Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Gáborík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201888
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214201888.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35792752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47233516, proti povinným: 1/ M. O., bytom Z. XX, 2/ B.
O., bytom K. G. K., E. XXX/X, o vymoženie 805,05 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. mája 2014, č. k.

5Er/383/2014-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 06.05.2014, doručenej tamojšiemu súdu dňa 07.05.2014. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 24.04.2014

domáhavykonaniaexekúcieprotipovinnému,atonazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovský
rozsudok sp. zn. 189/11/13, vydaný dňa 24.01.2014, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa
01.04.2014. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 29.06.2011 uzatvoril
oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu nazvanú ako "Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX". Nevyhnutnou súčasťou
tejto zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere a Rozhodcovská zmluva č.

XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2011. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a na vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že
povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom
formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Preskúmaním
predmetnej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2011 vzhliadol súd prvého stupňa

v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom
(rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Rozhodcovskú
doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je

rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v
rozhodcovskej zmluve podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu
ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu
Smernice Rady 93/13/EHS, bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s
ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.

Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súdprvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
b), d) a f) OSP. Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8500004965 (bod 2. rozhodcovskej zmluvy) nebola
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého
uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na

uzavretie resp. existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto
charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou.
Exekučný súd vychádzal len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy
by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle ustanovenia § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca práve možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej
samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu

hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie
je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť
jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Uviedol, že súd sa nezaoberal možnosťou odstúpenia
od rozhodcovskej zmluvy. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale
akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil

možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Oprávnený dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Mal za to, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská
zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky
podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V prípade rozhodcovskej zmluvy
je, vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5, vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje
a ani sama takouto podmienkou nie je. Z jej obsahu je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom
je len alternatívne. Oprávnený poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoE/372/2013, sp. zn. 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014-42 a
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoE/22/2014-57. Oprávnený namietal aj zmätočnosť tvrdení

súdu prvého stupňa o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené
oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky
a ide o platné dojednanie. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 40,52 eur vrátane DPH.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 OSP.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému

súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45

priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ustanovení
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný
súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek

právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona,
alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa
súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012

sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 29.06.2011 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,podľaktoréhojeirelevantnáprávnaformazmluvy,atedažemedzioprávneným

a povinnými bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvého stupňa postupoval
správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimerané
potrebné považovať rozhodcovské zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi konania dňa 29.06.2011, t. j.
v rovnaký deň ako oprávnený s povinnými uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na

základe týchto rozhodcovských zmlúv vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám
určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovských
zmlúv spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací
súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským

súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej

únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovské zmluvy preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalé, postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinných a nechal im priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie

oprávneného v rozhodcovských zmluvách o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd
nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si takv tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Akjetakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkousamotnározhodcovskázmluvaadodávateľjupoužije,
vtakomtoprípadeideovýkonprávvrozporesdobrýmimravmi(ktomuviďajuznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok,
vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatných

rozhodcovských zmlúv, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa ustanovenia § 41ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovských zmlúv, v zmysle ktorých mali povinní právo od zmlúv
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od ich doručenia, odvolací súd
uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť

nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné
zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnuté zmluvy sa
nepovažujú zmluvy, ktoré boli vopred dodávateľom (veriteľom) naformulované a spotrebitelia ich obsah
nemali možnosť ovplyvniť. Rozhodcovské zmluvy sa nestávajú individuálne dohodnutou len tým, že
spotrebitelia majú v úzkej časovej lehote hneď po ich podpise právo od týchto zmlúv odstúpiť. Uvedené

tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovských zmlúv, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľom v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nim žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou

zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovských zmlúv nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon
obchádzajú (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté

niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon
nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatných rozhodcovských zmlúv, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia §

41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že nakoľko

v zmysle § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie aj bez
návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.