Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512208192
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2512208192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti
žalovanej: S. B., narodená X. X. XXXX, bytom S. XXX M., toho času M. ulica XX, E., o zaplatenie 270,76
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 179,52 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 179,52
eur od 1. 2. 2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa9.7.2012domáhavočižalovanejzaplateniasumy

270,76 eur, úrokov vo výške 34 % ročne zo sumy 191,62 eur od 3. 12. 2010 do zaplatenia, úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 220,28 eur od 1. 2. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh na začatie konania v spojení s podaním zo dňa 13. 12. 2013 žalobca skutkovo odôvodnil tým,
že poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 200 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru
a súčasne sa žalovaná zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a
to formou 12 mesačných splátok vo výške 20,48 eur, t. j. celkom 245,76 eur so splatnosťou prvej
splátky 15. 1. 2010. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca odstúpil
dňa 9. 12. 2010 od úverovej zmluvy. Dňa 31. 1 2011 nadobudlo odstúpenie účinnosť a dlh žalovanej

sa stal splatný v celom rozsahu. V čase odstúpenia žalobcu od zmluvy mala žalovaná voči žalobcovi
neuhradené záväzky po lehote splatnosti titulom dlžných mesačných splátok úveru vo výške 143,36 eur
(7x mesačná splátka á 20,48 eur za obdobie 15. 5. 2010 až 15. 11. 2010). Zo sumy 143,36 eur pripadla
suma vo výške 114,70 eur na uhradenie istiny, suma vo výške 24,53 eur na uhradenie úroku a suma vo
výške 4,13 eur na uhradenie poistného. Žalobca eviduje voči žalovanej neuhradené záväzky vo výške
270,76 eur, ktorá pozostáva zo sumy istiny 191,62 eur (istina zahrnutá v dlžných mesačných splátkach
úveru vo výške 114,70 eur + istiny vo výške 76,92 eur, ktorá sa stala zročnou v dôsledku odstúpenia od

úverovej zmluvy), zo sumy úroku z úveru v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 24,53 eur, zo
sumy 4,13 eur ako dlžného poistného z úveru, poplatku za odklad splatnosti mesačných splátok úveru
vo výške 0,81 eur, zo sumy 49,67 eur vyúčtované zmluvné pokuty a ostatné poplatky (6x zmluvná pokuta
á 1,64 eur + 29,87 eur poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania + 3,32 eur za upomienku + 6,64
eur za upomienku).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom
zo dňa 22. 6. 2012, podaním žalobcu zo dňa 13. 12. 2013, Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveruzo dňa 1. 2. 2010, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 9. 12. 2010, potvrdením odfinancovania
peňažných prostriedkov zo dňa 13. 12. 2013, potvrdením o prijatých platbách žalovanej zo dňa 13.
12. 2013, sadzobníkom poplatkov žalobcu, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný

skutkový a právny stav, keď pojednával v neprítomnosti splnomocnenkyne žalobcu a žalovanej v zmysle
ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď splnomocnenkyňa žalobcu svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnila.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1. 2. 2010 vyplýva, časť 1., že túto zmluvu uzatvoril žalobca
a žalovaná, pričom obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovanej úver vo výške

200 eur a obsahom záväzku žalovanej bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v
rovnomerne rozvrhnutých 12 mesačných splátkach po 20,48 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci
počnúc dňom 15. 1. 2010, ročná úroková sadzba 34 %, RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru
predstavovala 48,01 %, priemerná RPMN vo výške 51,75 %. Celková čiastka k zaplateniu 245,76 eur.
Zvolený súbor poistenia - základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 2,99 %. Podľa časti D dlžník
vyhlasuje,žesaoboznámilsRámcovýmizmluvamiopoisteníč.CTM2049aCTM3059uzavretýmimedzi

Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. platnými v čase podpisu ZoSÚ aktuálnymi Všeobecnými
poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s., ktorými sa toto poistenie riadi, súhlasí s nimi a
svojím podpisom ZoSú vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia
je uvedený v základných podmienkach ZoSú.

Z časti III. bod 4. 1. predmetnej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý

úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodne inak. Z
časti III bod 6.1. Cetelem je oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade, že klient sa dostal do omeškania
so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace.

Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 1. 2. 2010 súd v ďalšom považoval
za nesporné tvrdenie žalobcu aj s poukazom na predložené potvrdenie odfinancovania peňažných

prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. 42680131509001, že žalobca
žalovanej poskytol finančné prostriedku v sume 200 eur a zároveň z potvrdenia zo dňa 3. 12. 2013, že
žalovaná žalobcovi uhradila sumu 20,48 eur dňa 21. 4. 2010.

Z odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 9. 12. 2010 vyplýva, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy
podľa článku III. bod 6.1 Všeobecných podmienok a to ku dňu 31. 1. 2011, kedy sa stal splatný celý úver.

Zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 270,76 eur (pozostávajúcej zo sumy 191,62 eur úverová
istina + 28,66 eur dlžných úrokov, poplatkov, poistného+ zmluvnej pokuty 49,67 eur + 0,81 eur poplatok
za odklad).

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely

tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods.

2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ods. 2 písm. e) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru

a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy pri nesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ods. 4 od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa
vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý
bol uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v
obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom,
na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona
o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské

zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na to, že účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, použijú sa v týchto prípadoch na tieto zmluvy i ustanovenia
Obchodného zákonníka. Súd nepovažoval za dôvodný návrh vo výške celej žalovanej sumy 270,76

eur (191,62 + 24,53 eur + 4,13 eur + 0,81 eur + 49,67 eur), ktorú žiada žalobca v tomto konaní voči
žalovanej. Súd má za preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 1. 2. 2010 neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti úveru, t. j. neobsahuje dátum poslednej splátky úveru, pričom táto skutočnosť
s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 281/2001 Z. z., spôsobuje, že predmetný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere

bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v
akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej
splátky, počte splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na
začiatkuurobiťobrazodĺžketrvaniaúveruatýmzvoliťajnajvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovými
produktmi. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonanom dokazovaní súd dospel k

záveru, že návrh bol čiastočne dôvodný a priznal žalobcovi sumu 179,52 eur, keďže úver je bezúročný a
bez poplatkov, vyčíslený ako rozdiel sumy 200 eur a zaplatenej sumy 20,48 eur. Vo zvyšnej časti 91,24
eur súd návrh ako nedôvodný zamietol, keďže tento považoval za bezúročný a bez poplatkov. Dôvod
bezúročnosti úveru sa týka požiadavky na zaplatenie sumy 24,53 eur ako úrokov, sumy 0,81 eur ako
poplatku za odklad, poplatku za upomienky 3,32 eur+6,64 eur, poplatku 29,87 eur.Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto

zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Okrem úroku z úveru sa žalobca domáhal i zaplatenia poistenia v sume 4,13 eur. V zmluve o spotrebnom
úvere v časti, ktorá nebola individuálne dojednaná sa uvádza len zvolený súbor poistenia - v bode 1

časti D, výška poplatku 2,99 %. Zo spoločných ustanovení časť D bod 1 zmluvy vyplýva, že základný
súbor poistenia je pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. Zo zmluvy a jej
spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so
základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného
plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné,

poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým
spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé,
kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho
zákonníka predpísaná písomná forma a navrhovateľ žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými
náležitosťami(tzv.zákonnéminimum)súdunepredložil.Žalobcataknepreukázalsúdunapriekmárnemu

poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by
mu vyplýval nárok na zaplatenie poistného v sume 4,13 eur, a preto považoval súd i tento nárok za
nedôvodný.

Žalobca si v konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 6 x 1,64 eur spolu 9,84 eur (vyčíslenú ako 8 %
zo splátky 20,84 eur), ktorú sú zamietol a považoval ju za nedôvodnú.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecouvzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,

predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi. Zo všeobecných obchodných podmienok z bodu V.3 vyplýva, že spoločnosť je oprávnená
požadovať od klienta zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do
omeškania viac než 30 dní.

ZobsahuzmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovanouboduV.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienok

vyplýva, že text zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok bol vopred pripravený dodávateľom pre
neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej
tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a sa dopisovali iba údaje individualizujúce
spotrebiteľa ako schválenie výšky pôžičky, výška splátky, počet splátok. Žalovaná ako spotrebiteľ mala
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale
nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ ide o samotnú zmluvnú pokutu, táto nebola dohodnutá

účastníkmi v samotnej formulárovej zmluve, ale je uvedená v bode V.3 Všeobecných obchodných
podmienok, ktorých obsah nemohla žalovaná nijakým spôsobom ovplyvniť a na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že žalovaná prehlásila, že sa oboznámila s obsahom Všeobecných obchodných
podmienok. Vychádzajúc dikcie ustanovenia § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne
upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí

byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy,
ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné
zmluvné podmienky neboli podpísané žalovanou. Napriek prehláseniu žalovanej o tom, že sa s
Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámila, súd má pochybnosť o tom, že oboznámenie zo

strany žalovanej bolo ešte pred podpisom samotnej zmluvy, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená
Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito
podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré
považujú takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej
zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre

nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve,
keď obchodné podmienky žalovaná nepodpísala.

Súd zamietol žalobu v časti požadovaného zmluvné úroku 34 % ročne zo sumy 191,62 eur od 3. 12.
2010 do zaplatenia, lebo zistil rozpor s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 281/2001 Z. z. a
tak už vyššie uviedol uvedené je bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere. Je vhodné

poznamenať, že uvedenie RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru,
udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy
nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v
poskytovanom úvere. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Právna úprava spotrebiteľských úverov

daná zákonom č. 258/2001 Z. z. je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka. Z Obchodného zákonníka, ust. § 502 a 503 vyplýva, že dlžník je povinný na
základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný

platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu, by preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru iba do zániku zmluvy a to odstúpením, kedy sa stal splatný celý dlh k 31. 1.
2011. Po ukončení úverovej zmluvy t. j. od 1. 2. 2011 má právo len na úrok z omeškania. Avšak uvedené
by platilo v prípade, ak by nedošlo o úver bezúročný. Avšak aj vtedy by súd posudzoval či výška úroku
34 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené

s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho
zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre
omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový

vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 179,52 eur od 1. 2. 2011 do
zaplatenia v zmysle návrhu, keď výšku úroku z omeškania mal preukázanú ku dňu vzniku omeškania,
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 1
% + 8 bodov spolu výška 9 % ročne. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania návrh ako

nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.