratislava
III, z ktorého je zrejmé, že spoločnosť ISTCO, s.r.o., v rokoch 2008 až 2010 nevykonávala žiadnu
podnikateľskú činnosť a nevlastní žiaden majetok. Z uvedeného vyplýva, že podiel účastníka konania
na zisku spoločnosti ABAN, s.r.o., za rok 2010 je 644,82 Eur a zo spoločnosti ISTCO, s.r.o., 0 Eur.

Spoločnosť ABAN, s.r.o. ako vyplýva z písomných informácií podala na Daňový úrad Pezinok daňové
priznania, v ktorých uviedla, že v roku 2008 bol základ dane 0 Sk a daňová povinnosť 0 Sk. Ďalej uviedla,
že roku 2009 bol základ dane 0 Eur a daňová povinnosť 0 Eur a v roku 2010 bol základ dane 3 176,68
Eur a daňová povinnosť 603,56 Eur. Po zdanení dosiahla spoločnosť ABAN, s.r.o. zisk 2 573,29 Eur. Z
toho vyplýva, že podiel daňového odvodu účastníka konania je 150,89 Eur. Z uvedeného je zrejme, že

prínos podnikateľskej činnosti žalobcu je pre hospodárstvo Slovenskej republiky zanedbateľný. Žalobca
ďalej k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel
podnikania priložil ako doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu aj výpis z účtu spoločnosti
ABAN, s.r.o., zo dňa 06. júna 2011 so zostatkom 32 694,85 Eur. Keďže spoločnosť ABAN, s.r.o., dosiahla
v rokoch 2008 a 2009 zisk 0 Eur a v roku 2010 zisk 2 573,29 Eur, správny orgán po využití správnej

úvahy dospel k záveru, že finančné prostriedky na účet spoločnosti ABAN, s.r.o., boli vložené účelovo, s
cieľompreukázaťskutočnosť,žežalobcadisponujedostatočnoufinančnouhotovosťounazabezpečenie
pobytu a to aj napriek skutočnosti, že jeho podiel na zisku spoločnosti ABAN, s.r.o., bol 644,82 Eur.
Správny orgán po zhodnotení dôkazov týkajúcich sa zisku spoločnosti ABAN, s.r.o., vyhodnotil všetky
doklady vzal v úvahu zdanený príjem účastníka konania v spoločnosti ABAN, s.r.o., za rok 2010 vo

výške 385,99 Eur a dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienku ustanovenú v § 27 ods. 6 Zákona
o pobyte cudzincov.Prvostupňový správny orgán argumentoval v odôvodnení rozhodnutia poukazom na preverovanie sídla
spoločnosti ABAN, s.r.o., ktorým bolo zistené, že táto spoločnosť má na tejto adrese prenajaté priestory
- kanceláriu od spoločnosti IMCa, s.r.o., toho času premenovanej na AB, s.r.o. V predmetnej kancelárii

č. 515b nie je zriadené pripojenie na internet, telefónna linka č. XX XX XXX XXX je zriadená a funkčná,
avšak z predložených faktúr za telefonické služby od začiatku prenájmu priestorov spoločnosťou ABAN,
s.r.o., vyplýva, že za celé doterajšie obdobie, s výnimkou dvoch mesiacov júl a august 2011 mala
táto spoločnosť nulové náklady na telefonické hovory. Z toho je zrejmé, že spoločnosť ABAN, s.r.o., si
túto telefónnu linku platila, ale ju nevyužívala. Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na to, že

spoločnosť ABAN, s.r.o., nezamestnáva žiadnych zamestnancov, poštu pre spoločnosť od informátora
na recepcii preberá slečna P., zamestnankyňa spoločnosti ISTCO, s.r.o., Táto spoločnosť využíva
tie isté kancelárske priestory ako spoločnosť ABAN, s.r.o. Po prvej previerke vykonanej dňa 09. júla
2011 Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava pribudol nový faxovo-kopírovací prístroj, počítač
s monitorom, chladnička, žalúzie na oknách a devätnásť kusov zakladačov - šanónov, z ktorých je
využívaných šesť kusov. Ostatné sú prázdne a neoznačené. Detailná kontrola tejto dokumentácie bola

zameraná na firemnú dokumentáciu spoločnosti ABAN, s.r.o., keďže spoločnosť ISTCO, s.r.o., v rokoch
2008 až 2010 podľa vyjadrenia Daňového úradu Bratislava III, nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť a taktiež nevlastní žiaden majetok. Správny orgán tiež poukázal nato, že vo výpise bankového
účtu zajanuársanenachádzajúžiadnevýznamnépohyby.Zamesiacfebruár2011sanaúčteuskutočnili
dva pohyby a to kreditný pohyb v sume 18 248,00 Eur od príkazcu z G. a platba za dovoz tovaru

v sume 15 555,00 Eur pre príjemcu z Y.. Z kontrolovaných výpisov z účtu spoločnosti ABAN, s.r.o.,
ako aj z výpisu z účtovnej knihy bolo zistené, že okrem pár výnimiek sa na účte tejto spoločnosti
vyskytujú len pravidelné pohyby v súvislosti s formálnym chodom tejto spoločnosti (prenájom priestorov,
mobilný telefón, účtovnícke služby). Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť nevykonáva podnikateľskú
činnosť a tým pádom ani žalobca nekoná v mene tejto spoločnosti s výnimkou ojedinelých bankových

transakcií vykonaných konateľom C. R. H.. Zamestnankyňa spoločnosti ISTCO, s.r.o., bližšie informácie
o predmete podnikania a podnikateľských aktivitách spoločnosti ABAN, s.r.o., neuviedla, a to aj napriek
tej skutočnosti, že za túto spoločnosť vybavuje údajnú administratívnu agendu, čo však nevedela
preukázať. So žalobcom nekomunikuje, nikdy ho nevidela, nevie aký jazyk ovláda. Žalobcovi nebola
nikdy doručovaná žiadna pošta. Správny orgán prihliadal aj na toto vyjadrenie, avšak pre rozhodovanie

vo veci samej to nemalo podstatný vplyv. Previerkou bolo zistené, že od roku 2008 spoločnosť ABAN,
s.r.o., platila za prenájom priestorov spoločnosti IMCa, s.r.o. a za prenájom telefonickej linky a jej
používanie, aj keď ju vlastne do júla 2011 nepoužívali.

Vo výpisoch za mesiac august aj september sa nenachádzajú žiadne významné pohyby, iba platby za
služby od spoločnosti Orange, IMC a atď. Z kontrolovaných výpisov z účtu spoločnosti ABAN, s.r.o., ako

ajzvýpisuzúčtovnejknihybolozistené,žeokrempárvýnimieksanaúčtetejtospoločnostivyskytujú len
pravidelné pohyby v súvislosti s formálnym chodom tejto spoločnosti ( prenájom priestorov, mobilný
telefón, účtovnícke služby). Celkový objem pohybov na účte |za rok je veľmi nízky, čo korešponduje aj
so ziskom spoločnosti. )

Správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt prihliadal najmä

na prínos podnikateľskej činnosti účastníka konania pre hospodárstvo Slovenskej republiky a zistil, že
prínos podnikateľskej činnosti účastníka konania pre hospodárstvo Slovenskej republiky bol za obdobie
rokov 2008, 2009 a 2010 spolu 150,89 Eur,

čo správny orgán vyhodnotil ako veľmi malý a dospel k záveru, že prínos podnikateľskej

činnosti účastníka konania pre hospodárstvo Slovenskej republiky je zanedbateľný.

Účastník konania k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky
na účel podnikania priložil ako doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu aj výpis z
účtu spoločnosti ABAN, s.r.o., zo dňa 06.06.2011 so zostatkom 32 694,85-Eur. Keďže spoločnosť
ABAN, s.r.o., dosiahla v rokoch 2008 a 2009 zisk 0,- Eur a v roku 2010 zisk 2 573,29- Eur správny orgán
po využití správnej úvahy dospel

k záveru, že finančné prostriedky na účet spoločnosti ABAN, s.r.o., boli vložené účelovo,

s cieľom preukázať skutočnosť, že účastník konania disponuje dostatočnou finančnouhotovosťou na zabezpečenie pobytu a to aj napriek skutočnosti, že jeho podie na zisku

spoločnosti ABAN, s.r.o. bol 644,82-Eur. Správny orgán po zhodnotení dôkazov týkajúcich

sa zisku spoločnosti ABAN, s.r.o. vyhodnotil predložený výpis z účtu spoločnosti ABAN, s.r.o. ako

zavádzajúci údaj.

Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona cudzinec priloží k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt
doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú účel pobytu. V danom prípade je potrebné mať na zreteli,
že pri žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt nestačí preukázať účel pobytu len samotným
výpisom z obchodného registra, ale je nutné preukázať aj skutočnosť, že účastník konania plní účel, na
ktorý mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. udelením aj obnovením povolenia na prechodný

pobyt na účel podnikania sa sleduje tá skutočnosť, že cudzinec bude na území Slovenskej republiky
vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a zároveň, že táto jeho podnikateľská
činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

Správny orgán následne uviedol, že na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.09.2012,
číslo 12Scud/l/2012-49, v ktorom je uvedené, „Žalovaný pri rozhodovaní o obnovení povolenia na

prechodný pobyt nepostupoval ani v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože výšku
príjmov spoločníkov a konateľov je potrebné skúmať aj v zmysle písomných dokladov o vyplatení
finančnej odplaty, ktoré doklady každý z nich mal predložiť v rámci tohto konania" vyzval splnomocnenú
osobu účastníka, konania na predloženie listiny potrebnej na vykonanie dôkazov a to písomných
dokladov o vyplatení odplaty účastníkovi konania za rok 2010 zo všetkých spoločnosť Registrovaných

na území Slovenskej republiky v ktorých v tomto období pôsobil. Splnomocnená osoba na túto výzvu
nereagovala.

Následne správny orgán zaslal splnomocnenej osobe ďalšiu výzvu, v ktorej ju poučil o právach účastníka
konania v tomto konaní, pričom dal možnosť splnomocnenej osobe, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohla vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V tejto výzve

správny orgán opätovne vyzval splnomocnenú osobu účastníka konania na predloženie listiny potrebnej
na vykonanie dôkazov a to písomných dokladov o vyplatení odplaty účastníkovi konania za rok 2010 zo
všetkých spoločnosti registrovaných na území Slovenskej republiky, v ktorých v tomto období pôsobil
účastník konania. Taktiež ju v tejto výzve poučil o tom, že ak v určenej lehote sa k predmetnej veci
nevyjadrí alebo nedoloží požadované listiny, tak správny orgán vydá rozhodnutie o žiadosti účastníka

konania bez jej vyjadrenia a požadovaných listín Splnomocnená osoba ani na túto výzvu nereagovala.

Správny orgán pred opätovným vydaním rozhodnutia bral v úvahu tvrdenie splnomocnenej osoby
účastníka konania z jej písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené na správny orgán ešte pred vydaním
prvého rozhodnutia v tejto veci a to, že účastník konania spĺňa podmienky na obnovenie povolenia na
prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania a že je vo verejnom záujme udelenie

povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky najmä s prihliadnutím na verejný záujem,
bezpečnostné hľadisko., hospodárske potreby Slovenskej republiky a prínos podnikateľskej činnosti
pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nestotožnil s týmto tvrdením, nakoľko podľa ustanovenia či.
3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov je verejný záujem definovaný ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný

prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

Keďže definícia verejného záujmu nie je v zákone uvedená, tak správny orgán má zato, že pre výklad
pojmu verejný záujem, ktorý je uvedený v § 26 ods. 1 písm. a) zákona je definícia zo zákona číslo
357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov taktiež využiteľná,
nakoľko prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky je taktiež aj

majetkovým prospechom alebo iným prospechom všetkým občanom.

Správny orgán nemá k dispozícii jediný dôkaz na konštatovanie, že je vo verejnom záujme ucelenie
povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky najmä s prihliadnutím na. verejný,
záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky a prínos podnikateľskej
činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky, práve naopak s prihliadnutím na hospodárske potreby

a prínos podnikateľskej činnosti účastníka konania pre hospodárstvo Slovenskej republiky je možnékonštatovať, že prínos podnikateľskej činnosti účastníka konania je pre hospodárstvo Slovenskej
republiky zanedbateľný.

Správny orgán neposudzoval iba tú skutočnosť, že účastník konania si plnil záväzky, ale prihliadal aj na

skutočnosť, že účastník konania nespĺňa podmienku obnovenia prechodného pobytu ustanovenú v §
27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a to že cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na
prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania
uživiť seba, prípadne svoju rodinu a vzhľadom na jeho podiel na zisku v spoločnosti ABAN, s.r.o.,
vo výške 644,82-Eur dospel záveru, že účastník konania zo zdaneného príjmu z tohto podnikanie je

schopný sa uživiť.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo totožné dôvody, ako sú uvádzané v žalobe žalovaný ako odvolací
orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.04.2013 pod sp. zn. PPZ-HCP-PO2-108-003/2013
tak, že výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že rozhodnutie
správneho orgánu rozhodnutie správneho orgánu č. PPZ-HCP-P08-KP-121-007/2013 zo dňa 08.
02. 2013 v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdzuje a odvolanie proti tomuto

rozhodnutiu zamieta.

Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že ako orgán príslušný podľa ustanovenia §58 ods. 1
Správneho poriadku preskúmal v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie, odvolanie účastníka konania
a súvisiaci spisový materiál. Konštatoval splnenie podmienok odvolania, týkajúce sa prípustnosti a
včasnosti a zároveň poukázal na dôvody odvolania žalobcu.

Žalovaný ako odvolací orgán argumentoval ďalej tým, že prvostupňový správny orgán postupoval v
konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Poukázal na konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ako aj na obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah odvolania
žalobcu podaného prostredníctvom právnej zástupkyne.

Odvolací orgán konštatoval, že správny orgán postupoval správne, keď pred opätovným vydaním

rozhodnutia skúmal skutkový stav veci v čase podania si žiadosti.

Správny orgán pred opätovným vydaním rozhodnutia bral v úvahu tvrdenie splnomocnenej osoby
účastníka konania z jej písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené na správny orgán ešte pred vydaním
prvého rozhodnutia v tejto veci. Vyzval a poučil splnomocnenú osobu vo výzve zo dňa 14.01.2013
č .p.: PPZ-HCP-P08-KP-121-001/2013 v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní

a správny orgán dal možnosť účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k
jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Splnomocnená osoba na
túto výzvu nereagovala.

Odvolací orgán je toho názoru, že z hľadiska posudzovania žiadosti je správny orgán povinný preveriť
skutočnosti týkajúce sa spoločnosti ABAN, s.r.o.

Konštatoval,žeúčastníkkonaniaajkeďsplnilpodmienkunaobnoveniepovolenianaprechodnýpobytna
území Slovenskej republiky na účel podnikania a to, že preukázal účel výpisom z obchodného registra,
taktentoúčelpobytuneplní.Tátoskutočnosťnieje dôvodom na zamietnutie žiadostiúčastníkakonania
o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, čoho si je správny orgán vedomý, ale je to skutočnosť, na
ktorú správny orgán pri vydávania rozhodnutia taktiež prihliadal.

Správny orgán pred vydaním rozhodnutia bral v úvahu tvrdenie splnomocnenej osoby účastníka konania
v jej písomnom vyjadrení, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že spoločnosť ABAN, s.r.o.,
je spoločnosťou založenou podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky a má na území
Slovenskej republiky sídlo. S týmto tvrdením sa správny orgán stotožnil, ale nestotožnil sa s tvrdením
splnomocnenej osoby účastníka konania, že účastník konania vykonáva podnikateľskú činnosť podľa

platného živnostenského oprávnenia, keďže účastník konania nevykonáva podnikateľskú činnosť na
základe živnostenského oprávnenia, ale na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I. Taktiež sa správny orgán stotožnil s tvrdením splnomocnenej osoby účastníka konania, žespoločnosť, v ktorej má účastník konania majetkovú účasť si riadne plní svoje povinnosti voči štátnym
inštitúciám a súkromným spoločnostiam a že vykonáva podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom.

Žalovaný správnou úvahou dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle

ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku a to hodnotením všetkých dôkazov o ktorých sa dozvedel
podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Čo sa týka námietky
zaujatosti o tejto rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. Postup správneho orgánu bol v súlade
so zákonom o pobyte cudzincov, základnými pravidlami správneho konania a z ich vyplývajúcich zásad.
Čo sa týka lehoty na vycestovanie žalovaný konštatoval, že táto bola správne určená s poukazom na

ustanovenie § 27 ods. 7 Zákona o pobyte cudzincov.

Žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie povolenia prihliadal
na záujmy účastníka konania, osobné a rodinné pomery, jeho finančnú situáciu a dĺžku jeho doterajšieho
pobytu a predpokladaného pobytu. Má za to, že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky rešpektoval Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavu Slovenskej republiky, ako aj platné zákony,

s dôrazom na ustanovenie § 26 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva, že na
udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Konštatoval, že z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť správnemu orgánu aj po splnení všetkých
zákonom stanovených podmienok udeliť účastníkovi konania povolenie na prechodný pobyt na území
Slovenskej republiky. Po preskúmavaní spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a odvolania bolo

žalovaným zistené, že správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci a samotné rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona.

Z vyššie uvedeného vychádzajúc z obsahu rozhodnutí správnych orgánov je preukázané, že predmetom
konania je preskúmanie právoplatného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Občiansky súdny poriadok v prvej hlave upravuje všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve a
konkrétne v § 244 ods. 1 O.s.p. tak, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že základnou námietkou nezákonnosti preskúmavaných
rozhodnutí žalobcom je to, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový
stav a pre nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že v konaní bola zistená vada, ktorá spôsobila jeho

nezákonnosť nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 27 ods. 6 zákona.Zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých predpisov vo všeobecnom
ustanovení § 17 ods. 1 upravuje, že povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na
území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase,

na aký mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na prechodný pobyt a účel prechodného pobytu
v § 18 písm. a) je upravený tak, že povolenie na prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť cudzincovi
na účel a) podnikania, pričom podľa § 19 citovaného zákona povolenie na prechodný pobyt na účel
podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa
osobitného predpisu s odkazom napr. na Obchodný zákonník.

Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona, policajný útvar môže obnoviť povolenie na

prechodný pobyt podľa podmienok ustanovených v písm. a), b), a c).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt
podáva cudzinec osobne na policajnom útvare.

Podľa § 27 ods. 4 citovaného zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie povolenia na
prechodný pobyt okrem dôvodov uvedených v § 26 ods. 2 aj v prípade, ak manželia nevedú spoločný

rodinný život, ak bolo povolenie na prechodný pobyt udelené na účel zlúčenia rodiny.

Podľa § 27 ods. 6 citovaného zákona, je povinný v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadateľ
preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu, to
neplatí ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom. Citované ustanovenie odkazuje na zákon č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov.

Z ustanovenia § 78 zákona č. 48/2002 Z.z. vyplýva, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Pretože zákon o
pobyte cudzincov nemá osobitné ustanovenia vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia, je nepochybné, že
žalovanýjepovinnývkonaníaplikovalustanoveniazákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní,konkrétne
§ 46 a 47.

Podľa § 46 Zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom

rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa§47ods.3citovanéhozákona, vodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a obsahu administratívneho spisu žalovaný
aplikoval v konaní vyššie citované ustanovenia nedostatočne, rozhodol vo veci síce na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu, avšak dôvody na zamietnutie obnovenia povolenia na

prechodný pobyt žalobcu sú nepresvedčivé a nie sú v súlade s dôvodmi uvádzanými vo výroku
rozhodnutia. Rovnako nie je uvedená vo výroku ani aplikácia ustanovenia § 27 ods. 6 Zákona o pobyte
cudzincovazodôvodneniaobidvochrozhodnutísprávnychorgánovnevyplývapodľaakéhoustanovenia
o žiadosti o obnovenie povolenia správne orgány vlastne rozhodli.

Čo sa týka výšky príjmu žalobcu v konaní o obnovení povolenia správny orgán mal jednoznačne brať v

úvahu, že cudzinec musí preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu podnikateľskej činnosti uživiť
seba, prípadne svoju rodinu s výnimkou dlhodobého pobytu s poukazom na obsah ustanovenia § 27
ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov. Aj keď správny orgán vychádzal v konaní o obnovení povolenia na
prechodný pobyt z preukázania zabezpečenia možností uživenia žalobcu z podnikania, táto skutočnosť
nie je premietnutá vo výroku rozhodnutia, ktorý tvorí podstatu rozhodnutia. Správne orgány pochybili
a nekonali opätovne v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov s poukazom na vyššie uvádzané

skutočnosti a jednoznačne nevychádzali z obsahu ustanovenia § 27 ods. 6 zákona.

Ďalej súd poukazuje na to, že nemôže byť dôvodom na odmietnutie obnovenia povolenia na prechodný
pobyt tá skutočnosť, že cudzinec nemá nárok na udelenie tohto povolenia zo zákona s poukazom na
ustanovenie § 26 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov.

Z ustanovenia § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní jednoznačne vyplýva, že správny orgán v

odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť závery o tom, ktoré v skutočnosti považuje za nepochybne
zistené, musí byť posúdený ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodnenia
použitia právnych noriem, ktoré sú citované vo výroku rozhodnutia. Pritom musí správny orgán dbať na
presvedčivosť rozhodnutia a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti súd zistil v konaní takú vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť

rozhodnutia a tou je podstatná skutočnosť, ktorá absentuje vo výroku prvostupňového rozhodnutia, že
správny orgán nerozhodol v zmysle ustanovenia § 27 ods. 6 zákona.

Túto vadu konania neodstránil ani žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Je pravdou, že v odôvodnení svojich rozhodnutí správne orgány konštatovali, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok na obnovenie povolenia o prechodný pobyt podľa ustanovenia

§ 27 ods. 6 zákona, avšak vo výroku svoj právny záver neaplikovali uvedením príslušného ustanovenia
zákona.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že
rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože zistil v konaní takú vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e)
O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie NS SR v obdobnej veci zo dňa 01.02.2012 č.k. 10
Sža/58/2011 a zdôraznil, že správne orgány sú povinné rešpektovať právny názor vyslovený nielen v
tomto rozhodnutí, ale aj právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v tomto rozsudku.

Správne orgány sú v ďalšom konaní povinné o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt za
účelom podnikania žalobcu opätovne rozhodnúť a to na základe zisteného skutkového stavu, pričom
je nutné dbať na to, aby všetky procesné podmienky vydania samotného rozhodnutia boli splnené spoukazom aj na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť v súlade s príslušnými ustanovenia Zákona
o správnom konaní a predovšetkým svoje rozhodnutie musí správny orgán odôvodniť dostatočne a
presvedčivo a nevychádzať len z konštatovania, vedeného správnou úvahou pri hodnotení dôkazov,

ktoré vykonal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech
priznal náhradu trov konania vo výške, ktorá bola vyčíslená právnou zástupkyňou žalobcu pri podaní
žaloby.

Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 04.06.2013 vyčíslila trovy konania tak, že v
súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. si uplatnila trovy konania v tomto rozsahu:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 02. mája 2013 ,

- podanie žalobného návrhu dňa 04. júna 2013,

- 2 x režijný paušál,

- súdny poplatok za návrh vo výške 70 Eur.

Súd vyčíslené trovy konania 137,02 Eur + 70 Eur zaplatený súdny poplatok preskúmal a dospel k záveru,

že tieto boli žiadané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a preto priznal žalobcovi trovy konania vo
výške 207,02 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX, VS. XXXXX,
KS. XXXX právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Alice Petrovskej Homzovej, advokátke do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.