Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010052
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214010052.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1

Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinená

Z. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX v G. T. D., trvale bytom Y., v súčasnosti bez bližšieho určenia bydliska,

j e v i n n á, že

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúce Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho
nezaopatreného syna J. R., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý bol v zmysle rozhodnutia Okresného
súdu Komárno sp. zn. 13PPOm/1/2008-6 zo dňa 24.04.2008, s právoplatnosťou dňom 20.05.2008,
umiestnenýdoústavnejstarostlivostidetskéhodomovaaďalšímrozhodnutímOkresnéhosúduKomárno
pod sp. zn. 8P/61/2008-23 zo dňa 20.10.2007, s právoplatnosťou dňom 29.10.2008, bola obvinená

zaviazaná prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného
minima, ktorou bola do 30.06.2008 suma 23,30 €, do 30.06.2009 suma 24,50 €, do 30.06.2010 suma
25,36 €, do 30.06.2011 suma 25,38 €, do 30.06.2012 suma 26,- €, do 30.06.2013 suma 26,65 € a
do 30.06.2014 je to suma 27,13 €, ktoré výživné mala platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred na účet Detského domova Komárno, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene od
počiatku neplnila, teda od faktického umiestnenia dieťaťa do domova od 25. apríla 2008 a neplní ju
doposiaľ, počas uvedeného obdobia obvinená nebola v žiadnom pracovnom pomere ani v evidencii

úradu práce v zozname záujemcov o prácu, nepoberala žiadne dávky sociálneho zabezpečenia a ani
sociálna poisťovňa neeviduje u nej žiadneho zamestnávateľa ani pracovný pomer, obvinená žije už
po dlhšiu dobu na neznámom mieste, počas celej doby zavineného neplatenia výživného nevyvinula
ani minimálne úsilie k tomu, aby aspoň čiastočne prispela na výživu svojho maloletého syna, pričom v
rámci riešenia predbežnej otázky mala a mohla prispievať na jeho výživu počas celej doby zavineného
neplatenia výživného najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, tento stav zavineného
neplatenia výživného zo strany obvinenej trvá až doposiaľ, čím obvinená zaostala na výživnom v sume

najmenej vo výške 1.775,07 €, ktoré dlhuje Detskému domovu Komárno,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l aprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to ju súd

o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, za zistenia
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obvinenú na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné

pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.

Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.

Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.

Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného

poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na

hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.

Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho

prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3

Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inakich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,

treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.

Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho

totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).