Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/164/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202859
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5318202859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne O. Y., nar. X.XX.XXXX,
bytom L. XXX, V. P., zastúpenej Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52
635 970, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, na základe odvolania žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4C/77/2018-57 zo dňa 25. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
žalovanému bola uložená aj povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %

2) V predmetnej veci mal preukázané všetky podmienky uplatneného nároku žalobkyne ako
spotrebiteľky na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 tretia veta
zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný porušil povinnosť veriteľa, uzavrel úverovú spotrebiteľskú zmluvu v

rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona a žalobkyňa toto porušenie úspešne uplatnila na súde a
dosiahla určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia. Argumentáciu žalovaného o
tom, či žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti a či došlo k úspešnému uplatneniu na súde, nanovo
nepreskúmaval poukazujúc na prekážku res iudicata. Žalovaný neustále vyzýval žalobkyňu k zaplateniu
nezákonnýchpoplatkov,úrokov,zmluvnýchpokút,ktorápotomdôvodnežilavstrachuosvojuexistenčnú
situáciu, ktorú žalovaný takýmto spôsobom nezákonne ohrozil. Za situácie, kedy úver bol právoplatne
vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, potom vychádzal z toho, že úver, ktorý bola povinná žalobkyňa

zaplatiť, predstavoval sumu 700,- eur a ku dňu rozhodovania súdu táto suma bola preplatená o 600,-
eur. Bol názoru, že nemožno konštatovať, že žalobkyňa bola v omeškaní s nezákonnými úrokmi a
s nezákonnými poplatkami. Práve pre nezákonné úroky a poplatky nebola žalobkyňa schopná dlh
splácať. Sumu 200,- eur považoval za primerané zadosťučinenie, ktoré žalobkyni prináleží vzhľadom
na majetkovú ujmu, ktorá jej nezákonným postupom žalovaného hrozila. Žalobkyňa bola nútená súdnou
cestou chrániť svoju existenčnú úroveň a svoj majetok, pretože žalovaný postupoval v rozpore so
zákonom a bez súdneho konania by sa nebola domohla svojho práva na ochranu svojho majetku, keďže

žalovaný odmietal mimosúdne rokovania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že ho priznal úspešnej žalobkyni v rozsahu 100%.3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce
sa vzťahu sporových strán a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha

vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama porušila viacnásobne zmluvné ustanovenia.
Žalobkyňa neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo - právneho vzťahu
medzi ňou a žalovaným. Gramatickým výkladom slova „primerane“ dospel k záveru, že priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné napraviť inak. Primerané finančné zadosťučinenie nepredstavuje náhradu za uplatnené

finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na
predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala jej nárok
nevznikla, a preto jej priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy. Poukazoval na
ľahostajné konanie žalobkyne v rámci kontraktačného postupu. Skutočnosť, že žalobkyňa neprejavovala
žiadnyzáujemoboznámiťsasozmluvnýmiustanoveniamiapochopiťichobsahnemôžebyťautomaticky
na úkor dodávateľa. Bola to práve žalobkyňa, ktorá žiadala štyrikrát o úver. Žalobkyni poskytol úver

v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania. Priznaním finančného zadosťučinenia nebola
naplnená jeho preventívna funkcia, nakoľko už nepoužíva neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom
prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo
kompenzovať. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby žalobu zamietol a

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5) Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobne uvedenými dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP) keďže odvolateľ vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.

6) Súd prvej inštancie správne ustálil, že v predmetnej veci je dané právo žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého poslednej vety spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

7) Z tohto ustanovenia nevyplýva, že porušené právo alebo povinnosť musí byť svojím významom
zásadné, aby jeho porušenie založilo nárok na finančné zadosťučinenie. V danom prípade došlo k

porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, ktorú skutočnosť správne vyhodnotil súd prvej inštancie.
Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5C/259/2015 úspešne uplatnila
porušenie povinnosti žalovaného, keď súd v dôvodoch svojho rozhodnutia zo dňa 01.02.2016
konštatoval neplatnosť dojednania úroku v zmluve o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, ktorá spôsobila
neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa ust. § 39 OZ, v čoho dôsledku bol žalovaný povinný žalobkyni

vydať bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo následne potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/116/2017-102 zo dňa 26.09.2017.

8) Pokiaľ žalovaný namietal, aby súd vzal do úvahy konanie žalobkyne, ktorá sa domáha finančného
zadosťučineniaajnapriektomu,žesamaporušovalazmluvnéustanoveniaaktorápripodpisezmluvných

dojednaní konala ľahostajne, tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko tieto mohol žalovaný
namietať a uplatniť v konaní, v ktorom bol zaviazaný na povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie. Súd prvej inštancie poukazujúc na námietky žalovaného takéhoto charakteru správne
konštatoval, že v danej veci existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci.9) Z dôvodu, že vyššie uvedené ustanovenie nestanovuje výšku primeraného finančného
zadosťučinenia, je na voľnej úvahe súdu, akú výšku primeraného finančného zadosťučinenia určí.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil úvahy, ktorými sa
spravoval pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady s tým, že pri svojom rozhodovaní prihliadol na
podmienku primeranosti.

10) Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,

bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany konania, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku plnenia žalovaného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).