Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/864/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913203869
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913203869.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 36234176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného právnym zástupcom
ERASMUS LEGAL, s.r.o., IČO: 36789615, so sídlom v Bratislave, Justičná č. 9, v mene ktorého pred
súdom koná Mgr. Tomáš Rašovský, advokát a konateľ, proti odporcovi K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
J. P., č. XX, o zaplatenie 1.075,71 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/113/2013-26 zo dňa 19.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti nad priznanú sumu (druhý
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 378,93
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,024 % denne od 21.03.2013 do zaplatenia (prvý výrok), v
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok) a účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania (tretí výrok).

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o
úvere zo dňa 02.10.2008, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver v sume 829,85 €;
odporca sa zaviazal vrátiť úver navrhovateľovi v 60 splátkach v sume 24,13 € mesačne. Okresný súd
súčasne uviedol, že navrhovateľ odporcovi poskytol finančné prostriedky v celkovej sume 716,76 €, z
ktorej odporca v splátkach vrátil spolu sumu 337,83 €, preto ho zaviazal na vrátenie ešte sumy 378,93
€ a v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 696,78 € návrh navrhovateľa zamietol. Uzavrel, že
zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v
zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade ide jednoznačne o zmluvu
svojím charakterom spotrebiteľskú; zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel
navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzavieraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom
odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je
možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzavieraní ktorej zmluvy spotrebiteľ (odporca) nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako
takú, alebo zmluvu neprijať. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá
v zmysle Obchodného zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia
Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, keďže úprava spotrebiteľského
práva sa nachádza v Občianskom zákonníku. Navrhovateľ uzavrel s odporcom úverovú zmluvu

dňa 02.10.2008, ktorú úverovú zmluvu, t.j. prvú stranu zmluvy, odporca podpísal. Medzi zmluvnými
podmienkami uvedenými na prvej strane zmluvy je uvedené, že nedeliteľnou súčasťou zmluvy sú
úverové podmienky navrhovateľa uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na samostatnom liste (strana
2 a 3); v zmysle hlavy 8 navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec 829,85 €, pričom táto zmluva sa
stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov
prostredníctvom úverovej karty; pri podrobnejšom oboznámení sa s úverovými podmienkami je možné
zistiť, že klient (odporca) je povinný platiť poplatky po poskytnutí úverového rámca, ktorých výška je
určená v sadzobníku poplatkov a v metodických pokynoch. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Tieto náležitosti z priloženej zmluvy o úvere a úverových podmienok nie je
možné zistiť, zistiteľné je len to, že bol poskytnutý úverový rámec 829,85 € bez možnosti zistenia ďalších
podmienok, ktoré platia pre platne uzavretú úverovú zmluvu, a to minimálne výška úrokov a poplatkov.
Vzhľadom na koncipovanie úverovej zmluvy nie je vôbec isté, či odporca pri podpise úverovej zmluvy
mal k dispozícii aj úverové zmluvné podmienky, keďže odkaz na úverové podmienky, ktorých súčasťou
sú ďalšie dva úverové vzťahy, sú uvedené na prvej strane úverovej zmluvy neporovnateľne drobnejším
písmom ako náležitosti úverovej zmluvy, čo mohlo zvádzať spotrebiteľa k tomu, že si túto okolnosť
nemusel všimnúť vychádzajúc z toho, že ide o nepodstatné podmienky a nie podmienky zásadného
významu, keďže ho zaväzujú na ďalšie dva úverové vzťahy. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepredložil
žiadny dôkaz na preukázanie toho, že by pri podpise úverovej zmluvy mal odporca k dispozícii aj úverové
podmienky a nie je teda zrejmé, či skutočne boli platne uzavreté písomnou formou aj ďalšie úverové
zmluvy ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch;
nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje jej neplatnosť. Odhliadnuc od
týchto skutočností je podľa okresného súdu potrebné poukázať na to, že jednoznačne odporca podpísal
len prvú stranu úverovej zmluvy, kde je dohodnutý úplne iný úverový vzťah, ktorý nie je predmetom tohto
konania. Na tejto prvej strane je drobným písmom uvedené, že nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú
úverové podmienky na strane 1, 2 a 3. Tieto úverové podmienky pritom obsahujú ďalšie dva právne
úkony, a to zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II.
Navrhovateľ by v danom prípade mal preukázať, že pri uzavretí prvej úverovej zmluvy dňa 02.10.2008
odporca skutočne mal záujem uzavrieť aj ďalšie dva úverové vzťahy, kde pri oboznámení sa s prvou
stranou úverovej zmluvy, ktorú odporca podpísal, kde táto odkazuje na ďalšie úverové podmienky,
bežný spotrebiteľ nemohol predpokladať, že podpisom tejto úverovej zmluvy zároveň uzaviera ďalšie
dva úverové vzťahy. Tieto okolnosti, a to naviazanie ďalších dvoch úverových vzťahov na prvotný
úverový vzťah, o ktorý mal odporca zrejme záujem, okresný súd vyhodnotil ako nekalé obchodné
praktiky, nečestnú prax navrhovateľa, kde podmieňuje vznik zmluvného vzťahu s odporcom ďalšími
podmienkami, o ktoré odporca ani nemal záujem, navrhovateľ to ani nepreukázal, že pri individuálnom
dojednávaní zmluvných podmienok by odporca prejavil záujem aj o ďalšie dva úvery, ktorými by mal
byť nezrušiteľne viazaný, pričom ďalšie dva úverové vzťahy navrhovateľ takticky schoval medzi úverové
podmienky, ktoré sú prakticky nečitateľné; navrhovateľ nepreukázal, že by odporca pri podpise úverovej
zmluvy dňa 02.10.2008 mal aj reálnu možnosť oboznámiť sa s týmito zmluvnými podmienkami a takto
okresný súd hodnotil tieto právne úkony, t.j. revolvingové úvery I. a II. za nekalé podmienky, keďže
spotrebiteľ nemôže byť viazaný podmienkami, s ktorými nemal žiadnu reálnu možnosť sa oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ktoré nekalé podmienky sú neprijateľnými podmienkami, ktoré sú neplatné s
poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
pričom Občiansky zákonník obsahuje len príkladný výpočet neprijateľných podmienok, ktoré možno
považovať za neplatné v spotrebiteľských vzťahoch, kde za obdobnú neprijateľnú podmienku považoval
Občiansky zákonník tiež podmienky, ktoré má spotrebiteľ plniť, s ktorými nemal možnosť oboznámiť
sa pred uzavretím zmluvy s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Spôsob, akým navrhovateľ uzavrel s odporcom aj ďalšie dva
úverové vzťahy, vyhodnotil okresný súd ako právny úkon neplatný pre ich rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ zneužil svoje postavenie pri uzavieraní zmlúv
a do veľkého množstva nečitateľných úverových podmienok zaradil aj ďalšie dva úverové vzťahy, kde
nepreukázal, že by odporca prejavil záujem aj o ďalšie dva úvery, pričom vzhľadom na rovnocenné
postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu toto zneužitie postavenia navrhovateľom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán. Na základe toho okresný súd
považoval právny vzťah, t.j. revolvingový úver I. za neplatne dojednaný právny vzťah, na základe ktorého
neplatného právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka pri neplatnosti

zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ďalej poukázal na
to, že ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu písomnej dohody v predmete
dojednania zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvnej povinnosti jedným z účastníkov zmluvy, pričom
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo aspoň určený spôsob jej určenia; v prejednávanej
veci zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností nebola dojednaná v zákonom predpísanej
písomnej forme, čo spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania o zmluvnej pokute podľa ustanovenia §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa predloženého prehľadu odporcovi zo strany navrhovateľa boli
poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 716,76 €, z ktorých finančných prostriedkov odporca
uhradil splátky v celkovom rozsahu 337,83 €, a teda odporcovi zostalo zaplatiť titulom neplatne uzavretej
zmluvy 378,93 €, na ktorú sumu okresný súd odporcu zaviazal. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na
odporcovi zaplatenia 1.075,71 €, bolo potrebné jeho návrh v časti zaplatenia 696,78 € zamietnuť, keďže
na túto sumu navrhovateľ nemá nárok. Okresný súd rozhodol okrem vyššie uvedených ustanovení aj
s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol
okresný súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nad priznanú sumu
(druhý výrok) podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 23.08.2013 (č.l. 34-40 spisu), ktorým navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom
rozsahu alebo aby rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie; navrhovateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods.
1 písm. f) a písm. h) O.s.p., ďalej odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) a písm. f) O.s.p.,
pretože podľa jeho názoru v konaní došlo k vadám, v dôsledku ktorých mu ako účastníkovi konania
bola odňatá možnosť konať pred súdom a okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej uviedol, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nepreskúmateľnosť rozhodnutia)
a z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ďalej z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní navrhovateľ uviedol, že dňa 02.10.2008 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu a súčasne
zmluvu o revolvingovom úvere I. a zmluvu o revolvingovom úvere II.; na základe úverovej zmluvy sa
zaviazal poskytnúť odporcovi úver v sume 829,85 € a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v
splátkach po 24,13 €, zaplatiť úroky a poplatky v zmysle príslušných ustanovení úverových podmienok.
Z prvej strany zmluvy je zrejmé, že okrem úverovej zmluvy, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
spotrebný úver, uzavrel odporca s navrhovateľom aj zmluvu o poskytnutí revolvingových úverov I.
a II.; tento spor sa však netýka žiadneho z revolvingových úverov, ale spotrebného úveru, ktorého
všetky náležitosti sa nachádzajú na prvej strane zmluvy, na ktorej sa nachádza aj odporcov podpis; z
jemu neznámeho dôvodu okresný súd neposudzoval spotrebný úver poskytnutý na základe úverovej
zmluvy, ale revolvingový úver I., čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku; skutočnosť, že v konaní nejde
o revolvingový úver, ale o spotrebný úver, jednoznačne vyplýva z návrhu na začatie konania zo dňa
20.03.2013 ako aj z jeho písomného podania zo dňa 18.06.2013. Nestotožnil sa s vyhodnotením
vykonaných dôkazov a právnym posúdením veci okresným súdom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluva
o úvere spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktoré v odvolaní
podrobne špecifikoval. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky, s ktorými
bol odporca oboznámený a podpisom zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný; úverové podmienky sú
s originálom zmluvy pevne spojené a tvoria jeden formulár (jeden celok); preto navrhovateľ vyjadril
nepochopenie nad v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadrenou pochybnosťou okresného súdu, že
odporca mal pri podpise zmluvy k dispozícii aj úverové podmienky, keď uvedenú skutočnosť nenamietal
ani samotný odporca nebola medzi účastníkmi vôbec sporná. Poukázal na to, že úverová zmluva a
úverové podmienky sú dobre čitateľné voľným okom aj vo fotokópii; odporca mal navyše dostatočný
čas na oboznámenie sa so zmluvou, pretože zástupca navrhovateľa zmluvu podpísal dňa 25.09.2008 a
odporca až dňa 02.10.2008; uzavrel, že zmluva nemôže byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, bola uzavretá platne so všetkými náležitosťami a v predpísanej forme;
osobitne zdôraznil, že platne bola dojednaná aj zmluvná pokuta a že na predmetný právny vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Vyjadril nepochopenie aj nad skutočnosťou, že
okresný súd z neznámych dôvodov v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že poskytol odporcovi
sumu 716,76 € a odporca má vrátiť sumu 378,93 €; z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že
odporcovi bol poskytnutý úver v sume 829,85 € (úverová zmluva, resp. návrh na začatie konania) a

odporca celkovo uhradil sumu 352,19 € (splátkový kalendár), teda výška bezdôvodného obohatenia by
malo byť v sume 477,66 €. Vzhľadom na uvedené trval navrhovateľ na prisúdení celej uplatnenej sumy
s príslušenstvom a trovami konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým
návrh v prevyšujúcej časti nad priznanú sumu zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách
konania (tretí výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec
v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na právnom posúdení, podľa ktorého navrhovateľ v prejednávanej
veci uplatnil voči odporcovi nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom)
úvere; mal za preukázané uzavretie zmluvy o úvere na sumu 829,85 € pre odporcu a ďalších právnych
úkonov (dvoch zmlúv o revolvingovom úvere), ktorých uzavretie dosiahol navrhovateľ v rozpore s
dobrými mravmi; v tom videl okresný súd neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

Navrhovateľ v podanom odvolaní predovšetkým namietol nesprávne právne posúdenie veci okresným
súdom; dôvodil, že v prejednávanej veci si uplatnil len nárok na vrátenie úveru zo zmluvy o úvere na sumu
829,85 €, ktorá má podľa neho všetky náležitosti podľa príslušných ustanovení práva spotrebiteľských
úverov; nepoprel, že spolu s uvedenou zmluvou o úvere došlo aj k uzavretiu ďalších právnych úkonov,
nároky z nich však nie sú predmetom konania.

Odvolanie navrhovateľa je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že predmetom konania v prejednávanej veci
je len nesplatená časť úveru podľa zmluvy o úvere č. 3809175941 zo dňa 02.10.2008 na sumu
829,85 €; nároky z ďalších právnych úkonov uvedených v uvedenej zmluve o úvere (resp. úverových
podmienkach) nie sú predmetom konania v prejednávanej veci, ktorá skutočnosť vyplýva z návrhu na
začatie konania a jeho skutkového odôvodnenia (aj keď sú všetky spotrebiteľské zmluvy zahrnuté v
jednej listine, v zmysle § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa každá posudzuje samostatne a to z
hľadiska vzniku a zániku, platnosti a účinnosti ako aj z hľadiska neplatnosti). Z viazanosti súdu návrhom
vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods.
2 O.s.p.). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným návrhom na začatie konania. Okresný
súd vyššie uvedeným postupom posudzoval platnosť právnych úkonov, ktoré neboli predmetom konania
(podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade nemožno hovoriť ani o závislých zmluvách
v zmysle § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neplatnosť spornej zmluvy o úvere č. 3809175941 zo
dňa 02.10.2008 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (z dôvodu uvedeného okresným súdom) nevidel
ani odvolací súd. Aplikáciou ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nepoužil okresný súd správne
ustanovenie právneho predpisu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, čím je daný dôvod na
zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti (druhý výrok) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní posúdi okresný súd spornú zmluvu o úvere č. 3809175941 zo dňa 02.10.2008 z
hľadiska splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, t.j. ku dňu
02.10.2008. Je potrebné najmä posúdiť (a to aj vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa v odvolaní),
či sporná zmluva o úvere obsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2
písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a či je možné poskytnutý úver podľa § 4
ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Okresný súd zodpovie na otázku, či samotné uvedenie počtu splátok a splatnosti prvej splátky
v zmluve, resp. uvedenie splatnosti „60 mesiacov po poskytnutí úveru“ (bod 44 zmluvy) môže nahradiť
údaj o konečnej splatnosti úveru a to z hľadiska v zákone z oblasti verejného práva použitého pojmu
„údaj“; okresný súd tiež posúdi, či sporná zmluva o úvere obsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (bod 39 zmluvy)
s dôsledkami podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď v
tejto súvislosti okresný súd odpovie na otázku, či určenie splatnosti prvej splátky v zmluve zodpovedá
splneniu zákonnej povinnosti uviesť termíny splatnosti všetkých dojednaných splátok z hľadiska § 4
ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (s prihliadnutím na skutočnosť,
že úverovú zmluvu ako typ právneho úkonu so všetkými dôsledkami vyplývajúcimi z konsenzuálneho
charakteru tohto právneho úkonu, zvolil práve navrhovateľ). V prípade, že okresný súd dospeje k záveru,
že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, oproti poskytnutej sume úveru
zohľadní splátky zaplatené odporcom; okresný súd osobitne odôvodní, prečo na jednej strane dospel k
skutkovému záveru, že „navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 829,85 €“ (strana 2 odôvodnenia
rozsudku) a na druhej strane uzavrel, že „odporcovi boli zo strany navrhovateľa poskytnuté finančné
prostriedky v celkovej výške 716,76 €“ (strana 6 odôvodnenia rozsudku), tiež vysvetlí, prečo podľa neho
odporca „uhradil splátky v celkovom rozsahu 337,83 €“, keď samotný navrhovateľ tvrdí, že mu odporca
uhradil spolu sumu 352,19 €. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak okresný súd posúdi sporný úver ako
bezúročný a bez poplatkov aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení
neprichádza do úvahy (posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov nepredpokladá samo osebe
neplatnosť zmluvy o úvere). V každom prípade okresný súd zohľadní skutočnosť, že časť uplatnenej
sumy s príslušenstvom už navrhovateľovi právoplatne prisúdil (odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku).
Pokiaľ bude okresný súd rozhodovať aj o uplatnenom príslušenstve pohľadávky neopomenie svoje
rozhodnutie aspoň stručne odôvodniť (napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie vo vzťahu
k prisúdenému príslušenstvu v podobe úrokov z omeškania).

Odvolací súd pre účely ďalšieho konania upozorňuje okresný súd, že o priebehu konania na okresnom
súde (vrátane dokazovania) môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc
o pojednávaní (§ 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva
dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho
pojednávania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125
O.s.p.). Dôkaz výsluchom účastníka konania sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca
po jeho obligatórnom poučení v zmysle § 131 ods. 1 O.s.p. o tom, že má vypovedať pravdu a
nič nezamlčovať účastníka vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu; potom
mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede, následne môžu klásť otázky
aj členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci konania a znalci.
Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (129
ods. 1 O.s.p.). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že na prejednanie veci samej bolo nariadené
pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.06.2013; na uvedenom pojednávaní okresný súd vypočul
odporcu (bez označenia ustanovenia, podľa ktorého bol odporca pred výsluchom poučený); zo
zápisnice o uvedenom pojednávaní ďalej vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie „obsahom spisu
8C/113/2013 tunajšieho súdu“, keď ide o tzv. súhrnné dokazovanie, ktoré je podľa ustálenej súdnej
praxe neprípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vykonávanie dôkazov na pojednávaní
je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho konania a výnimky sú možné len v prípadoch,
keď sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (o takýto prípad ale
v prejednávanej veci nešlo). Keďže okresný súd nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisuje pre

vykonávanie dôkazu výsluchom účastníkov konania a pre vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods. 1
O.s.p.; § 131 ods. 1 O.s.p. a § 129 ods. 1 O.s.p.), zaťažil svoje konanie tzv. inou procesnou vadou. Ak totiž
skutkové zistenia okresného súdu neboli podložené procesne správnym dokazovaním (dokazovaním
vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon), nemal a ani nemohol mať pre svoje právne závery žiadne
podklady. Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní; buď v
nej musí byť uvedené, že bola prečítaná určitá presne označená listina (alebo jej presne označená
časť) alebo musí zo zápisnice vyplývať, že predseda senátu (samosudca) oboznámil obsah tejto listiny.
Vykonávanie dokazovania tzv. súhrnným spôsobom (t.j. obsahom spisu) je neprípustné, pretože v tomto
prípade nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy súd vykonal a ako sa k nim účastníci konania vyjadrili
(zákonu nezodpovedá ani taký postup, kedy konkrétne listinné dôkazy uvedie súd až v odôvodnení
rozsudku). Všeobecne platí, že skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávne vykonanom
dôkaze, nepožívajú v odvolacom konaní ochranu. V dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia
okresného súdu došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Okresný súd preto pred opätovným rozhodnutím vo veci
samej o zvyšku uplatneného nároku zopakuje dokazovanie aspoň v rozsahu listinných dôkazov. Na
záver pojednávania neopomenie okresný súd uznesením vyhlásiť dokazovanie za skončené (§ 118 ods.
4 O.s.p.). Nakoniec je potrebné upozorniť okresný súd, že rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej
republiky (§ 156 ods. 1 O.s.p.) a táto skutočnosť sa musí prejaviť aj v zápisnici o pojednávaní (nestačí
uviesť, že bol vyhlásený „rozsudok“).

V dôsledku zrušenia napadnutého výroku rozsudku okresného súdu zrušil odvolací súd aj závislý výrok
o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). avšak okresný súd bude výrok rozhodnutia o trovách konania
formulovať v závislosti od príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré bude aplikovať
(zrušený výrok rozsudku o trovách konania „účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania“
zodpovedá ustanoveniu § 144 prvá veta O.s.p., hoci v odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ktorému správne zodpovedá výrok „žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo“).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.