Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207203567
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8207203567.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti povinnému I. Y., bytom S. M. XXXX/XX, H., o vymoženie 529,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Er 23/2007 - 25 zo dňa 02.04.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Exekúciu zastavil a vyslovil,
že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

Vo vzťahu k nepripusteniu vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že vedľajšie účastníctvo je

v exekučnom konaní pojmovo vylúčené, lebo ide o inštitút patriaci výlučne do sporového konania.
Poukázal na ust. § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v spojení s § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

V odôvodnení ďalej uviedol, že poverením zo dňa 24.07.2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s.,

Bratislava, sp. zn. SR 0252/075000/08 zo dňa 05.06.2008 (správne má byť sp. zn. SR 0252/07 zo dňa
06.02.2007 - poznámka odvolacieho súdu).

Následne citoval ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, čl. 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len Smernica), § 25 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) a uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa súdu prvého stupňa ide o nekalú
zmluvnú podmienku, ktorá spotrebiteľovi znemožňuje možnosť voľby konať pred všeobecným súdom
v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam vrátanerozhodcovského konania. Súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou
podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a tým
je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka i Smernicou. Z týchto dôvodov súd exekúciu

zastavil (§ 57 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že o nich rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,

súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav,
lebo nevykonal náležite dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Dôvody odvolania bližšie
konkretizoval. Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o

súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok.

Zároveňpodalnávrhnaprerušeniekonaniapostupompodľa§109ods.1písm.c)Občianskehosúdneho
poriadku a predloženie Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods.

1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že
„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené
a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho
rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu?

3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy
(t.j. k 05.06.2006), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. SR 0252/07 zo dňa 06.02.2007, na ktorom je
vyznačený dátum právoplatnosti 19.03.2007 a vykonateľnosti 22.03.2007 a ktorým bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 20 944,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25
% denne zo sumy 16 600,- Sk od 26.10.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 6 388,-
Sk. Medzi oprávneným a povinným bola dňa 05.06.2006 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej

oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 14 000 Sk, ktorý sa zaviazal
splatiť spolu s poplatkom vo výške 7 600,- Sk v 6 mesačných splátkach po 3 600,- Sk počnúc dňom
05.07.2006. Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 17).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri

preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebolaopodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z

uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisovideorozhodnutie(inýtitul)vykonateľnétakpostránkeformálnej(zpohľaduprávnehopredpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností,
jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou, či
predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Prvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého táto rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia zmluvy len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza,

ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto
môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti
z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto

názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4
pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou zákona č. 568/2007 Z. z..

Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 Smernice upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku Smernice aj podmienka
upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za
podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol
byť exekučným titulom.

Odvolací súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,

pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť ajrozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý
spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu

sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane
rozhodcovskej zmluvy. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa

ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber
rozhodnúť sa.

Prvostupňový súd správne rozhodol o zastavení exekúcie. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo
svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať (napr.. uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011, nález ÚS ČR sp. zn.
II. ÚS 2164/10). Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (napr.

rozsudokz27.01.2007vydaný podsp.zn.3Cdo/164/1996publikovaný vZbierkestanovískarozhodnutí
pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími

námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako správne (§ 219 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Súčasťou podaného odvolania bol návrh oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučnéhoporiadkus čl.1ods.1vetaprváÚstavySlovenskejrepublikyprerozporsprincípomprávnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený návrh na prerušenie konania. Súd prvého stupňa v danej
veci neaplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vôbec, čo pravdepodobne ušlo pozornosti
oprávneného pri vypracúvaní hromadných odvolaní.Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodol, že
požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy.

Je vecou členských štátov, aby sa vysporiadali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08:
„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo
veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1
smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd nepovažoval ani tento návrh na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej

otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice
aplikovateľnostiúniovéhopráva.Právnaúpravavnútroštátnehoprávadostatočnýmspôsobomumožňuje
aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z tohto
dôvodu bol návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnutý.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doteraz o trovách

konania nerozhodol (§ 224 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.