Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 66Cbi/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218158
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113218158.6

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci
navrhovateľa: JUDr. Andrea Balážiková, PhD., so sídlom kancelárie Horná 65/A, 974 01 Banská
Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Ľubomír Štrba, nar. 18. 06. 1960, trvale bytom Karpatská
6175/4, 974 11 Banská Bystrica, proti odporkyni: Alžbeta Štrbová, rod. Peciarová, nar. 12. 01. 1959,
trvale bytom Karpatská 6175/4, 974 11 Banská Bystrica, štátny občan SR, právne zast. JUDr. Evou

Krchňavou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu - dohody o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 04. 03. 2011, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou po upresnení petitu, došlou tunajšiemu súdu dňa 03. 07. 2013 domáhal, aby
súd určil, že Dohoda o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zo dňa 04. 03. 2011, spísaná vo forme notárskej zápisnice N 33/2011, NZ 7836/2011, NCRIs 8027/2011
pred notárom JUDr. Pavlom Zubákom so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 26 uzavretá medzi úpadcom:
Ľubomírom Štrbom, nar. 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica
a odporkyňou: Alžbetou Štrbovou, rod. Peciarovou, nar. 12. 01. 1959, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom

Karpatská 6175/4, Banská Bystrica, predmetom ktorej je zúženie zákonného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti evidované Správou katastra Banská Bystrica, kat.
územie Sásová, na LV č. 1683 ako byt č. 30 na 7. poschodí, vchod 4 obytného domu, súp. č. 6175
na ul. Karpatská 4, Banská Bystrica, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 7217/440635 a spoluvlastníckeho podielu 7217/440635 k pozemku
parc. č. C - KN č. XXXX o výmere 672 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je obytný

dom postavený, ktoré by inak patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, budú na základe
tejto dohody vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva a budú patriť do výlučného vlastníctva Alžbety
Štrbovej, rod. Peciarovej, nar. 12. 01. 1959, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Banská Bystrica, Karpatská
6175/4, je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Ľubomír Štrba, nar. 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/
XXXX, bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica „v konkurze“ vedenom Okresným súdom Banská
Bystrica č.k. 1K/64/2012 voči veriteľom úpadcu Ľubomír Štrba, nar. 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/XXXX,

bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica „v konkurze“, neúčinná.

Zároveň navrhovateľ žiadal uložiť odporkyni povinnosť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu
Ľubomír Štrba, nar. 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica
„ v konkurze“, konkurzné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 1K/64/2012, vydať
nehnuteľnosti evidované Správou katastra Banská Bystrica, kat. úz. Sásová na LV č. XXXX ako byt č.30 na 7. poschodí, vchod 4 obytného domu, súp. č. 6175 na ul. Karpatská 4, Banská Bystrica, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 7217/440635 a
spoluvlastníckehopodielu7217/440635kpozemkuparc.č.C-KNč.XXXXovýmere672m2,zastavané

plochy a nádvoria, na ktorých je obytný dom postavený, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Navrhovateľ zdôvodnil žalobný návrh po skutkovej aj právnej stránke, a to vrátane jeho
podaní zo dňa 25. 02. 2014, 18. 03. 2014. Súčasne pripojil listinné dôkazy na preukázanie skutkového
stavu.

Odporkyňa sa cestou právnej zástupkyne písomne vyjadrila k žalobnému návrhu navrhovateľa, vrátane

podaní zo dňa 20. 02. 2014, 17. 03. 2014. Zároveň pripojila listinné dôkazy. Žiadala žalobný návrh v
celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, úpadcu Ľubomíra Štrbu, odporkyne, jej
právnej zástupkyne a oboznámil sa s týmito listinným dôkazmi: žaloba navrhovateľa vrátane podania
zo dňa 26. 08. 2013 s prílohami (výpis z LV č. XXXX pre kat. územie Sásová, fotokópia uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1K/64/2012 - 36 zo dňa 07. 12. 2012 o vyhlásení konkurzu na

majetok dlžníka - úpadcu, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/64/2012 - 70 zo dňa
26. 03. 2013, dohody o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
spísanej vo forme Notárskej zápisnice č. N 33/2011, NZ 7836/2011, NCRIs 8027/2011 dňa 04. 03.
2011, zaslanie rozhodnutia listom Správy katastra Banská Bystrica zo dňa 20. 03. 2013, fotokópia
rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica o povolení vkladu vlastníckeho práva V 1474/11 z 26.

04. 2011, cenové relácie bytov, zmluva č. 182/30/2011 - PV o prevode vlastníctva družstevného bytu
zo dňa 21. 03. 2011, fotokópia zápisnice z konania prvej schôdze veriteľov v konkurznom konaní dňa
15. 03. 2013), vyjadrenie právnej zástupkyne odporkyne zo dňa 30. 11. 2013, zaslané listinné doklady
právnou zástupkyňou odporkyne (fotokópia stanov SBD Banská Bystrica, fotokópia zápisnice o prevzatí
bytu z 30. 01. 1985, list vo veci pridelenia družstevného bytu SBD Banská Bystrica zo dňa 26. 03. 1985

adresovaný Ľubomírovi Štrbovi, fotokópia rozhodnutia SBD Banská Bystrica o pridelení družstevného
bytu zo dňa 26. 03. 1985, fotokópia oznámenia SBD Banská Bystrica o prijatí za jeho člena z 20. 02.
1985adresovanéhoĽubomíroviŠtrbovi,potvrdenieSBDBanskáBystricaoprideleníbytuz07.02.1985,
predpis náhrad k užívaniu bytu zo dňa 04. 03. 1986, výpis zo živnostenského registra na Ľubomíra
Štrbu), vyjadrenie právnej zástupkyne odporkyne zo dňa 20. 02. 2014, stanovisko navrhovateľa zo

dňa 25. 02. 2014 s prílohami (fotokópia listu Mgr. Melicheríkovej zo dňa 09. 09. 2013 adresovaného
JUDr. Andrei Balážiková, PhD., správcovi KP úpadcu spolu s vkladovým hárkom SLSP a.s., faktúrou
vystavenou úpadcom), písomné stanovisko navrhovateľa zo dňa 18. 03. 2014, písomný záverečný
prednes odporkyne zo dňa 17. 03. 2014 a obsahom spisu v danej veci. Po vykonanom dokazovaní
okresný súd zistil tento skutkový stav veci.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým žiadal, aby
súd určil, že Dohoda o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zo dňa 04. 03. 2011, spísaná vo forme notárskej zápisnice N 33/2011, NZ 7836/2011, NCRIs 8027/2011
pred notárom JUDr. Pavlom Zubákom so sídlom v Banskej Bysrici, ČSA 26 uzavretá medzi úpadcom:
Ľubomírom Štrbom, nar. 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica

a odporkyňou: Alžbetou Štrbovou, rod. Peciarovou, nar. 12. 01. 1959, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom
Karpatská 6175/4, Banská Bystrica, predmetom ktorej je zúženie zákonného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti evidované Správou katastra Banská Bystrica, kat.
územie Sásová, na LV č. XXXX ako byt č. 30 na 7. poschodí, vchod 4 obytného domu, súp. č.
6175 na ul. Karpatská 4, Banská Bystrica, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a zariadeniach domu vo veľkosti 7217/440635 a spoluvlastníckeho podielu 7217/440635 k pozemku
parc. č. C - KN č. XXXX o výmere 672 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je obytný
dom postavený, ktoré by inak patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, budú na základe
tejto dohody vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva a budú patriť do výlučného vlastníctva Alžbety
Štrbovej, rod. Peciarovej, nar. 12. 01. 1959, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Banská Bystrica, Karpatská

6175/4, je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Ľubomír Štrba, nar. 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/
XXXX, bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica „v konkurze“ vedenom Okresným súdom Banská
Bystrica č.k. 1K/64/2012 voči veriteľom úpadcu Ľubomír Štrba, nar. 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/XXXX,
bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica „v konkurze“, neúčinná.Zároveň navrhovateľ žiadal uložil odporkyni povinnosť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu
Ľubomír Štrba 18. 06. 1960, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Karpatská 6175/4, Banská Bystrica „ v
konkurze“, konkurzné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 1K/64/2012, vydať

nehnuteľnosti evidované Správou katastra Banská Bystrica, kat. úz. Sásová na LV č. XXXX ako byt č.
30 na 7. poschodí, vchod 4 obytného domu, súp. č. 6175 na ul. Karpatská 4, Banská Bystrica, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 7217/440635 a
spoluvlastníckehopodielu7217/440635kpozemkuparc.č.C-KNč.XXXXovýmere672m2,zastavané
plochy a nádvoria, na ktorých je obytný dom postavený, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia. Navrhovateľ zdôvodnil žalobný návrh po skutkovej aj právnej stránke. Súčasne pripojil
listinné dôkazy na preukázanie skutkového stavu. Zotrval na skutkovom opísaní návrhu vrátane
doplňujúcich podaní zo dňa 25. 02. 2014, 18. 03. 2014.

Odporkyňa cestou právnej zástupkyne navrhla žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Uznesením Okresný súd Banská Bystrica č.k. 1k 64/2012 - 36 zo dňa 07. 12. 2012 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka - úpadcu: Ľubomír Štrba, nar. 18. 06. 1960, trvale bytom Karpatská 6175/4, 974 11

Banská Bystrica (zverejnené v OV č. 41/2012 dňa 13. 12. 2012). Následne uznesením tunajší súd č.k.
1K 64/2012-70 zo dňa 26. 03. 2013 ustanovil za správcu konkurznej podstaty označeného navrhovateľa.

Na pojednávaní navrhovateľ v zmysle žalobného návrhu a jeho písomných podaní uviedol, že úpadca
s odporkyňou uzatvorili dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa § 143a Občianskeho zákonníka, a to formou notárskej zápisnice dňa 04. 03. 2011.

Následnedňa21.03.2011bolauzavretázmluvač.182/30/2011-PVoprevodevlastníctvadružstevného
bytu medzi predávajúcim: Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica so sídlom v Banskej Bystrici, ul.
Zelená č. 1 a kupujúcim: Alžbeta Štrbová, rod. Peciarová, nar. 12. 01. 1959, trvale bytom Karpatská
č. 4, Banská Bystrica. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho právo k vopred špecifikovanej
nehnuteľnosti, ktorej sa týka predmet napádanej písomnej dohody uzavretej medzi úpadcom a

odporkyňouozúženírozsahuBSM.Kúpnacenanehnuteľnostíbolavkúpnejzmluvedohodnutánasumu
286,42 Eur, nakoľko išlo o kúpu družstevného bytu. Táto suma predstavovala nesplatený investičný
úver. Inak hodnota bytu podľa navrhovateľa je 51 000,- Eur. Na základe odporovanej dohody a následne
uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, príslušná Správa katastra Banská Bystrica
rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporkyne pod č. V

1474/11 dňa 26. 04. 2011. Odporkyňa je manželkou úpadcu, manželstvo ktoré bolo uzatvorené dňa 08.
10.1982.Ďalejnavrhovateľuviedol,žedokonkurznéhokonaniaboliprihláseníveriteliavpočte5,ktorých
pohľadávkyvcelkovejvýškepredstavujúsumu50578,21Eur.Hodnotamajetkuúpadcususkutočneným
súpisom majetku konkurznej podstaty ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavuje sumu 2 323,58 Eur.
Už v čase uskutočnenia odporujúceho právneho úkonu existovala splatná pohľadávka veriteľa Mgr.

Dáši Melicheríkovej vo výške 10 075,77 Eur s prísl., ktorá pohľadávku prihlásila aj s príslušenstvom
do konkurzného konania. Potom napádaný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. Ide o pohľadávku z titulu náhrady škody v uvedenej
výške s prísl., na plnenie ktorej bol úpadca zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.
k. 63Cb/97/07 zo dňa 20. 12. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41

Cob/73/2011 zo dňa 31. 07. 2012.

Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporkyne, že dohoda o zúžení BSM je zo svojej podstaty
neodplatná, a preto nemôže ísť o právny úkon bez primeraného protiplnenia. V tejto súvislosti poukázal
nacharakterdarovacejzmluvy,ktorámôžebyťúkonombezprimeranéhoprotiplnenia.Dohodouozúžení
BSM došlo k vylúčeniu nehnuteľností z vlastníctva úpadcu, resp. k vylúčeniu majetkového práva na

nadobudnutie tejto nehnuteľnosti úpadcom bez nadobudnutia protihodnoty od odporkyne. Navrhovateľ
dal do pozornosti bod II. 2, ako aj bod II. 4 predmetnej dohody spísanej vo forme notárskej zápisnice
dňa 04. 03. 2011. Uzavretím dohody o zúžení BSM úpadca sa vzdal práva nadobudnúť nehnuteľnosť
do vlastníctva v prospech odporkyne, pričom za toto vzdanie sa práva nezískal žiadne protiplnenie.
Nakoľko napadnutý právny úkon bol uskutočnený v prospech manželky úpadcu, úpadok dlžníka v časeurobenia tohto úkonu sa predpokladá. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede úpadcu na pojednávaní,
ktorý uviedol, že ku dňu uzavretia dohody o zúžení BSM už nemal žiadny majetok.

Vo vzťahu k právnemu úkonu zvýhodňujúcemu navrhovateľ uviedol, že z predmetnej dohody vyplýva,

že úpadca zúžením zákonného rozsahu BSM tak, že špecifikovaná nehnuteľnosť na základe tejto
dohody patrí do výlučného vlastníctva odporkyne, hoci by inak patrila do BSM úpadcu, jednoznačne
znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že uzatvorením dohody
o zúžení BSM sa Ľubomír Štrba vzdal práva nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do BSM. Ak by
k uzatvoreniu takejto dohody nedošlo, úpadca by sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 03. 2011

stal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu spolu so žalovanou. Neuzatvorenie dohody o zúžení rozsahu
BSM by malo za následok nadobudnutie majetku, z ktorého by mohli byť uspokojení veritelia. Úpadca
však modifikoval BSM vo svoj neprospech s úmyslom, aby konkrétnu nehnuteľnosť do vlastníctva
nenadobudol. Podmienka na nadobudnutie vlastníctva bola splnená pre úpadcu, ako aj jeho manželku
- odporkyňu, nakoľko družstvu bol uhradený členský podiel, t.j. celý spoločný členský podiel. Úhrady
boli priebežne realizované zo spoločného účtu (zo spoločného majetku). Keďže napádanou dohodou

sa úpadca vzdal práva nadobudnúť byt v hodnote 51 000,- Eur za sumu 286,42 Eur do BSM, potom
otázka jeho členského podielu v družstve, resp. prípadného vyrovnacieho podielu je právne irelevantná.
Vzdaním sa tohto práva úpadca nielenže nezískal žiadne protiplnenie, ale neodôvodnene znevýhodnil
seba na úkor svojich veriteľov, pretože nemal žiadny majetok ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, hoci
výška záväzkov predstavuje 50 578,21 Eur (ku dňu právneho úkonu minimálne 10 075,77 Eur). Nakoľko

napadnutý právny úkon bol uskutočnený v prospech manželky úpadcu, úpadok dlžníka v čase urobenia
tohto úkonu sa predpokladá. Otázka, či úpadca mal alebo nemal o toto právo záujem, je vo vzťahu k
jeho veriteľom irelevantná.

Vo vzťahu ku ukracujúcemu právnemu úkonu navrhovateľ uviedol, že vzdaním sa vlastníctva
nehnuteľnosti v hodnote 51 000,-Eur v prospech výlučného vlastníctva odporkyne dlžník ukrátil

svojich veriteľov (prihlásené pohľadávky predstavujú sumu 50 578,21 Eur a už v čase uskutočnenia
odporujúceho právneho úkonu existovala splatná pohľadávka veriteľa Mgr. Dáši Melicheríkovej vo výške
10 075,77 Eur s prísl.), pričom úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť odporkyne o
tomto úmysle sa predpokladá, keďže úkon bol uskutočnený v prospech manželky úpadcu. Požiadavka
ukrátenia veriteľov stanovená v ust. 60 ods. 1 ZKR je daná neexistenciou majetku úpadcu a výškou

záväzkov existujúcich ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, ako aj ku dňu vyhlásenia
konkurzu (50 578,21 Eur). Potom odporovanou dohodou bol majetok úpadcu znížený o hodnotu 51
000,- Eur, pričom kúpna cena, za ktorú odporkyňa následne nadobudla nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva, predstavovala sumu 286,42 Eur. Takýmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov
úpadcu, ktorý bol urobený v lehote 5 rokov (ust. § 60 ods. 3 ZKR).

Na podporu preukázania ukracujúceho právneho úkonu navrhovateľ vychádzal z výsluchu úpadcu aj
odporkyne, ktorí obaja prezentovali, že nemali žiadny iný majetok a práve dohodou o zúžení rozsahu
BSM sa vzdal úpadca svojho práva nadobudnúť kúpnou zmluvou družstevný byt, ktorý by inak spadal
do BSM. Jeho nárok na nadobudnutie tohto bytu úpadcu vyplýva zo stanov SBD a práve zúžením BSM
tak stratil toto právo nadobudnúť konkrétny byt, teda majetkové právo rovnajúce sa minimálnej hodnote

bytu, ktoré v prípade vyporiadania BSM v rámci konkurzu by spadalo minimálne v jednej polovici do
konkurznej podstaty úpadcu ako nárok voči odporkyni. Podmienka na nadobudnutie bytu do vlastníctva
bola splnená aj u úpadcu, nakoľko družstvu bola uhradená celá suma členského podielu za tento byt a
vzdaním sa práva uzavrieť kúpnu zmluvu znevýhodnil seba na úkor konkurzných veriteľov.

Odporkyňa cestou právnej zástupkyne sa písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa (odôvodňoval

odkazom na § 58 ods. 1, § 59 ods. 2, § 60 ods. 1 ZKR), ktorý žiadala zamietnuť. Zúžením BSM nedošlo
k ukráteniu veriteľov úpadcu, a preto tento úkon nie je voči veriteľom úpadcu neúčinný. Nesúhlasí
s námietkou navrhovateľa, že dohoda o zúžení BSM je bezodplatným úkonom, na ktorého základe
dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť protiplnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako
obvyklá cena plnenia, ktorú na jeho základe získal alebo mal získať. Touto dohodou úpadca neposkytol

odporkyni žiadne plnenie, ktorého hodnota by bola vyššia ako to, čo na základe tohto úkonu získal.
Dohodli sa len na tom, že v prípade, že v budúcnosti odporkyňa z vlastných finančných prostriedkov
nadobudne vlastníctvo k družstevnému bytu, tento majetok bude vylúčený z BSM. Úpadca týmtoúkonom neposkytol odporkyni žiadne plnenie a týmto úkonom ani nemohol žiadne plnenie získať. Takáto
dohoda je z podstaty svojej veci neodplatná, pretože jej právnym základom je skutočnosť, že jeden
z manželov nadobúda majetok mimo režimu BSM z dôvodu, že tento nadobúda z prostriedkov, ktoré

tomuto režimu nepodliehajú. Nadobúdanie vlastníctva vychádza zo zákonnej dikcie, ktorú nie je možné
žiadnou dohodou zmeniť, pričom plnenie zo strany druhého manžela v prípade tohto druhu dohody je
neprijateľné.

Odporkyňa nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že predmetná dohoda je zvýhodňujúcim právnym
úkonom, ktorým sa úpadca vzdal svojho práva nadobudnúť byt do BSM, pretože ak by nedošlo k

jej uzatvoreniu, úpadca by sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu s odporkyňou. Ďalej, že
napádaným právnym úkonom úpadca neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov tým,
keď umožnil, aby odporkyňa získala do svojho výlučného vlastníctva byt za hodnotu 286,42 Eur. Úpadca
naúhradubytuajehoúdržbudlhodoboneprispieval,bezodporkynebyboliznájmuobajavypovedaníao
bytbyboliprišli.Odporkyňamalazáujemokúpubytuužviacrokovpredtým,akodošlokuzavretiukúpnej
zmluvy s družstvom dňa 21. 03. 2011, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov skôr urobiť

nemohla. Kúpna cena bytu, ktorá sa rovná zostatku splateného investičného úveru s príslušenstvom, sa
úmerne času znižovala, čo bolo pre odporkyňu výhodné. Získaním vlastných finančných prostriedkov
mimo BSM mohla uskutočniť svoj zámer a byt odkúpiť.

Úpadca nemal záujem o kúpu bytu, neprispieval na chod domácnosti, nemal záujem zotrvať v Banskej
Bystrici. Dlhú dobu mal už zariadené bývanie v Bratislave, na náklady spojené s užívaním bytu

neprispievalaninemalfinančnéprostriedkynakúputohtobytu.Svojeprávonakúpubytu(vyplývajúcezo
spoločného členstva v družstve a z nájmu bytu), nemal záujem uplatniť. Toto právo vznikne až v prípade,
že niektorý nájomca prejaví záujem o kúpu bytu. Úpadca tento záujem neprejavil a ani nemal záujem
nikdy prejaviť. Právo na kúpu bytu do BSM by úpadcovi vzniklo až momentom požiadania družstva o
odkúpenie bytu do vlastníctva, do tohto momentu ide len o budúce možné právo. Zákon neumožňuje

donútiť člena družstva k odkúpeniu bytu do vlastníctva ani takéto uplatnenie budúceho práva nahradiť
súdnym rozhodnutím. Zo strany úpadcu nemohlo dôjsť k vzdaniu sa práva, ktoré v čase uzatvorenia
dohody o zúžení BSM ešte neexistovalo a bolo len v podobe možného budúceho práva. Právo na
uplatnenie budúceho nároku spočívalo výlučne na vôli úpadcu a odporkyne, avšak úpadca o tento nárok
nemal záujem. Nikto nemôže nikoho donútiť, aby svoje právo realizoval alebo nerealizoval. Ostáva na

voľbe osoby, ktorej je priznané a len táto osoba môže rozhodnúť, ako s ním naloží. Zákon neprikazuje
povinnosť nájomcovi družstevného bytu odkúpiť tento do vlastníctva. Povinnosť predaja bytu nájomcovi
uložená družstvu je stanovená v protiklade oproti právu nájomcu na kúpu bytu, v ktorom býva.

Odporkyňa nepovažuje dohodu o zúžení BSM ani za ukracujúci právny úkon. V čase podpisu tejto
dohody majetok úpadcu nespočíval v hodnote družstevného bytu, ktorý užíval, ale v hodnote členského

podielu v družstve, ktorý patril odporkyni s úpadcom spoločne a nerozdielne. Spoločné členstvo
k bytu nezaniklo ani kúpou bytu odporkyňou, pretože mohlo zaniknúť len spôsobom podľa § 231
Obchodného zákonníka (písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok
člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, zánikom družstva
alebo smrťou člena). Členstvo úpadcu zaniklo ku dňu, kedy bol na úpadcu vyhlásený uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K 64/2012 zo dňa 13. 12. 2012 konkurz. Zánikom členstva v
družstve vznikol úpadcovi nárok na vyrovnací podiel (§ 233 Obchodného zákonníka), ktoré majetkové
právo patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Hodnota členského podielu vo výške pred uzatvorením
dohody o zúžení BSM alebo po nej, nemôže patriť do konkurznej podstaty a nemôže slúžiť na
vysporiadanie veriteľov. Členský podiel existuje len do zániku členstva v družstve, pričom jeho hmotná

stránka sa po zániku členstva transformuje do majetkového práva, ktorým je vyrovnací podiel. Preto
hodnota členského podielu pre účely uspokojenia veriteľov úpadcu je irelevantná. Ďalej touto dohodou
o zúžení BSM nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov z týchto dôvodov: byt ako nehnuteľný majetok
nepatril úpadcovi, hodnota členského podielu nie je stanovená v závislosti od obvyklej ceny bytu (nejde
o vyporiadanie BSM), členský podiel bol v spoločnom vlastníctve oboch manželov a úpadcovi svedčila

len 1 z tohto podielu, hodnota členského podielu ku dňu zániku členstva úpadcu v družstve nemôže byť
poňatá do konkurznej podstaty úpadcu, a preto jej výška v rôznom období je pre uspokojenie veriteľov
irelevantná, vyrovnací podiel ako majetkové právo, ktoré sa pretransformovalo z členského podielu a je
súčasťou konkurznej podstaty, nebolo touto dohodou dotknuté. Uzavretím tejto dohody nemohlo dôjsťk ukráteniu veriteľov aj z toho dôvodu, pretože takéto majetkové právo, ktorého hodnota by mohla byť
teoreticky s ohľadom na zúženie BSM znížená, v čase vyhlásenie konkurzu neexistovalo. Odporkyňa
dohodu nepodpisovala s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu, pretože o podnikaní manžela nemala žiadne

vedomosti. Dlhé roky žije vo formálnom manželstve, o rozvod ktorého nepožiadala len z dôvodu svojho
náboženského presvedčenia. O prebiehajúcom súdnom spore v roku 2007 nemala vedomosť ani dôvod
sa o záležitosti manžela zaujímať.

Odporkyňauvádza,žepriuzatvorenínapádanejdohodynekonalavúmysleukrátiťveriteľa.Niejeprávne
znalou osobou, ani nerozumie samotnej žalobe. O podnikaní manžela vzhľadom na formálnosť ich

manželstva nemala žiadnu vedomosť. Mala záujem odkúpiť byt do svojho vlastníctva, keďže manžel
s ňou v spoločnej domácnosti nežil, o byt nemal záujem, na úhradu nákladov neprispieval a na kúpu
bytu získala finančné prostriedky z dôvodu vysporiadania rodinného majetku. O kúpu bytu mala záujem
niekoľko rokov predtým, avšak vzhľadom k vyššej cene tak neurobila. Kúpna cena časom klesala a
čakala až do momentu, kedy by bola finančne schopná cenu bytu zaplatiť sama. Sama sa starala o celú
domácnosť a deti.

Z výsluchu Ľubomíra Štrbu - úpadcu vyplýva, že ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť ku
dňu 21. 02. 2006. Potvrdil, že s odporkyňou - manželkou boli spoločnými nájomcami bytu na Karpatskej
4, Banská Bystrica - Sásová. Výdavky za byt hradila manželka šekom. Nepamätá si, či mali niekedy
spoločnýúčet.Ichmanželstvojedlhodobonefungujúce,formálneužpreduzavretímspomínanejdohody.
Od tej doby sa dlhodobo zdržiaval v Bratislave, s manželkou žijú v odlúčení. V tom čase sa chcel

odsťahovať, chcel si vyriešiť aj bytovú otázku. Nemal záujem o byt, chcel, aby tento zostal manželke
na základe predmetnej dohody. Nechcel mať žiadne starosti s bytom, keďže chcel odísť. Nemal ani
finančné prostriedky na kúpu bytu. Počas roku 2013 sa zdržiaval v Banskej Bystrici z dôvodu dlhodobej
PN. Pokiaľ nemal úraz, zdržiaval sa v Bratislave. S odporkyňou - manželkou sa nerozprával o svojom
podnikaní, táto nemala prehľad o jeho záväzkoch, pohľadávkach ani o žiadnom majetku.

Vo veci bola vypočutá odporkyňa Alžbeta Štrbová, ktorá uviedla, že manželstvo s Ľubomírom Štrbom
uzavreli v roku 1982. Užívajú byt na Karpatskej 4 v Banskej Bystrici. Ich manželstvo je formálne,
nepožiadala o rozvod z dôvodu náboženského presvedčenia. Od roku 1993 žije každý z nich vlastným
životom. V byte bývajú aj ich 3 deti, pochádzajúce z manželstva. Vo vzťahu ku dohode o zúžení BSM
zo dňa 04. 03. 2011 uviedla, že o kúpu tohto bytu mala záujem od roku 1994, kedy prvýkrát podala

žiadosť na jeho odkúpenie. Neuzatvorila však zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, pretože
v tom čase bola cena vyššia a nemala finančné prostriedky na úhradu ceny za byt. V čase uzavretia tejto
dohody boli s manželom obaja členovia družstva. Menovaného informovala o tom, že chce odkúpiť byt.
Manžel sa vyjadril v tom smere, že tento nechce. Predmetná dohoda bola spísaná vo forme notárskej
zápisnice. Túto každý z nich podpísal pred notárom. Ku dňu jej uzavretia s manželom nemali žiadny iný

majetok, ktorý by patril do BSM. Touto dohodou chcela zabezpečiť bývanie spolu so svojimi deťmi. Inak
úhrady za predmetný byt znášala sama od roku 1993, uhrádzala šekmi a platila so svojho platu, ktorý jej
vystačil na bežné náklady. Posledných 7 až 8 rokov manžel býval v predmetnom byte nepravidelne, raz
za dva mesiace. Tieto predchádzajúce roky sa viac zdržiaval mimo Banskej Bystrice, keďže pracoval
v inom meste. S manželom navzájom komunikujú iba o nutných záležitostiach. Vôbec sa nezaujímala

o jeho podnikanie. Nestará sa do manžela, nemá vedomosť o žiadnych jeho záväzkoch. Nepozná Ing.
Melicheríkovú. Odporkyňa potvrdila, že s manželom mali spoločný sporožírový účet, z ktorého uhrádzali
výdavky za byt, pokiaľ bývali v Handlovej. Po presťahovaní do Banskej Bystrice sa nevedela vyjadriť
ako jej manžel nakladal s týmto sporožírovým účtom, z ktorého sa už neuhrádzali žiadne výdavky za byt
v Banskej Bystrici. Potvrdila, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uhradila

cenu bytu vo výške 286,42 Eur. Túto uhradila z vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudla z
vyplatenia dedičského podielu v dedičskej veci po otcovi, a to zo strany jej sestry v roku 2010.

Základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie, že napádaný právny úkon je
ukracujúci, teda že vykonaním takéhoto úkonu došlo k zníženiu hodnoty majetku dlžníka (k jeho úbytku),
z ktorého mohli byť veritelia dlžníka uspokojení, a tým došlo k ukráteniu ich nárokov. Navrhovateľ vidí

majetkový úbytok v tom, že uzatvorením takejto dohody unikla z majetku úpadcu hodnota rovnajúca sa 1
hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Pri určovaním výšky tejto hodnoty navrhovateľ vychádzaz ocenenia členského podielu analogicky ako pri ocenení tohto podielu pri vysporiadení BSM, kedy
sa táto hodnota členského podielu odvíja od tržnej hodnoty bytu, ku ktorému sa členský podiel viaže.
Odporkyňa nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že do majetkovej podstaty úpadcu by pri neuzavretí

takejto dohody spadla 1 hodnoty členského podielu. Právna zástupkyňa odporkyne poukázala na ust.
§ 231 ods. 1, § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu napádanej dohody
a následne ku kúpnej zmluve s bytovým družstvom, úpadcovi by zostalo zachované s odporkyňou
spoločné členstvo v družstve, ktoré by zaniklo dňom vyhlásenia konkurzu (13. 12. 2012). Zánikom
členstva v družstve za trvania družstva by vznikol úpadcovi nárok na vyrovnací podiel, ktorý by sa ako

majetkové právo oboch manželov stal predmetom vysporiadania BSM a do konkurznej podstaty by
vstúpila len jeho jedna polovica. Do konkurznej podstaty by ani pri neexistencii dohody o zúžení BSM
nemohla byť zahrnutá hodnota členského podielu úpadcu v družstve, pretože jeho členstvo zo zákona
zaniklo vyhlásením konkurzu a ako majetkové právo spadajúce do konkurznej podstaty prichádza do
úvahy len nárok na vyrovnací podiel, ktorého presné vyčíslenie určuje zákon a stanovy družstva. Pokiaľ
aj stanovy družstva platné ku dňu uzavretia dohody o zúžení BSM v článku 26 písm. e/ uvádzajú,

že spoločné členstvo zaniká dohodou manželov pri zúžení BSM za trvania manželstva, v zmysle čl.
20 nepovažujú Stanovy družstva takýto úkon za zánik individuálneho členstva. Právna zástupkyňa
odporkyne považuje za neplatný čl. 27 bod 4 Stanov, podľa ktorého „pri zúžení BSM za trvania
manželstva dohodou manželov v notárskej zápisnici zanikne spoločné členstvo manželov premenou
na individuálne členstvo toho z manželov, ktorý podľa dohody má právo nadobudnúť družstevný byt

do výlučného vlastníctva, a to dňom podania návrhu na vklad vlastníckeho práva“, a to pre rozpor so
zákonom. Spôsoby zániku členstva sú taxatívne určené a nemôžu byť menené stanovami družstva (§
2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 7 Obdo V29/95 z 29. 09. 1995
vznik a zánik členstva fyzickej osoby alebo právnickej osoby v družstve upravuje Obchodný zákonník,
ktorý pripúšťa podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku v stanovách družstva. Zákonnom

určené spôsoby zániku členstva nemôžu byť rozšírené ďalšími dôvodmi v stanovách. Pokiaľ by aj
spoločné členstvo manželov zaniklo uzatvorením dohody o zúžení BSM, resp. zánikom spoločného
nájmu manželov uzatvorením kúpnej zmluvy na byt odporkyňou a jej právoplatným vkladom do katastra,
nemohlo zaniknúť členstvo úpadcu v družstve, pretože zákon takýto spôsob zániku členstva nepripúšťa.
Členstvo úpadcu zaniklo vyhlásením konkurzu na jeho majetok a uzatvorenie dohody o zúžení BSM

neovplyvnilo hodnotu majetku úpadcu. Pokiaľ by dohodou zaniklo členstvo úpadcu v družstve, zostal
by úpadcovi nárok na vyrovnací podiel, ktorý nemá s oceňovaním členského podielu z hľadiska tržnej
hodnoty bytu nič spoločné. Do konkurznej podstaty úpadcu za žiadnych okolností nemôže spadnúť
hodnota členského podielu, pretože toto majetkové právo existuje len počas trvania členstva a ako
majetkové právo sa vysporiadava len pri vysporiadaní BSM v súvislosti so zánikom spoločného nájmu

bytu a prisúdením ďalšieho práva na nájom jednému z manželov a s tým spojeného práva na kúpu bytu.
Keďže toto majetkové právo existuje pri zániku BSM, musí sa jeho hodnota vysporiadať ako spoločný
majetok manželov. Táto analógia vzhľadom na odlišný charakter nárokov pri zániku členstva neplatí.
V prípade úpadcu majetkové právo ku dňu zániku členstva úpadcu v družstve „nedožije“ ako právo
- členský podiel, ale pretransformuje sa na vyrovnací podiel, ktorého hodnota ako majetkové právo

vstupuje do konkurznej podstaty. Hodnotu vyrovnacieho podielu neovplyvňuje tržná hodnota bytu, v
ktorej mal, resp. mohol mať člen pri zániku členstva nájom. Napádaným úkonom nedošlo k ukráteniu
veriteľov, preto nemôže byť dohoda o zúžení BSM považovaná za ukracujúci právny úkon pre absenciu
tejto základnej podmienky v zmysle § 57 ods. 4 ZKR.

Na zdôvodnenie navrhovateľ uviedol, že k zúženiu zákonnom určeného rozsahu BSM a následného

vylúčenianehnuteľnostízvlastníctvaúpadcudošlobeznadobudnutiaprotihodnotyododporkyne.Keďže
menovaná je blízkou osobou úpadcu, úpadok úpadcu pred, resp. ako dôsledok odporovaného právneho
úkonu sa predpokladá. Právny úkon bol uskutočnený 04. 03. 2011, teda lehota 3 rokov je zachovaná
(ust. § 58 ods. 3 ZKR). Predmetnou dohodou úpadca neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor
svojich veriteľov, keď odporovaným právnym úkonom umožnil, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudla

odporkyňadovýlučnéhovlastníctvazahodnotu286,42Eur.Keďžeodporkyňajeblízkouosobouúpadcu,
úpadok úpadcu pred, resp. ako dôsledok odporovaného právneho úkonu sa predpokladá. Právny úkon
bol uskutočnený 04. 03. 2011, potom lehota 3 rokov je zachovaná (ust. § 59 ods. 4 ZKR).

Súd konštatuje, že v danom prípade bola žaloba podaná včas, a to v zákonnej lehote odo dňa vyhlásenia
konkurzu(akodeňnasledujúcipozverejneníuzneseniaovyhláseníkonkurzuvOV).Žalobabolapodaná

aktívne legitimovanou osobou - správcom konkurznej podstaty úpadcu voči osobe, s ktorou úpadcaodporovateľný právny úkon dohodol (§ 58 ods. 1,2,3, § 59 ods. 2,3,4, § 60 ods. 1,2,3 ZKR). Zároveň bola
zachovaná aj zákonná lehota (3 rokov aj 5 rokov) od urobenia právneho úkonu, t.j. od uzavretia dohody o
zúžení zákonom určeného rozsahu BSM zo dňa 04. 03. 2011, do začatia konkurzného konania. Zmluva

bola uzavretá v prospech osoby spriaznenej s úpadcom v zmysle § 9 ods. 2 ZKR. V danej veci žalobný
návrh bol doručený tunajšiemu okresnému súdu dňa 03. 07. 2013. Teda žaloba bola podaná včas.

Podľa § 57 ods. 1 veta prvá Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právne úkony týkajúce
samajetkudlžníkasúvkonkurzevočiveriteľomdlžníkaneúčinné,akimsprávcaaleboveriteľprihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu

úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu;
právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba
toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať podľa tohto zákona
možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého

z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právnym úkonom bez
primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný
právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého
obvyklácenajepodstatnevyššiaakoobvyklácenaplnenia,ktorénajehozákladezískalalebomázískať.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právnemu úkonu bez
primeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobilúpadokdlžníkaalebobolurobenýpočasúpadku
dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno len tým

právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch
rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 59 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcim právnym úkonom

na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku
inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol
úpravualebonahradeniesvojhozáväzkuvosvojneprospechaleboinakneodôvodnenezvýhodnilsvojho
veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa § 59 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcim právnym úkonom

na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva,
úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj
neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba
na úkor svojich veriteľov.

Podľa § 59 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcemu právnemu

úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide
o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.Podľa § 59 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno len tým
zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného
konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno

odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím
konkurzného konania.

Podľa § 60 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno tiež každému
právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol
urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane

známy.

Podľa § 60 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno len tým
ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného

konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu
úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho
dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu
úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie
súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý
odporoval právnemu úkonu.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný právny úkon
týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým
sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej
podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého
z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej

náhradydomáhaťvydaniatejtoveci,právaaleboinejmajetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávo
odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného
právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, spriaznenou osobou fyzickej
osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej

má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.

Podľa § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej

zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda
známa.Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáhal, aby súd vyslovil právnu neúčinnosť dohody o
zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 04. 03. 2011
vo vzťahu ku veriteľom úpadcu, a zároveň požadoval od odporkyne vydať predmetnú nehnuteľnosť

zapísanú na LV č. XXXX pre kat. územie Sásová do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu v určenej
lehote. Podľa navrhovateľa ide o neúčinný právny úkon z dôvodu právneho úkonu bez primeraného
protiplnenia podľa § 58 ods. 1,2,3 ZKR, zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 2, 3, 4 ZKR,
ako aj ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ods. 1,2,3 ZKR. Navrhovateľ zdôvodnil žalobný návrh
po skutkovej aj právnej stránke, ku ktorému sa vyjadrila odporkyňa cestou právnej zástupkyne a tento

žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo
k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia,
alebo zvýhodňujúci právny úkon, alebo ukracujúci právny úkon.

Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka,
ktoré sú inak platné, ale ktorými dosiahne dlžník ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie

uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície právneho
úkonu dlžníka s jeho majetkom buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu,
aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím
majetkom.

Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecným predpokladmi

odporovateľnosti sú: a/ právny úkon dlžníka, b/ účinnosť právneho úkonu dlžníka, c/ ukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:
a/ vyhlásenie konkurzu, b/ právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c/ ukrátenie pohľadávky veriteľa,
ktorý si prihlásil pohľadávku.

Na základe tohto zisteného stavu vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že úpadca a odporkyňa

ako manželia uzavreli Dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dňa 04. 03. 2011, spísanú vo forme notárskej zápisnice N 33/2011, NZ 7836/2011, NCRIs
8027/2011 pred notárom JUDr. Pavlom Zubákom so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 26 (§ 143a
Občianskehozákonníka).Spornouotázkoumedziúčastníkmikonaniabolo,čivovzťahukunapádanému
právnemu úkonu - k tejto dohode o zúžení zákonom určeného rozsahu BSM, spísanej formou notárskej

zápisnice dňa 04. 03. 2011, je alebo nie je naplnený jeden zo zákonných predpokladov odporovateľnosti
právneho úkonu v konkurze, a to ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa prihlásenej do konkurzu (§
57 ods. 4 ZKR).

Základným všeobecným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie navrhovateľom,
že napádaný právny úkon je ukracujúci, teda že vykonaním takéhoto úkonu došlo k zníženiu hodnoty

majetku dlžníka (k jeho úbytku), z ktorého mohli byť veritelia dlžníka uspokojení, a tým došlo k ukráteniu
ich nárokov.

Je nesporné, že predmetnou dohodou o zúžení zákonom určeného rozsahu BSM sa úpadca a
odporkyňa ako manželia dohodli tak, že vopred opísaná nehnuteľnosť - byt s príslušenstvom v
obytnom dome, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a

spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na kúpu ktorých budú použité výlučne finančné prostriedky
odporkyne, nehnuteľnosti ktoré by inak patrili do BSM, budú na základe tejto dohody vyňaté z
BSM a budú patriť do výlučného vlastníctva Alžbety Štrbovej. Teda sa dohodli na tom, že v
prípade, že v budúcnosti odporkyňa nadobudne vlastníctvo k družstevnému bytu s príslušenstvom z
vlastných finančných prostriedkov, tento majetok - nehnuteľnosť bude vylúčený z BSM. Na základe

tejto odporovanej dohody a následne uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu,
príslušná Správa katastra Banská Bystrica rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech odporkyne pod č. V 1474/11 dňa 26. 04. 2011.Navrhovateľ vidí majetkový úbytok v tom, že uzatvorením takejto dohody unikla z majetku úpadcu
hodnota rovnajúca sa 1 hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Kúpna cena nehnuteľností bola
v kúpnej zmluve dohodnutá na sumu 286,42 Eur, nakoľko išlo o kúpu družstevného bytu. Táto suma

predstavovala nesplatený investičný úver. Inak hodnota bytu podľa navrhovateľa je 51 000,- Eur. Pri
určovaní výšky tejto hodnoty navrhovateľ vychádza z ocenenia členského podielu analogicky ako pri
ocenení tohto podielu pri vysporiadaní BSM, kedy sa táto hodnota členského podielu odvíja od tržnej
hodnoty bytu, ku ktorému sa členský podiel viaže.

Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že dohodou o zúžení rozsahu BSM došlo k vylúčeniu

nehnuteľností z vlastníctva úpadcu, resp. k vylúčeniu majetkového práva na nadobudnutie tejto
nehnuteľnosti úpadcom bez nadobudnutia protihodnoty od odporkyne. Podľa navrhovateľa uzavretím
takejto dohody sa úpadca vzdal práva nadobudnúť nehnuteľnosť do vlastníctva v prospech odporkyne,
pričom za toto vzdanie sa práva nezískal žiadne protiplnenie. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 58
ods. 1 ZKR, z ktorého vyplýva, že právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona
je aj bezodplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť

plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal
alebo má získať. Touto dohodou o zúžení rozsahu BSM sa úpadca a odporkyňa ako manželia dohodli na
tom,ževprípade,ževbudúcnostiodporkyňazvlastnýchfinančnýchprostriedkovnadobudnevlastníctvo
kdružstevnémubytuspríslušenstvom,tentomajetokbudevylúčenýzrežimuBSM,ktorýbyinakpatrildo
BSM. Potom vychádzajúc z predmetu takejto dohody súd má za to, že úpadca týmto úkonom neposkytol

odporkyni žiadne plnenie a týmto úkonom ani žiadne plnenie nemohol získať. Z hľadiska podstaty veci je
takáto dohoda neodplatná, pretože jej právnym základom je skutočnosť, že jeden z manželov nadobúda
majetok mimo režimu BSM z dôvodu, že tento nadobúda z vlastných prostriedkov, ktoré tomuto režimu
nepodliehajú. Plnenie zo strany druhého manžela v prípade tohto druhu dohody s prihliadnutím na jej
predmet je neprijateľné. V konkrétnom prípade odporkyňa uhradila kúpnu cenu za byt 286,42 Eur z

vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudla z dedičstva po otcovi. Potom touto dohodou ani
nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže týmto právnym úkonom sa majetok dlžníka nezmenšil.
Preto tento úkon nie je voči veriteľom úpadcu neúčinný.

Ďalej súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že predmetná dohoda je zvýhodňujúcim právnym úkonom,
ktorým sa úpadca vzdal svojho práva nadobudnúť byt do BSM vo svoj neprospech, pretože ak by

nedošlo k jej uzatvoreniu, úpadca by sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu s odporkyňou. Ďalej,
že napádaným právnym úkonom úpadca neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov
tým, keď umožnil, aby odporkyňa získala do svojho výlučného vlastníctva byt za hodnotu 286,42 Eur.
Vzdaním sa tohto práva úpadca nielenže nezískal žiadne protiplnenie, ale neodôvodnene znevýhodnil
seba na úkor svojich veriteľov, pretože nemal žiadny majetok ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, hoci výška

záväzkov predstavuje 50 578,21 Eur (ku dňu právneho úkonu minimálne 10 075,77 Eur). Vykonaným
dokazovaním súd zistil, že ku dňu uzavretia tejto dohody úpadca nemal záujem právo na kúpu bytu,
vyplývajúce zo spoločného členstva v družstve a spoločného nájmu bytu, uplatniť. Toto právo vznikne až
v prípade, že niektorý z nájomcov prejaví záujem o kúpu družstevného bytu. Právo na kúpu bytu do BSM
by vzniklo až momentom požiadania družstva o odkúpenie bytu do vlastníctva, do tohto momentu ide

len o budúce možné právo. Zákon neumožňuje donútiť člena družstva k odkúpeniu bytu do vlastníctva
ani takéto uplatnenie budúceho práva nahradiť súdnym rozhodnutím. Zo strany úpadcu nemohlo dôjsť
k vzdaniu sa práva, ktoré v čase uzatvorenia dohody o zúžení BSM neexistovalo a bolo len v podobe
možného budúceho práva. Právo na uplatnenie budúceho nároku spočívalo výlučne na vôli úpadcu
a odporkyne. Zákon neprikazuje povinnosť nájomcovi družstevného bytu odkúpiť tento do vlastníctva.

Okrem uvedeného súd poznamenáva, že zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký právny úkon dlžníka,
ktorým zvýhodní svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom a súčasne takýmto úkonom došlo ku
ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré si prihlásili prihláškou. Podľa názoru súdu navrhovateľ
nepreukázal, že touto dohodou uzavretou medzi úpadcom a odporkyňou - manželkou, ktorá nebola
v pozícii veriteľa, zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom a súčasne došlo ku ukráteniu uspokojenia

pohľadávok týchto veriteľov.

Ďalej súd nepovažuje dohodu o zúžení BSM ani za ukracujúci právny úkon. Ku dňu podpisu tejto dohody
o zúžení rozsahu BSM majetok úpadcu nespočíval v hodnote družstevného bytu, ktorý užíval, ale v
hodnote členského podielu v družstve, ktorý patril odporkyni s úpadcom spoločne a nerozdielne. V tejtosúvislosti súd poukazuje na čl. 27 bod 4 Stanov družstva, v zmysle ktorého pri zúžení BSM za trvania
manželstva dohodou manželov v notárskej zápisnici zanikne spoločné členstvo manželov premenou na
individuálne členstvo toho z manželov, ktorý podľa dohody má právo nadobudnúť družstevný byt do

výlučného vlastníctva, a to dňom podania návrhu na vklad vlastníckeho práva.

Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu napádanej dohody o zúžení rozsahu BSM a následne ku kúpnej zmluve
s bytovým družstvom (táto nebola predmetom tohto súdneho konania), úpadcovi by ostalo zachované
s odporkyňou spoločné členstvo v družstve, ktoré by zaniklo dňom vyhlásenia konkurzu (13. 12. 2012).
Zánikom členstva v družstve za trvania družstva by vznikol úpadcovi nárok na vyrovnací podiel (§

233 Obchodného zákonníka), ktorý by sa ako majetkové právo oboch manželov stalo predmetom
vysporiadania BSM a do konkurznej podstaty by vstúpila len jeho jedna polovica. Hodnota členského
podielu vo výške pred uzatvorením dohody o zúžení BSM alebo po nej, nemôže patriť do konkurznej
podstaty a nemôže slúžiť na vysporiadanie veriteľov. Do konkurznej podstaty by ani pri neexistencii
dohody o zúžení rozsahu BSM nemohla byť zahrnutá hodnota členského podielu úpadcu v družstve,
pretože jeho členstvo zo zákona by zaniklo vyhlásením konkurzu a ako majetkové právo spadajúce do

konkurznej podstaty prichádza do úvahy len nárok na vyrovnací podiel, ktorého presné vyčíslenie určuje
zákon a stanovy družstva. Uzatvorenie dohody o zúžení rozsahu BSM neovplyvnilo hodnotu majetku
úpadcu. Pokiaľ touto dohodou zaniklo členstvo úpadcu v družstve, zostal úpadcovi nárok na vyrovnací
podiel, ktorý nemá s oceňovaním členského podielu z hľadiska tržnej hodnoty bytu nič spoločné. Do
konkurznej podstaty úpadcu nemôže patriť hodnota členského podielu, pretože toto majetkové právo

existuje len počas trvania členstva a ako majetkové právo sa vysporiadava len pri vysporiadaní BSM
v súvislosti so zánikom spoločného nájmu bytu a prisúdením ďalšieho práva na nájom jednému z
manželov a s tým spojeného práva na kúpu bytu. Táto analógia vzhľadom na odlišný charakter nárokov
pri zániku členstva neplatí. V prípade úpadcu majetkové právo ku dňu zániku členstva úpadcu v družstve
„nedožije“ ako právo - členský podiel, ale pretransformuje sa na vyrovnací podiel, ktorého hodnota ako

majetkové právo vstupuje do konkurznej podstaty. Hodnotu vyrovnacieho podielu neovplyvňuje tržná
hodnota bytu, v ktorej mal, resp. mohol mať člen pri zániku členstva nájom.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že úpadca nemal záujem o kúpu predmetného bytu, neprispieval
na chod domácnosti, nemal záujem zotrvať v Banskej Bystrici. Dlhú dobu mal už zariadené bývanie v
Bratislave. Menovaný neprispieval na náklady spojené s užívaním bytu ani nemal finančné prostriedky

na jeho kúpu. Z dokazovania je zrejmé, že odporkyňa nepodpisovala dohodu s úmyslom ukrátiť
veriteľov úpadcu, pretože o podnikaní manžela nemala žiadne vedomosti. Dlhé roky žijú vo formálnom
manželstve, o rozvod ktorého nepožiadala len z dôvodu svojho náboženského presvedčenia. O
prebiehajúcom súdnom spore v roku 2007 nemala vedomosť ani dôvod sa o záležitosti manžela
zaujímať.

V danom prípade vyhlásením konkurzu došlo k zániku BSM úpadcu a odporkyne. Podľa § 53 ods. 2 ZKR
správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého
vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. V tomto inom súdnom konaní je potrebné vysporiadať sa
so spornými skutočnosťami.

Touto dohodou o zúžení rozsahu BSM nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov z týchto dôvodov: byt
ako nehnuteľný majetok nepatril úpadcovi, hodnota členského podielu nie je stanovená v závislosti
od obvyklej ceny bytu (nejde o vyporiadanie BSM v súvislosti so zánikom spoločného nájmu bytu a
prisúdením ďalšieho práva na nájom jednému z manželov a s tým spojeného práva na kúpu bytu.),
členský podiel bol v spoločnom vlastníctve oboch manželov a úpadcovi svedčila len 1 z tohto podielu,

hodnota členského podielu ku dňu zániku členstva úpadcu v družstve nemôže byť poňatá do konkurznej
podstaty úpadcu, a preto jej výška v rôznom období je pre uspokojenie veriteľov irelevantná, vyrovnací
podiel ako majetkové právo, ktoré sa pretransformovalo z členského podielu a je súčasťou konkurznej
podstaty, nebolo touto dohodou dotknuté. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu napádaným
úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľov, preto nemôže byť dohoda o zúžení rozsahu BSM považovaná

ani za ukracujúci právny úkon pre absenciu tohto základného predpokladu.Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že predmetným právnym
úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu (§ 57
ods. 4 ZKR). Pre absenciu tohto základného predpokladu nemôže byť dohoda o zúžení rozsahu BSM

považovaná za odporovateľný právny úkon bez ohľadu na ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti
v konkurznom konaní (za právny úkon bez primeraného protiplnenia ani za znevýhodňujúci právny úkon
ani za ukracujúci právny úkon). Súd zamietol procesný návrh navrhovateľa na vypočutie svedkyne Mgr.
Dáši Melicheríkovej, keďže tento nepovažoval za potrebné vo veci vykonať. Preto súd rozhodol tak, že
žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní úspešná v celom
rozsahu. Tejto vznikol nárok na náhradu trov voči navrhovateľovi, ktoré nežiadala priznať. Preto súd
rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení
dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 18. 03. 2014