Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/22/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111203222
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7111203222.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: B. právne

zastúpenej AK Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štrbská 4, proti žalovanému: Z. zastúpeného
advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 6.948,31 EUR, z čoho
suma 6.915,31 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 33 EUR predstavuje iné trovy, a to

na účet právnej zástupkyne žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 03.02.2011 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou C -
KN parc. č. XXX/X o výmere 138 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. E., ktorá vznikla odčlenením od
existujúcej C - KN parc. č. XXX/X o výmere 374 m2, zapísanej na LV č. XXXX v katastri nehnuteľnosti
pre kat. územie E., v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa 02.11.2010, úradne
overeného P. dňa 08.11.2010 a tiež náhrady trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyňa predmetný návrh odôvodnila tým, že predmetná
nehnuteľnosť, ktorá pôvodne tvorila časť PK parc. č. XXX/XX (ktorá bola časťou PK parc. č. XXX) o
výmere 0,1750 ha, pozemnoknižná vložka č. XXXX, k. ú E., bola pridelená jej právnemu predchodcovi
neb.svokroviU.,akostavebnýpozemok,atodňa13.10.1955,zaktorúuhradilajpoplatokspoluvovýške

1.750 Kčs. PK parc. č. XXX/XX tvorila súčasť väčšej PK parc. č. XXX, zapísanej v pozemkovoknižnej
č. XXXX, z ktorej boli vytvorené parcely č. XXX, zastavaná plocha o výmere 118 m2, parcela č. XXX/X,
zastavaná plocha o výmere 167 m2 a parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 1465 m2. Dňa 02.11.1989
Štátne notárstvo Košice - mesto v Košiciach, sp. zn. D XXX/XX-XX schválilo v dedičskej veci po
poručiteľovi U. zomrelom dňa XX.XX.XXXX dedičskú dohodu, podľa ktorej dedičstvo, do ktorého patrí
aj rodinný dom s pozemkom zapísané na LV č. XX k. ú. E., parc. č. XXX a parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/
X nadobudol syn poručiteľa N. v celosti, ktorého je právnou nástupníčkou (dedičkou) ako po nebohom

manželovi. Z tohto obdobia o tom svedčí aj geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 19.06.1989
overený P. Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach zo dňa 21.02.1991 sp. zn. 12C 607/90-28 došlo k
zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré pôvodne zdedil N. po svojom otcovi U. pričom
súd rozsudkom prikázal do výlučného vlastníctva N. parc. EN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 167m2 a parcelu č. XXX/X - záhradu o výmere 1145 m2; a do výlučného vlastníctva Z. (brata N.) prikázal
parc. EN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 118 m2 a parc. EN č. XXX/X - záhrada o výmere 320 m2,
o čom svedčia aj geometrický plán vypracovaný N. z novembra 1990. N. užíval predmetnú nehnuteľnosť

XXX/X až po verejnú komunikáciu. Dedičské veci po poručiteľovi N. zomrelom XX.XX.XXXX. rozhodol
Obvodný súd Košice I dňa 29.07.1994 pod sp. zn. D 1042/92 tak, že schválil dedičskú dohodu dedičov,
podľa ktorej dedičstvo nadobúdajú:
1. žalobkyňa ako manželka poručiteľa: parc. č. KN XXX/X - záhrada o výmere 396 m2, parc. č. XXX/X
- zastavaná plocha (rodinný dom so záhradou, garáž s príslušenstvom v celosti), k. ú. E., a

2. dcéry B. novovytvorenú parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 749 m2, k. ú. E.K predmetnému
rozhodnutiu bol vypracovaný geometrický plán č. XXX-XXX-XX-XX.. Predmetným rozhodnutím tak
nadobudla výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu a k parc. č. XXX/X - záhrada a užíva tieto
nehnuteľnosti nepretržite v dobrej viere až po verejnú komunikáciu parc. č. XXXX/X, rovnako ako ju
užívali tiež jej právni predchodcovia N.. Na základe výpisu z katastra nehnuteľností parc. KN č. XXX/
X, záhrady, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. E., zo dňa 02.09.2008, zistila, že na predmetnej časti

nehnuteľnosti, ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním, je zapísaný žalovaný napriek
tomu, že uvedenú nehnuteľnosť ona a jej právni predchodcovia užívali nepretržite a nakladali s ňou ako
s vlastnou už od roku 1955, kedy ju nadobudol U. a následne N.. Súčasne uviedla, že žalovaný, resp.
jeho právni predchodcovia predmetný pozemok nikdy neužívali. Na základe toho má naliehavý právny
záujem na zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym, tak ako sa zosúladili vlastnícke vzťahy

k uvedenej nehnuteľnosti.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol,
že považuje celú žalobu za nedôvodnú s poukazom na to, že nie je pravdou, že žalobkyňa a jej
právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali a nakladali s ňou ako s vlastnou už od roku

1955 s poukazom na to, že predmetná nehnuteľnosť nikdy nebola vo vlastníctve právnych predchodcov
žalobkyne, a preto nemohla byť ani predmetom dedičského konania, či už po nebohom jej svokrovi U.
ani jej manželovi N. pretože U. bol vlastníkom nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkovoknižnej
vložke XXXX, parc. č. XXX a predmetná parcela č. XXX/X . o výmere 374 m2 nevznikla z tejto PK parc.
č. XXX, ale vznikla z parcely č. XXX - nezaknihovanej pozemkovoknižnej vložky, ktorá pôvodne bola

vedená ako cesta (priekopa vedľa cesty), ktorú užívali právni predchodcovia (starí rodičia) žalovaného
a následne získali kúpou do vlastníctva. Poukázala na to, že predmetnú parcelu č. XXX/X o výmere
374 m2 - druh pozemku záhrady nadobudol do vlastníctva dedo žalovaného Z. a to odkúpením od
štátu približne v roku 1964, keď žiadal Radu MNV v E. o odpredaj tohto pozemku (priekopy), ktorá
sa tiahne pozdĺž pozemku, na ktorom si v tom čase jeho starý otec išiel stavať rodinný dom na

základe stavebného povolenia a parcela nikdy nebola predmetom dedičského konania ani podielového
vyporiadania po jeho právnych predchodcoch, pretože nepatrila do ich vlastníctva; parcela bola vo
vlastníctve štátu a bola vytvorená z parc. č. XXX - nezaknihovanej pozemkovoknižnej vložky, ktorej
vlastníkombolštát.NásledneposmrtiZ.predmetnúnehnuteľnosťnadobudlavcelostimatkažalovaného
ako dedička v dedičskom konaní. Parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 320 m2, ktorú dedo žalovaného

Z. nadobudol do výlučného vlastníctva na základe súdneho rozhodnutia sp. zn. 12C 607/1990, súčasťou
ktorého bol geometrický plán na oddelenie parcely č. zákazky 12C 607/90 zo dňa november 1990 bola
prečíslovaná na parcelu č. XXX/X o výmere 268 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, čo je zrejmé aj z
grafického zakreslenia tejto parcely na jednotlivých geometrických plánoch a snímky katastrálnej mapy a
je zapísaná na LV č. XX, k. ú. E. K prečísleniu tejto parcely, t.j. XXX/X o výmere 320 m2 na parcelu XXX/

X, teraz o výmere 268 m2 došlo z dôvodu, že parcela, ktorá je teraz predmetom súdneho sporu XXX/
X o výmere 374 m2 už bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 11.07.1989
na porealizačné zameranie domov na parcele č. XXX/X a XXX, t. z. že už v čase súdneho sporu sp.
zn. 12C/607/90 a geometrického plánu, ktorý bol súčasťou tohto súdneho konania, už existovala. V
roku 1990 boli vytvorené viaceré geometrické plány, kde dve rozličné parcely boli zaznamenané pod

rovnakým parcelným číslom XXX/X (duplicitne). Na základe tejto právnej skutočnosti parcela XXX/X,
ktorá bola v rámci podielového vyporiadania prikázaná do výlučného vlastníctva deda žalovaného Z.,
následne prečíslovaná na parcelu XXX/X. Nedopatrením však nebola zapísaná do vlastníctva deda
žalovaného, a preto nebola ani predmetom prejednania dedičstva po ňom. V súčasnosti je zapísaná
na LV č. XX k. ú. E. ktorej vlastníkom je neoprávnene evidovaný R. pretože patrí do dedičstvo po

neb. Z.. Dôkaz o tom, že parcela XXX/X, t.j. ktorá je predmetom tohto konania, nikdy nevznikla z
pozemkovoknižnej vložky XXXX parc. č. XXX,. ktorej vlastníkom bol právny predchodca účastníkov
konania U., svedčia identifikácia zo dňa 20.06.1989, z ktorej jednoznačne je preukázané, že predmetná
parc. č. XXX/X o výmere 374 m2 - záhrady nevznikla z pkv. XXX uvedenej v identifikácii. Darovacouzmluvou zo dňa 26.06.2006 matka žalovaného mu predmetnú nehnuteľnosť darovala, pričom vklad bol
povolený dňa 21.07.2006 pod č. N..

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že na základe rozhodnutia Mestského súdu v
Košiciach sp. zn. 12C 607/90 jej právnemu predchodcovi N. ako budúcemu manželovi boli dané do
výlučného vlastníctva parc. XXX/X a XXX/X a do výlučného vlastníctva Z. ako brata N., t.j. jej budúceho
švagra a právneho predchodcu žalovaného boli dané do výlučného vlastníctva parc. XXX/X - záhrada.
V roku 1998 na základe obnovy katastrálneho operátu sa zmenilo číslovanie parciel a to tak, že pôvodná

parcela XXX/X sa zmenila na XXX/X a XXX/X - z tejto sa useklo a z useknutej časti, ktorá bezprostredne
susedí s cestou sa stala parcela XXX/X, z ktorej si nárokuje predmetnú parcelu pod č. XXX/X. Poukázala
na to, že predmetné nehnuteľnosti začala užívať od roku 1984 na základe toho, že sa nasťahovala do
domu svojho budúceho manžela. Zo začiatku žili ako druh a družka a v roku 1989 uzavreli manželstvo. V
tom čase žili spolu s rodičmi jej budúceho manžela, U. a B. s tým, že pán U. zomrel v roku 1989 a pani B.
v roku 1976. Už v roku 1984, kedy sa tam nasťahovala, bol užívací stav taký, že celá rodina jej budúceho

manžela, tiež ona užívali záhradu okolo domu, t.j. v súčasnosti aj parcelu XXX/X a časť z parcely v
súčasnosti označenej ako XXX/X.. Konkrétne na parcele XXX/X boli ovocné stromy, tiež smreky, z
časti sa tam sadili aj zemiaky a kapusta. Ešte v tom čase záhrady medzi rodinami N. neboli oddelené
plotom, tento sa zriadil asi až pred 10 rokmi, konkrétne žalovaným, pričom plot hraničil s cestou, ktorá
ohraničuje z jednej strany parcely XXX/X a XXX/X. Na začiatku, kedy začala bývať v predmetnom dome

a užívať predmetné pozemky, neboli nezhody medzi týmito dvomi rodinami. Tieto nastali až neskôr- asi
pred 2 rokmi, kedy zistila, že právny stav sa nezhoduje s užívacím stavom, pričom sa dozvedela o tom,
že by ohľadne parcely 739/8 mal byť nejaký problém čo do právneho stavu až od matky žalovaného,
ktorá sa jej vyhrážala, že jej ohradí predmetnú parcelu s odôvodnením, že im patrí. Na základe toho
si nebola istá, čo to má znamenať, preto išla na kataster zistiť právny stav a vtedy zistila, že parcela

XXX/X z jej neznámeho dôvodu je zapísaná na žalovaného. Pretože so žalovaným sa vo vzťahu k
predmetnej nehnuteľnosti nevie dohodnúť, nemala inú možnosť než sa domáhať svojho vlastníckeho
práva predmetnou žalobou. K užívaciemu stavu predmetnej parcely tiež uviedla, že na predmetnej
parcele dal vybudovať ešte jej nebohý svokor žumpu. Tiež uviedla, že po tom, čo bol vyhlásený rozsudok
v konaní 12C 607/90, jej manžel prišiel domov a povedal jej, že na základe tohto rozsudku jeho brat,

čiže Z. dostal do výlučného vlastníctva celý dvor so záhradou okolo domu č. XXX. Podotkla, že užívací
stav k dnešnému dňu je identický aký bol v roku 1984 a pozemok po celú dobu užíva ona, prípadne ho
užívali jej právni predchodcovia a manžel. Potvrdila tiež, že od roku 1994 do roku 2008 žila v USA s
tým, že po celú dobu pobytu v zahraničí sa o predmetnú nehnuteľnosť a o dom staral jej syn na základe
jej poverenia.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že predmetná parcela bola daná do užívania ešte jeho
starému otcovi s tým, že po jeho úmrtí bola predmetom dedičstva, nadobudnutá jeho matkou, ktorá mu
následne predmetnú parcelu darovala; nikdy nebola súčasťou súdneho rozhodnutia, tak ako to tvrdí
žalobkyňa. Poukázal na to, že v dome parc. č. XXX začal bývať od roku 2000 s tým, že táto parcela od

toho roku sa nevyužíva a neobhospodaruje, je tam nasadená tráva, ktorá sa kosí a udržiava. Potvrdil,
že asi pred 10 rokmi jeho otec urobil plot na oddelenie pozemkov medzi obomi rodinami, ktorý sa tiahol
až ku ceste, na základe čoho sa v podstate oddelili parcely označené ako XXX/X a XXX/X. Prístup zo
strany cesty mali zabezpečený cez bránu a až po tom, čo sa žalobkyňa vrátila z cudziny, cez predmetnú
bránu sa viac na daný pozemok dostať nevedeli, pretože žalobkyňa ju uzamkla. Na rozdiel od tvrdenia

žalobkyne tvrdil, že od začiatku bola predmetná parcela v užívaní jeho právnych predchodcov, konkrétne
mal vedomosť o tom, že tam jeho prastarí rodičia sadili uhorky. Okrem toho sa tam niekedy nachádzali
tiež ihličnaté stromy, resp. aj v súčasnosti. Tiež pripustil, že sú tam nejaké jablone, ktoré tiež vysadili
jeho prastarí rodičia.

Svedok F. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je synovcom žalobkyne, a že v čase, keď jeho teta
bola v zahraničí v Amerike, tak ho požiadala, aby zabezpečil vykurovanie jej domu, na základe čoho
v období od jesene do jari v priebehu troch rokov zabezpečoval vykurovanie v dome. Na otázku, či
sa vie vyjadriť k tomu, či žalobkyňa užívala parcelu označenú ako XXX/X. uviedol, že na túto otázku
zodpovedať nevie.

Svedkyňa G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je matkou žalovaného a že žalobkyňa je druhou
manželkou jej otcovho brata - jej strýka. Uviedla, že predmetný pozemok predstavuje priekopu - pás
pozemku, na ktorý si jej rodičia dali žiadosť ešte v roku 1964, pretože to nepatrilo k tej parcele, ktorábola pridelená dedovi, a preto si museli o to požiadať. Mala poznatok o tom, že jej matka za túto
parcelu zaplatila, aby sa to vysporiadalo. Predmetnú parcelu vyšpecifikovala ako starú cestu, ktorá
slúžila pre mestskú dopravu a po okrajoch bol jarok, o ktorý konkrétne jej rodičia požiadali, pretože

susedil s ich pozemkom. Tiež uviedla, že predmetný pozemok užívali, sadili tam uhorky, neskôr tiež
žalovaný ako jej syn. Uviedla, že žalobkyňa, keď prišla do rodiny, nikdy ju neprijali, nechcel ju ani jej
dedo, pretože ju nemal rád, nežila v Košickej, v tom dome nebývala a do domu chodila iba vtedy, keď
mal dedo dôchodok. Po dobu, keď bola v Amerike, v dome žili iba podnájomníci a až po tom, keď sa
žalobkyňa vrátila z Ameriky a prišla do Košickej, začala robiť problémy. Odobrala plot, ktorý oni natiahli

kvôli predchádzajúcim neprispôsobivým nájomníkom, pozemok dala zamerať geodetom a začala tvrdiť,
že predmetný pozemok užívala. Potvrdila, že predmetná priekopa bola vo vlastníctve štátu, nebola vo
vlastníctve deda a preto zrejme z toho dôvodu tento podal žiadosť o odkúpenie pozemku. Vo vzťahu k
dedičskému konaniu po jej dedovi mala vedomosť o tom, že jej otec nezískal k dedičstva nič a v podstate
to, čo by mu patrilo v 1-ci a druhej 1-ci N. ako jeho bratovi, toho sa zriekol s odôvodnením, že v tej dobe
bol v zlom zdravotnom stave a v podstate bol žalobkyňou donútený, aby sa svojho podielu v prospech

N. ako brata vzdal. Na základe toho N. zdedil aj to, čo mal zdediť jeho brat.

Svedkyňa Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pozná žalovaného od jeho narodenia z dôvodu,
že sú susedmi s tým, že ich rodiny dobre vychádzajú a sú v dobrom vzťahu. K užívaciemu stavu ohľadne
spornej parcely uviedla, že žalobkyňa k nej nemá žiaden nárok, že predmetnú parcelu užívali pani B.,

neskôr ich dcéra p. N. s rodinou a tiež žalovaný. Sadili tam, obhospodárovali to a podobne. Vo vzťahu
k N. uviedla, že tento pozemok neužíval, pričom nemal dobré vzťahy so svojimi rodičmi, tiež z dôvodu,
že vo väčšom množstve požíval alkoholické nápoje. Uviedla, že taký istý pozemok, ktorý sa nachádza
pozdĺž jej pozemku, ktorý súčasne nazvala ako priekopa, získali ešte jej rodičia, ktorí za to zaplatili
národnému výboru. Uviedla, že žalobkyňu prvý krát uvidela až pred rokom a len vtedy zistila, že je to

jej suseda, a že by mala obývať dom na pozemku XXX/X, pričom mala vedomosť, že v tomto dome
boli nejakí nájomcovia a mala vedomosť o tom, že žalobkyňa asi 15 rokov dom ani neobývala, pretože
bola v Amerike.

Svedkyňa Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná ešte zo základnej školy, a

že žalovaný je jej rodina. O predmetnej parcele povedala toľko, že táto nepatrila do pozostalosti po
neb. U., pretože išlo o rigól, jarok, ktorý delil pozemok R. od cesty, ktorá bola štátnou cestou, a že
o predmetnú parcelu v čase, keď si jej sestra chcela stavať dom, požiadala, aby tento jarok mohli
preklenúť a voziť na pozemok materiál a všetko čo potrebovali k stavbe. Na základe toho si jej sestra
predmetný pozemok vybavovala na Okresnom národnom výbore, kde boli dohodnuté splátky, ktoré

za tento pozemok splácala. Potvrdila, že jej sestra predmetný pozemok užívala, sadila tam uhorky a
aj počas návštev svojej sestry niekedy na predmetnom pozemku pracovali. Uviedla, že zo začiatku
bola dohoda medzi U. a jeho ženou B. a A., jej rodičmi s upresnením, že U. a B. boli k jej sestre B.
( manželke Z. ) svokrovcami. Dohodli sa, že v hornej časti, kde bol postavený starý dom, že tento
bude patriť N. a v dolnej časti si Z. na pozemku postaví nový dom, čo sa taj udialo; v tom čase neboli

žiadne spory medzi týmito dvomi rodinami, t.j. N. ktorí začali takýmto spôsobom v domoch bývať a
takýmtospôsobomajspolunažívali.Tiežpotvrdila,ževčase,kedydomvhornejčastibolužívanícudzími
ľuďmi - podnájomníkmi, s ktorými boli problémy, z toho dôvodu jej neter - G. ako matka žalovaného
prehradila tieto záhrady, konkrétne umiestnením pletiva. Tiež uviedla, že aj po smrti svojej sestry chodila
navštevovať svoju rodinu - pani G. ako matku žalovaného a aj v tej dobe bol pozemok stále využívaný

a prestal sa využívať momentom, kedy žalobkyňa bráničku uzamkla - dala reťaz okolo bráničky. Neskôr
ten prístup na sporný pozemok už ani nebol.

Svedkyňa Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalovaného pozná ako syna svojej netere G.
ktorého vidí tretí krát v živote a o žalobkyni vedela, že je to druhá manželka jej manžela N., s ktorým

uzavrela manželstvo v roku 1965, a s ktorým sa rozviedla v roku 1979. Uviedla, že v čase, keď prišla
do rodiny R. a so N. uzavrela manželstvo, založili si rodinu, starý dom, v ktorom bývali R. sa prestaval
a spoločne s nimi začali obývať predmetný starý dom. Vtedy neboli žiadnym spôsobom vysporiadané
akékoľvek majetkovoprávne vzťahy a všetko patrilo B.. O celý pozemok sa starali jej svokrovci, pretože
mali na to čas a jej rodina a rodina Z. nemali čas na to, aby sa o pozemky starali, a užívali ich; starým

R. pomáhali udržiavať celý pozemok. Tvrdila, že nikdy sa medzi rodinami nespomínalo, že by horný
pozemok mal užívať N. s manželkou a dolný pozemok Z. so svojou rodinou a v tej dobe nič ani delené
nebolo. Potvrdila, že na pozemku bolo zhruba 50 stromov na dosť veľkej ploche a v časti rigólu sa
pestovali uhorky. Mala vedomosť o tom, ktorá časť pozemku predstavovala rigól s poznatkom o tom, žeo tento rigól žiadala B. resp. za tento rigól zaplatili starí R. ktorí predtým zistili, že celý tento rigól patrí
do vlastníctva obce, hoci už v tej dobe bol ohradený starými R. tak, ako keby to bolo v ich vlastníctve,
pričom aj oni užívali tento rigól ako svoj vlastný. Upresnila, že to mohlo byť niekedy v rokoch 1966. K

užívaciemu stavu po roku 1980, kedy odišla z domu sa vyjadriť nevedela.

Zo správy podanej Správou katastra Košice zo dňa 24.06.2013 vo veci vyhotovenie identifikácie parciel -
odpoveďvyplýva,žesprávakatastraevidujenesúladúdajovvsúboregeodetickýchinformáciíavsúbore
popisných informácií katastra nehnuteľnosti. Parcela registra C KN č. XXX/X v súbore geodetických

údajov katastra nehnuteľnosti, t.j. v katastrálnej mape nie je identická s parcelou registra C KN č. XXX/
X, ktorá je evidovaná v súbore popisných informácií katastra nehnuteľnosti, t.j. v liste vlastníctva č.
XXXX kat. územie E. Podkladom na zápis parcely registra C KN č. XXX/X, ktorá je evidovaná v súbore
geodetických údajov katastra nehnuteľnosti bol geometrický plán č. XXX- XXX- XXX- XX. Podkladom
na zápis parcely registra C KN č. XXX/X, ktorá je evidovaná v liste vlastníctva č. XXXX kat. územie
E. bol rozsudok Mestského súdu v Košiciach 12C 607/90-28 zo dňa 18.06.1991 a geometrický plán

č. 12C/607/90-8. Podľa geometrického plánu č. 12C/607/90-8 jeho výkazu výmer doterajšieho stavu
údaje vedené v geometrickom pláne neboli v súlade s platnými údajmi katastra nehnuteľnosti. Parcela C
KN č. 739/3 bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX. V geometrickom pláne č. 12C
607/90-8 parcela C KN č. XXX/X je uvedená ako novovytvorená (v súčasnosti označená ako parcela
registra C KN č. XXX/X), a tým vznikla duplicita parciel č. XXX/X.

Z listinného dokladu - odpoveď Správy katastra Košice I z 09.07.2013 vo veci „Žiadosť - odpoveď“,
ktorú správa adresovala žalobkyni vyplýva nasledovné: Zápis rozsudku Mestského súdu v Košiciach
12C/608/90-28 zo dňa 18.06.1991 pod položkou výkazu zmien č. 6/92 nemal byť vykonaný, nakoľko
grafickým podkladom pri jeho vyhotovovaní bol geometrický plán č. 12C 607/90-8, ktorý nevychádzal z

vtedy platných údajov katastra nehnuteľností. Na základe tohto geometrického plánu č. 12C 607/90-8
na odčlenenie parcely bola z parcely XXX/X . odčlenená parcela XXX/X, záhrada o výmere 320 m2
(okolo domu na parcele č. XXX), čo nie je správne, nakoľko v tom čase už parcela XXX/X v katastri
nehnuteľnosti bola evidovaná ako parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 331 m2 (pozdĺž celej parcely
XXX/X). Parcela č. XXX/X. záhrada o výmere 331 m2 (pozdĺž celej parcely XXX/X) bola vytvorená

geometrickým plánom č. 244-321-360-89 na porealizačné zameranie domov na parcelách č. 740/1, 738
a majetkovoprávne usporiadanie parciel č. XXX, XXX a XXX. Táto parcela netvorila súčasť parciel „EN“
č. XXX/XX ani XXX/XX., ktoré nadobudli do vlastníctva R. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán
č. 12C 607/98-8, podľa ktorého bol vyhotovený rozsudok Mestského súdu v Košiciach 12C 607/90-28
nebral do úvahy už vzniknutú parcelu č. XXX/X (pozdĺž celej parcely XXX/X), ktorá vznikla geometrickým

plánom č. XXX-XXX-XXX-XX.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom písomnom podaní z 12.03.2012 v súvislosti so šetrením správy
katastra poukázal na to, že LV č. XX bol založený v roku 1955 a v časti A - majetková podstata boli
zapísané parcely EN - KN č. XXX/XX a č. XXX/XX, pričom v časti B - vlastníci boli ako bezpodieloví

spoluvlastnícizapísaníU.,t.j.právnipredchodcoviažalobkyne.Vroku1966pritechnicko-hospodárskom
mapovaní boli parcely EN - KN č. XXX/XX. a č. XXX/XX preverené ako parcely registra C - KN č. XXX,
XXX a XXX a boli zapísané do LV č. XX.. Následne v roku 1989 zápisom GP 244-321-360-89 do KN pod
pzv. 63/89, ktorý bol vyhotovený ako porealizačné zameranie domov na parc. č. XXX a XXX/X, zanikli
parcely registra C - KN č. XXX a č. XXX a boli vytvorené parcely registra C - KN č. XXX/X, č. XXX/X, č.

XXX/X (s výmerom 331 m2, na GM je zakreslená ako pozdĺžna parcela popri parcele č. XXX/X - ďalej
uvádzaná len ako pozdĺžna parcela), č. XXX/X a č. XXX/X. Avšak do LV č. XX boli v roku 1989 zapísané
len novovytvorené parcely C - KN č. XXX, č. XXX/X a č. XXX/X, a to v súlade s vytvorenou spätnou
identifikáciou parciel ku pridelovej listine zo dňa 13.10.1955, v ktorej boli parcely č. XXX/XX a č XXX/XX
identifikované ako parcely registra C - KN č. XXX, č. XXX/X a č. XXX/X. Z uvedeného vyplýva, že sporná

parcela XXX/X -pozdĺžna parcela do LV č. XX nebola v roku 1989 zapísaná. K zmene vlastníckeho práva
na LV č. XX došlo na základe rozhodnutia o dedičstve po nebohej B. a neskôr na základe rozhodnutia
o dedičstve po nebohom U., na základe čoho sa podielovými spoluvlastníkmi stali Z. v podiele 1 a N.
v podiele 3. Predmetné podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané jeho zrušením tak, že predmetné
nehnuteľnosti boli rozdelené do výlučného vlastníctva tak, že N. sa stal výlučným vlastníkom parciel č.

XXX/X a č. XXX/X, zápis ktorý bol vykonaný do LV č. XX a Z. sa stal výlučným vlastníkom parciel č. XXX
a novovytvorenej C - KN č. XXX/X, ktorá vznikla odčlenením od parcely č. XXX/X (záhrada okolo domu
vo výmere 320 m2, ďalej označovaná ako parcela č. XXX/X „okolo domu“) a zápis bol vykonaný do LVč. XXX. Z dôvodu pochybenia na strane správy katastra nastala situácia, kedy dve rozdielne parcely
boli označené rovnakým parcelným číslom takto:
- parcela č. XXX/X. pozdĺžna parcela, ktorá vznikla v roku 1989 GP 244-321-360-89 nebola zapísaná

do LV č. XX, ale do iného LV, resp. ako parcela bez LV,
- parcela č. XXX/X okolo domu, ktorá vznikla v roku 1990 GP 12C 607/90-8 a zápis bol vykonaný do
LV č. XXX.. V roku 1994 bola vykonaná ďalšia revízia údajov katastra nehnuteľností, pri ktorej bola
vytvorená parcela registra C - KN č. XXX/X, a ktorá bola zapísaná do LV č. XX pod pzv. 296/08 (v roku
2008) v rámci zápisu obnovy katastrálne operátu novým mapovaním. Táto parcela sa však zhodovala

s už existujúcou parcelou č. XXX/X okolo domu, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX. V rámci neustálych
zmien v katastri nehnuteľnosti nastala nasledujúca neprehľadná situácia:
- existovala parcela č. XXX/X pozdĺžna parcela
- zároveň existovala parcela č. XXX/X. okolo domu a bola zapísaná do LV č. XXX, ktorá mala síce
rovnaké parcelné číslo, ale išlo o parcelu okolo domu a nie o pozdĺžnu parcelu,
- a zároveň parcela č. XXX/X okolo domu bola duplicitne označovaná aj ako parcela č. XXX/X, so

zápisom na LV č. XX. Na základe uvedených skutočností ohľadne predmetných parciel nastal nesprávne
vykladaný stav, keď parcela č. XXX/X. okolo domu sa začala z dôvodu totožného parcelného čísla
považovať za parcelu č. XXX/X pozdĺžna parcela. Zároveň týmto krokom zaniklo duplicitné označenie
parcely okolo domu, ktorá sa začala označovať len ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XX.
Na základe toho nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že parcela č. XXX/X k. ú. E. zapísaná na LV č.

XXXX bola súčasťou parcely č. XXX nezaknihovanej pozemno-knižnej vložky, pretože je zjavné, že bola
súčasťou parcely EN - KN č. XXX/XX a č. XXX/XX.
.
Právna zástupkyňa žalovaného na preukázanie tvrdenia, že parcela registra C KN č. XXX/X vznikla
z nezaknihovanej pozemkovoknižnej parcely č. XXX. s tvrdením, že táto nebola nikdy vo vlastníctve

právnych predchodcov žalobkyne, predložila ako dôkaz porovnanie grafickej časti s predmetného
územia na dokumentáciu v grafickej podobe, raster pozemkovoknižnej mapy natransformovanú na sieť
jednotnej trigonomickej siete katastrálnej a tiež mapu registra C KN, ktorá sa vydáva v mierke 1 : 1000,
pričom porovnaním týchto dvoch dokumentov požiadali nezávislého geodeta a súčasne o vyhotovenie
grafiky tohto porovnania, ktorú predložili súdu v miere 1 : 1000. Z uvedeného naďalej zotrvala na tvrdení,

že žalobkyňa nikdy predmetnú parcelu nemohla nadobudnúť vydržaním.

Zo správy Okresného úradu Košice zo dňa 29.12.2015 vo veci „Výzva na poskytnutie stanoviska k
parcele č. XXX/X - odpoveď“ na výzvu súdu Okresný úrad Košice I v predmetnej veci uviedol, že
pozemok, v súčasnosti evidovaný v platnej katastrálnej mape ako parcela registra C KN č. XXX/X, bol

podľa súboru geodetických informácií (mapy pôvodného pozemkového katastra) v minulosti evidovaný
ako časť pozemkovoknižnej parcely č. XXX., ako má byť tiež zrejmé z pripojenej grafickej identifikácie.
V pôvodnom operáte bola pozemkovoknižná parcela č. XXX. vedená ako cesta a bola neknihovanou
parcelou. V súčasnosti je parcela C KN č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie E. s vlastníckymi
vzťahmi, ktoré vzišli z chybného zápisu listiny, pôvodného titulu nadobudnutia rozsudku 12C 607/90,

v dôsledku duplicitného použitia jedného parcelného čísla (v dvoch geometrických plánoch) k dvom
pozemkom, s rôznym geometrickým aj polohovým určením. Súčasne uviedli, že nemôžu vykonať opravu
chyby v predmetných údajoch katastra, nakoľko došlo k ďalšej právnej zmene a tiež z dôvodu, že s
uvedeným súvisí tiež chybná evidencia vlastníckych práv k parcele C KN č. XXX/X., ktorá je predmetom
súdneho konania na Okresnom súde Košice I sp. zn. 37C/131/2010.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom písomnom podaní z 22.12.2015 uviedol, že žalobný návrh
na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vychádza z titulu vydržania, čím chcel zdôrazniť, že
právny dôvod uplatneného nároku nevyplýval z iného nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva, napr. z
prídelovej listiny, ktorá tvorí len základ dobromyseľnosti pri vstupe do oprávnenej držby. Mal za to, že pre

účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tvrdenie, že celá C KN parcela č. XXX/X vznikla z
nezaknihovanej PK parcely č. XXX nie je tak rozhodujúcou okolnosťou, v zmysle ktorej by nebolo možné
žalobnému návrhu vyhovieť. V súvislosti s prídelovou listinou z roku 1955, bola právnemu predchodcovi
žalobkyne pridelená PK parcela č. XXX/XX, avšak do evidencie nehnuteľností bola zapísaná až v roku
1989 a dňa 20.06.1989 bola Strediskom geodézie Košice - mesto vykonaná identifikácia parciel ku

prídelovej listine zo dňa 13.10.1955. Z predmetnej identifikácie je zreteľné, že jej súčasťou podľa stavu
v evidencii nehnuteľností v roku 1989 bola aj EN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 1465 m2 znejúca
na meno R. Právnymi nástupcami nebohého U. vrátane vlastníckeho práva k EN parcele č. XXX/X. -
záhrada o výmere 1465 m2 sa stali jeho synovia N. ako nebohý manžel žalobkyne a Z. ako právnypredchodca - starý otec žalovaného. Podielové vlastníctvo bolo vyporiadané rozsudkom Mestského
súdu v Košiciach pod sp. zn. 12C 607/1990, a to na základe geometrického plánu, nahliadnutím do
ktorého je evidentné, že hraničná čiara EN pozemkov č. XXX/X (záhrada) a EN parc. č. XXXX (verejná

komunikácia) prebiehala bezprostredne medzi nimi, a teda zahrňujúc tak v EN parc. č. XXX/X aj terajšiu
C KN parc. č. XXX/X. Rovnako je evidentné, že hraničná čiara medzi novovytvorenou EN parc. č. XXX/
X - záhrada o výmere 320 m2 ( ktorá vznikla ako odčlenený diel „a“ od EN parc. č. XXX/X v zmysle
geometrického plánu z novembra 1990) prebiehala bezprostredne hranicia s EN parc. č. XXXX (verejná
komunikácia). Okrem toho tiež upriamil pozornosť na rozdielnosť vo výmere predchádzajúcej EN parc.

č. XXX/X ( podľa rozsudku Mestského súdu v Košiciach z roku 1991 ) o vtedajšej výmere 320 m2 a
súčasne KN parc. č. XXX/X . o aktuálnej výmere 268 m2. Uvedený rozdiel 52 m2 v neprospech terajšieho
aktuálneho stavu podporuje predchádzajúce tvrdenie, že tak potvrdenie o identifikácii parciel z roku 1989
ako aj geometrický plán z novembra 1990 zahŕňali do EN parc. č. XXX/X o výmere 1465 m2 aj aktuálnu
C-KN parc. č. XXX/X. Na základe toho tvrdil, že nielen žalobkyňa, ale aj jej obaja právni predchodcovia,
t.j. manžel - N. a svokor - U. boli presvedčení, že nimi užívaná parcela pred domom končí až pri ceste

(verejnejkomunikácii).PokiaľgeodéziastrediskoKošice-mestodňa20.06.1989vydalasvojepotvrdenie
o identifikácii parciel ku prídelovej listine z 13.10.1955 tak, že U. pridelený pozemok (980/15) bol sčasti
totožný s EN parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1465 m2 a následne Mestský súd v Košiciach vyhlásil
rozsudok dňa 21.02.1991, prílohou ktorého bol aj geometrický plán, podľa ktorého novovytvorené EN
parcely č. XXX/X a EN č. XXX/X zahrňovali aj súčasnú C-KN parcelu č. XXX/X, potom si dovolil vysloviť

názor, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia nemali žiadne pochybnosti o tom, že im patrí aj sporná
časť pozemku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Mal za to, že vstup do oprávnenej držby
bol poctivý a dobromyseľný počnúc U. až po žalobkyňu boli všetky 3 osoby utvrdené štátnymi orgánmi
(geodézia, súd), že im vlastnícky patrí dokonca viac čo do výmery, než je v žalobnom petite uvádzaná
C - KN parc. č. XXX/X o výmere 138 m2. Mestský súd v Košiciach rozhodol v roku 1991 záväzne a

podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku a podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. jeho právoplatné rozhodnutie
je záväzné pre účastníkov konania a štátne orgány. K otázke vstupu do dobrovoľnej (poctivej) držby
uviedol, že tento dátum je totožný s dátumom vydania identifikácie parciel ku prídelovej listine zo dňa
13.10.1955, ktoré vydalo Stredisko geodézie Košice - mesto dňa 22.06.1989, pričom aj s účinnosťou
novely Občianskeho zákonníka od 01.01.1992 bolo možné započítať aj dobu oprávnenej držby pred

touto účinnosťou a dobu oprávnenej držby právneho predchodcu. K vydržaniu teda nemohlo dôjsť skôr
ako po dátume 01.01.1992 a zároveň terajšia žalobkyňa si do svojej oprávnenej držby môže zarátať
aj obdobie svojich právnych predchodcov. V prospech nepretržitej držby k predmetnému pozemku
svedčí existujúci plot so vstupom na pozemok, ktorý bol postavený v roku 1969, pričom existuje až
do súčasnosti, nepretržite sa nachádzal a nachádza pri vstupe na pozemok z verejnej komunikácie.

Pokiaľ vychádza z tvrdenia, že k vstupu do oprávnenej držby došlo dňa 20.06.1989, potom k uplynutiu
desaťročnej vydržacej doby došlo 20.06.1999. Pri inom hodnotení vstupu do oprávnenej držby, t.j. podľa
dátumu právoplatnosti rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 12C 607/90-28 zo dňa 21.02.1991,
ktorý nadobudol právoplatnosť 18.06.1991, ak by súd nevyhodnotil toto rozhodnutie ako vlastnícky titul,
potom nespochybniteľne najneskorší dátum vstupu do dobromyseľnej (a nerušenej) držby nastal dňom

vyhlásenia rozsudku, t.j. dňom 20.02.1991, pričom 10-ročná vydržacia a nikým nerušená doba uplynula
21.02.2001.

Z listinného dokladu - Prídelová listina z 13.10.1955 vyplýva, že Okresný národný výbor v Košiciach
po vykonanom prídelovom konaní vydal pre U. a manželku B. E. prídelovú listinu, podľa ktorej sa

uskutočnujeprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam:č.parcelyXXX/XX.vkat.územíE.vpribližnej
výmere 0,1750 ha ako stavebný pozemok za cenu 1.750 Kčs s tým, že vklad vlastníckeho práva sa
povolí až po vyplatení prídelovej ceny, čo bude na tejto listine vyznačené zvláštnou klauzulou.

Z listinného dokladu - Identifikácia parciel ku Prídelovej listine z 13.10.1955 vyplýva, že geodézia NP

Prešov dňa 20.06.1989 vystavila identifikáciu parciel k Prídelovej listine zo dňa 13.10.1955 tak, že v časti
A stav podľa pozemkovej knihy - listiny je uvedená pozemkovoknižná vložka XXXX, parcelné číslo XXX,
druh pozemku - roľa a v časti B stav v evidenciií nehnuteľností: parcelné číslo XXX, zastavaná plocha
o výmere 118 m2, užívateľa Z., číslo evidenčného listu XXX, parcelné číslo XXX/X,. druh zastavaná
plocha o výmere 167 m2 užívateľa U., číslo evidenčného listu XXX a XXX/X záhrada o výmere 1465

m2 užívateľa U. číslo ev. listu XXX.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva - mesto v Košiciach v dedičskej veci po neb. B. vedenej pod sp. zn.
D 1257/76 súd zistil, že menovaná zomrela dňa 13.09.1976, a že výsledkom predmetnej dedičskej vecibolo rozhodnutie Štátneho notárstva Košice zo dňa 25.01.1977, ktorým bolo potvrdené, že dedičstvo po
nebohej, ktoré tvoria nehnuteľnosti zapísané v EN Košice - mesto na LV č. XX ako parc. č. XXX/XX. -
záhrada o výmere 1665 m2, XXX/XX - dom, dvor o výmere 448 m2 - starý dom bez prístavby vykonanej

synom poručiteľky N. - zapísanom na meno poručiteľky a manžela U. v celosti, bytové zariadenie,
hotovosť v sume 5.000 Kčs - všetko v 1 v dôsledku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom druhá polovica patrí pozostalému manželovi U. nadobudli dedičia zo zákona v prvej
dedičskej skupine na základe dohody dedičov, právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva schválenej
manžel poručiteľky U. - rodinný dom č. s. XXX. v celosti ako aj bytové zariadenie a hotovosť a deti

poručiteľky Z. nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX s pozemku - záp. na LV č. XX, k. ú. E. každý
rovnakým dielom, t. j. po 1 k celku, nakoľko 2/4 patria manželovi poručiteľky zo zákona. Z pripojeného
dedičského spisu v predmetnej dedičskej veci súd tiež zistil, že podkladom pre predmetné rozhodnutie
bol pripojený výpis z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XX, obec E. okres Košice - mesto,
pokiaľ ide o vlastníka: R. a B. parcely č. XXX/XX a XXX/XX (záhrada, dom, dvor) o výmere 1655 m2 a
448 m2. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.1977.

Z pripojeného dedičského spisu Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 942/89 súd zistil, že
predmetná dedičská vec sa týkala prejednávania dedičstva po nebohom U. nar. XX.XX.XXXX., zomr.
XX.XX.XXXX, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie z 02.11.1989, ktorým štátne notárstvo schválilo
dedičskú dohodu, podľa ktorej dedičstvo, do ktorého patria rodinný dom s pozemkom zapísané na LV č.

XX, kat. územie E. parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 118 m2, parc. č. XXX/X. - zastavaná plocha
o výmere 167 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1465 m2 zapísané na meno poručiteľa v 1 k
celku nadobudol syn poručiteľa N. v celosti. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.11.1989 vyplýva, že dedičia zo zákona - deti poručiteľa uzavreli dedičskú dohodu,
podľa ktorej podiel z nehnuteľnosti v 1-ci k celku nadobudol syn poručiteľa Štefan Tarafa, bez výplaty

ustupujúcemu spoludedičovi Z.
Z pripojeného rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 12C 607/90 súd zistil, že predmetom
konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva N. v súvislosti s jeho vznikom
na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto v dedičskej veci D 1257/76 po nebohej
matke B. a následne v konaní D 942/89 v dedičskej veci po nebohom U. - otcovi, ktorého výsledkom

bol rozsudok Mestského súdu v Košiciach zo dňa 21.02.1991 č. k. 12C 607/90-28, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. júna 1991, a ktorým súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej
na LV č. XX kat. územie E. ako parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 118 m2, parcela č.
XXX - záhrada o výmere 1465 m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 167 m2 zrušil a
nehnuteľnosť bola medzi účastníkmi rozdelená tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa - N. sa

prikázala časť označená na geometrickom pláne na odčlenenie parcely z novembra 1190 vypracovanom
N. č. 12C 607/90-8 ako parcela EN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 167 m2 a parcela č.
XXX/X. - záhrada o výmere 1145 m2 a do výlučného vlastníctva odporcu Z. sa prikázala časť na
tom istom geometrickom pláne ako parcela č. EN XXX - zastavaná plocha 118 m2 a parcela EN č.
XXX/X - záhrada o výmere 320 m2. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že navrhovateľ

- N. požadoval zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k parcele č. XXX
zapísanej na LV č. XX, katastrálne územie E. s uvedením, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti a to tak, že navrhovateľ je spoluvlastníkom v 3 a odporca v 1. Súčasne navrhol
vysporiadať spoluvlastníctvo jeho rozdelením podľa podielov, pretože pozemok je reálne deliteľný a
užívaný podľa spoluvlastníckych podielov. Z predmetného odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že

odporca s navrhovaným vysporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasil a napadol rozhodnutie
v dedičskom konaní č. D 942/89 s tým, že bol donútený k podpísaniu dohody o dedičstve. Z odôvodnenia
ďalej vyplýva, že nepochybným spôsobom bolo preukázané, že na parcele č. 739/1 je postavený dom
označený ako 740/1 a tento patrí navrhovateľovi a odporca má postavený dom na parcele č. XXX/X
označenej ako XXX. Zo znaleckého posudku P. súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná

podľa vlastníckych podielov tak, že navrhovateľ by bol výlučným vlastníkom parcely o výmere 1312 m2 a
odporca o výmere 438 m2. Vzhľadom na polohu rodinných domov iná možnosť vyčlenenia vlastníckych
podielov nie je možná.

Z pripojeného geometrického plánu č. 12C 607/90-8 z výkazu výmer vyplýva zápis doterajšieho stavu:

č. parc. XXX/X o výmere 167 m2 ako zastavaná plocha, č. parc. XXX/X . o výmere 1465 m2 ako záhrada
a č. XXX o výmere 118 m2 ako iná stavba, zapísaných na LV č. XX a zápis nového stavu: číslo parcely
XXX/X o výmere 167 m2 ako zastavaná plocha vlastníka N., číslo parcely XXX/X o výmere 1145 m2ako záhrada vlastníka N. číslo parcely XXX o výmere 118 m2 ako iná stavba vlastníka Z. číslo parcely
XXX/X o výmere 320 m2 ako záhrada vlastníka Z.

Zo zápisnice z pojednávania v predmetnej veci zo dňa 31.07.1990 vyplýva, že N. v rámci svojej
účastníckej výpovede predložil súdu geometrický plán zo dňa 19.01.1990 na rozdelenie parc. č. XXX/X,
na ktorom mala byť vyznačená hranica, ktorá rozdeľuje parcely XXX/X a XXX/X, a na ktorom je reálne
rozdelenie uvedené tak ako sa pôvodne dohodli na polovicu s tým, že v máji tohto roku zistil, že odporca
napriek tejto dohode užíva aj jeho časť pozemku, a preto nesúhlasil s pôvodnou dohodou a navrhol

zrušiť a následne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti podľa zapísaných podielov. Z
účastníckej výpovede Z. vyplýva, že doposiaľ nie je prehradená parcela č. XXX/X, ktorú užíva od parcely
č. XXX/X, ktorú užíva navrhovateľ s tým, že sa navzájom navštevovali, pomáhali si navzájom a vlastne
užívali celý pozemok. Medzi ním a navrhovateľom boli dobré vzťahy, ale tie sa zhoršili po tom, čo sa
navrhovateľ vrátil z USA. Opätovne poukázal na to, že bol donútený podpísať dohodu v dedičskej veci
po nebohom otcovi.

Z rozhodnutia Okresného súdu Košice I v dedičskej veci po poručiteľovi N. nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX vedenej pod sp. zn. D 1042/92 vyplýva, že súd určil, že do dedičstva po nebohom patria
nehnuteľnosť - rodinný dom na D. a garáž so zastavanou plochou a záhradou (záp. v kn. LV č. XX.,
kat. územia E. ako parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 167 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada

o výmere 1145 m2 pod A 4/2, 3 na meno poručiteľa v celosti) a schválil dohodu dedičov, podľa ktorej
dedičstvo nadobúdajú:
1. B. r. č. XXXXXX/XXX - manželka, ktorá nadobúda z nehnuteľnosti novovytvorenú parc. č. KN XXX/X
- záhrada o výmere 396 m2 podľa geometrického plánu č. 242-322-20-90, parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha o výmere 167 m2, t.j. rodinný dom so zastavanou plochou a záhradou, garáž s príslušenstvom

v celosti,
2. B. - dcéra
3. R. - dcéra nadobúdajú z nehnuteľnosti novovytvorenú parc.č. XXX/X - záhradu o výmere 749 m2, kat.
úz. E. podľa geometrického plánu č. 242-322-20-94 v rovnakom pomere, t.j. po 1 v pomere k celku.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.1994.

Zástupca žalobkyne na pojednávaní zo dňa 28.11.2014 uviedol:
Je nepochybné, že právni predchodcovia žalobkyne užívali predmetný pozemok až po plot, ktorý
oddeľoval dvor od verejnej komunikácie, t.j. v tomto prípade môžeme hovoriť o pozdĺžnej parcele. V
roku 1965 si Z. postavil dom na pozemku XXX. Od toho roku je možné predpokladať, že vetva Z. reálne

užívala priľahlý pozemok okolo svojho domu a vetva N. užívala dom a priľahlý pozemok okolo svojho
domu. Z letného pohľadu na geometrický plán č. 306/2010 je zrejmé, že parcela č. XXX/X prináleží
k domu vetvy N. lebo cez túto parcelu sa vstupuje na pozemok rodinného domu a dvora žalobkyne a
rovnako tomu tak bolo aj v minulosti. Dolná časť parcely XXX/X, čiže pozdĺžna parcela logicky prináleží
k domu XXX a na základe uvedeného možno potom vyvodiť záver, že už od roku 1965, kedy bol

postavený dom XXX., reálne boli pozemky patriace k tomuto domu užívané vetvou Z. Z takéhoto stavu
vychádzal aj rozsudok Mestského súdu z roku 1991 sp. zn. 12C/607/90, ktorý pojednával o vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva N. a to spôsobom, že N. bolo určené do výlučného vlastníctva parcela
XXX/X., a to na základe geometrického plánu tohto konania 12C/607/90-8, v rámci ktorej parcely bola
zahrnutá aj parcela XXX/X, t.j. sporná parcela a Z. do výlučného vlastníctva pripadla parcela XXX/X,

t.j. okolo domu, v rámci ktorej parcely patrila tiež parcela XXX/X pozdĺžna - dolná časť tejto parcely. Na
strane 2 v rozsudku súd konštatoval, že iná možnosť vyčlenenia vlastníckych podielov nie je možná,
teda treba tomu rozumieť tak, že takéto vysporiadanie je reálne a takto určené z dôvodu, aby bol
rozumne využitý oboma vetvami. Práve na základe toho potom vznikol kameň úrazu a to, že geodet
neprihliadol na to, že parcela XXX/X pozdĺžna už existovala od roku 1989 a do geometrického plánu

12C/607/90-8 vôbec geodetom nebola zahrnutá. Vznikli teda 2 parcely č. XXX/X okolo domu a XXX/
X tzv. pozdĺžna parcela. Neskôr parcela XXX/X okolo domu bola prečíslovaná na parcelu č. XXX/X.
Aj z tohto dôvodu vznikol chybný zápis v katastri, keď táto nanovo prečíslená parcela, čiže už XXX/
X, predtým XXX/X okolo domu bola zapísaná na líniu N. a k parcele XXX/X pozdĺžnej parcele bol
urobený zápis línie Z. Ak vychádzame z faktického stavu, ide teda o chybný zápis v katastri, čo aj

správa katastra svojim podaním z 09.07.2013 potvrdila. Línia Z. nikdy reálne nenadobudla parcelu
XXX/X pozdĺžnu parcelu, pretože v zmysle uvedeného rozsudku Mestského súdu línia Z. nadobudla
parcelu okolo domu, čiže teraz prečíslovanú parcelu na XXX/X. Do katastra sa to zapísalo opačne
a v tom vidíme základ predmetného sporu. Vzhľadom teda na uvádzané reálne užívanie pozemkovuž od roku 1965 líniami, či už Z., možno hovoriť o dobromyseľnom užívaní predmetného pozemku s
tým, že užívatelia tohto pozemku nikdy neboli v užívaní rušení, pričom nepochybne už 10 ročná lehota
potrebná na vydržanie uplynula, konkrétne k 01.01.1992 došlo k predmetnému vydržaniu, pokiaľ ide

o spornú parcelu, kedy do právnej úpravy bol opätovne začlenený inštitút vydržania. Pokiaľ by teda
súd s takýmto názorom nesúhlasil, treba vychádzať z toho, že najneskorší dátum, kedy začala plynúť
vydržacia 10 ročná lehota, je dátum zhodný s právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozsudku Mestského
súdu v Košiciach 12C/607/90, a to dňom 18.06.1991, na základe čoho potom došlo k vydržaniu vo
vzťahu k predmetnému pozemku dňom 18.06.2001. Na základe toho žalobkyňa potom nerušene užívala

parcelu 739/1 až po plot a teda aj predmetnú parcelu XXX/X. Už len na okraj treba podotknúť, že tento
užívací stav je nezmenený do dnešného dňa. Žalobkyňa pritom užívala predmetnú parcelu buď osobne
alebo prostredníctvom iných osôb, konkrétne syna, prípadne prostredníctvom iných nájomcov. Ďalej,
pokiaľ ide o námietku zo strany žalovaného, že žalobkyňa 14 rokov bola v Amerike, a preto nemohla
užívať svoje tvrdené vlastnícke právo k predmetnému pozemku uvádzam, že takáto námietka neobstojí
z nasledujúcich dôvodov: k výkonu vlastníckeho práva patrí aj právo dať predmet vlastníckeho práva

niekomu do správy alebo do nájmu, kedy vlastník neprichádza o svoje vlastnícke právo, pretože nie je
povinný starať sa o predmet vlastníckeho práva osobne, a teda v tomto prípade vykonáva svoje právo
prostredníctvom tretích osôb, čo bolo aj v danom prípade, keď žalobkyňa tvrdí, že konkrétne užívala
spornú parcelu prostredníctvom svojho syna. K tomuto už navrhli v prípade potreby ako dôkaz vypočuť
syna žalobkyne. Je tu poukaz na to, že teda nájomný vzťah sa len odvodzuje od vlastníckeho práva

ako práva primárneho a aj skutočnosť, že žalobkyňa vycestovala do zahraničia, že pobývala v Amerike
vyše 14 rokov neznamená, že by opustila svoje vlastnícke právo alebo predmet vlastníckeho práva.
Naopak žalobkyňa sa vrátila a opätovne osobne začala užívať tvrdené vlastnícke právo k predmetnému
pozemku.Aniskutočnosťotom,žežalobkyňažila14rokovaAmerikenevylučujemožnosťnadobudnutia
vlastníckeho práva k pozemku tvrdeným vydržaním v tomto prípade.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zo dňa 28.11.2014 uviedla:
Na začiatku žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodňovala tým, že predmetná parcela patrila jej právnym
predchodcom, pričom protistrana preukázala, že to nie je pravda. Na základe toho protistrana, čiže
žalobkyňa teraz prišla s verziou, že vlastnícke právo si odvodzuje titulom vydržania. My s takýmto

právnym zdôvodnením nesúhlasíme a k tomu sme aj predložili príslušné doklady, ktoré preukazujú kto
je vlastníkom, kedy došlo k vzniku tohto vlastníctva, pokiaľ ide o vetvu žalovaného, na základe čoho
neprichádza do úvahy otázka dobromyseľnosti na strane žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov
pokiaľ ide o predmetnú parcelu. K tvrdeniu právneho zástupcu, pokiaľ ide o predmet súdneho
konania vedeného pod sp. zn. 12C/607/90 uvádzam, že parcela XXX/X nemohla byť predmetom tohto

predmetného podielového vyporiadania. Nepochybne je pravdou, že došlo ku chybe v zápise v katastri
nehnuteľnosti, tak ako to hodnotí aj právny zástupca žalobcu, keď 2 krát pod tým istým číslom parcely
XXX/X bola zapísaná parcela XXX/X jednak ako priečna a potom ako okolo domu, pričom okolo domu
v súčasnosti prečíslovaná na parcelu XXX/X, pričom teraz je zapísaná na N. Táto parcela však nie
je predmetom tohto konania, je predmetom iného súdneho konania. Tvrdíme teda, že predmetom

vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani nemohla byť pozdĺžna alebo priečna parcela XXX/X
neprečíslovaná. Právny zástupca žalobkyne sám poukázal na to, že došlo ku chybnému zápisu, a že
parcela teraz prečíslovaná na XXX/X mala byť zapísaná na Z. Poukazujeme tiež na to, že do dnešného
dňa sporná parcela XXX/X nie je zapísaná. V súčasnosti ten právny stav je taký, že je zahrnutá do
parcely č. XXX/X. Ešte podotýkam, že aj k parcele XXX/X, pokiaľ začalo toto súdne konanie, existoval

tzv. hluchý zápis, čiže parcela bola zapísaná bez osoby vlastníka. Až v priebehu konania bol určený
vlastník, alebo zapísaný vlastník v katastri a nevieme pritom z akých dôvodov.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä c)
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Podľa ods. 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb ( §

125 ).

Podľa ods. 3 do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa ods. 4 pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej lehoty.

Predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia svojho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v žalobe bližšie identifikovanej ( ďalej len predmetná parcela alebo predmetná
nehnuteľnosť ), aktuálne zapísaná v príslušnom katastri na žalovaného ako výlučného vlastníka,

odvodzujúc svoje vlastnícke právo titulom vydržania.

Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca
sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať

o splnenie povinnosti podľa písm. b) tohto ustanovenia. Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie
povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny
základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo
ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho
vzťahu alebo práva.

Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a
jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č.

162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
"katastrálny zákon") je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne je za tejto situácie neisté a
že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností
(§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym

prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 134 OZ, ktoré v Občianskom zákonníku nadobudlo
účinnosť od 01.01.1992, je vydržanie jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho
obsah nadväzuje na právnu úpravu držby (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o originálny

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov,
ktoré spočívajú v tom, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť nepretržitá a
oprávnená počas celej zákonom stanovenej doby. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej
vydržacej doby sú významné aj prechodné ustanovenia a to konkrétne ustanovenie § 872 ods. 6
Občianskeho zákonníka (v znení zákona č. 509/1991 Zb.) umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade

vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe
aj pred 01.01.1992. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je
nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže
tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie
štátneho orgánu. Preto rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby vydržiteľa podľa § 80

písm. c/ O.s.p. o tom, že niekto nadobudol vlastnícke právo vydržaním má povahu deklaratórneho
rozhodnutia. Súdna prax vyriešila aj otázku započítania držby za obdobie pred 1.1.1992 a to tak, že
vlastníkomnehnuteľnostísapočínajúc1.1.1992staneosoba,ktorámánehnuteľnosťvoprávnenejdržbenepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992; do doby
oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (Rozsudok NS SR R 83/2002).

Vydržanie je klasickým súkromno-právnym inštitútom, ktorý je známy od čias Rímskeho práva. Vydaním
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. bol z nášho právneho poriadku celkom vymazaný a opätovne
reaktivovaný zákonom č. 131/1982 Zb. Predtým bol známy Občianskemu zákonníku z roku 1950, ako aj
Uhorskému právu, ktoré pred rokom 1950 platilo na území Slovenska. Vydržanie ako originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou (§

130 OZ), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania
je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide
totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa
oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným
držiteľom. Súčasná úprava vydržania zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 01.01.1992
tradičné dôsledky spojené s vydržaním. V predmetnom konaní nie je pochybným, že v danom prípade

sú splnené základné predpoklady vydržania, a to: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, pričom
sporným zostali dobromyseľnosť vydržateľa, s čím logicky súvisí splnenie oprávnenej držby po zákonom
stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby.

Oprávnenosť držby, ako jedna zo základných podmienok vydržania, musí mať charakter držania veci

so zámerom (úmyslom) mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so
svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti (t.j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby sa posudzuje z hľadiska existencie právneho
titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, z hľadiska nakladania s vecou počas celej vydržacej doby
ako s vlastnou a z hľadiska dobrej viery držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené v predchádzajúcich

bodoch, že mu vec podľa práva patrí. Uvedené podmienky spolu súvisia a navzájom sa podmieňujú.
Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jeho priebehu. Dobrá
viera držiteľa ako najdôležitejšia podmienka vydržania sa týka nielen titulu nadobudnutia držby, ale
aj spôsobu nakladania s držanou cenou. O oprávnenú držbu ide nielen vtedy, ak držiteľ má po celú
vydržaciu dobu vec vo svojej faktickej moci, ale aj vtedy, ak právo držby vykonáva prostredníctvom inej

osoby, ktorá prejavuje vôľu držať vec pre iného. Držba nezaniká tým, že držiteľ vec zverí do dočasnej
detencie niekomu inému, napr. ak oprávnený držiteľ dá niekomu do nájmu alebo mu ju vypožičia,
zostáva držiteľom aj po dobu trvania nájmu, či výpožičky. Z tohto pohľadu podľa názoru súdu nie je
odôvodnená obrana žalovaného o tom, že žalobkyňa po dobu svojho pobytu v zahraničí predmetnú
nehnuteľnosť fakticky neužívala. Dobrá viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na

konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Okolnosti a z nich vyplývajúce právne
dôsledky uchopenia držby je potrebné skúmať u každého držiteľa osobitne. Nedostatok dobrej viery
predchodcu tak nevylučuje dobrú vieru ďalšieho držiteľa. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len s posúdenia subjektívnych
predstavdržiteľa.Dobrávieradržiteľamusíbyťposudzovanáajhľadiska,čidržiteľprizachovanínáležitej

opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva
vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď je držiteľ subjektívne
presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú,
alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel poznať, že
nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Konštitutívny právny účinok pre vznik vlastníckeho

práva držiteľa veci má uplynutie kvalifikovanej vydržacej doby, ktorá je časový úsek, počas ktorého musí
oprávnený držiteľ spĺňať podmienky vydržania. Pre určenie začiatku doby oprávnenej držby aj jej trvania
sa podľa § 134 ods. 4 OZ primerane použijú ustanovenia OZ o plynutí premlčacej doby (§ 100 a nasl.).
Vydržacie doby, v prípade nehnuteľností v rozsahu 10 rokov, začnú plynúť od momentu dobromyseľného
uchopeniadržbyveci.Prepočítanievydržacejdobysaaplikujeustanovenie§122OZopočítaníčasu.Ak

po uplynutí vydržacej doby stratí vydržateľ veci dobrú vieru, nemá to vplyv na vznik vlastníckeho práva.

Žalobkyňa moment vstupu do tvrdenej dobromyseľnej držby v priebehu konania menila, tiež titul
nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V priebehu konania, v súlade
s priebežným vykonávaním dokazovania ustálila, že už od roku 1965 línia rodiny N. (t.j. jej právni

predchodcovia), vzhľadom na reálne užívanie predmetnej nehnuteľnosti, začali predmetnú parcelu
dobrovoľne užívať, vo svojom užívaní predmetnej nehnuteľnosti neboli nikdy rušení, pričom nepochybne
10-ročná lehota potrebná na vydržanie uplynula k 01.01.1992, kedy do právnej úpravy bol opätovne
začlenený inštitút vydržania. Pre prípad, že by súd s takýmto názorom nesúhlasil, mala za to, ževydržacia 10-ročná lehota začala plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Mestského súdu v Košiciach
12C 607/90, teda dňom 18.06.1991, na základe čoho k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti došlo dňom
18.06.2001. Neskôr, ustálila začiatok plynutia vydržacej doby na dátum 20.06.1989, ku ktorému došlo

k zápisu parcely pôvodne pridelenej právnemu predchodcovi žalobkyne na základe prídelovej listiny
z roku 1955 poukazujúc tiež na identifikáciu parciel ku prídelovej listine. Súčasne pripustila odlišné
vyhodnotenie vstupu do oprávnenej držby, t.j. podľa dátumu právoplatnosti rozsudku Mestského súdu
v Košiciach sp. zn. 12C/607/90 zo dňa 21.02.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.06.1990, pre
ktorý prípad najneskorší dátum vstupu do dobrovoľnej držby nastal dňom vyhlásenia rozsudku, t.j. dňom

20.02.1999, pre ktorý prípad 10-ročná vydržacia lehota uplynula 21.02.2001.

Ustálenie časového obdobia vstupu do oprávnenej držby právny zástupca žalobkyne odôvodnil
tvrdením, že LV č. XX bol založený v roku 1955 so zápisom parcely EN - KN č. XXX/XX a č. XXX/XX
so zápisom bezpodielových vlastníkom U. (právni predchodcovia žalobkyne) s tým, že v roku 1966 pri
technicko-hospodárskom mapovaní boli tieto parcely preverené ako parcely registra C - KN č. XXX, XXX

a XXX a následne v súlade so spätnou identifikáciou parciel ku prídelovej listine boli parcely č. XXX/XX
a č. XXX/XX identifikované ako parcely registra C - KN č. XXX, č. XXX/X a č. XXX/X.. Ďalej dôvodil,
že vo vzťahu k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 1465 m2 sa jej výlučným vlastníkom po smrti B.
stal jej nebohý manžel U. po smrti ktorého sa stali jeho synovia N. ako nebohý manžel žalobkyne a Z.
ako starý otec žalovaného podieloví spoluvlastníci, pričom podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané

rozsudkom Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 12C 607/1990, a to na základe geometrického plánu,
z ktorého je evidentné, že jeho súčasťou bola aj terajšia CKN parcela č. XXX/X (z ktorej by mala byť
vytvorená predmetná nehnuteľnosť) patriac do parc. č. XXX/X. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia
preto nemali žiadne pochybnosti o tom, že im patrí aj sporná časť pozemku, ktorá je predmetom súdneho
konania, ich vstup do držby bol poctivý a dobromyseľný počnúc U. až po žalobkyňu. Súčasne ich vstup

do oprávnenej držby bol utvrdený tiež štátnymi orgánmi (geodézia a súd). V tejto súvislosti tvrdená
okolnosť, že celá CKN parcela č. XXX/X vznikla z nezaknihovanej p. k. parcely č. XXX nie je až tak
rozhodujúcou okolnosťou, v zmysle ktorej by nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť.

Súd sa s vyššie uvedenou argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne nestotožňuje. Naopak súd má

za to, že okolnosť, že celá CKN parcela č. XXX/X vznikla z nezaknihovanej p. k. parcely č. XXX je
právne relevantnou okolnosťou, z ktorej treba vychádzať pri posúdení predmetnej žaloby. Ide pritom
o okolnosť, ktorá bola v konaní preukázaná, nielen tvrdená zo strany právnej zástupkyne žalovaného,
tak ako vyplýva jednak zo stanoviska Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 29.12.2015,
ale tiež súčasne z grafickej identifikácie pripojenej k predmetnému stanovisku. Uvedená okolnosť

odôvodňuje záver súdu o tom, že predmetná parcela netvorila súčasť parciel EN č. XXX/XX ani XXX/
XX, ktoré nadobudli do vlastníctva U., tak ako to bolo potvrdené tiež Správou katastra Košice I z
09.07.2013 vo veci „Žiadosť - odpoveď“, ktorú Správa adresovala žalobkyni. Z uvedeného vyplýva,
že predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičstva po nebohej B. a neskôr po nebohom U.
a teda ani predmetom podielového spoluvlastníctva N. nadobudnutého v rámci dedičského konania

po nebohom U. teda netvorila súčasť nadobudnutých parciel č. XXX/X a č. XXX/X zapísaných
do LV č. XX a novovytvorenej C - K č. XXX/X zapísanej do LV č. XXX. V konaní pritom nie je
pochybným zistenie, že zápis novovytvorenej C - KN č. XXX/X (tzv. parcela okolo domu) existovala
popri už existujúcej parcele č. XXX/X, tzv. pozdĺžnej, na základe čoho vznikla duplicita zápisu dvoch
rozdielnych parciel pod rovnakým parcelným číslom. Z uvedeného tiež vyplýva, že pokiaľ predmetom

podielového spoluvlastníctva Milana Tarafu a Štefana Tarafu nebola sporná nehnuteľnosť, nemohla
byť predmetom ani konania o jeho zrušení a jeho následnom vyporiadaní, t.j. predmetom konania
Mestského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn. 12C/607/90. Nie je tiež pochybným, že súčasťou
predmetného vyporiadania, jeho rozsudku, je geometrický plán č. 12C/607/90-8, z ktorého výkazu
výmer vyplýva, že parcela č. XXX/X, ktorá v rámci predmetného konania pripadla do výlučného

vlastníctva Z., vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XX o výmere
1465 m2, záhrada, pričom vyporiadané podielové spoluvlastníctvo rozmerovo zostali zachované, resp.
nezmenené v porovnaní s obsahom vyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva,
že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebola predmetná nehnuteľnosť.
Za daného stavu, pokiaľ teda U. ako právni predchodcovia nielen žalobkyne, ale ani ako právni

predchodcovia súčasne žalovaného, v rámci nadobudnutia nehnuteľnosti v súvislosti s prídelovou
listinou, resp. neskôr v súvislosti so zápisom vlastníctva týchto parciel do LV č. XX sa nestali vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti, ktorá vznikla z nezaknihovanej p. k. parcely č. XXX., čo potvrdil tiež
katastrálny úrad, následne nemohla byť predmetom a ani nebola predmetom ďalších konaní v súvislostisvlastníckymprávom právnychpredchodcovžalobkyne(dedičskékonanieponeb.B.,dedičskékonanie
po U. a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva N.), preto zo strany týchto právnych
predchodcov žalobkyne nemožno hovoriť ani o dobromyseľnom vstupe do držby, pokiaľ ide o predmetnú

nehnuteľnosť. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť zistená prevedeným dokazovaním, že
zo začiatku pozemky, resp. pozemok, na ktorých bol postavený dom pre rodinu U., t.j. v tzv. hornej
línii, neskôr dom pre rodinu Z. v tzv. dolnej línii, bol zo začiatku užívaný spoločne a až neskôr, v
súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa tento faktický užívací stav medzi
rodinami N. narušil. Súčasne za daného stavu navyše, pokiaľ U. nepochybne začali užívať aj spornú

parcelu ako tzv. jarok - priekopu majúc poznatok o tom, že patrí do vlastníctva štátu, od začiatku užívali
predmetnú parcelu nie ako vlastnú, o tom mali vedomosť a preto nemožno hovoriť ani o dobromyseľnosti
pri vstupe do tvrdenej držby, pokiaľ ide o obdobie roku 1965. Z pohľadu tejto poslednej vety súd
dokoncanadobudolpresvedčenieotom,žepredchodcoviažalobkynenikdyneužívalipredmetnúparcelu
s vnútorným presvedčením o tom, že im vlastnícky patrí, pretože pokiaľ by platilo tvrdenie žalobkyne
o tom, že predmetná parcela bola súčasťou tých nehnuteľností, ktoré tvorili prídelovú listinu, ktorá je z

roku 1955, logicky by v období roku 1965 neužívali predmetnú parcelu predstavujúcu tzv. jarok-priekopu
so spomínanou vedomosťou, že im vlastnícky nepatrí, pretože vedeli, že patrí štátu. Na tom nič nemení
ani skutočnosť, že ku spätnej identifikácii nehnuteľností pridelených prídelovou listinou došlo až v roku
1989, pretože v rámci nej sa predmetná parcela, t.j. označená číslom XXX/X neuvádza.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základného predpokladu na to, aby
nadobudla vlastnícke právo k predmetu sporu vydržaním, ktorým je dobromyseľný vstup do tvrdenej
držby.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd považuje za potrebné uviesť súčasne to, že pokiaľ by aj súd

pripustil argumentáciu žalobkyne - jej právneho zástupcu, že v danom prípade treba vychádzať z toho,
že sporná parcela od začiatku bola súčasťou nadobudnutého vlastníctva ešte U. neskôr v súvislosti
s dedičskými konaniami po nich až následne v súvislosti s konaním Mestského súdu v Košiciach sp.
zn. 12C 607/90, žaloba by nebola dôvodná. Pre takýto prípad by totiž sporná parcela ako tvrdené
vlastníctvo po nebohom N. - nebohom manželovi žalobkyne musela byť predmetom (resp. mala byť

predmetom) dedičského konania po ňom, a pre ktorý prípad by sa žalobkyňa svojho vlastníckeho práva
k spornej parcele nemohla domáhať predmetnou žalobou, pretože pre takýto prípad by z predmetného
konania a následného určenia vlastníckeho práva konkrétnej osobe vylúčila do úvahy pripadajúcich
dedičov (v tomto prípade deti nebohého N.). V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú judikatúru
slovenských súdov, tvorenou napríklad uznesením NS SR 3Cdo/84/2012, z odôvodnenia ktorého okrem

iného vyplýva: „že smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa
spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce
nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v
tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. Podľa
rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti

poručiteľa. Rozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práve prešli za majetku poručiteľa na
dediča, má iba deklaratórnu povahu (bližšie R 30/1993). Právna predchodkyňa F.M. - poručiteľka J.M. v
čase smrti skutočne vlastnila sporné pozemky, osoby prichádzajúce do úvahy ako jej dedičia nadobudli
predmet dedičstva smrťou tejto poručiteľky, teda nie vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľspornépozemkynapriektomu,žeichporučiteľkavčasesmrtivlastnila,nebolipredmetomkonania

o dedičstve po nej, ktoré bolo vedené na štátnom notárstve..., mohli byť prejednané v konaní o tzv.
novoobjavenom majetku po nej.“ Tomuto konaniu by zrejme pre tvrdenú spornosť vlastníctva predmetnej
nehnuteľnosti muselo predbiehať konanie o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
poručiteľovi ( nebohom N., čo je opäť konanie odlišné od predmetného konania.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešná žalobkyňa
je povinná nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému.

Právna zástupkyňa žalovaného si vyčíslila trovy konania v zákonnej lehote podaním došlým súdu dňa
21.03.2016 na celkovú sumu 6.915,31 EUR ako trovy právneho zastúpenia za 18 úkonov právnej
služby á 303,74 EUR (1. prevzatie a príprava zastúpenia z 15.01.2011, 2. vyjadrenie k žalobe zo
04.10.2011, 3. účasť na pojednávaní z 11.11.2011, 4. doplnenie vyjadrenia z 05.12.2011, 5. účasť napojednávaní dňa 20.01.2012, 6. vyjadrenie z 02.04.2012, 7. účasť na pojednávaní dňa 22.06.2012, 8.
účasť na pojednávaní 31.1.2014, 9. stanovisko k vyjadreniu zo 04.06.2014, 10. účasť na pojednávaní
dňa 28.11.2014, 11. účasť na obhliadke zo 16.01.2015, 12. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2015,

13. účasť na konzultácii na OÚ Košice - katastrálny odbor z 10.11.2015, 14. účasť na pojednávaní z
11.12.2015, 15. vyjadrenie zo 14.03.2016, 16. účasť na pojednávaní z 15.03.2016 (správne má ísť o
dátum 16.03.2016, pozn. súdu), 17. vo výške 607,48 EUR úkon - účasť na pojednávaní dňa 01.03.2013
od 9:50 do 12:55( správne má ísť o dátum 01.02.2013 a 18. vo výške 151,87 EUR za úkon - návrh
na nariadenie predbežného opatrenia; režijný paušál: 4x 7,41 EUR (úkony z roku 2011), 3x 7,63 EUR

(za rok 2012), 1x 7,81 EUR (rok 2013), 3x 8,04 EUR (rok 2014), 5x 8,39 EUR (rok 2015) a 2x 8,58
EUR (rok 2016) + 20 % DPH vo výške 1.152,58 EUR; pričom pre výpočet tarifnej hodnoty použila ust.
§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení pri stanovení hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo
sa viedol spor na sumu 13.800 EUR pri uvažovanej cene 100 EUR na m2 predmetnej nehnuteľnosti.
Súčasťou predmetného vyúčtovania je pripojená e-mailom poskytnutá informácia realitnej spoločnosti
Maxima Real s.r.o., ktorá na žiadosť žalovaného poskytla informáciu ohľadom ceny pozemku (záhrady

za 1 m2) vo výške 100 EUR za m2, ktorá je obvyklá v danej lokalite s prihliadnutím na umiestnenie
parcely v intraviláne mestskej časti Košická Nová Ves.

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia ako súladné s Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a predpisov, na základe čoho súd priznal žalovanému trovy konania v celkovej

výške 6.948,31 EUR, z čoho suma 6.915,31 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 33
EUR predstavuje iné trovy (súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia).

Pretože žalovaný je v konaní zastúpený advokátkou, žalobkyňa je povinná trovy konania zaplatiť na
účet právnej zástupkyne žalovaného podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).