Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 5, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/250/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111220209
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111220209.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:
U.. Y. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. XXXX/XX, XXX XX Z. I., štátny občan SR, v konaní právne zast.
advokátom Mgr. Marcelom Pélim, so sídlom 017 01 Považská Bystrica, Centrum 5/9 proti odporcovi:
X. J., S..X..F.., S. S. L. XXX/XX, XXX XX Ž., U.: XXXXXXXX, v konaní zast. advokátkou JUDr. Annou
Kokavcovou, so sídlom Framborská 58, 010 01 Žilina, o zaplatenie 69.707,22 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 4.182,- € titulom zaplateného
súdneho poplatku za podaný odpor a vo výške 4.762,59 € titulom trov právneho zastúpenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd zaviazal
odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 69 707,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 69 707 € od 1.1.2011 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania. Svoj
návrh odôvodnila tým, že ako veriteľka uzatvorila s odporcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke peňazí
sumy 2 100 000,- Sk, t. j. 69 707,22 € za účelom finančnej výpomoci odporcovi. Navrhovateľka peňažné
prostriedky zapožičiavala odporcovi v priebehu roku 2008, vtedy ešte ako 50 % spoločníčka firmy X. J.,
s.r.o. Na finančné sumy, ktoré navrhovateľka odovzdala odporcovi, boli vystavené a podpísané príjmové
pokladničné doklady, ktorá skutočnosť je zaevidovaná aj v analytickej evidencii spoločnosti X. J., S..X..F..
za rok 2008 ako záväzky spoločnosti voči spoločníkom. Podľa zmluvy o pôžičke sa odporca zaviazal
finančné prostriedky vrátiť navrhovateľke do 31.12.2010. Odporca si svoj záväzok voči navrhovateľke
dobrovoľne nesplnil i napriek ústnym a písomným urgenciám zo dňa 8.2.2011, 14.2.2011 a 2.3.2011.

Navrhovateľka pripojila k návrhu na začatie konania nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Zo zmluvy o pôžičke peňazí uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX A. U.. Y. S. ako veriteľom a spoločnosťou
X. J., S..X..F.., U.: XX XXX XXX ako dlžníkom súd zistil, že predmetom zmluvy je pôžička peňazí vo
výške 2.100.000,- Sk, ktorú podľa článku I. zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi v priebehu roka 2008 v
hotovosti na príjmové doklady. Pôžička je evidovaná v analytickej evidencii k 31.12.2008 ako záväzok
voči spoločníkovi. Podľa článku II. zmluvy pôžička bola poskytnutá za účelom finančnej výpomoci
spoločnosti X. J., S..X..F.. Podľa článku III. zmluvy veriteľ a dlžník sa dohodli na bezúročnej pôžičke a
dlžník sa zaviazal požičané peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi do 31.12.2010.

V zmluve je ako zástupca veriteľa uvedená a podpísaná A.. J. S..

Z analytickej evidencie spoločnosti X. J., S..X..F.. D. XX.XX.XXXX súd zistil, že spoločnosť vykazuje voči
Y. J. mínusový zostatok (dlh) v sume 2.100.000,-.

Zo žiadosti navrhovateľky zo dňa 7.2.2011 adresovanej odporcovi zastúpenému Z. A. súd zistil, že
navrhovateľka žiadala o vyplatenie záväzku spoločníka voči svojej osobe - Y. S. (K. J.) z roku 2008,
ktorý bol splatný 31.12.2010.

Z oznámenia navrhovateľky adresovaného Z. A., W.. G. XXX/XX, XXX XX J. E. K. Y. B. XX.X.XXXX
súd zistil, že navrhovateľka zamýšľa previesť svoj obchodný podiel v nominálnej hodnote 3.320,- €
v spoločnosti X. J., S..X..F.., pričom podľa článku XIV. bodu 4. spoločenskej zmluvy má adresát ako
druhý spoločník spoločnosti prednostné právo na jeho odkúpenie. Navrhovateľka ponúkla svoj obchodný
podiel za symbolickú sumu 1,- € s tým, že ponuka platí len do 28.2.2011 a zároveň žiada aj o vyplatenie
záväzku voči svojej osobe z roku 2008 v sume 2.100.000,- Sk (69.707,- €).

Z listu navrhovateľky adresovaného Z. A. zo dňa 2.3.2011 súd zistil, že navrhovateľka už za daných
okolností nemá záujem obchodný podiel z X. J., S..X..F.. adresátovi odpredať. Zároveň žiada o
predloženie dokladov, ako si adresát daný záväzok z roku 2008 voči nej vysporiadal a prikladá kópiu
zmluvy o pôžičke a účtovnú závierku z roku 2008.

Súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. XXRo/XXX/XXXX-
XX Y. B. XX.X.XXXX.

Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz podľa § 174
ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil v celom rozsahu.
Odporca odôvodnil odpor proti platobnému rozkazu tým, že odporca zmluvu o pôžičke neeviduje.
Navrhol, aby navrhovateľka predložila originál zmluvy, pretože zmluvu o pôžičke nepodpísal. Odporca
finančnú výpomoc zo strany navrhovateľky vysporiadal v roku 2010, na preukázanie ktorého tvrdenia
predkladá výpis z analytickej evidencie za rok 2010 - hlavnú knihu, na ktorej strane 3 v časti „Ostatné
záväzky voči spoločníkom - S. vyplýva vysporiadanie záväzkov voči spoločníčke U.. Y. S., čo sa prejavilo
v súvahe za rok 2010 na strane 8 časť B.III.5, ktorá tvorí prílohu daňového priznania za uvedené obdobie
a bola pripojená k žalobe.

Odporca pripojil k návrhu na začatie konania nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z hlavnej knihy spoločnosti X. J., S..X..F.. za účtovný rok 2010, z časti „Ostatné záväzky voči spoločníkom
- S. súd zistil, že odporca svoj záväzok voči Y. S. vo výške 69.707,23 € vyrovnal a konečný zostatok
účtu predstavuje nulovú hodnotu.

Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 29.11.2011 vyjadrila k odporu odporcu, v ktorom
poukázala na protirečivosť tvrdení odporcu, keď odporca najskôr uvádza, že zmluvu o pôžičke, titulom
ktorej si uplatňuje navrhovateľka svoju pohľadávku, neeviduje a nikdy túto zmluvu nepodpísal, avšak
na druhej strane uvádza, že finančnú výpomoc, ktorú mu navrhovateľka poskytla, vysporiadal v roku
2010, pričom na dôkaz svojho tvrdenia predložil hlavnú knihu za rok 2010. Pokiaľ odporca s poukazom
na listinný dôkaz - hlavnú knihu preukazuje, že záväzok voči navrhovateľke vysporiadal, podľa názoru
navrhovateľky týmto listinným dôkazom nie je jeho tvrdenie preukázané, keďže nepredložil výpis z účtu,
z ktorého by bolo zrejmé, že realizoval úhradu na účet navrhovateľky, ani nepredložil navrhovateľkou
podpísané výdavkové pokladničné doklady.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania v
celom rozsahu. Uviedla, že v minulosti bola spoločníčkou v spoločnosti odporcu, a to 50%-nou a mali
s konateľom tejto spoločnosti Z. A. takú dohodu, že v prípade, že nebudú mať peniaze na mzdy a

na zaplatenie faktúr, budú tieto peniaze poskytovať so svojich súkromných prostriedkov. Odporca a
tiež navrhovateľka striedavo takto peniaze spoločnosti poskytovali. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená
potom, ako boli obidvaja účastníci - konatelia spoločnosti účtovníčkou upozornení, že zmluva nie je
evidovaná a je potrebné, aby tieto peniaze boli zdokladované. Spoločník spoločnosti Z. A. vylúčil
navrhovateľku zo spoločnosti z dôvodu, že ju vyzval na zaplatenie nejakých strát spoločnosti a vloženie
sumy asi 1.000,- €. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je na materskej dovolenke, nemala z čoho zaplatiť
a žiadala, aby ju odporca vykryl z pôžičky, čo však odporca neurobil. Potom, ako boli účtovníčkou
vyzvaní na predloženie zmluvy o pôžičke peňazí, zmluvu podpísali navrhovateľka, konateľ odporcu Z.
A. a následne zmluvu podpísala sestra navrhovateľky A.. J. S., ktorá pracuje v Nemecku, a to z dôvodu,
keby sa navrhovateľke niekedy niečo stalo, aby si tieto finančné prostriedky mohla vymáhať od odporcu
aj ona. A.. J. S. poskytla tieto finančné prostriedky vo výške 1,5 milióna navrhovateľke za tým účelom,
aby ich požičala odporcovi. Navrhovateľkou vložených finančných prostriedkov bolo asi 600.000,- Sk.
Odporca nevrátil navrhovateľke ani časť požičanej sumy. Navrhovateľka žiadala finančné prostriedky
vrátiť dňa 22.7.2010 na valnom zhromaždení, odporca však vtedy poprel, že by mal vedomosť o tejto
pôžičke.

Odporca na pojednávaní poprel dôvodnosť navrhovateľkou uplatneného nároku, pretože neeviduje voči
navrhovateľke vo svojom účtovníctve žiadny záväzok. Pokiaľ ide o finančnú výpomoc spoločnosti X.
J., suma, ktorú navrhovateľka poskytla odporcovi na revitalizáciu tejto spoločnosti, jej bola vrátená v
januári 2010 a vrátenie pôžičky je riadne zaevidované v účtovníctve spoločnosti, čo sa prejavilo aj v
účtovnej závierke v roku 2010. Navrhovateľka prvýkrát uplatnila túto pohľadávku až v roku 2011, pričom
účtovníctvo bolo uzavreté v roku 2010. Odporca sa až v októbri roku 2011 dozvedel, že navrhovateľka
z dôvodu vrátenia tejto čiastky odporcu žalovala.

Konateľ odporcu potvrdil, že zo strany navrhovateľky boli skutočne do spoločnosti odporcu vložené
finančné prostriedky, avšak nepamätá si, v akej sume. Medzi spoločníkmi bola dohoda, že peniaze
budú prijaté do pokladne oproti pokladničnému dokladu. Navrhovateľka mala v úmysle začiatkom roku
2010 kúpiť nejaký rekreačný dom a naliehala, aby jej boli vrátené finančné prostriedky, ktoré poskytla
spoločnosti odporcu. Preto jej dňa 19.1.2010 bola vrátená suma 69.707,23 €. Vzhľadom na to, že
navrhovateľka mala svoju účasť v spoločnosti, nepovažoval za potrebné, aby zo strany navrhovateľky
bolo písomne potvrdené vrátenie tejto sumy, preto tieto finančné prostriedky jej boli vrátené tak, ako
do firmy prišli, teda oproti príjmovému a výdavkovému dokladu. Svedkom odovzdania týchto peňazí
bol účtovník firmy. Doklad o vrátení peňazí sa však v spoločnosti odporcu nenachádza, pretože
navrhovateľka vo februári 2010 firmu odporcu vykradla, vzala vtedy kompletné účtovníctvo a vtedy mohla
disponovať so všetkými podstatnými dokladmi. Vzhľadom na to, že sa blížil termín podania daňového
priznania, konateľ odporcu žiadal políciu, aby urýchlene kontaktovali navrhovateľku a až následne
8.3.2010 boli odporcovi doručené účtovné doklady v obrovskej krabici, možno od práčky, a to ku
právnej zástupkyni odporcu. Navrhovateľka sa na výzvu odporcu do kancelárie jeho právnej zástupkyne
dostavila, kde bola táto krabica za prítomnosti oboch konateľov odporcu otvorená a jej obsah bol
skontrolovaný šanón po šanóne, keďže vzhľadom na množstvo dokladov a krátkosť času nebolo možné
kontrolovať doklad po doklade. Po čase sa navrhovateľka začala domáhať vrátenia peňazí. Konateľ
odporcu bol dovtedy presvedčený o tom, že s navrhovateľkou sú vyrovnaní. Vtedy požiadal ekonóma,
aby vyhotovil kópiu príjmového dokladu o tom, že navrhovateľka už finančné prostriedky dostala. Práve
vtedy prišli na to, že z dôvodu, že sa účtovné doklady určitý čas v spoločnosti odporcu nenachádzali,
chýba v účtovníctve práve príjmový doklad preukazujúci, že navrhovateľka už požadované finančné
prostriedky dostala. Výdavkový doklad o tom, že navrhovateľke finančné prostriedky vrátené boli, sa
v účtovníctve nachádza, k tomu bol však pripevnený aj príjmový doklad o tom, že navrhovateľka tieto
finančné prostriedky prijala a práve tento v účtovníctve v spoločnosti chýbal. Odporca uviedol, že na
zmluve o pôžičke peňazí sa jeho podpis nenachádza, predkladaný dokument mu známy nie je. V
prípade, ak by uzatváral zmluvu o pôžičke, určite by nechal podpisy účastníkov zmluvy notársky overiť.

Navrhovateľka uviedla, že vtedy mali na jednej adrese dve firmy, X. J., s.r.o. a X. S..X..F... Navrhovateľka
a Z. A. boli v obidvoch firmách spoločníkmi 50 na 50. Navrhovateľka si vtedy vzala účtovníctvo firmy X. J.,
S..X..F.. a vyhotovila si z neho fotokópie. Doklady odniesla k svojmu advokátovi do Považskej Bystrice.
Dňa 8.3.2010 tieto doklady vrátila. Odporca podával daňové priznanie za rok 2009 v júni, alebo v júli
2010, teda dodatočne. Fotokópie z týchto dokladov si v sídle spoločnosti nevyhotovila z dôvodu, lebo ju
spoločník do firmy nechcel pustiť a vymenil zámky. Zároveň uviedla, že odporca o tom, že navrhovateľka

tieto doklady zo sídla spoločnosti odporcu vzala, vedel, komunikovali o tom spolu. Navrhovateľka sa do
sídla spoločnosti dostala cez svoju bývalú zamestnankyňu P. D., zamestnankyňu spoločnosti X., ktorej
dal kľúče pán A.. Kľúče boli aj od spoločnosti X., aj od spoločnosti X. J., keďže v jednej kancelárii sídlili
obidve firmy.

Odporca uviedol, že na valnom zhromaždení konanom dňa 22.7.2010 nemal pri sebe žiadne účtovné
doklady, ani svojho účtovníka, preto povedal navrhovateľke, že v prípade, ak zistí nejaký finančný
záväzok, dá to do poriadku. Následne mu však účtovníčka potvrdila, že voči navrhovateľke neexistujú
žiadne záväzky odporcu. Keďže navrhovateľka doklady spoločnosti odporcu odcudzila, bol odporca
nútený požiadať daňový úrad o odklad podania daňového priznania, ktorej žiadosti odporcu bolo
vyhovené a mal povolený odklad do 30.6.2010. Účtovné doklady boli spracované k 31.decembru
2009 a súčasne sa spracovávalo aj účtovníctvo z roku 2010. Účtovníctvo za rok 2009 bolo teda
ukončené k 31.12.2009 a odovzdané na Daňový úrad v Žiline k 30.6.2010. Pokiaľ sa navrhovateľka
domáhala dňa 22.7.2010 na valnom zhromaždení zaplatenia pôžičky, podľa prehľadu k účtov z
knihy analytickej evidencii bola navrhovateľka vysporiadaná ku dňu 19.1.2010. Odporca pri kontrole
dokladov, ktoré navrhovateľka vzala zo spoločnosti odporcu vo februári, zistil, že v týchto dokladoch
chýbajú rôzne dokumenty, napr. zmluvy o dielo, náhradné kľúče od všetkých firemných áut, USB
kľúč spoločnosti obsahujúci kompletný cenový program. Skutočnosť, že zmizli náhradné kľúče od
referenčných vozidiel spoločnosti, bola nahlásená na polícii 6.4.2010, pričom tieto kľúče mala vziať
navrhovateľka z uzamknutej schránky, nachádzajúcej sa v kancelárii spoločnosti za dverami na stene, v
ktorej boli odložené všetky rezervné kľúče od áut firmy. Kľúče od tejto skrinky mal konateľ spoločnosti Z.
A. a navrhovateľka. Následne prišli aj na ďalšie v účtovníctve chýbajúce dokumenty. Prichádzali na ne
s postupom času podľa toho, ako tieto dokumenty potrebovali. Pokiaľ si navrhovateľka chcela vyhotoviť
z týchto dokladov fotokópie, mohla tak urobiť kedykoľvek, keďže v sídle spoločnosti je kopírovací stroj.

Konateľ odporcu zistil, že navrhovateľka tuneluje celú spoločnosť, na čo prišla účtovníčka. Konateľ
odporcu bol vo štvrtok v Košiciach, odkiaľ telefonoval navrhovateľke, že sa chce s ňou rozprávať, aby
bola za tým účelom v piatok ráno v práci. V piatok ráno navrhovateľke predložil konkrétne dôkazy
preukazujúce, že v spoločnosti chýbajú peniaze. Keďže už predtým mali nejaké konflikty, po tejto
rozprave oznámil konateľ odporcu navrhovateľke, že pokiaľ pôjde navrhovateľka ďalej týmto smerom,
bude mať záujem prebrať celý jej obchodný podiel na seba. Následne bol prekvapený reakciou
navrhovateľky, keďže po 15 - 20 minútach si zbalila svoje osobné veci do krabice a odišla. Predpokladal,
že sa ide s niekým poradiť a vôbec netušil, že s tým takto „sekne“. Keďže nereagovala na jeho telefonáty,
telefón nebrala, vymenil na kancelárii zámky. Večer mu telefonovala slečna D., že navrhovateľka je u
nej v byte, vyhráža sa jej a pýta od nej kľúč. Konateľ odporcu povolil slečne D., aby navrhovateľke kľúč
od kancelárie dala. Netušili však, čo navrhovateľka ide vykonať. Odporca súhlasil s tým, aby slečna
D. poskytla navrhovateľke kľúč, keďže si myslel, že navrhovateľka niečo vo firme zabudla a chce si to
zobrať. Bral ich rannú piatkovú debatu za nedokončenú a preto ho nenapadlo, že niečo takéto by mohlo
v spoločnosti vzniknúť. V ten deň začínali jarné prázdniny a konateľ odporcu v ten víkend odchádzal
do Chorvátska. V pondelok mu telefonovala do Chorvátska ekonómka, že v spoločnosti chýbajú všetky
účtovné doklady. Preto konateľ odporcu nasmeroval účtovníčku na svoju právnu zástupkyňu, ktorá dala
pokyn účtovníčke, aby táto išla na políciu a oznámila vzniknutú situáciu. Keďže konateľ odporcu sa
vracal z Chorvátska až o dva dni, je tam časový sklz medzi touto udalosťou a medzi tým, ako bola
oznámená na polícii.

Konateľ odporcu uviedol, že s navrhovateľkou komunikoval najmä o tom, že navrhovateľka nevzala
iba účtovníctvo, ale aj zoznamy všetkých rozpracovaných akcií, dokumenty k týmto akciám, vrátane
čerpania finančných prostriedkov od štátu, preto ju na stretnutí v Bytči žiadal, aby tieto doklady vydala.
Okrem toho viedli komunikáciu najmä o obchodnom podiele formou listov a cez právnych zástupcov.

Odporca uviedol, že pri odovzdaní peňazí navrhovateľke bola prítomná účtovníčka pani M., ktorá trvala
na tom, aby sa pri tomto zúčastnila, keďže v súvislosti s tým bolo potrebné vypísať nejaké účtovné
doklady, ktoré za tým účelom pripravila. Potvrdil, že v minulosti spracovávala účtovníctvo pre odporcu
pani B., ktorá otehotnela, na jej miesto nastúpila pani X.á, ktorá bola nejaká známa navrhovateľky, ale
ktorá účtovníctvo správne neviedla, a preto sa s ňou rozlúčili. Následne nastúpila ako účtovníčka do

spoločnosti odporcu pani M., ktorú samotná navrhovateľka presviedčala, aby viedla účtovníctvo pre
odporcu.

Navrhovateľka uviedla, že kľúče si od S. D. nasilu nevzala, keďže jej ich normálne odovzdala. Následne
bola dopočutá políciou, že odporcovi chýbajú kľúče od auta, na čo navrhovateľka na polícii uviedla, že
od februára v tej kancelárii nebola a kľúče si nevzala. S odporcom komunikovala počas celého februára
a stretli sa v reštaurácii v I..

Navrhovateľka poprela, že by jej odporca peniaze vrátil, a tiež jej nie je známe, ktorá osoba sa mala pri
odporcom tvrdenom odovzdaní peňazí zúčastniť. Navrhovateľka poznala účtovníčku odporcu pani B.,
ktorá viedla účtovníctvo v roku 2008, v roku 2009 ho viedla Z. X. a v roku 2010 pani M., čo bolo už v
čase keď navrhovateľka zo spoločnosti odchádzala.

Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Ž. - Y. Č..Z..: F.-Z.-XXX/OPP-Y. zo dňa 24.2.2010 súd zistil, že Z.
A. podal dňa 24.2.2010 na tamojšie OO PZ oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/90 Z.z. - schválnosti (vzatie kompletných účtovných dokladov firmy
X. J., a to dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, pokladňa, bankové výpisy, mzdy, právne doklady
za rok 2009) spoločníčkou U.. Y. S. K. Ž. E. Q.. L. XXX/XX z kancelárskych priestorov firmy X. J..

Z dodatku k podaniu oznámenia Z. A. Y. B. X.X.XXXX D. Č..Z..: F.-Z.-XXX/OPP-Y.-XXXX súd zistil,
že menovaný uviedol, že dňa 4.3.2010 doručil kuriér menovanému do firmy X. J. E. Q.. L. XXX/
XX kompletné účtovné doklady firmy X. J., ktorý krádež nahlásil dňa 4.2.2010 na tamojšom OO PZ.
Tieto poslala U.. Y. S. Y. Z. I.. Taktiež menovaný uviedol, že dňa 1.4.2010 zistil, že U.. Y. S. A. B.
XX.X.XXXX spoločne s účtovnými dokladmi firmy X. J. z kancelárskych priestorov uvedenej firmy zo
skrinky odcudzila aj kľúče od firemných motorových vozidiel zn. J. W. Y.-XXXDF, K. Z. Y.-XXXDS, L. B.
Y.-XXXDX, S. U. Y.-A. W. Š. L. Y.-XXXDX.

Zo záznamu zo dňa 8.3.2010 (č. l. 121 spisu) súd zistil, že dňa 8.3.2010 boli prebrané za prítomnosti O..
D., O.. S. W. U.. S. doklady, ktoré boli podané U.. S. poštou 4.3.2010. Doklady sú v zázname uvedené
pod 15 položkami. V zázname je uvedené:

„Uvedené doklady preberám len ako množstvo. Prebratím hore uvedených dokladov nepreberám na
seba právnu zodpovednosť dodaných dokladov.“ Na zázname sa nachádzajú podpisy U.. Y. S. W. Z.
A.D..

Zo zápisnice o riadnom valnom zhromaždení spoločnosti X. J., S..X..F.. (č. l. 129 spisu) konaného
dňa 22.7.2010 súd zistil, že podľa bodu 4. a 5. zápisnice bolo predsedom valného zhromaždenia
Z. A. konštatované, že ekonomická situácia bola neprehľadná z dôvodu, že účtovníctvo spoločnosti
bolo nedostatočne vedené a na prechodný čas neoprávnene vynesené z firmy spoločníčkou U.. Y.
S.. Ekonomický stav spoločnosti bolo možné spoľahlivo zistiť až po rekonštrukcii účtovníctva a revízii
zákaziek. Z nich vyplynulo, že spoločnosť má za roky 2008 a 2009 stratu spolu vo výške 299.806,-
€, okrem toho spoločníčka U.. Y. S. v pozícii rozpočtárky nesprávnym oceňovaním stavebných prác
spôsobila spoločnosti ku dňu konania tohto valného zhromaždenia majetkovú ujmu v preukázateľnom
rozsahu 76.000,- €. K tomu sa spoločníčka U.. Y. S. vyjadrila, že ona účtovníctvo neviedla, na pozícii
rozpočtárky pracovala ako zamestnankyňa do 31.8.2009 a neuznáva výšku schodku čo do výšky a
dôvodu. Na základe toho predseda VZ navrhol situáciu riešiť alt.: a) U.. Y. S. ako spoločník odpredá
svoj obchodný podiel v spoločnosti za 1,- € druhému spoločníkovi Z. A. a všetky ekonomické problémy
vyrieši v rámci vlastne réžie, keď bude mať sám kontrolu nad hospodárením spoločnosti, alebo: b)
Postupné umorovanie straty zvyšovaním základného imania a záväzok U.. Y. S. vyrovnať schodok vo
výške 76.000,- € po preukázaní jeho výšky. Spoločníčka U.. Y. S. predniesla pripomienku, že podľa
účtovných dokladov jej spoločnosť dlhuje čiastku 69.000,- €, ktorú zapožičala spoločnosti na vykrytie
prechodného nedostatku finančných prostriedkov na zaplatenie záväzkov z faktúr. Spoločníčka U.. Y.
S. predložila analytickú evidenciu k 31.12.2008, z ktorej vyplynulo, že na účte 651 vedie spoločnosť
záväzok voči spoločníčke vo výške 2.100.000,- Sk (69.000,- €). Konateľ spoločnosti a druhý spoločník

pán Pavol Majerčík o záväzku nemá vedomosť a oprávnenosť požiadavky U.. Y. S. preverí. Zápisnica
bola podpísaná Z. A. - predsedom riadneho valného zhromaždenia a O.. W. D. - zapisovateľom.

Z listiny prítomných z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti X. J., s.r.o. konaného dňa 22.7.2010
(č. l. 133 spisu) súd zistil, že prítomní na zhromaždení boli spoločníci Z. A., U.. Y. S., Y.S. U.. Y. S. A..
A. D. W. O.. W. D..

Z programu rokovania uvedeného na pozvánke konateľa spoločnosti X. J. s.r.o. Z. A. Y. B. XX.X.XXXX
na riadne valné zhromaždenie na deň 22.7.2010 o 14:00 hod. v advokátskej kancelárii JUDr. W. D. súd
zistil, že programom rokovania bolo: 1) otvorenie, 2) schválenie riadnej účtovnej závierky zo rok 2009 a
výsledkov hospodárenia, 3) schválenie audítorskej správy za rok 2009, 4) oboznámenie o ekonomickej
situácii spoločnosti a riešenie do budúcna, prijatie opatrení na nápravu, 5) prejednanie majetkovej ujmy
spoločnosti spôsobenej U.. Y. S. a upozornenie na porušenie povinností spoločníka, 6) návrh spoločníka
Z.. Z. A. na odkúpenie obchodného podielu druhej spoločníčky U.. Y. S. za 1,- €, 7) rozhodnutie o
čiastočnej likvidácii vykázanej straty spoločnosti za rok 2008 a rok 2009, spolu vo výške 299.506,- €
zvýšením základného imania peňažnými vkladmi vo výške 100.000,- €, 8) rôzne, 9) zmena spoločenskej
zmluvy, 10) schválenie uznesenia valného zhromaždenia, 11) záver.

Na pojednávaní konanom dňa 11.1.2013 boli vypočuté svedkyne M. M. W. A. B.. Konateľ odporcu
uviedol, že od začiatku roku 2009 už pani B. nespracovávala účtovníctvo, toto spracovávala pani
X.. Odporca žiadal pani B., aby spracovala účtovníctvo za rok 2008, čo však odmietla, zrejme z
dôvodu zdravotných problémov. Pani B. odovzdala odporcovi všetky účtovné doklady a na jej prácu
mala nadviazať ďalšia pracovníčka pani X., ktorej dal odporca následne výpoveď. Niekedy začiatkom
roka 2010, asi od polovice januára prevzala jej prácu pani M.. Odporca tvrdil, že k vráteniu peňazí
navrhovateľke došlo dňa 19.1.2010, na preukázanie ktorého tvrdenia súdu predkladá výdavkový doklad,
podľa ktorého bola Y. S. vyplatená pôžička vo výške 69.707,23 €. Výdavkový doklad bol pripevnený na
liste formátu A4 s ďalšími štyrmi výdavkovými dokladmi. Výdavkový doklad vyhotovila pani M., ktorá
bola prítomná pri odovzdaní týchto peňazí navrhovateľke. Pri odovzdaní boli vyhotovené príjmové aj
výdavkové doklady a k tomuto výdavkovému dokladu bol pripojený príjmový doklad podpísaný U.. S..

Navrhovateľka poprela, že by dňa 19.1.2010 došlo z jej strany k prevzatiu peňazí.

Svedkyňa A. B. bola vypočutá na návrh navrhovateľky, s ktorou nie je v žiadnom pomere, len si tykajú.
Svedkyňa uviedla, že pre spoločnosť odporcu spracovávala účtovníctvo od vzniku spoločnosti, a to od
januára 2008. Spracovala rok 2008, odovzdala spoločnosti všetky doklady a tým ukončili spoluprácu.
Spolupráca bola ukončená z dôvodu, že jej pán A. navrhol, aby bola interným zamestnanom spoločnosti
s náplňou práce spracovávať účtovníctvo. Svedkyňa však mala inú prioritu, pretože v priebehu roku 2008
otehotnela a v roku 2009 nastúpila na materskú dovolenku, porodila v marci 2009. Daňové priznanie
spoločnosti odporcu odovzdala vo februári 2009 za rok 2008. Konateľ odporcu navrhol navrhovateľke,
aby bola doma na materskej dovolenke 3 alebo 6 mesiacov a potom by si zohnala opatrovateľku, alebo
jasle a nastúpila by do práce, s čím svedkyňa nesúhlasila. Svedkyňa uviedla, že spoločnosť bola za rok
2008 v strate. S hotovosťou neprichádzala nikdy do styku, len spracovávala predložené účtovné doklady
priebežne počas roka. V začiatkoch činnosti firmy bolo potrebné spoločnosť finančne dotovať, ktorú
dotáciu poskytol pán A. vo výške dvoch miliónov korún. Svedkyňa dotáciu zaúčtovala do účtovníctva.
V priebehu roka sa stávalo, že bola mínusová pokladňa a že bolo viac výdavkov ako príjmov. Vtedy
sa svedkyňa kontaktovala vždy s jedným, alebo druhým konateľom, akým spôsobom má situáciu riešiť,
čo bolo možné riešiť len dotáciou. Na konci roka 2008 bola výrazne mínusová pokladňa, preto pani S.
poskytla spoločnosti finančnú dotáciu vo výške dvoch miliónov korún, ktorá je riadne zaúčtovaná na
základe pokladničného dokladu. Pre svedkyňu je prekvapením, ako dopadla spolupráca navrhovateľky
a odporcu, s čím by nikdy nepočítala. S navrhovateľkou komunikovala elektronickou poštou predtým,
ako začal tento súdny spor a ona svedkyni povedala, že s pánom A. sa rozišla a peniaze jej ostali visieť
vo firme. V čase, keď navrhovateľka na konci roka 2008 poskytovala dotáciu spoločnosti, hovorilo sa o
tom, že by bolo dobre uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, ale vzhľadom na hektické
obdobie konca roka taká zmluva uzatvorená nebola, resp. svedkyni nie je známe, že by k uzatvoreniu
takejto zmluvy došlo. Zmluva o poskytnutí finančnej dotácie zo strany pána A. vo výške dvoch miliónov

korún spoločnosti odporcu uzatvorená nebola z dôvodu, že sa jednalo o prvý účtovný príjmový doklad,
a nebolo možné hneď na začiatku roka zistiť, akú sumu bude potrebné poskytnúť ako dotáciu na rozbeh
firmy, keďže táto suma sa zo strany pána Majerčíka poskytovala priebežne podľa potrieb firmy.

Svedkyňa M. M., ktorá bola v čase pojednávania obchodným partnerom s konateľom odporcu pánom
A. a bývalou obchodnou partnerkou navrhovateľky, uviedla, že spracováva externe účtovníctvo pre
spoločnosť odporcu a pre navrhovateľku spracovávala účtovníctvo spoločnosti X.. S navrhovateľkou
nespolupracuje, tejto vypovedala zmluvu a aj jej vrátila všetky peniaze, ktoré jej navrhovateľka poukázala
na účet titulom svedkyňou vykonaných prác pri spracovávaní účtovníctva pre spoločnosť X., a to z
dôvodu, že navrhovateľka odcudzila účtovníctvo.

Svedkyňa bola na konci roku 2009 oslovená pánom A. za účelom spracovávania účtovníctva pre
spoločnosti X. J. W. X. z dôvodu, že bolo podozrenie, že účtovníctvo sa nespracováva korektne pani
Rebrovou, ktorá bola kamarátka U.. S.. Svedkyňa ešte pre tieto spoločnosti ani nezačala pracovať a
už sa s informatikom, ktorý mal na starosti výpočtovú techniku týchto dvoch spoločností, snažili dostať
v počítači do účtovníctva, čo nebolo možné, preto museli „nabúrať“ program účtovníctva týchto dvoch
spoločností. U.. S. bolo známe heslo do programu, avšak im ho neposkytla. Pani X. im povedala, že sa
do účtovníctva dostať vedela, ale jej tam niečo zlyhalo, preto ani za spolupráce s pani X. nebolo možné
otvoriť program. Spoločnosť KROS, od ktorej bol program zakúpený, poskytla odporcovi súhlas a heslá,
na základe ktorých bolo možné sa do účtovníctva dostať. Následne zistili, že účtovníctvo vôbec nebolo
vedené. Pani X. uvádzala v priebehu tejto situácie, že pani S. vedela heslo. Heslo im potom povedala
pani X.á, znelo ako „Y. W. „.“. Heslo im bolo zo strany pani X. poskytnuté až potom, ako program otvorili a
zistili, že účtovníctvo spracované nie je a preto začali na pani X. útočiť. K tejto situácii došlo na začiatku
roka 2010, keď predtým bola svedkyňa v roku 2009 oslovená, či bude spracovávať účtovníctvo pre
tieto spoločnosti. V druhom januárovom týždni roku 2010 sa svedkyňa stretla s konateľmi spoločnosti
X. J., pretože oni následne odchádzali na dovolenku. Z dovolenky jej pani SW. telefonovala, či tú prácu
berie a bude pre nich pracovať, na čo jej svedkyňa odpovedala kladne. Dňa 15. januára 2010 sa všetci
zamestnanci spoločnosti z košickej pobočky vrátili do Žiliny, kde bola svedkyňa predstavená ako nová
účtovníčka. Bola s konateľmi spoločnosti dohodnutá tak, keďže nebolo vedené účtovníctvo v roku 2009,
že bude prioritne viesť účtovníctvo za rok 2010 a postupne rekonštruovať účtovníctvo za rok 2009. Čo
ju veľmi prekvapilo, bolo, že hneď na druhý deň jej pôsobenia u odporcu, 19. januára 2010,
prišiel pán A. s veľkým obnosom peňazí, ktorými vyplácal U.. S.. Svedkyňa obidvom vysvetľovala,
že sa jedná o veľký obnos peňazí a bolo by vhodné to urobiť bankovým prevodom. Bolo jej však
povedané, že tak, ako peniaze do firmy prišli, z firmy aj odídu. Svedkyňa len pripravila potrebné doklady,
a tým to pre ňu skončilo. Svedkyňa uviedla, že nerozumie ďalšiemu správaniu U.. S., ktorá následne
reagovala tak, že svedkyni doniesla veľkú kyticu a ďakovala jej, že je vo firme. Svedkyňa uviedla, že
jej nebolo známe, čo tým navrhovateľka zamýšľala, či to, že bude spolupracovať ako predchádzajúca
účtovníčka. Následne teda svedkyňa začala spracovávať účtovníctvo za rok 2010 a za rok 2009 najprv
pre spoločnosť X., pretože tam bolo oveľa menej účtovných dokladov. Svedkyňa zistila pri spracovaní
účtovníctva pre spoločnosť X., Ž. U.. S. klamala pánovi A., pretože mu tvrdila, že záväzky voči niektorým
spoločnostiam sú vyrovnané, svedkyňa však zistila dlh voči spoločnostiam, napr. voči jednej spoločnosti
vo výške 70.000,- €. Následne to oznámila pani S. a tiež pánovi A., ktorý ostal výškou dlhu prekvapený.
Za prítomnosti svedkyne žiadal od pani S. vysvetlenie, ktorá mu vtedy nič neodpovedala. Svedkyňa
predložila pani S. doklady - výstupnú zostavu z počítača, na čo sa navrhovateľka len pozrela a bola
ticho, nič nehovorila. Neskôr na svedkyňu útočila, tvrdila napríklad, že jej svedkyňa žiadne doklady aj v
tejto veci, aj v iných veciach nedala, a potom tieto doklady našla na stole vo svojich papieroch.

Svedkyňa tiež následne zistila, že dochádzalo k tomu, že U.. S. pri nakupovaní materiálu pre
spoločnosť platila jednak kartou, ktoré prostriedky sa odpísali priamo z účtu spoločnosti, ale zároveň
pokladničné doklady zakladala do pokladne a vyberala si finančné prostriedky, ktoré už boli zaplatené
prostredníctvom karty, aj z pokladne, takže takýmto spôsobom „ťahala“ peniaze z pokladne. Svedkyňa
to oznámila U.. A. žiadala ho o vysvetlenie, čo bolo 18. alebo 19. februára 2010. Pán MW. vtedy cestoval
do Košíc, kde sa zrejme tiež dozvedel nejaké skutočnosti, telefonoval pani S. s tým, že ju žiadal, aby sa
stretli na druhý deň vo firme v Žiline za účelom podania vysvetlenia k týmto skutočnostiam. Počas tohto
rozhovoru bola svedkyňa vedľa v kancelárii, nepočula teda, o čom sa U.. S. S. Z. A. rozprávali, o obsahu
rozhovoru bola oboznámená len z vyjadrenia pána A.. Potom svedkyňa odišla s pánom A. do banky. Po
návrate z banky však zistili, že pani S. má pobalené veci a vo firme už nebola. Svedkyňa sa večer vo

firme stretla s pani S., ktorá tam bola aj so svojím priateľom. Svedkyňu vtedy zarazilo, že pani S. otvorila
súkromný mail pána A. od jeho manželky. Ďalší týždeň v pondelok svedkyňa prišla riadne do práce,
uvarila si kávu a chcela začať pracovať. Po otvorení uzamknutej skrine však zistila, že skriňa je prázdna.
Nebolo v nej nič, ani rozpočty, zmluvy, žiadne účtovné doklady, ani zakladateľská listina. Boli vtedy jarné
prázdniny, pán A. vo firme nebol. Potom, ako ho svedkyňa telefonicky kontaktovala a vysvetlila mu,
aký je problém, odporučil ju na pani D., právničku odporcu, ktorá poslala svedkyňu na políciu podať
oznámenie, že zmizli všetky účtovné firemné doklady. Následne pán Majerčík zistil telefonicky u pani S.,
že tieto doklady má ona. Svedkyni nebolo známe, z akého dôvodu tieto doklady odcudzila, keďže tam
boli najmä doklady spoločnosti X. J., za ktoré zodpovedá predovšetkým pán A.. Po návrate z dovolenky
vyzýval pán A. Z. S. na vrátenie dokladov, následne dňa 8.marca na MDŽ bola doručená kuriérom do
kancelárie O.. D. veľká krabica, ktorú poslala pani S., o čom sa svedkyňa dozvedela od pána A..

Doklady boli svedkyni odovzdané v sídle spoločnosti odporcu, ktoré svedkyňa z krabice, v ktorej boli
uložené, vybrala. Svedkyňa upozornila pána A., aby sa táto krabica otvárala u právnej zástupkyne
odporcu až za prítomnosti pani S. a spísal sa zoznam dokladov. Keďže pani S., ani pán A. nie sú
účtovníci, tak spísali doklady len po šanónoch, nepreberal sa teda doklad po doklade. Pán A. na
preberacom protokole aj uviedol, že nezodpovedá za to, že všetky doklady mu boli skutočne doručené.
Potom sa zistilo, že chýbajú aj nejaké zmluvy a bol ochromený vlastne chod spoločnosti, pretože U.. S.
mala všetky rozpočty vo svojom počítači. Po tomto incidente sa spôsob nakladania s účtovnými dokladmi
zmenil tak, že doklady sú uložené v osobitnej skrini, ku ktorej má prístup iba svedkyňa a ostatnými
dokladmi, zakladateľskou listinou a ďalšími, ktoré súvisia s činnosťou spoločnosti, disponuje pán A..

Svedkyňa bola naposledy v kontakte s navrhovateľkou v piatok, kedy si navrhovateľka zbalila svoje
veci. V ten piatok sa vymenili zámky na dverách potom, ako si navrhovateľka vzala svoje doklady a
svoj notebook z kancelárie. Svedkyni kolegyňa P. D. opisovala, že navrhovateľka bola u nej doma a pod
nejakými vyhrážkami, napr. že ju udá, že jej nechce poskytnúť kľúč, lebo tam mala sídlo aj spoločnosť
X., O. P. D. tieto kľúče vydala a následne na to si zrejme navrhovateľka cez víkend zobrala tieto doklady.
Svedkyňa sa s navrhovateľkou stretla ešte v júli 2010, keď pani S. žiadala svedkyňu o poskytnutie
nejakých dokladov. Prišla na to stretnutie s dvomi účtovníčkami, ktorým svedkyňa predložila všetky
doklady, ktoré požadovali a oni si pri nahliadnutí do dokladov len robili poznámky a konštatovali, že
účtovníctvo je vedené v poriadku.

Koncom júla sa konalo valné zhromaždenie, po ktorom bol za svedkyňou U.. A. a pýtal sa jej, či eviduje
nejaký záväzok voči pani S.. Svedkyňa zistila, že žiadny taký záväzok nie je evidovaný. Začiatkom roku
2011 sa pán A. F.päť svedkyne pýtal, či evidujú nejaký záväzok voči pani S., na čo mu opäť odpovedala,
že neeviduje. Pán A. svedkyni potom ukázal zmluvu o pôžičke z roku 2009. Svedkyňa však povedala,
že v roku 2009 takáto zmluva o pôžičke neexistovala. Po nahliadnutí do zmluvy a zistení, o akú sumu sa
jedná, svedkyňa uviedla, že je to vlastne tá suma, ktorá sa vyplácala pani S. začiatkom roku 2010. Za tým
účelom nahliadla do účtovných dokladov, aby sa vyhotovila fotokópia dokladu preukazujúceho vyplatenie
sumy, ktorá by sa navrhovateľke zaslala. Svedkyňa však zistila, že tento doklad bol z účtovných dokladov
vytrhnutý. Následne sa od pána A. dozvedela, že Ing. S. podala žalobu v tomto konaní. Svedkyňa na
otázku súdu, či je jej známe, o akú sumu sa jednalo na začiatku roka 2010, ktorú mal doniesť pán
A., svedkyňa uviedla, že je jej známe, pretože si to pozrela, pán A. doniesol 75.000,- € a pani S. sa
vyplácalo okolo 70.000,- €. Peniaze vyplácal pán A., svedkyňa bola pritom. Svedkyni bolo povedané,
že U.. S. mala v úmysle kupovať nejakú chatu, požiadal o úver v B. I. W. žiadala o vrátenie týchto
peňazí pána A. práve z dôvodu, že chcela kupovať nejakú chalupu. Svedkyňa jej aj vypracovávala
podklady pre tento úver, nakoniec však navrhovateľka úver odmietla, keďže už na to nemala dôvod.
Svedkyni nie je známe, či U.. S. následne nejaký dom kúpila. Svedkyňa si je istá dátumom, kedy
boli peniaze vrátené, a to 19.1.2010, nakoľko v ten deň ráno jej navrhovateľka doniesla tú kyticu
tulipánov. Svedkyňa predpokladá, že navrhovateľka si úver nebrala, lebo si nevyzdvihla tlačivo potrebné
k čerpaniu tohto úveru, ktoré tlačivo pre ňu svedkyňa vyhotovila. Svedkyňa bola požiadaná, aby bola
pri odovzdávaní väčšieho obnosu peňazí aj v iných prípadoch, keďže vedie pokladňu a odporca svojim
dodávateľom vypláca na základe faktúr vyúčtované sumy v hotovosti. Napríklad je svedkyni známe,
že 18.1.2010 bol spoločnosťou X. vyplácaný pán Š., bolo to nejakých 10.000,- € a bolo to prvýkrát,
keď sa svedkyňa s takýmto obnosom peňazí fyzicky stretla. Uviedla, že si to pamätá veľmi dobre, lebo
to bola stresová situácia a celé toto obdobie, ktoré Y. pripravila, bolo stresové. Svedkyni musela prísť
pomáhať pri spracovávaní tohto účtovníctva aj jej matka, keďže sa jednalo o 3000 položiek za jeden rok.
Navrhovateľka účtovníctvo odcudzila, pritom svedkyňa mala na spracovanie všetkých dokladov len tri

mesiace a pritom viedla ešte ďalší rok. Svedkyňa nepracuje len pre odporcu, ale spracováva účtovníctvo
viacerým spoločnostiam.

Navrhovateľka poukázala na to, že odporcovi potom, ako si prevzal dňa 8.3.2010 účtovníctvo, nechýbal
ten jej príjmový doklad. Spoločnosť odporcu nevyzvala navrhovateľku ani v júli, ani inokedy na
predloženie tohto príjmového dokladu. Dokonca ani v júli, keď bola so svojimi audítorkami z B. D. Z. I.
u odporcu, ani vtedy tento príjmový doklad spomínaný nebol.

Svedkyňa uviedla, že nemala dôvod vracať sa do účtovníctva za január 2010, pretože tento mesiac už
mala spracovaný a navrhovateľka až potom odcudzila účtovníctvo. Keďže odporca je mesačný platca
DPH, výkaz za mesiac január už svedkyňa odoslala na daňový úrad, nemala preto dôvod vracať sa k
uzatvoreným veciam. Ten šanón vyzeral neporušený, a doklady boli založené chronologicky za sebou.
Svedkyňa uviedla, že zmluvu o pôžičke videla, nemala však pre účtovníctvo žiadny význam, pretože pani
S. poskytla tieto finančné prostriedky v roku 2008 vo výške 2.300.000,- korún, pričom 200.000,- korún
jej bolo zo strany spoločnosti v roku 2008 vrátených. Zmluva o pôžičke bola vyhotovená v roku 2009
a znie už len na rozdiel 2.100.000,- korún, pričom v roku 2009 nebol vlastne na túto sumu evidovaný
žiadny príjmový doklad.

Odporca uviedol, že chcel s pani X. uzatvoriť dodatok k zmluve, podľa ktorého by pani X. mala
zodpovednosť za účtovníctvo a za všetky účtovné doklady, ktorý dodatok mu pani X. podpísať nechcela.
Preto začal konateľ odporcu nadobúdať pochybnosti o účtovníctve, zabezpečil externého audítora, ktorý
skonštatoval, že účtovníctvo vôbec nie je vedené. Odporca naliehal na pani X., chcel vidieť zostavy
v počítači a heslo, ktoré im ona nechcela dať. Potom oslovil svojho správcu počítačových sietí, či vie
vstúpiť do programu tak, aby nevznikla nejaká škoda, predtým si vyžiadali od tvorcu programu KROS
prístupové kódy, na základe ktorých do programu vošli. V programe bolo nahodených 8 alebo 9 položiek
z 3000 účtovných položiek. Následne po rekonštrukcii účtovníctva musel odporca robiť aj opravnú DPH,
keď sa prevalilo, že účtovníctvo nefunguje.

Z výdavkového dokladu zo dňa 19.1.2010 (č. l. 167) súd zistil, že dňa 19.1.2010 bola U.. Y. S. vydaná
suma 69.707,23 € titulom vyplatenia pôžičky.

Dňa 2.4.2013 boli súdu doručené listinné dôkazy zabezpečené odporcom z daňového úradu, pričom
odporca poukázal na stranu 8 Súvahy za rok 2010, riadok č. 5 - záväzky voči spoločníkom a združeniu.
Uvedená suma 104.188,- € za bežné účtovné obdobie dokumentuje záväzky spoločnosti X. J., S..X..F..
voči spoločníkom v roku 2010. Súvaha je súčasť daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010. Odporca ďalej poukázal na výňatok z knihy analytickej
evidencie k účtu 365 - ostatné záväzky voči spoločníkom, a to osobitne pre spoločníka pána Z. A. a
osobitne pre U.. Y. S.. Z analytickej evidencie má vyplývať, že spoločnosť X. J. S..X..F.. dňa 19.1.2010
vyplatila navrhovateľke pôžičku vo výške 69.707,23 € a odvtedy spoločnosť nevedie voči nej žiadny
záväzok. Za účtovné obdobie roku 2010 eviduje už len záväzok voči žalovanému vo výške 104.187,95
€ tak, ako je uvedené na strane 8 Súvahy, riadok č. 5 Záväzky voči spoločníkom a združeniu (účet 365).
Vyplatenie záväzku je premietnuté aj v Hlavnej knihe pre účtovný rok 2010 na str. 3.

Z daňového priznania spoločnosti X. J., S..X..F.. za zdaňovacie obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 zo
súvahy k 31.12.2010 súd zistil, že na strane 5 v časti B.III. pod názvom krátkodobé záväzky v riadku
5 je uvedená pod položkou Záväzky voči spoločníkom a združeniu suma 104.188,- za bežné účtovné
obdobie a suma 143.895,- za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2013 bolo na návrh navrhovateľky vykonané dokazovanie výsluchom
svedkov A. Č. W. K. I.. Navrhovateľka tvrdila, že tieto osoby ju začali koncom roka 2010 a v roku
2011 kontaktovať s otázkami, či bola odporcom vyplatená, pretože pán A. im tvrdil, že nemá peniaze
na splnenie si záväzkov voči týmto osobám, ktoré vykonávali práce pre odporcu a nedostali za prácu
zaplatené.

Právna zástupkyňa odporcu poukázala na listinné dôkazy súdu predložené odporcom, a síce overené
potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010, pričom súčasťou
daňového priznania je súvaha, v ktorej bode 5 na strane 8 sú uvedené záväzky voči spoločníkom
a združeniu, tiež čísla jednotlivých účtov - najmä účet 365, na ktorých sa záväzky voči spoločníkom
a združeniu v účtovníctve vedú (prílohová obálka č.l. 177). Za účtovné obdobie, ktorého sa daňové
priznanie týka, predstavujú záväzky voči spoločníkom a spoločnosti v roku 2010 po podaní daňového
priznania 104.188,- €. Súvahu dokumentuje výpis z analytickej evidencie, ktorú vedie spoločnosť, z
ktorého výpisu vyplýva, že je podrobne rozpísaná položka 365, ostatné záväzky voči spoločníkom a je
rozdelená nasledovne: ostatné záväzky voči spoločníkom U.. S., je uvedený prechod z minulého roku
k 1.1.2010 s výškou jej pohľadávky a potom je uvedené, že 19.1.2010 bolo vyplatených 69.707,- €,
čiže jej pohľadávka s poznámkou: S. Y., vyplatenie pôžičky a ďalej sa už vedie účet Y. S. v súvislosti s
pohľadávkou spoločníkov voči spoločnosti s nulovou hodnotou. Spoločnosť si tak splnila svoj záväzok.
K tomu istému účtu 365 sú uvedené ostatné záväzky voči spoločníkom, ktoré sú však záväzkami
spoločnosti len voči pánovi A.. S poukazom na súpis jednotlivých súm, ktoré spoločnosť prijala a takisto
na stav k 1.1.2010, teda k začatiu účtovného obdobia roku 2010 a na stav k 31.12.2010, po vykonaných
pohyboch na tomto účte k 31.12.2010 dáva sumu 104.187,95 a táto suma je zhodná so sumou, ktorá
je uvedená na výpise, na súvahe, teda daňovom priznaní. Daňové priznanie bolo daňovému úradu
odovzdané 21.3.2011. Žaloba bola odporcovi doručená v októbri 2011, to znamená, že aj keby odporca
chcel, už nemohol robiť žiadne zásahy do účtovných dokladov a do daňového priznania, keďže daňové
priznanie už bolo odovzdané daňovému úradu.

Navrhovateľka poukázala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že skutočnosť, že daňové
priznanie bolo takýmto spôsobom spracované a odporca si jednoducho z účtovníctva túto pohľadávku od
navrhovateľky nejakým spôsobom vypustil, neznamená to, že pohľadávka bola skutočne navrhovateľke
vyplatená.

Svedok A. Č. uviedol, že účastníci konania, navrhovateľka a konateľ odporcu, boli jeho šéfmi, bol k
nim teda v pracovnom vzťahu. Má nevyplatené pohľadávky od spoločnosti X. J., S..X..F.., Y.. Z.. A.,
ktoré vznikli titulom práce na stavbách a nevyplatených faktúr, spolu vo výške 132.000,- € spolu s
úrokmi a súdnymi poplatkami. Práce sa začali vykonávať asi vo 4. mesiaci roku 2011 a skončili sa
15.1.2012. Faktúry sa plynule platili do 9. - 10. mesiaca roku 2011, ale faktúry ku koncu roku 2011 už
boli stornované a fakturované sumy mu zaplatené neboli. Svedkovi je známe, čo je predmetom konania,
a síce, navrhovateľka sa dožaduje voči odporcovi vyplatenia tých peňazí, ktoré do spoločnosti X. J.
„naliala“, čo je známe svedkovi z rokovaní s obidvomi vtedajšími spoločníkmi, teda s pani S. W. Z. A.. Z.
A. sa vyhováral, že financie nemá, lebo aj pani S. sa nejaké financie vyplácali. Pán A. hovoril svedkovi,
že z nejakého švajčiarskeho účtu prídu peniaze v januári, alebo februári roku 2012 a budú svedkovi
vyplatené. Pán A. svedkovi povedal na začiatku roku 2011, že pani S. boli vyplatené financie, spomínal
sumu, ktorá sa pohybovala v rozpätí od 2 miliónov do 4 miliónov, najprv tvrdil, že jej bola vyplatená
suma 2.300.000,- Sk, potom tvrdil, že jej boli vyplatené 4 milióny. Na týchto rokovaniach však už pani
S. prítomná nebola, po odchode pani S. z firmy sa už všetci traja nikdy nestretli.

Svedok K. I. uviedol, že je v takom vzťahu k účastníkom konania, a to k pani S. a k pánovi A., že pre nich
pracoval ako pre spoločnosť X. J.. S. X. J. S..X..F.. ostala svedkovi dlžná nejaké finančné prostriedky
a teraz je to na súde. Svedkovi bolo v roku 2011 povedané, že bude v priebehu roka všetko zaplatené.
Pán A.k svedkovi sľúbil, že do konca roka bude všetko uhradené a rozprával mu v júli a auguste 2011, že
má finančné problémy, lebo vyplácal U.. S.Ú.. Svedok uviedol, že mu veril, ale keď už toho bolo veľa, tak
ukončili spoluprácu a dal vec na súd. U.. A. chodil do Švajčiarska vybavovať nejaké finančné prostriedky
a hovoril svedkovi, že z tohto svoje dlhy svedkovi zaplatí.

Právny zástupca navrhovateľky navrhol na pojednávaní doplniť dokazovanie výsluchom druha
navrhovateľky, ktorý jej môže potvrdiť, že v deň, kedy mali byť navrhovateľke vyplatené požičané
finančné prostriedky, bol celý deň s navrhovateľkou. Tomuto návrhu na doplnenie dokazovania sa
navrhovateľka vyhýbala, pretože druh navrhovateľky nechcel byť do tohto sporu zaťahovaný.

Podľa ust. § 657 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V
zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá
závažné a dôvodné pochybnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah
uzatvorením zmluvy o pôžičke ústnou formou, na základe ktorej navrhovateľka požičala v roku 2008
odporcovi sumu 2.300.000,- Sk ako peňažnú výpomoc na krytie platobnej neschopnosti spoločnosti,
z ktorej sumy bola navrhovateľke vrátená suma 200.000,- Sk, a to ku dňu 31.12.2009, pričom po
31.12.2009 ostal odporca navrhovateľke dlžný sumu 2.100.000,- Sk.

Navrhovateľka síce predložila zmluvu o pôžičke v písomnej forme, súd však nemal v konaní preukázané,
či je tento právny úkon platný, nakoľko podľa vyjadrenia konateľa odporcu Pavla Majerčíka podpis na
tejto zmluve nie je jeho podpisom. V prípade, ak by bola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia, zmluva o
pôžičke predložená navrhovateľkou by bola podľa § 39 v spojitosti s § 40 ods. 3 OZ neplatným právnym
úkonom z dôvodu absencie podpisu konajúcej osoby na zmluve. Podpísanie zmluvy konateľom odporcu
ostalo teda sporným, účastníci za účelom odstránenia tejto pochybnosti nenavrhli vykonanie žiadneho
dokazovania a súd taktiež za tým účelom nevykonal dokazovanie podľa ust. § 120 ods. 1 tretej vety
O.s.p., keďže pre rozhodnutie vo veci to nebolo nevyhnutné. V konaní bolo totiž nesporne preukázané,
že zmluva o pôžičke bola uzatvorená konkludentným spôsobom.

Odporca sa bránil proti uplatnenému nároku navrhovateľky tvrdením, že požičanú sumu navrhovateľke
vrátil dňa 19.1.2010, o ktorej skutočnosti boli vyhotovené účtovné doklady, a to výdavkový a príjmový
doklad a pri vrátení tejto sumy navrhovateľke konateľom odporcu Z. A. bola prítomná M. M., účtovníčka
odporcu, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok. Navrhovateľka poprela pravdivosť uvedeného
tvrdenia odporcu.

V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka vo februári roku 2010 zo sídla spoločnosti
odporcu odniesla nielen všetky účtovné doklady odporcu, ale celú písomnú dokumentáciu týkajúcu sa
spoločnosti a tieto dokumenty boli odporcovi vrátené až dňa 8.3.2010. Uvedené konanie navrhovateľka
súdu dostatočne nevysvetlila a jej tvrdenie, že tieto dokumenty odniesla zo sídla odporcu za účelom
vyhotovenia ich kópií, je nelogické, keďže podľa vyjadrenia konateľa odporcu na pojednávaní, ktoré
navrhovateľka nerozporovala, v sídle spoločnosti odporcu sa nachádzal kopírovací stroj. Tiež nie je
zrejmé, a navrhovateľka neobjasnila, prečo účtovné doklady vrátila odporcovi až dňa 8.3.2010. Súčasťou
účtovných dokladov bol podľa tvrdenia odporcu aj príjmový doklad, na ktorom bol navrhovateľkou
potvrdený príjem sumy 69.707,23 €. Na preukázanie tohto tvrdenia odporca súdu predložil výdavkový
doklad zo dňa 19.1.2010 na uvedenú sumu, ku ktorému mal byť pripnutý príjmový doklad, ktorý však po
tom, ako bol zo strany odporcu vyhľadávaný za účelom preukázania vrátenia tejto sumy navrhovateľke,
v účtovných dokladoch odporcu chýbal. Súd nemal dôvod neveriť odporcovi, že skutočne navrhovateľke
požičanú sumu dňa 9.1.2010 vrátil s poukazom na ďalšie v konaní vykonané dokazovanie výpisom
z knihy analytickej evidencie a súvahou za rok 2010 ako súčasti daňového priznania odporcu, údaje
v ktorých dokladoch vzájomne korešpondovali v zmysle vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu na
pojednávaní konanom dňa 5.4.2013. Skutočnosť vrátenia peňazí dňa 19.1.2010 mal súd za preukázanú
výpoveďou svedka - účtovníčky spoločnosti M. M.. Svedkyňa tiež súdu podrobne opísala situáciu,

ktorá vznikla po jej príchode do spoločnosti na pozíciu účtovníka - ekonóma spoločnosti, kedy boli
zistené zásadné nedostatky vo vedení účtovníctva za obdobie predchádzajúceho roka a nezrovnalosti
v účtovníctve, najmä v súvislosti s nákupmi stavebného materiálu navrhovateľkou, ktoré boli hradené
jednak bezhotovostným spôsobom a následne duplicitne hotovosťou z pokladne. Podľa tvrdenia
svedkyne boli tieto nedostatky spôsobené práve konaním navrhovateľky. Navrhovateľka sa k týmto
tvrdeniam svedkyne relevantným spôsobom nevyjadrila, len spochybňovala vierohodnosť svedkyne s
poukazom na svoje podozrenie na existenciu bližšieho vzťahu medzi svedkyňou a konateľom odporcu,
ako len vzťahu pracovného. Tieto tvrdenia však v konaní preukázané neboli a na ich preukázanie
navrhovateľka nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania. Konateľ odporcu Z. A. pravdivosť týchto
tvrdení navrhovateľky poprel.

Vzhľadom na v konaní preukázanú skutočnosť, že kompletná dokumentácia spoločnosti, vrátane
účtovných dokladov, ktorých súčasťou bol aj príjmový doklad o vrátení požičanej sumy navrhovateľke,
sa nachádzala po dobu asi jedného mesiaca mimo sídla spoločnosti vo výlučnej dispozícii navrhovateľky
a s poukazom na v konaní preukázané pracovné konflikty medzi navrhovateľkou a konateľom odporcu
Z. A. vzniknuté následkom zistenia na začiatku roku 2010 nedostatočného vedenia účtovníctva za
rok 2009 a finančných nezrovnalostí, ktoré navrhovateľka neobjasnila, súd konštatuje a uzatvára, že
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že odporca jej požičanú sumu nevrátil.
Podľa názoru súdu bolo v záujme navrhovateľky, aby doklad o prijatí vráteného dlhu odstránila z
účtovných dokladov odporcu. Pokiaľ navrhovateľka spochybňovala existenciu príjmového dokladu zo
dňa 19.1.2010 tým, že doklad odporcovi dlhšiu dobu „nechýbal“, je podľa názoru súdu vierohodné
tvrdenie odporcu, podľa ktorého odporca prišiel po vrátení účtovných dokladov navrhovateľkou dňa
8.3.2010 na to, že príjmový doklad preukazujúci prijatie vrátenej sumy navrhovateľkou sa nenachádza
medzi účtovnými dokladmi, až potom, ako sa navrhovateľka začala domáhať opätovného vrátenia
požičanej sumy peňazí v júli 2010 na valnom zhromaždení odporcu. Tvrdeniu odporcu je možné uveriť aj
s poukazom na výpoveď svedkyne, ktorá uviedla, že nemala dôvod po vrátení dokladov navrhovateľkou
8.3.2010 vracať sa do účtovníctva za január 2010, pretože tento mesiac už mala spracovaný, výkaz s
DPH za mesiac január už svedkyňa odoslala na daňový úrad a navrhovateľka účtovníctvo odcudzila až
potom. Šanón s dokladmi vyzeral neporušený a doklady boli založené chronologicky za sebou. Okrem
toho bola svedkyňa pracovne vyťažená nielen spracovaním účtovníctva za aktuálny rok 2010, ale najmä
rekonštrukciou celého účtovníctva za rok 2009 a zároveň spracovávala účtovníctvo aj pre iné subjekty,
nielen pre odporcu.

Svedkovia A. Č. W. K. I., ktorí boli vypočutí na návrh navrhovateľky na poslednom pojednávaní, mali
preukázať, že odporca ich nemôže vyplatiť za vykonanú prácu, lebo musí vyplatiť navrhovateľku. Z
výpovede vypočutých svedkov vyplynul však pravý opak, svedkovia vypovedali, že konateľ odporcu
Z. A. nemal dostatok finančných prostriedkov na splnenie svojich záväzkov, ktoré mal voči svedkom
titulom svedkami vykonaných, následne však nezaplatených stavebných prác, nakoľko si musel splniť
povinnosti voči navrhovateľke, ktorej musel vrátiť finančné prostriedky, ktoré „naliala“ do firmy.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, preto ho zamietol.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky navrhol doplniť dokazovanie výsluchom druha navrhovateľky,
ktorý mal potvrdiť, že v deň, kedy mali byť navrhovateľke vyplatené požičané finančné prostriedky,
trávil celý deň s navrhovateľkou, tento návrh na doplnenie dokazovania nebol súdom pripustený, keďže
vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd skutkový stav dostatočne ustálený, preto by bol tento
dôkaz nadbytočný, ale najmä s poukazom na pomer navrhovateľky ku svedkovi ako blízkej osobe, z
ktorého dôvodu je navrhnutý svedok nevierohodný.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľka bola v konaní

neúspešná, keďže návrh na začatie konania bol v celom rozsahu zamietnutý, úspešným účastníkom
konania je odporca. Z uvedeného dôvodu má odporca právo na náhradu trov konania.

Odporca si prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne uplatnil v rámci vyčíslenia trov konania
predloženom súdu dňa 05.04.2013 náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za odpor
proti platobnému rozkazu vo výške 4.182,- eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 4.762,59,
celkom teda vo výške 8.944,59 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 5 úkonov
právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 10.10.2011;

2. písomné podanie na súd vo veci samej - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 18.10.2011;

3. účasť na pojednávaní dňa 10.10.2012;

4. účasť na pojednávaní dňa 11.01.2013;

5. účasť na pojednávaní dňa 05.04.2013.

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcom, zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými
ustanoveniami OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“) a z uvedeného dôvodu
odporcovi priznal proti navrhovateľke právo na náhradu trov konania v celkovej sume 8.944,59 eur, a to
titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 4.182,- eur a
titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 4.762,59 eur pozostávajúcej z:

A) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 10.10.2011 podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 559,33 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa
18.10.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 559,33 eur,
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 10.10.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 1.118,66 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške
15,26 eur;

4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 11.01.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 1.118,66 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške
15,26 eur;

5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 05.04.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 559,33 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške
7,81 eur.

B) náhrady DPH:

z odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v celkovej sume 793,77 eur, a to v súlade s ustanovením
§ 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z evidencie Daňového riaditeľstva mal súd preukázané, že splnomocnená
zástupkyňa odporcu je platiteľom DPH od 01.05.2003, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku,
a to na účet splnomocnenej zástupkyne odporcu O.. W. D., a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP,
podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).