Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209916
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912209916.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému G. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom v P. H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o 908,38 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania sa zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 517,11 eur, ďalej úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 537,11 eur od 31. 08. 2011 do 26. 09. 2011 a zo sumy 517,11 eur od 27. 09. 2011 do zaplatenia

do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol vo svojej žalobe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. Obč. zákonníka zo dňa 14. 02. 2011 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len "postupca") a ním
mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzavreli 10. 07. 2007 zmluvu
k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú
všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty v znení ich dodatkov. Na základe

uvedenej zmluvy VÚB, a.s. poskytla žalovanému produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke
a v zmysle všeobecných obchodných podmienok mu zriadila na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný
úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru a ďalšie
náležitosti sú upravené vo všeobecných obchodných podmienkach a nebolo dohodnuté predĺženie
konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497
až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, prípadne sa dostal do
nepovoleného prečerpania, splátky úveru neuhradil riadne a včas, preto ho vyzval na úhradu dlžnej

sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 928,38 eur (27.968,38 Sk), ktorá pozostávala
z istiny 537,11 eur (16.180,98 Sk) a úroku z omeškania 391,29 eur (11.787,40 Sk). Postupca deklaroval,
že údaje, výška a špecifikácia pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny
záväzok dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil sumu 20,- eur.Svoj záväzok žalovaný uznal v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklad inkasného konania,
ktoré však v tomto konaní nie sú uplatnené. Žiadal preto zaviazať žalovaného na zaplatenie 908,38 eur
a na 9% úroky z omeškania ročne zo sumy 517,11 eur od 15. 02. 2011 do zaplatenia. Podaním zo dňa

19. 09. 2012 žalobu opravil pokiaľ ide o úroky z omeškania tak, že tieto žiada vo výške 9,50% ročne
zo sumy 517,11 eur od 29. 08. 2011 do zaplatenia. Na pojednávanie sa zástupca nedostavil, doručenie
predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a keďže doručenie
predvolania mal vykázané, súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Do konania vstúpil z vlastného podnetu vedľajší účastník (§ 93 ods. 2, 3 O. s. p.). Tento sa písomne

vyjadril, že ide o spotrebiteľskú vec a žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku je predformulovaná dohoda predstavujúca neprijateľné zmluvné podmienky a to
predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku a ako neprijateľné sú
tieto zmluvné podmienky absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je
sofistikovane skryté do dohody o splátkach. Dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť

predĺženie premlčacej lehoty a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní
premlčaného záväzku. Súdnu ochranu však nemožno poskytnúť právu, ktoré je uplatňované po použitý
nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Pre prípad, že by súd neakceptoval jeho
právnuargumentáciuohľadomposudzovaniadohodyajejprávnymúčinkovnavrholpostupovaťvzmysle
§ 109 ods. 1 písm. c/, teda konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie na rozhodnutie o

prejudiciálnej otázke, či ustanovenia článku 2 písmeno a/ v spojení s článkom 3 ods. 1, 2 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať
tak, že súdny kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale
dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred
dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť

obsah týchto doplnkov a zmien. Pokiaľ žalobca nepreukáže opak, jeho nárok považuje v celom rozsahu
za premlčaný, lebo uznanie dlhu je potrebné považovať za absolútne neplatné dojednanie a nemožno
naň prihliadať. V pochybnostiach sa má použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Keď nárok žalobcu
sa stal predčasne splatným zaslaním výpovede zo dňa 27. 12. 2007 a žalobu podal 30. 07. 2012, je celý
jehonárokpremlčaný,apretožiadalžalobuzamietnuť.Napojednávanízástupcaďalejuviedol,ževčase

podpisu zmluvy dlh bol premlčaný, lebo ide o spotrebiteľský vzťah a zmluvné podmienky sa nemôžu
odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, teda aj na premlčanie je
potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka a nebolo preukázané, že
v čase podpisu dohody žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Poukázal aj na to,
že v uznaní záväzku chýba dátum kedy bola uzavretá zmluva s pôvodným veriteľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu
zo dňa 10. 07. 2007, potvrdenia o poskytnutí flexidebetu z toho istého dňa, všeobecných obchodných
podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty aj s dodatkom č. 1, dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17. 08. 2011, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011,
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14. 02. 2011 - overdraft, pokusu o zmier zo dňa 04.

07.2012,písomnýchpodanížalobcuavyjadreniavedľajšiehoúčastníka(vrátanepripojenýchrozhodnutí
iných súdov v obdobných veciach).

V prvom rade súd musel rozhodnúť o návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom

je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie
práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor Európskeho spoločenstva má právomoc
vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva.
Táto všeobecná právomoc je mu daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených
prípadoch aj inými predpismi.Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva spoločenstva alebo
rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože
toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach

prejednávaných vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie
vnútroštátnych právnych predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva
spoločenstva, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná.

Súd, proti rozhodnutiam ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,
je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už

existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť
túto judikatúru), alebo ak sa správny spôsob výkladu práva spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v konaní pred vnútroštátnym súdom môže byť
užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom
uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak sa existujúca judikatúra javí neuplatniteľnou na

nový skutkový stav.

Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.

Otázka, ktorú vedľajší účastník navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom prerušiť konania,
je však takou otázkou, ktorá smeruje k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený
skutkový stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov. Vo veci teda nevznikla potreba stanoviť

hranice aplikovateľnosti úniového práva. Preto súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. zamietol (ako je to aj v množstve ďalších obdobných vecí, čo je
známe súdu z rozhodovacej činnosti).

Z predložených písomných dôkazov súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu o postúpení pohľadávky
zodpovedajú pravde a tieto inak nikto ani nepopiera.

Tiež zodpovedajú pravde tvrdenia o tom, že postupca (VÚB, a. s., Bratislava) a žalovaný uzavreli 10.
07. 2007 zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru - flexidebetu na základe žiadosti žalovaného. Dňa
27. 12. 2007 bol pôvodným veriteľom VÚB vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru pre
neuhrádzanie úveru riadne a včas.

Dňa 17. 08. 2011 uzavreli účastníci dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej

žalovaný uznal svoj záväzok pozostávajúci z istiny 537,11 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy
a nákladov na inkasné konanie vo výške 139,26 eur a zaviazal sa splatiť svoj záväzok v mesačných
splátkach po 20,- eur s dátumom prvej splátky 28. 08. 2011, pričom si dohodli, že v prípade nesplácania
záväzku podľa tejto dohody stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim
po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Žalobca žiadal (po oprave žaloby v tomto smere) zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania
od 29. 08. 2011, lebo žalovaný dohodu nedodržal a prvú splátku nezaplatil v stanovenom termíne.

Vzhľadom na námietku premlčania súd sa musel vyporiadať najprv s touto námietkou.

Keď pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli 10. 07. 2007 zmluvu o poskytnutí úveru, právny vzťah z tejto
zmluvy súd posúdil ako úverovú zmluvu podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a súčasne, keďže ide

o spotrebiteľský úveru, aj podľa ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnomv čas uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva bola uzavretá na strane veriteľa ako dodávateľa, ktorý koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka ako spotrebiteľa, ktorý je fyzickou
osobou a nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Ide o špecifický typ spotrebiteľskej

úverovej zmluvy, na základe ktorej sa klientovi umožní na určité obdobie ísť do povoleného prečerpania
na bežnom účte, teda ísť do debetu a čerpať finančné prostriedky banky, ktoré má povinnosti vrátiť v
lehote, na ktorú bolo poskytnuté povolené prečerpanie.

Pre neplatenie riadne a včas došlo 27. 12. 2007 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok zostatok nesplatenej istiny činí 537,11 eur. Vo veci nebolo sporné

(nikto nenamietal) skutočnosti ohľadom uzavretia zmluvy, odstúpenia od zmluvy a údajov uvádzaných
v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok ohľadom žalovaného (počítačové spracovanie a výpočet).

Zmluva teda bola ukončená 27. 12. 2007, žalovaný uznal pohľadávku 17. 08. 2011 (teda cca o 3,5 roka)
a žaloba bola podaná na súd 30. 07. 2012.

Ide o žalovanú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere poskytnutom formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte. Keďže ide o zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle ust. § 261 ods. 3

písm. d/ Obch. zák. absolútnym obchodom, t. j. má vždy povahu obchodného záväzkového vzťahu bez
ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu, súd dospel k záveru, že tento záväzkový vzťah
z hľadiska vznesenej námietky premlčania je nutné posudzovať podľa ustanovení Obch. zák, aj keď ide
súčasne o spotrebiteľskú zmluvu, pretože Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania
a ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami, ktoré majú slúžiť k ochrane spotrebiteľa (viď napr. aj

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2013 sp. zn. 6 M Cdo 4/2012). Preto súd neakceptoval
tvrdenie vedľajšieho účastníka, že na predmetný záväzkový vzťah v otázke premlčania je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 407 ods. 1 Obch. zák. ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná doba od

tohto uznania.

Žalovaný sa dostal do omeškania 28. 12. 2007 a keď 17. 08. 2011 uznal svoj záväzok, v tom čase
ešte pohľadávka nebola premlčaná, a preto jeho prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu je právne
irelevantné. Keď preto vedľajší účastník považuje toto prehlásenie za neprijateľnú podmienku a tiež
aj rozhodcovskú doložku, súd sa ďalej touto obranou nezaoberal, keďže dlh nebol premlčaný a vec

je daná na súd (nie na rozhodcovský súd). V uznaní síce nie je uvedený dátum kedy bola pôvodná
zmluva uzavretá, súd však údaje v uznaní (pôvodný veriteľ a číslo zmluvy/číslo zákazníka) považuje
za dostatočné identifikačné údaje a teda považuje uznanie (nepremlčaného) dlhu žalovaným za úkon
podľa § 323 ods. 1 Obch. zák.

Preto keď žalovaný uznal svoj záväzok 17. 08. 2011 a žaloba bola podaná na súd 30. 07. 2012, námietka

premlčania je nedôvodná.

Žalovaný uznal svoj dlh vo výške 537,11 eur ako istinu, výška tejto istiny ako zostatku poskytnutého
úveru je preukázaná aj výpisom z účtu VÚB ako prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, a preto súd
podľa § 497 Obch. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy ako nesplateného zostatku úveru.
Žalobca žiadal žalovaného zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne z istiny

517,11 eur a to od 29. 08. 2011, teda od nasledujúceho dňa ako žalovaný nezaplatil splátku. Podľa
dohody však došlo k posunutiu lehoty splatnosti, splatným sa stáva celý zvyšok pohľadávky prvým dňom
nasledujúcimposplatnostiprvejneuhradenejsplátky,avšaknajbližšípracovnýdeňje31.08.2011(podľa
§ 122 ods. 3 Obč. zák. ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň) , a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov

z omeškania len od tohto dňa a to vo výške podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojitosti s § 3 nar. vl.87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a so zvyškom (požadované úroky od 29. 08. 2011 do 30.
08. 2011) žalobu zamietol.

Žalobca ďalej žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 391,27 eur, ako

bola vyčíslená ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku 14. 02. 2011. Náklady na inkasné konanie vo
výške 139,26 eur ako boli v uznaní záväzku, neuplatňoval.

Súd žalobu v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania 391,27 eur zamietol z toho dôvodu,
že zo žaloby ani jej prílohy nie je zrejmé, z akej sumy, v akej výške a za ktoré obdobie boli tieto úroky
vypočítané, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania (ohľadom úrokov nebolo uznanie) minimálne
časť už zrejme je premlčaná (omeškanie od 28. 07. 2007, úroky uvádzané k 14. 02. 2011 a žaloba

podaná na súd 30. 07. 2012), a teda žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno (že ide o
zákonné úroky z priznanej istiny a za ktoré obdobie, a teda že nejde ani sčasti o premlčanú pohľadávku,
pričom špecifikácia pohľadávky mala byť už súčasťou žaloby ako pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností), a preto súd žalobu v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov (teda

žalobca, žalovaný ani vedľajší účastník) nemá právo na náhradu trov konania, keďže na oboch stranách
išlo len o čiastočný úspech (vyhovenie ohľadom istiny 517,11 eur a zamietnutie ohľadom úrokov 391,27
eur, pričom rozdiel medzi percentom úspech a neúspech je len 16 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie

podľa Exekučného poriadku.