Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010623
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413010623.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanému H. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3
písmeno b) písmeno c) Trestného zákona v konaní o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové
Zámky 2 Pv 889/2011 na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
H. X., narodený XX.XX.XXXX T. Q. M., trvale bytom G. XXX,
prechodne bytom Q. M., S. X,

je vinný, že

hoci mu ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti Z.
X. nar. XX.X.XXXX a P. X. nar. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
11C 138/92 zo dňa 3.7.1992 je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 400,- Sk (13,27
eur) vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky X. X., Q.. X.X.XXXX, U. Q.
M., E.. U. Č.. XX, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P

203/07-18 zo dňa 28.8.2007 v časti o výživnom tak, že výživné na deti Z. X. nar. XX.X.XXXX sa zvyšuje
zo sumy 13,27 eur na sumu 39,38 eur a P. X. nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu
39,83 eur, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, pričom v čase neplnenia vyživovacej povinnosti bol
bez pracovného pomeru a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdržiava sa v mieste
bydliska, čím za obdobie od mesiaca máj 2009 do mesiaca august 2009 vrátane, mu vznikol dlh na
výživnom voči X.Q. X. vo výške 159,31 eur, za obdobie od mesiaca máj 2011 do 6.3.2014 mu vznikol
dlh na výživnom voči P. X. vo výške 1.314,39 eur a za obdobie od mája 2009 do augusta 2009 a od mája
2011 do 6.3.2014 mu vznikol dlh na výživnom voči Z. X. vo výške 1.473,71 eur, čin spáchal hoci bol

trestným rozkazom Okresného súdu Nové zámky sp. zn. 2T 198/07 zo dňa 26.11.2007 právoplatným
dňa 18.12.2007 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena
b, Trestného zákona

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a

čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákonaZa to mu súd ukladá

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod spisovou značkou 2Pv 889/11 dňa 07.11.2013
obžalobu na obvineného H. X., narodeného XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
hoci mu ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti Z.
X. Q.. XX.X.XXXX a P. X. Q.. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11C

138/92 zo dňa 3.7.1992 bol povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 400,- Sk (13,27 eur)
vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky X. X., Q.. X.X.XXXX, U. Q. M., E..
U. Č.. XX, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P 203/07-18
zo dňa 28.8.2007 v časti o výživnom tak, že výživné na deti Z. X. Q.. XX.X.XXXX sa zvyšuje zo sumy
13,27 eur na sumu 39,38 eur a P. X. Q.. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,83 eur,

vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, toho času je bez pracovného pomeru a nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, zdržiava sa v mieste bydliska, čím za obdobie od mesiaca máj 2009 do
mesiaca august 2009 vrátane a od mesiaca máj 2011 až do 31.10.2013 vznikol na výživnom dlh v
sume 2.708,44 eur a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T
198/2007 zo dňa 26.11.2007 právoplatným dňa 18.12.2007 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena, Trestného zákona

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkýň X. X., Z. X.Š., P.
X. a ostatným listinným materiálom zadováženým v rámci konania.

Obžalovaný H. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že neplatil výživné,
nakoľko nemal finančné prostriedky. Bol bez zamestnania, avšak uviedol, že už pracuje v spoločnosti
P. W. Q. M., kde však ešte nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu. Vyjadril ochotu dlžné výživné uhradiť
v lehote troch mesiacov. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že svoje dcéry nenavštevuje, nestretáva
sa s nimi. Svoje konanie oľutoval.

Z výpovede svedkyne X. X. mal súd preukázané, že obžalovaný neplatil výživné v dobe od mája 2009
do augusta 2009 na P. X., kedy v danom období bola ako oprávnená ona. Súčasne uviedla, že jej deti sú
už plnoleté a od ich plnoletosti sú oprávnenými osobami ony. Z jej výpovede tiež vyplýva, že obžalovaný
sa o svoje deti nezaujímal, neprejavoval o ne záujem, s obžalovaným sa nestretáva možno už aj 15

rokov. Svedkyňa vypovedala, že obe dcéry študujú na vysokých školách v dennej forme štúdia, pričom
každá poberá sociálne štipendium približne v sume 220 eur za mesiac. Zameškané výživné vymáhala
prostredníctvom súdneho exekútora, avšak ani exekútorovi sa nepodarilo vymôcť žiadne výživné od
obžalovaného.

V procesnom postavení svedkyne bola vypočutá P. X., ktorá uviedla, že v súčasnej dobe študuje
na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a predtým študovala na univerzite Jána Selye v
Komárne. Mesačne poberá sociálne štipendium vo výške približne 210 eur, ešte si privyrába brigádnicky,
kde jej príjem sa pohybuje od 19 - 150 eur, pričom tento príjem nie je pravidelný. Mesačné náklady na jej

osobu sa pohybujú okolo 150 eur mesačne. Uviedla, že obžalovaný jej neplatí výživné v dobe od mája
2011 až doposiaľ. Dňa 25.11.1991 nadobudla plnoletosť a od tej doby má obžalovaný platiť výživné do
jej rúk, pričom za obdobie od mája 2009 do augusta 2009 mal platiť do rúk jej matky.

V procesnom postavení svedkyne bola vypočutá Z.Ó. X., ktorá vo svojej výpovedi okrem iného uviedla,

že jej obžalovaný neplatí výživné od mája 2009 do augusta 2009, a od mája 2011 až doposiaľ, nakoľkodňa 28.01.2008 nadobudla plnoletosť a preto má plniť do jej rúk. S obžalovaným nie sú v kontakte,
žiadnym spôsobom neprispieva na jej výživu, nekupoval jej žiadne darčeky. Na univerzite Jána Selye v
Komárne poberala sociálne štipendium približne 130 eur a na Slovenskej poľnohospodárskej Univerzite

vNitrepoberásociálneštipendiumvovýškepribližne210eur,nakoľkotátosumasakaždýmrokommení.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 11C/138/1992 zo dňa 3.07.1992,
právoplatným dňa 21.07.1992 bolo manželstvo X.Q. X. a obžalovaného rozvedené a súčasne bola
obžalovanému uložená povinnosť platiť výživné na obe dcéry po 400 Kčs, počnúc právoplatnosťou

rozsudku, každý mesiac do 15-teho dňa vopred.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 11P/203/2007 zo dňa 28.augusta 2007
právoplatným dňa 11.09.2007 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 11C/138/1992 zo
dňa 03.07.1992 v časti o výživnom tak, že výživné sa zvyšuje na maloletú Z. X. zo sumy 400 Kčs na
1200,- Sk mesačne a na maloletú P. X. zo sumy 400 Kčs na 1200,- Sk mesačne od 01.09.2007.

Zo zabezpečených listín (z potvrdenia o návšteve školy a dohodou o brigádnickej práci študenta) mal
súd preukázané, že P. X. a Z. X. študujú na vysokej škole, dennou formou štúdia, poberajú sociálne
štipendium, naviac P. X.Š. si privyrába aj brigádnickou činnosťou, pričom tieto ich príležitostné finančné
zdroje podľa názoru súdu nenahrádzajú povinnosť obžalovaného plniť si zákonnú povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného, nakoľko nie sú finančnými zdrojmi, ktoré spĺňajú podmienku, živiť sa samé.

Sú poskytované z dôvodu, že obžalovaný sa o ne nestará.

Skutočnosť, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť na svoje deti, bola okrem jeho samotného
priznania sa preukázaná aj výpoveďami svedkýň P. X., Z. X.K. G. X. X.. Obdobie, za ktoré si obžalovaný
neplní svoju vyživovaciu povinnosť bola určená na základe listín v súhrne s výpoveďami svedkýň,

pričom zo skráteného výpisu klienta č. l. 52 a nasl. spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný nastúpil
do výkonu trestu odňatia slobody dňa 04.09.2009 a podmienečne bol prepustený z výkonu trestov
odňatiaslobodydňa20.04.2011.Vovýkonetrestuodňatiaslobodyvyživovaciupovinnosťriadnenahlásil.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 18.02.2009 právoplatným
28.04.2009 bol obžalovaný H. X. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené bola
určená doba nového obdobia neplnenia si vyživovacej povinnosti od mája 2009 do augusta 2009 a od
mája 2011 do 06.03.2014, kedy tento súd vo veci rozhodol. Zo správy zo Sociálnej poisťovne pobočka
Nové Zámky mal súd za preukázané aj to, že obžalovaný nebol zamestnaný u žiadneho zamestnávateľa
a taktiež nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ako uchádzač o

zamestnanie, okrem evidencie od 26.03.2012 do 22.05.2012, kedy bol vyradený z dôvodu nespolupráce
s úradom. Súd dal za vinu obžalovanému aj obdobie evidencie uchádzača o zamestnanie na úrade
práce, nakoľko obžalovaný neprijal pomoc štátu pri hľadaní si zamestnania a bol vyradený z evidencie
uchádzačov o zamestnanie svojím laxným prístupom, avšak prácu si sám nenašiel.
Súd vzhľadom k tomu, že oprávnené P. G. Z. X. sú už plnoleté, upravil skutok kladený obžalobou za

vinu H. X. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovanýsvojímkonanímnaplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, nakoľko mal vedomosť
o tom, že je otcom dvoch detí a týmto je povinný prispievať na výživu, pričom aj napriek tomu, že

mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a tiež aj z vyššie
uvedených rozsudkov z civilných konaní, si túto povinnosť neplnil. Tým, že si svoju povinnosť neplnil
viac ako dva roky, naplnil aj zákonný znak uvedený v odseku 3 písmeno b) uvedeného trestného činu
a tým, že už pred spáchaním predmetného trestného činu bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 Trestného zákona, resp. prepustený z výkonu trestu za takýto čin naplnil zákonný

znak uvedený v písmene c) odseku 3 ustanovenia § 207 Trestného zákona, čo je preukázané okrem
odpisu registra trestov aj pripojenými a oboznámenými spisovými materiálmi. Svojím spôsobom života
sa dopúšťal trestnej činnosti aj majetkového charakteru a tiež aj trestného činu zanedbania povinnej
výživy, za čo bol právoplatne odsúdený. Obžalovaný H. X. bol právoplatne odsúdený okrem iného aj za
prečin sprenevery - teda za trestný čin majetkového charakteru, ktorým získal určité financie, a aj napriek

tejto skutočnosti si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoje deti neplnil. Z uvedeného vyplýva,
že obžalovaný bol schopný si zabezpečiť finančné prostriedky prácou, ktoré mohol použiť na plnenie si
vyživovacej povinnosti voči deťom, avšak tieto použil pre vlastnú potrebu a svoju vyživovaciu povinnosť
neplnil a dokonca sa dopustil trestnej činnosti. Súd skúmal aj závažnosť prečinu v zmysle § 10 odsek2 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že konanie obžalovaného nemožno posúdiť ako nepatrné
a to už minimálne vo vzťahu k dĺžke neplnenia si svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a tiež aj k
tomu, že sa obžalovaný žiadnym spôsobom nesnažil plniť si svoju povinnosť. Je pravda, že obžalovaný

na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v spoločnosti P. W. Q. M., zatiaľ len na skúšku, avšak
na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že s ním nakoniec pracovnú zmluvu nepodpísali, a žiadnym
iným relevantným spôsobom nepreukázal súdu snahu sa zamestnať a uhradiť dlžné výživné, čím by
mohol využiť ustanovenie § 86 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona o účinnej ľútosti. Je pravdou, že
obžalovaný na prvom hlavnom pojednávaní uviedol, že dlžné výživné uhradí v lehote troch mesiacov,

avšak sa tak nestalo, pričom si bol vedomí svojho protiprávneho konania, nakoľko už v minulosti bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 2T/198/2007 zo dňa
26.11.2007 a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 2T/31/2009 zo dňa 18.02.2009 za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Súdu predložil len jedno potvrdenie o úhrade
výživného v sume 80 € a to zo dňa 28.12.2011.

Z odpisu registra trestov a ostatných správ a charakteristík na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný
bol viackrát súdne trestaný, naposledy v roku 2011 za prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného
zákona, pričom v rokoch 2007 a 2009 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Trestného zákona. V predmetnom období bol bez zamestnania, bol vo výkone trestu odňatia slobody
(za obdobie, ktoré bol obžalovaný vo výkone trestu a riadne nahlásil vyživovaciu povinnosť nie je možné

trestne stíhať obžalovaného), pričom zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
vyplýva, že obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nedostavenia
sa na úrad. Zo správy od posledného zamestnávateľa obžalovaného H. X. H. Q. M., E. X, je zrejmé,
že s touto obžalovaný rozviazal pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou, teda, pripravil sa svojim
pričinením o stabilný príjem, z ktorého by mohol výživné na deti platiť, doposiaľ si žiadnu výhodnejšiu

prácu doposiaľ nenašiel a odmietol aj pomoc štátu pri hľadaní si zamestnania. Z miesta trvalého pobytu
obžalovaného neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného

činu a trestný čin úprimne oľutoval) avšak tiež zistil aj okolnosť priťažujúcu podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona (t. j., že už bol za trestný čin odsúdený). Vzhľadom k tomu, že pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je v rovnováhe nedochádza v zmysle § 38 odsek 3 alebo 4 k úprave trestnej
sadzby a preto súd ukladal trest odňatia slobody v sadze 1 až 5 rokov. Súd pri ukladaní trestu vzal do
úvahy osobu obžalovaného, jeho doterajší život a spôsob spáchania činu a preto mu ukladal trest na

dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, nakoľko je toho názoru, že na ochranu spoločnosti je trest v
takejto výmere postačujúci. Súd je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo v prvom rade donútiť
obžalovaného (obvineného) k zaplateniu dlžného výživného a nie mu ukladať vysoké tresty odňatia
slobody, ktorými by bolo zmarené alebo oddialené riadne si plnenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom
k tomu, že obžalovaný sa uvedeného trestného činu dopustil v rámci podmienečného prepustenia z

výkonu iného trestu, vzhľadom na § 49 odsek 2 Trestného zákona nebolo možné obžalovanému uložiť
iný trest ako trest odňatia slobody nepodmienečný, na ktorý výkon bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.