Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/1400/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3897897121
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Beňadik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3897897121.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: správca konkurznej podstaty Mgr. Zuzana
Maruniaková, Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, úpadcu MARKOB, spol. s r.o. Prešov v konkurze,
Tesárska 19, 080 01 Haniska, IČO: 31 697 267, proti povinnému: JUMR, spol. s r.o., Hviezdoslavova 3,
971 01 Prievidza, IČO: 30 225 175 /vymazaný z obchodného registra dňa 24.08.2007/, pre vymoženie
istiny vo výške 1.188,98 eura (35.819,20 Sk) s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I.

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.

II.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi, Exekútorský úrad, Hollého 1/417, Prievidza, trovy
exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.8.1997 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
istiny vo výške 35.819,20 Sk, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza
č.k. 1Rob 305/97 zo dňa 21.4.1997. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Vladimír
Kliniec dňa 21.11.1997.

Súdny exekútor predložil dňa 6.11.2009 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol z
obchodného registra vymazaný. Súdny exekútor zároveň požiadal, aby na náhradu trov exekúcie vo

výške 193,01 eura bol zaviazaný oprávnený.

Súd z obchodného registra zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5K 154/05 - 96 zo dňa
08.06.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2007, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka JUMR, spol. s r.o. so sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza, IČO: 30 225 175 pre
nedostatok majetku. Dňa 24.08.2007 bol povinný z obchodného registra vymazaný.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného v čase

začatia exekúcie (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 odst. 1 písm.g/ Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, exekúciu súd
zastaví exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.Spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného
konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je
preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra /§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka/, čím

stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania /§
19 O.s.p./. Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcie.
Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči
neexistujúcemu subjektu. V tejto súvislosti súd udáva, že nie je daný ani dôvod na zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku / tento dôvod zastavenia

sa nakoniec ani na predmetné konanie nevzťahuje s poukazom na § 235 ods. 2 Exekučného poriadku/.

Z tohto dôvodu súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 58 odst. 1 Exekučného poriadku ex
offo, teda i bez návrhu účastníka exekučného konania.

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

Súdny exekútor si vyúčtoval v súvislosti so zastavením exekúcie trovy v celkovej sume 193,01 eura.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak.
Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí
teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,

kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V
predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných
pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku/.
Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka

je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením.
Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia
oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie

oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov
exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu
zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo potakmer desiatich rokoch od začatia exekučného
konaniakvýmazupovinnéhozobchodnéhoregistra,nieje možnépovažovaťzazavinenieoprávneného
a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto

situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie,
môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto vedie súd k
záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie.
Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka
konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný.

Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s
tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov
ako účastník exekučného konania / v časti trov/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa
vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1. 2008 ,
uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12. 2008 , uznesenie

I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Lennad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších
rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05,
III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.

Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I., II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia,
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.