Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415201224
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4415201224.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcov v rade: 1. Q.
Z. N., nar.:X.X.XXXX,bytom O., M. O. XXX/XX, občianka B. republiky, 2. V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. O. XXX/XX, O., obaja zastúpení: V.. B. B., X. XX, Z., proti žalovanému : G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, I. E., zast. V.. Q. B. , advokát, XXX XX I., O. XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov
obsiahnutých v notárskych zápisniciach, o určenie výšky zostatku pôžičky, takto

r o z h o d o l :

1. Súd určuje, že Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v rade 2 a žalovaným , ktorej
predmetom bolo poskytnutie pôžičky 15.600,- eur spísaná vo forme notárskej zápisnice dňa 28.5.2010
na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ
19158/2010, NCRls 19471/2010 je neplatná v celom rozsahu.
2. Súd určuje, že právne úkony : Uznanie záväzku žalobcom v rade 2 a Súhlas žalobcu v rade 2 ako
dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou, ktoré právne úkony boli spísané vo forme notárskej zápisnice
na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ

19158/2010, NCRls 19471/2010 dňa 28.5.2010 asú neplatné v celom rozsahu.
3. Súd určuje, že Záložná zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom, žalobkyňou
v rade 1 ako záložcom, žalobcom v rade 2 ako záložným dlžníkom, na základe ktorej bolo v prospech
žalovaného zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam a to bytu číslo 2 na prízemí vo vchode č.20
bytového domu so súpisným č. 630 stojaceho na parcele reg. ,,C“ č. 2702 a k podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele

9622/44181 a k nebytovému priestoru číslo 2-2 v suteréne vchodu 20 , spoluvlastnícky podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele
1600/44181, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Štúrovo a sú Okresným úradom
Nové Zámky, odbor katastrálny vedené na LV č. 4500, a ktorých spoluvlastníkmi sú žalobkyňa v rade
1 a žalobca v rade 2, každý v podiele 1/2 k celku, ktorá záložná zmluva bola spísaná vo forme notárskej
zápisnice dňa 28.5.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod
číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 , je neplatná v celom rozsahu.

4. Súd určuje, že právne úkony nazvané ako ,,dodatok k zmluve o pôžičke uzavretý podľa § 657
Občianskeho zákonníka, vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou
v zmysle § 41 ods. 2 exekučného poriadku a záložnej zmluve uzavretej v zmysle § 552 Občianskeho
zákonníka“ , uzavreté medzi žalobcom v rade 2 a žalovaným za účasti žalobkyne v rade 1 vo forme
notárskej zápisnice spísanej dňa 13.8.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr.
Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010, sú neplatné v celom

rozsahu.

5. Súd určuje, že právny úkon dohoda o urovnaní uzavretá v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka,
medzi žalobkyňou v rade 1 a žalovaným vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 30.7.2013 na
notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 601/2013, NZ
25490/2013, NCRls 25996/2013, podľa ktorého mala žalobkyňa v rade 1 vrátiť žalobcovi namiesto
žalobcu v rade 2. dlžnú sumu 23.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou 250,- eur za každý mesiac ododňa 30.7.2013 do zaplatenia , s tým, že dlžnú sumu mala žalobkyňa v rade 1 vrátiť do 30.7.2014, je
neplatný v celom rozsahu.

6. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

7. Súd priznáva žalobcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu
100 %.

8. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne sa žalobkyňa v rade 1 návrhom na začatie konania v tejto veci domáhala voči žalovanému
určenia, že pohľadávka z pôžičky voči žalovanému je vo výške 2.620,- eur a súčasne žiadala určiť, že

vo zvyšnej časti sú zmluvné vzťahy neplatné. Uznesením č.k. 5C/46/2015-69, zo dňa 5.11.2015 súd
pripustil vstup žalobcu v rade 2 do konania. Uznesením č.k. 5C/46/2015-100 zo dňa 15.3.2016 súd
uznesením vyzval žalobcov v rade 1 a 2 na odstránenie vád žaloby, nakoľko v časti určenia neplatnosti
právnych úkonov bola žaloba nejasná a neurčitá. Podaním zo dňa 31.3.2016 žalobcovia upresnili
žalobu v časti určenia neplatnosti právnych úkonov tak, že sa domáhajú voči žalovanému určenia

neplatnosti právnych úkonov spísaných formou notárskych zápisníc, bližšie špecifikovaných v podaní
zo dňa 31.3.2016. Žalobcovia v konaní tvrdili, že nebola poskytnutá pôžička vo výške deklarovanej
v zmluve o pôžičke zo dňa 28.5.2010, že v notárskej zápisnici zo dňa 13.8.2010 uvádzaná ďalšia
pôžička vo výške 7.280,- eur poskytnutá nikdy nebola. Žalobkyňa v rade 1 tvrdila, že pristúpenie k
záväzku uzavrela pod nátlakom, pretože sa bála , že bude vykonaná dražba ich bytu. Okrem uvedeného

žalobcovia tvrdili, že výška dlžnej sumy je v oveľa nižšej sume ako tvrdí žalovaný.

2. Žalovaný tvrdenia žalobcov rozporoval, počas celého konania trval na tom, že právne úkony sú
platné, že pôžička bola poskytnutá vo výške uvedenej v zmluvách.

3. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou , či je tu naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písmeno
c) C.s.p. na určení výšky zostatku pôžičky a na určení žalobcami napadnutej neplatnosti právnych
úkonov. Podľa § 137 písmeno c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. vo

všeobecnosti súdna prax považuje aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a to ako jeden z
právnych prostriedkov ochrany strany sporu. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti
právnych úkonov je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcami navrhovaného
rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137

písm. c) C.s.p., umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, súd vychádzal zo skutočnosti, že v
časti o určenie neplatnosti právnych úkonov sa uvedené určenie týka právnych úkonov obsiahnutých
v notárskej zápisnici, ktorá slúži ako exekučný titul. Z uvedeného dôvodu podľa súdu potrebujú mať
žalobcovia v rade 1 a 2 vyriešenú otázku, či právne úkony sú platné, či žalovaný ako veriteľ môže
realizovať svoje práva z týchto právnych úkonov a to najmä výkon záložné práva, ktorý už raz aj začal

realizovať. Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že tu je naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení vo vzťahu k určeniu neplatnosti právnych úkonov. Čo sa týka časti žaloby o určenie výšky zostatku
pohľadávky, tak v tejto časti má súd zato, že naliehavý právny záujem na takomto určení daný nebol.
Žalobcovia v tejto časti naliehavý právny záujem nijako neosvedčili.

4. Keďže súd dospel k záveru, že na určení neplatnosti právnych úkonov je daný naliehavý právny
záujem, bolo v konaní vykonané dokazovanie a to listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania,
svedkom, za účelom zistenia, či žaloba je v tejto časti dôvodná.

5. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a
záloh.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu

alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci
výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov,3f) ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

6. Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke vyplýva, že na základe tejto zmluvy prenecháva jedna strana /

veriteľ/ druhej strane /dlžníkovi/ veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke teda sú:
-prenechanie vecí určených podľa druhu,
-dočasnosť právneho vzťahu,
-povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Nakoľko je táto zmluva reálnou zmluvou, k jej uzavretiu

zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ak k odovzdaniu v
zmluve uvedených / požičiavaných/ peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikne. Dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale aj
skutočnosť, že bolo podľa nej dlžníkovi plnené v celom rozsahu, spočíva na veriteľovi.

7. Z predloženej notárskej zápisnice z 28.5.2010 / č.l. 10 v spise/ súd zistil, že dňa 28.5.2010 bola na
notárskomúradeJUD.PetraŠulaiaspísanáNotárskazápisnicaoprávnychúkonoch,ktorých účastníkmi
boli žalobca v rade 2 ako dlžník, žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa v rade 1 ako záložca. Vo forme
uvedenej notárskej zápisnice bola spísaná jednak zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v rade
2 a žalovaným. Okrem tejto zmluvy o pôžičke bol v uvedenej notárskej zápisnici spísaný aj ďalší

právny úkony a to zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky
zo zmluvy o pôžičke. Účastníkmi uvedeného právneho úkonu bol žalovaný ako záložný veriteľ a obaja
žalobcovia ako záložcovia. Obaja žalobcovia platnosť uvedených právnych úkonov spochybnili. Ako
bolo uvedené žalobcovia namietali, že pôžička nebola poskytnutá v rozsahu uvedenom v zmluve opôžičke spísanej v uvedenej notárskej zápisnice zo dňa 28.5.2010 a že ani ,,ďalšia pôžička“ uvedená
v notárskej zápisnici spísanej dňa 13.8.2010 notárom JUDr. Petrom Šulaim nebola poskytnutá v tam
uvedenom rozsahu. Ich tvrdeniami bola spochybnená samotná platnosť právnych úkonom obsiahnutých

v predmetných notárskych zápisniciach. Z predloženej notárskej zápisnice z 28.5.2010 / č.l. 10 v spise/
súd teda zistil, že táto bola spísaná o právnych úkonoch, ktorých účastníkmi boli žalobca v rade 2 ako
dlžník, žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa v rade 1 ako záložca. Vo forme uvedenej notárskej zápisnice
bola teda spísaná jednak zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v rade 2 a žalovaným, podľa
ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi v rade 2 pôžičku vo výške 15.600,- eur s lehotou

splatnosti do 28.6.2010. Žalobca v rade 2 ako dlžník sa zaviazal túto pôžičku vrátiť žalovanému ako
veriteľovi naraz do 28.6.2010 prevodom na účet. Pre prípad omeškania dlžníka, mali zmluvné strany
zmluvy o pôžičke dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 600,- eur mesačne. Okrem tejto zmluvy o
pôžičke bol v uvedenej notárskej zápisnici spísaná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Ako bolo uvedené, žalobcovia uvedené právne
úkony spochybnili. Podľa obsahu notárskej zápisnice mala byť zo strany žalovaného poskytnutá pôžička

žalobcovi v rade 2 vo výške 15.600,- eur. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že predmetom
pôžičky nebola v zmluve deklarovaná suma 15.600,- eur, ale len suma 15.000,- eur. Len táto suma
15.000,- eur bola reálne poskytnutá dlžníkovi. Žalobcovia to tvrdili počas celého konania a z listinného
dôkazu zabezpečeného z Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Nové Zámky, a to zo
zápisnice z výsluchu žalovaného / v spise na č.l. 194/, ktorý bol vypočúvaný pred policajným orgánom

vyplynulo, že reálne požičaná bola len suma 15.000,- eur. Samotný žalovaný v uvedenom výsluchu
uviedol, že zvyšok 600,- eur mal predstavovať úrok, ktorý však vychádzajúc z obsahu zmluvy o pôžičke
dohodnutý vôbec nebol. Z uvedenej zápisnice o výsluchu žalovaného / v spise č.l. 194/ súd zistil aj to,
že ani v notárskej zápisnici zo dňa 13.8.2010 uvedená suma 7.280,- eur, ktorá mala byť poskytnutá
ako ,, ďalšia pôžička“, reálne poskytnutá v danej výške nebola, samotný žalovaný pred policajným

orgánom uviedol, že aj v tomto prípade bola reálne poskytnutá len suma 7.000,- eur a suma 280,-
eur mala predstavovať úrok, ktorý však, vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice dohodnutý vôbec
nebol. Vychádzajúc z obsahu oboch uvedených notárskych zápisníc, zmluvnými stranami žiadne úroky
z pôžičky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnuté neboli. Podľa obsahu notárskej
zápisnice z 28.5.2010, mala byť pôžička poskytnutá dňa 28.5.2010 a to na obdobie do 28.6.2010, t.j. na

1 mesiac. Je teda zrejmé, že reálne bola žalobcovi v rade 2 poskytnutá pôžička v nižšej sume, než je
uvedené v zmluve. Rozdiel medzi reálne poskytnutou pôžičkou a v zmluve uvedenou sumou mal podľa
žalovaného predstavovať úrok z pôžičky vo výške 4%/ ako to vyplýva zo zabezpečenej zápisnice OR
PZ/. Takýto právny úkon, podľa ktorého mal byť už v sume poskytnutej pôžičky zahrnutý aj úrok z
pôžičky , ktorý však vôbec dohodnutý nebol, je preto potrebné vyhodnotiť ako právny úkon , ktorým sa

obchádza zákon. Tu súd podotýka, že reálne poskytnutá suma, ktorá mala byť poskytnutá ako pôžička,
bola poskytnutá vo výške 15.000,- eur a to na jeden mesiac. T.j. žalovaným tvrdený úrok vyčíslený vo
výške 600,- eur na 1 mesiac, by v podstate predstavoval ročný úrok vo výške 48 %. Takto uzavretá
zmluva, so skrytým, 48 % ročným úrokom z pôžičky, ktorý ani dohodnutý nebol, je podľa súdu aj v
rozpore s dobrými mravmi. Ak by tento právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici nebol podrobený

súdnemu prieskumu, a ktorá notárska zápisnica mala slúžiť aj ako exekučný titul, mohlo by dôjsť k
výkonu záložného práva na uspokojenie aj pohľadávky dohodnutej v rozpore so zákonom a to úroku,
ktorý vôbec dohodnutý nebol a aj poplatku z omeškania. Čo sa týka poplatku z omeškania dohodnutého
v uvedenej zmluve o pôžičke zo dňa 28.5.2010, súd uvádza, že tento bol taktiež dohodnutý v rozpore
so zákonom a to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

môže veriteľ pri peňažnej pohľadávke požadovať úrok z omeškania, ak dlžník nie je podľa zákona
povinný platiť poplatok z omeškania. A poplatok z omeškania je upravený len pri nájomnej zmluve v
ustanovení § 697 Občianskeho zákonníka. Je teda zrejmé, že pri omeškaní s plnením zo zmluvy o
pôžičke poplatok z omeškania dohodnúť nemožno. Aj toto dojednanie je jednoznačne neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil zmluvu o pôžičke

spísanú vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom
Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 dňa 28.5.2010 za absolútne
neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pretože táto podľa obsahu obchádza zákon / v sume
pôžičky bol zakomponovaný- skrytý aj úrok z pôžičky, ktorý však podľa zmluvy dohodnutý nebol/, je v
rozpore so zákonom / dohodnutý nezákonný poplatok z omeškania/ a je v rozpore s dobrými mravmi /

skrytý neprimerane vysoký úrok z pôžičky , ktorý však dohodnutý nebol/.

8. Z dôvodu, že súd hlavný záväzkový vzťah - zmluvu o pôžičke zo dňa 28.5.2010 vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon, na ktorú neplatnosť súd prihliadal z úradnej povinnosti, t.j. z uvedenéhoneplatného právneho úkonu zmluvný záväzok žalobcu v rade 2 ako dlžníka nevznikol, neplatné sú podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka potom aj vedľajšie dojednania týkajúce sa tohto neplatného právneho
úkonu a to uznanie záväzku žalobcom v rade 2 a súhlas žalobcu v rade 2 ako dlžníka s vykonateľnosťou

a exekúciou, ktoré právne úkony boli spísané taktiež vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade
v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls
19471/2010 dňa 28.5.2010.

9. Čo sa týka zabezpečovacieho právneho úkonu- záložnej zmluvy, ktorá bola taktiež obsiahnutá v

predmetnej notárskej zápisnici spísanej na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom
Šulaim podčíslomN198/2010,NZ19158/2010,NCRls19471/2010dňa28.5.2010ajtútosúdvyhodnotil
ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva má totiž akcesorický charakter,
je plne závislá od hlavného záväzkového vzťahu a nemôže platne vzniknúť bez platného hlavného
záväzkového vzťahu, plnenie ktorého má zabezpečovať. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné
dojednanie hlavného záväzku- zmluvy o pôžičke, nemohlo platne vzniknúť ani zabezpečenie plnenia

tohto záväzkového vzťahu a preto je neplatná aj záložná zmluva. Preto súd určil, že aj Záložná
zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom, žalobkyňou v rade 1 ako záložcom,
žalobcom v rade 2 ako záložným dlžníkom, na základe ktorej bolo v prospech žalovaného zriadené
záložné právo k nehnuteľnostiam a to bytu číslo 2 na prízemí vo vchode č.20 bytového domu so
súpisným č. 630 stojaceho na parcele reg. ,,C“ č. 2702 a k podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 9622/44181 a k
nebytovému priestoru číslo 2-2 v suteréne vchodu 20 , spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 1600/44181,
ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Štúrovo a sú Okresným úradom Nové Zámky,
odbor katastrálny vedené na LV č. 4500, a ktorých spoluvlastníkmi sú žalobkyňa v rade 1 a žalobca

v rade 2, každý v podiele 1/2 k celku, ktorá záložná zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice
dňa 28.5.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N
198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 , je neplatná v celom rozsahu.

10. Neplatnosť hlavného záväzkové vzťahu / zmluvy o pôžičke/ spôsobuje neplatnosť aj akýchkoľvek

dodatkov k takémuto neplatnému právnemu úkonu. Preto sú neplatné aj právne úkony spísané vo forme
notárskej zápisnice dňa 13.8.2010. A ako už bolo uvedené vyššie, aj v notárskej zápisnici uvedená ,,
ďalšia pôžička“ nebola vôbec poskytnutá vo výške 7.280,- eur, ale aj táto v sebe zahŕňala skrytý úrok
z pôžičky 280,- eur, ktorý však dohodnutý podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebol a tiež
bol v rámci tohto právneho úkonu, v rozpore so zákonom, dohodnutý poplatok z omeškania, ale už vo

výške 880,- eur mesačne. Vychádzajúc z obsahu tejto notárskej zápisnice z 13.8.2010 má súd zato, že
práve úkony v nej obsiahnuté sú aj zmätočné, nejasné a neurčité. Notárska zápisnica zo dňa 13.8.2010
bola spísaná s tým istým číslom ako notárska zápisnica z 28.5.2010. V rámci tejto notárskej zápisnice
z 13.8.2010, mal byť spísaný právny úkon : dodatok k zmluve o pôžičke. Podľa tvrdenia v konaní
vypočutého notára, malo ísť o pokračovanie vyššie uvedenej zápisnice. Z jej obsahu to však vôbec

nevyplýva.

11. Čo sa týka právneho úkonu spísaného vo forme tretej notárskej zápisnice zo dňa 30.7.2013 a to
dohoda o urovnaní uzavretej podľa § 585 Občianskeho zákonníka, sa táto dohoda o urovnaní mala týkať
zmluvy o pôžičke z 28.5.2010. Tu súd uvádza, že dohoda o urovnaní nebola spísaná medzi pôvodnými

zmluvnými stranami zo zmluvy o pôžičke, ktorými boli žalovaný a žalobca v rade 2. Vychádzajúc z
ustanovenia § 585 dohodu o urovnaní uzatvárajú len strany právneho úkonu / zmluvy o pôžičky/. A
žalobkyňa v rade1. účastníčkou zmluvy o pôžičke nebola. Okrem toho, podľa dohody o urovnaní veriteľ /
žalovaný/ dohodol so žalobkyňou v rade 1, ktorá však nebola aktívne legitimovaná na uzavretie takejto
dohody o urovnaní, zmluvnú pokutu 250,- eur mesačne, pritom, táto ani nebolo dohodnutá v rámci

zmluvného vzťahu, ktorý zrejme chcel žalovaný touto formou urovnať. Vzhľadom na uvedené aj tento
právny úkon uzavretý medzi žalobkyňou v rade 1 a žalovaným vo forme notárskej zápisnice spísanej
dňa 30.7.2013 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N
601/2013, NZ 25490/2013, NCRls 25996/2013, je neplatný v celom rozsahu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil , že právne úkony spísané vo forme notárskych zápisníc dňa
28.5.2010,13.8.2010 a 30.7.2013 sú neplatné / výrok 1,2,3,4 a 5 rozsudku/.13. Vo zvyšku, t.j., v časti o určenie výšky zostatku pôžičky súd žalobu ako nedôvodnú, resp.
neosvedčený naliehavý právny záujem na takomto určení zamietol.

14. Žalobcovia v konaní podaním zo dňa 3.1.2018 navrhli prerušiť konanie do ukončenia daňovej
kontroly žalovaného.

15. Podľa § 162 ods. 1,2,3 a 4 C.s.p. súd konanie preruší, ak a)rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť,b)pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c)podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania

upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

16. V danej veci podľa súdu rozhodnutie nezávisí od výsledku daňovej kontroly, pretože vyhodnotenie
platnosti právnych úkonov bolo možné uskutočniť na základe doposiaľ vykonaného dokazovania. Nie

je tu ani dôvod na konanie o súlade právnych predpisov a nebol dôvod na podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Keďže mal súd zato, že v danej veci nie
je splnený ani jednej predpoklad pre prerušenie konania, v konečnom rozhodnutí tento procesný návrh
žalobcov zamietol.

17. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v konaní
úspešní takmer v celom, neúspešní boli len v nepatrnej časti / v časti o určenie zvyšku pohľadávky zo
zmluvyopôžičke/,pretoimsúdpriznalnároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahuvočižalovanému.
O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej / § 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.