Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/146/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711204815
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5711204815.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: U. W., A..

XX.X.XXXX, bytom F. XXX, Lipovec 038 61 Vrútky, právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou,
advokátkou so sídlom Kollárová 35, 036 01 Martin, proti žalovanému: U. Q. s miestom podnikania F.
O. X, 036 07 Lipovec,036 07 Lipovec, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Petrom Balážom,
advokátom so sídlom Ul. Divadelná 17, 036 01 Martin v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 800 eur spolu s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 402,08 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Petra Baláža, advokáta so sídlom

v Martine.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduMartindňa26.4.2011domáhalvovzťahukžalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 800 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 11.12.2010 do
zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.12.2010 žalobca vložil omylom,
a teda bez právneho dôvodu na účet žalovaného sumu 800 eur. Ako žalobca zistil, že vložil platbu
na nesprávny účet požiadal banku, v ktorej má žalovaný vedený účet o sprostredkovanie vrátenia
hotovostného vkladu. Banka, v ktorej má žalovaný vedený účet požiadala žalovaného o súhlas s
vrátenímnajehoúčetpripísanejplatby,avšakžalovanýktomusúhlasnedal.Zuvedenéhodôvodubanka

neuskutočnila vrátenie platby vloženej na nesprávny účet žalobcovi. Listom zo dňa 11.3.2011 žalobca
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaného, aby vrátil plnenie, ktoré získal
bez právneho dôvodu. Žalovaný však plnenie získané bez právneho dôvodu napriek výzve nevydal.

Súd vo veci vydal dňa 19.10.2011 platobný rozkaz 21Ro 125/2011-11. Proti vydanému platobnému
rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor ( č.l. 13 súdneho spisu). V
odôvodnení odporu uviedol, že bol v minulosti so žalobcom v obchodno-právnom vzťahu na základe
Mandátnej zmluvy uzavretej 28.9.2009, podľa ktorej žalobca obstarával pre žalovaného viaceré

dohodnuté úkony a činnosti, ktorých potreba vyvstala v súvislosti s podnikaním žalovaného v zmysle
živnostenského oprávnenia. Žalovaný sa prevažnú časť platnosti tejto zmluvy nachádzal mimo územia
SR, a to vo Veľkej Británii. Mandátna zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným ukončená výpoveďou
zo strany žalovaného zo dňa 14.10.2010, ktorú žalobca prevzal v rovnaký deň, kedy výpoveď nadobudla
účinnosť. Žalovaný týmto v súvislosti s pohľadávkou žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia vo
výške 800 eur poukazuje na skutočnosť, že voči žalobcovi je v súčasnosti na Okresnom súde v
Martine vedené trestné konanie č. k. 3T 78/2011pre trestný čin sprenevery. Žalobca je podozrivý ztoho, že počas výkonu mandátnej činnosti spreneveril finančné prostriedky vo výške 15 831,44 eur,
ktoré mali byť príjmom z podnikania žalovaného tým, že prijímal od zákazníkov žalovaného platby za
vykonané diela - presklenie bytových balkónov, avšak tieto následne nevložil na účet a ani do pokladne

žalovaného. Týmto konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda minimálne vo výške 15 831,44 eur. Za
účelom preukázania týchto tvrdení žalovaný k podanému odporu doložil fotokópiu Trestného rozkazu
Okresného súdu Martin č.k. 3T 78/2011 zo dňa 3.8.2011, ktorým bol žalobca zaviazaný na náhradu
vo vyššie uvedenej výške voči žalovanému. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný má voči žalobcovi
vzájomnú pohľadávku spôsobilú na započítanie, pretože žalobca do dnešného dňa zo spôsobenej škody

neuhradil ani len jej časť. Z tohto dôvodu si žalovaný v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) voči žalobcovi uplatňuje kompenzačnou námietkou vzájomnú pohľadávku z titulu
spôsobnej škody vo výške 800 eur. Pohľadávka žalobcu, ako aj pohľadávka žalovaného sú vzájomne
započítateľnými pohľadávkami a žalovaný týmto prejavuje svoju vôľu jednostranne si započítať túto
pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania. Následkom prejavu vôle
žalovaného smerujúceho k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného pohľadávka

žalobcu vo výške 800 eur, ako jej príslušenstvo prestane z hľadiska práva existovať, a zanikne spätne
ku dňu splatnosti skôr splatnej pohľadávky, ktorou je pohľadávka žalovaného.

Podaním doručeným súdu 9.12.2011 ( č.l. 26) žalobca zaslal vyjadrenie k podanému odporu.
Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že predmetný Trestný rozkaz č. k. 3T 78/2011 nenadobudol
právoplatnosť, nakoľko podal žalobca proti nemu odpor, a preto je pohľadávka žalovaného, ktorú si

uplatnil v konaní kompenzačnou námietkou sporná. Žalobca si nie je vedomý toho, že by spôsobil
žalovanému škodu vo výške 15 831,44 eur a nárok žalovaného uplatnený kompenzačnou námietkou
neuznáva. Trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 7.3.2012 ( č.l. 40) žalobca trval na podanom návrhu. Žalovaný uviedol,
že v časti započítania vzájomnej pohľadávky z titulu náhrady škody navrhuje, aby sa s ňou súd

zatiaľ nezaoberal a zaoberal sa pohľadávkou, ktorú má žalovaný z titulu dlžného nájomného, ktorému
dlhuje žalobca na základe Zmluvy o nájme hnuteľných vecí, uzatvorenej dňa 28.9.2009. Na nájomnom
dlhuje žalobca ku dňu vykonávania pojednávania žalovanému sumu 7 720 eur, z ktorej časť vo výške
800 eur zodpovedajúcu pohľadávke žalobcu si žalovaný týmto započítava. Zároveň žalovaný priložil
aj písomný prejav vôle o započítaní spolu so zmluvou o nájme a dokladoch o čiastkových úhradách

nájomného, ktoré boli uskutočnené žalobcom v roku 2010. Z tohto titulu žalovaný navrhol, aby súd návrh
žalobcu zamietol ako právne neopodstatnený, keďže jeho pohľadávka zanikla spätne ku dňu splatnosti
neskôr splatnej pohľadávky, t.j. pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia pohľadávky,
t.j. pohľadávky navrhovateľa z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá bola splatná tak, ako uvádzal
žalovaný 11.12.2010.

Podaním doručeným súdu 15.3.2012 ( č.l. 51) žalobca reagoval na započítací prejav, resp. vznesenú
kompenzačnú námietku zo strany žalovaného vo vzťahu k pohľadávke žalovaného, ktorá mala vzniknúť
z dôvodu neplatenia nájomného na základe zmluvy o nájme hnuteľných vecí. V tomto vyjadrení uviedol,
žemedzinímažalovanýmboluzatvorenýpracovno-právnyvzťahod13.11.2000do12.11.2010.Žalobca
mal súčasne so žalovaným v čase od 28.9.2009 do 14.10.2010 uzatvorenú aj mandátnu zmluvu, ktorú

uzatvorili z dôvodu, že žalovaný sa prevažnú časť v platnosti mandátnej zmluvy nachádzal mimo územia
SR a bolo nevyhnutné niekoho poveriť na to, aby v mene žalovaného vykonával úkony na zabezpečenie
chodu prevádzky. Pôvodne sa žalobca a žalovaný dohodli na tom, že žalobca si vybaví živnostenské
oprávnenie za tým účelom, aby pokračoval v podnikaní žalovaného a zabezpečoval rozbehnuté
zákazky. Práve za týmto účelom uzatvorili zmluvu o nájme zo dňa 28.9.2009, predmetom ktorej bolo

prenechanie hnuteľných vecí - Citröen Jamper ev. číslo P. XXXAN, zámočnícke náradie, vŕtačky, brúsky,
akumulátorové vŕtačky, zváračky, zvárací inventár, rozbrusovačka, zariadenie zámočníckej dielne,
atď. žalovaným ako prenajímateľom do užívania žalobcovi ako nájomcovi na účely výkonu predmetu
podnikania, prípadne príležitostného používania pre vlastnú potrebu, a to tak, aby bol zabezpečený
nerušený výkon predmetu podnikania prenajímateľa s vecami, ktoré tvoria predmet zmluvy. Výška

nájomného bola dohodnutá na sumu 1000 eur mesačne. K odovzdaniu predmetu nájmu fyzicky nedošlo,
a preto podľa žalobcu nájomná zmluva nenadobudla účinnosť. Po uzatvorení tejto nájomnej zmluvy
presne v ten istý deň sa žalobca a žalovaný dohodli na uzatvorení Mandátnej zmluvy zo dňa 28.9.2009,
v zmysle ktorej mal uskutočňovať činnosti v súvislosti s chodom prevádzky žalovaného. Žalobca akomandatár sa pre žalovaného zaviazal uskutočňovať viaceré činnosti. Nakoľko následne uzavreli v ten
istý deň mandátnu zmluvu dohodou účastníkov zrušili nájomnú zmluvu medzi žalobcom žalovaný,
ktorá týmto stratila opodstatnenie a zároveň nedošlo ani k odovzdaniu veci prenajímateľovi nájomcovi.

Samotná skutočnosť, že by mal žalobca platiť nájomné vo výške 1000 eur mesačne za hnuteľné
veci prostredníctvom, ktorých vykonával činnosť pre žalovaného ako mandanta v zmysle uzatvorenej
mandátnej zmluvy, svedčí k tomu, že k začatiu výkonu nájmu nedošlo. Naviac sa žalovaný ako mandant
mandátnou zmluvou zaviazal žalobcovi ako mandatárovi vytvoriť predpoklady na riadny výkon činností,
uvedených v mandátnej zmluve, čo malo spočívať aj v prenechaní hnuteľných vecí potrebných na

výkon činnosti v zmysle mandátnej zmluvy. Konkrétne v nájomnej zmluvy, jedným z predmetov nájmu
uvedené motorové vozidlo a zároveň v mandátnej zmluve je ako jedna z činnosti, ktoré mal, žalobca
pre žalovaného vykonávať. Uvedené zabezpečovanie dovozu zhotovených a zasklených rámov na
miesto montáže na motorovom vozidle zn. Citröen Jamper vo vlastníctve mandanta. Bolo by nelogické
a v rozpore s dobrými mravmi, keby žalobca vykonával pre žalovaného v zmysle mandátnej zmluvy
činnosti, ktoré sú predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného, a to prostredníctvom hnuteľných vecí

žalovaného, za ktoré by bol žalobca povinný platiť žalovanému nájomné. Sporové strany podľa žalobcu
uzatvorením mandátnej zmluvy uzatvorenú nájomnú zmluvu nahradili. Samotné plnenie z obidvoch
zmlúv súčasne by bolo nereálne a v rozpore s dobrými mravmi. Preto žalobca žalovanému ani nájomné
v dohodnutej výške neuhrádzal. Pokiaľ ide o úhrady, na ktoré sa odvolával žalovaný v jednostrannom
započítaní pohľadávky, nejednalo sa o úhrady nájomného, ale o úhrady ziskov z podnikateľskej činnosti,

ktorú vykonával žalobca ako mandatár v zmysle mandátnej zmluvy pre žalovaného ako mandanta.
Tieto úhrady vykonával v nepravidelných intervaloch a v rôznych výškach, podľa toho, aký bol v danom
mesiaci zisk po odpočítaní všetkých výdavkoch, spojených s prevádzkou žalovaného. Žalobca nárok
žalovaného uplatnený v jednostrannom započítaní zo dňa 7.3.2012 neuznáva a má za to, že na základe
vyššie uvedeného, akékoľvek uplatňovanie nájomného zo strany žalovaného za hnuteľné veci, ktoré

žalobca nevyhnutne potreboval na výkon činnosti pre žalovaného, je neopodstatnené aj vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný žalobcovi nezaplatil žiadnu odmenu za výkon mandátnej činnosti.

Súdvovecivykonalviacerépojednávania,naktorýchvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnými
dôkazmi,ktorébolidoloženédosúdnehospisu,výsluchomžalobcu,žalovaného,ichprávnychzástupcov
a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

Súd z listinného dôkazu, a to výpisu z účtu VÚB zo dňa 10.12.2010 zistil, že žalobca vložil na účet č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX čiastku 800 eur ( č. l. 5). Zo žiadosti o sprostredkovanie vrátenia hotovostného
vkladu(písomnévyhláseniežiadateľa)bezuvedeniadňa(č.l.4)súdzistil,žežalobcaakoklientpožiadal
banku žalovaného o sprostredkovania vrátenia hotovostného vkladu, ktorý uskutočnil na nesprávne
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX v sume 800 eur, dátum vykonania vkladu bol 10.12.2010. Ako dôvod

vrátenia platby uviedol, že vklad bol poukázaný omylom na nesprávne číslo účtu, správne číslo účtu je
XXXXXXXXXX/X.

Z výpovede žalobcu mal súd preukázané, že banka, v ktorej mal žalovaný vedený účet, a ktorú požiadal
o sprostredkovanie vrátenia hotovostného vkladu, požiadala žalovaného o súhlas s vrátením na jeho
účet pripísanej platby, avšak žalovaný k tomu súhlas nedal. Z tohto dôvodu potom banka neuskutočnila

vrátenie platby vloženej na nesprávny účet žalobcovi.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovi vznikla pohľadávka vo vzťahu k
žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to vo výške 800 eur. Žalovaný tento svoj
záväzok vo vzťahu k žalovanému nepopieral, čiže existovala pohľadávka žalobcu vo výške 800 eur vo
vzťahu k žalovanému. Žalobca si uplatnil túto pohľadávku spolu s úrokom z omeškania od 11.12.2010,
t.j. deň nasledujúci po vložení 800 eur na nesprávny účet žalovaného. Súd poukazuje na citované ust. §

563 OZ, v zmysle ktorého vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu je viazaná na veriteľove požiadanie,
aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, resp. stanovená predpisom
alebo súdnym rozhodnutím. Práve § 563 ukladá dlžníkovi povinnosť splniť deň nasledujúci potom, ako
ho o plnenie veriteľ požiadal. Forma výzvy nie je predpísaná, ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, t.j.
napr. 15 dní od doručenia výzvy pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Súd mal v konaní

preukázané, že žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 11.3.2011 ( č.l. 54) k zaplateniu, resp. vráteniu
platby vo výške 800 eur, ktorú prijal žalovaný bez právneho dôvodu, a to v termíne do 21.3.2011. Súd
mal za to v súlade s citovaným ust. § 563 sa pohľadávka žalobcu vo vzťahu k žalovanému stala splatnou
uplynutím tejto lehoty, a nie ako uvádzal žalobca, že sa mala stať splatnou v deň, kedy vložil na účet
žalovaného odporcu 800 eur ako na nesprávny účet.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) vzájomným návrhom je prejav odporcu,
ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo
prisúdené viac, než to uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Akoužbolovyššieuvedené,napojednávaníkonanomdňa7.3.2012vzniesolžalovanýinúkompenzačnú
námietku, ako v podanom odpore ( túto nežiadal ďalej ako obranu, z dôvodu prebiehajúceho trestného

konania), v ktorej si započítal voči žalobcovi svoju pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť z titulu zmluvy
o nájme hnuteľných vecí uzavretej medzi ním ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom dňa
28.9.2009.

Súd z listinného dôkazu Zmluvy o nájme zo dňa 28.9.2009( č.l. 44) zistil, že táto bola uzavretá medzi
žalobcom ako nájomcom a žalovaným ak prenajímateľom. V čl. II. Zmluvy o nájme bol špecifikovaný

predmet zmluvy, t. j. žalovaný ako prenajímateľ je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli
špecifikované ako Citroen Jumper P. XXX Y., zámočnícke náradie, príklepové vŕtačky, uh. brúsky,
akumulátorové vŕtačky, zváračka, zvárací inventár, rozbrusovačka, zariadenie zámočníckej dielne, atď.
V zmysle čl. II. bod 2.2 zmluvy o nájme prenajímateľ prenecháva do nájmu nájomcovi hnuteľné veci
opísané v bode 2.1 tohto čl. za podmienok uvedených v tejto zmluve.

V čl. III. bod 3.1 bol dohodnutý účel nájmu, kde bolo uvedené, že nájomca je oprávnený užívať hnuteľné
veci uvedené v čl. II. , ods. 2.1 tejto zmluvy, najmä pre účely: výkonu predmetu podnikania, prípadne
príležitostného používania pre vlastnú potrebu a pod., a to tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon
predmetu podnikania prenajímateľa s vecami, ktoré tvoria predmet tejto zmluvy.

V čl. IV. bod 4.1 bola dohodnutá výška nájmu, a v čl. IV. Bod 4.2. bolo dohodnuté, že výška nájomného

za pozemky ( išlo o gramatickú zjavnú nesprávnosť) bola dohodnutá na čiastku 1 000 eur.

V čl. V. bolo dohodnuté bod 5.1, že mesačné nájomné vo výške 1000 eur sa zaväzuje nájomca uhrádzať
vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa čl. V. bod 5.2 zmluvy o nájme nájomca uhradí nájomné načas, v prospech účtu prenajímateľa,
č.ú.: 2363922759/0200, vedený vo VÚB, Vrútky, a.s. alebo v hotovosti.Ďalejvčl.VI.bod6.1zmluvyonájmebolodohodnuté,ženájomnehnuteľnejvecizačínadňom1.10.2009
a nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

V čl. IX. bod 9.5 zmluvy o nájme dohodnuté, že platnosť nadobúda zmluva dňom podpisu s účinnosťou

od 1.10.2009.

Zmluva bola podpísaná zo strany prenajímateľa, nájomcu. Žalovaný uvádzal ( č. l. 43 spisu), že v zmysle
čl.V. nájomnejzmluvyžalobcabolpovinnýuhrádzaťvždydo15.dňapríslušnéhokalendárnehomesiaca
nájomnévovýške100eur,a tood1.10.2009aždozánikuzmluvyonájme,kuktorémupodľažalovaného
došlovdôsledkuvýpovedezostranyžalovanéhokudňu30.11.2010.NájomnézamesiaceX.ažXII.roku

2009 uhradil žalobca žalovanému v plnej výške. V roku 2010 uhrádzal žalobca nájomné nepravidelne
úhradami na účet žalovaného, a to dňa 31.3.2010 sumu 900 eur ( č. l. 45). Táto bola započítaná na
nájomné za január roku 2010, z ktorého zostávalo uhradiť 100 eur, ďalej dňa 28.4.2010 sumu 400
eur ( č. l. 46), kde 100 eur bola započítaná na zostatok nájomného za január 2010 a v zostávajúcej
časti 300 eur bola započítaná na nájomné za február 2010, z ktorého zostávalo uhradiť 700 eur. Dňa
12.5.2010 žalobca uhradil sumu 400 eur ( č. l. 47), ktorá bola započítaná na nájomné za mesiac február

2009 z ktorého zostávalo uhradiť ešte 300 eur. Dňa 11.6.2010 uhradil žalobca sumu 300 eur ( č. l. 48),
započítaná na nájomné za mesiac február 2010. Dňa 9.7.2010 zaplatil žalobca sumu 300 eur ( č. l. 49),
táto bola započítaná na nájomné za mesiac marec 2010, z ktorého ešte zostávalo uhradiť sumu 700
eur, dňa 21.7.2010 uhradil žalobca sumu 180 eur ( č. l. 49), táto bola započítaná na nájomné za mesiac
marec 2010, z ktorého ešte zostávalo uhradiť 520 eur, dňa 11.8.2010 uhradil sumu 800 eur ( č. l. 50),

táto bola započítaná na nájomné za mesiac marec 2010, z ktorého zostávalo uhradiť 0 a nájomné za
mesiac apríl 2010, z ktorého k dnešnému dňu zostávala uhradiť čiastka 720 eur. V roku 2010 žalobca
uhradil žalovanému na nájomnom sumu 3 280 eur za mesiace január až marec 2010 a časť mesiaca
apríl 2010. Žalobcovi k dnešnému dňu zostáva uhradiť zostatok nájomného za mesiac apríl vo výške
720 eur, splatného do 15.4.2010, ďalej nájomné za mesiace máj až november 2010 vo výške 7000

eur, splatné vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Celková výška záväzku, resp. dlhu
žalobcunanájomnompredstavujekudnešnémudňučiastku7720eur.Podľažalovanéhoideovzájomné
pohľadávky znejúce na plnenie rovnakého dlhu, pričom pohľadávky žalovaného sa stali splatnými dňa
16.4.2010 vo výške 720 eur a dňa 16.5.2010 vo výške 80 eur, a pohľadávka žalobcu vo výške 800 eur
sa mala stať splatnou podľa vyjadrenia žalobcu 11.12.2010. Na základe tejto skutočnosti si žalovaný

jednostranne započítal pohľadávku z nezaplateného nájomného za časť mesiaca apríl 2010 vo výške
720eurazačasťmesiacamáj2010vovýške80eurspohľadávkoužalobcuvymáhanouvtomtosúdnom
konaní a vzniesol námietku započítania v rámci svojej obrany podľa § 98 OSP. Pohľadávky zaniknú
spätne ku dňu splatnosti neskôr splatnej pohľadávky, t.j. ku dňu 11.12.2010. Z tohto titulu žalobcovi
neprináleží ani nárok na úrok z omeškania, pretože pohľadávka žalovaného sa stala splatnou skôr.

Podmienky započítania pohľadávok sú uvedené v ust. § 580 a nasl. OZ.

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ, a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie rovnakého druhu
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

V zmysle citovaného zákonného ust. prvou podmienkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti so

započítaním pohľadávok bola existencia vzájomných pohľadávok. Čo sa týka pohľadávky žalobcu
vo vzťahu k žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 800 eur, pri tejto súd
konštatuje, že bola existujúcou pohľadávkou, nebola ani spochybnená zo strany žalovaného. Čo sa týka
pohľadávky žalovaného, ktorá mu mala vzniknúť titulom neplatenia nájomného na základe Zmluvy o
nájmezodňa28.9.2009,takbolivznesenéviacerénámietkyzostranyžalobcuvovzťahukexistenciitejto

pohľadávky. Prvou námietkou bolo, že nakoľko žalobca uzavrel so žalovaným v tej istý deň mandátnu
zmluvu, došlo dohodou účastníkov k zrušeniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko
táto stratila opodstatnenie. Ďalšou námietkou bolo, že nedošlo ani k odovzdaniu veci, ktoré mali byť
predmetom nájmu, žalobcovi ako nájomcovi zo strany žalovaného ako prenajímateľa. Žalobca mal za
to, že následným uzatvorením mandátnej zmluvy, uzatvorenú nájomnú zmluvu mandátnou zmluvou

nahradili. Podľa názoru žalobcu by samotné plnenie z obdivoch zmlúv súčasne bolo nereálne a v
rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobca žalovanému ani nájomné v dohodnutej výške neuhrádzal.Čo sa týkalo úhrad, na ktoré sa odvolával žalovaný v jednostrannom započítaní, nejednalo sa o úhrady
nájomného, ale o úhrady ziskov z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával žalobca ako mandatár v
zmysle mandátnej zmluvy pre žalovaného ako mandanta. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 30.3.2012 ( č. l. 56), zdôraznila, že v ten istý deň, teda následne po sebe bola
uzavretá zmluva o nájme a mandátna zmluva, preto má za to, že k platnosti a účinnosti zmluve o nájme
nedošlo, nakoľko nebola splnená základná podmienka, t.j., že nedošlo k odovzdaniu hnuteľných vecí
na nájom zo strany žalovaného pre žalobcu. Poukázala na to, že žalobca bol v pracovnom pomere u
žalovaného, vykonával prácu a používal tieto hnuteľné veci v súvislosti s vykonávaním práce na základe

pracovnej zmluvy pre žalovaného.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 30.3.2012 ( č. l. 56) uviedol, že nie je pravdou, že
by neboli odovzdané žalobcovi veci, ktoré mali tvoriť predmet nájmu, nakoľko ich žalobca používal,
toto potvrdil aj vo výpovedi, vykonával s nimi aj činnosti, ktoré mal vykonávať podľa pracovnej zmluvy,
aj ako mandatár podnikal s týmito vecami. S týmito vecami denno-denne disponoval a mal možnosť
potom, ako vykonával činnosť pre žalovaného, tieto používať pre vlastné účely, na svoje podnikateľské

aktivity, založiť si živnosť tak, ako to bolo uvedené pri uzatvorení nájomnej zmluvy. To, že si živnostenské
oprávnenie nevybavil, však nie je následkom konania žalovaného, bolo to právo žalobcu. Právny
zástupca žalovaného nesúhlasil s tvrdeniami, že by nájom netrval, alebo že by došlo k nahradeniu
nájomnej zmluvy mandátnou zmluvou. Poukázal na to, že nájomná zmluva je písomnou zmluvou a
podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Takisto

čl. IX. bod 9 ods. 2 nájomnej zmluve hovorí o tom, že zmeny a doplnky k nájomnej zmluve je možné
urobiť len písomnou formou. Takáto písomná forma, ani žiadny takýto prejav vôle podľa žalovaného
nebol urobený pri uzavretí mandátnej zmluvy. Ani z mandátnej zmluvy nevyplýva, že by sa mala ňou
nájomná zmluva rušiť. Čiže nie je daný žiadny právny základ na to, aby bolo tvrdené zo strany žalobcu,
že nájomná zmluva bola zrušená. Bolo platné prenechanie hnuteľných vecí, ktoré boli v obchodnom

majetku žalovaného žalobcovi, ak by chcel podnikať s týmito vecami.

Podľa § 663 OZ nájomnom zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
( v dojednanej dobe ) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na

svoje náklady udržiavať.

Podľa § 665 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo
inak, primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy; inak nájomné obvykle v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 676 OZ nájomca skončí uplynutím doby, na ktorú si dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne
s nájomcom inak.

Podľa § 677 ods. 1 OZ zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode
prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

Podľa § 677 ods. 2 OZ, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri

nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

Podľa názoru súdu Zmluva o nájme zo dňa 28.9.2009 bola uzavretá v súlade s vyššie citovanými ust.
§ 663 a nasl. OZ, obsahovala podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon k jej platnému uzavretiu.
Predmetnom tejto zmluvy bolo prenechanie hnuteľných vecí špecifikovaných v čl. II bod 2.1 zo strany
žalovaného ako prenajímateľa pre žalobcu ako nájomcu s tým že žalovaný bol oprávnený užívaťtieto hnuteľné veci a bol stanovený aj účel nájmu, a to najmä pre účely výkonu predmetu podnikania
žalobcu, prípadne príležitostného používania pre vlastnú potrebu a pod. s výhradou a to tak, aby bol
zabezpečený nerušený výkon predmetu podnikania prenajímateľa s vecami, ktoré tvoria predmet tejto

zmluvy. Rovnako bola dohodnutá aj výška nájmu 1000 eur mesačne, splatnosť do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. Bola dohodnutá aj neurčitá doba nájmu a účinnosť nájmu bola od 1.10.2009.
Súd tvrdenie žalobcu, že táto zmluva bola dohodou účastníkov konania uzavretím mandátnej zmluvy,
ktorá sa uzavierala v ten istý deň zrušená, nepovažoval za preukázané, a teda dôvodné. Žalovaný tieto
tvrdenia poprel a žalobca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.3.2012 na otázku samosudkyne, či

vedel, čo je predmetom zmluvy o nájme potvrdil, že vedel. Ďalej na otázku samosudkyne, aby sa vyjadril,
či na základe zmluvy o nájme zaplatil žalovanému nejaké čiastky nájomného žalobca uviedol, že platil
nájomné a neplatil už potom ďalej z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov. Potom však
doplnil, že nevedel ako to bolo brané, či to bolo brané ako nájom, čo uhrádzal na účet, alebo ako podiel
zo zisku, ale že on to bral ako podiel zo zisku. Ďalej na otázku samosudkyne, aby sa žalobca vyjadril,
prečo podpisoval zmluvu o nájme, žalobca uviedol, že si myslel, že si založí živnosť a na ktorej by potom

rešpektoval nájomný vzťah. Súd z výpovede žalobcu mal preukázané, že žalobca vedel, že uzaviera
zmluvu o nájme, že takúto aj uzatvoril 28.9.2009, vedel aj účel pre ktorý uzavrel túto zmluvu o nájme a
rovnakožalobcaajpotvrdilvosvojejvýpovedi,žeurčitúdobuplatilnájomné,avšakprestalplatiťzdôvodu
nedostatku finančných prostriedkov. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by došlo k zrušeniu tejto
zmluvy o nájme z 28.9.2009. V zrušeniu zmluvy o nájme mohlo dôjsť, pokiaľ sa nedohodli účastníci

tejto zmluvy, len s jednomesačnou výpovednou dobou podľa ust. § 677 ods. 2 OZ zákona, pretože bola
uzavretá na dobu neurčitú. Ani z ust. mandátnej zmluvy ( č.l. 15 ) nevyplýva, že by jej uzavretím malo
dôjsť k zrušeniu zmluvy o nájme tak, ako to tvrdil žalobca. Ďalšou skutočnosťou, ktorá preukazuje, že
došlo k uzavretiu zmluvy o nájme je, že žalobca určitú dobu platil nájomné, ako vyplynulo z výpisov
z účtu žalobcu VUB Banky, a s ( 45 -50 spisu). Z týchto výpisov bolo preukázané, že žalobca z tzv.

flexiúčtu č. XXXXXXXXXX/XXXX poslal na účet žalovaného presne ten, ktorý bol uvedený aj v zmluve
o nájme v čl. V bod 5.2, jednotlivé sumy - čiastku 900 eur za nájom, ďalej dňa 28.4. čiastku 400 eur,
dňa 12.5. čiastku 400 eur, išlo o roky 2010, dňa 11.6.2010 čiastku 300 eur, dňa 9.7.2010 čiastku 300
eur, dňa 21.7.2010 čiastku 180 eur, dňa 11.8.2010 čiastku 800 eur. Z listinných dôkazov - pohyboch na
účtoch ä č. l. 69,70, výpovede žalovaného bolo preukázané, že žalobca uhradil aj nájomné v roku 2009

dňa 2.11.2009 sumu 827 eur, dňa 1.12.2009 sumu 338 eur., v januári 2010 podľa výpovede žalovaného
zaplatil žalobca v hotovosti 2500 eur ako doplatok nájomného za november, december a časť mesiaca
január. V priebehu konania bolo preukázané aj z výpovede žalobcu, že tieto čiastky poukazoval zo
svojho súkromného účtu na účet žalovaného. Žalobca sa vyjadroval, že malo ísť o podiely zo zisku,
ktoré mal zasielať žalovanému na základe uzavretej mandátnej zmluvy. Súd sa s takouto argumentáciou

nestotožnil. Bolo preukázané, že tieto peňažné prostriedky boli poukazované z jeho súkromného účtu,
a bolo by nelogické, aby žalobca poukazoval zo svojich súkromných finančných prostriedkov podiely
na zisku v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, ktorú vykonával na základe mandátnej zmluvy pre
žalovaného. Rovnako je nepochybné, že poukazoval tieto finančné prostriedky na účet žalovaného, pri
ktorom žalovaný potvrdil, že nešlo o jeho podnikateľský účet, ale o jeho súkromný účet. Aj z listinného

dôkazu ( č. l. 71) vyplýva, že v období od 1.1.2010 do 31.10.2010 firma žalovaného vykazovala stratu
7779,76 eur, takže nemohlo v jednotlivých mesiacoch roku 2010 dochádzať k výplate podielov na zisku
žalobcom pre žalovaného. Uzavretie a plnenie zmluvy o nájme potvrdzuje aj ďalší listinný dôkaz,
ktorý doložil do konania žalovaný. Ide o e-mailovú komunikáciu, v ktorej žalobca žalovanému uviedol,
že podľa nájomnej zmluvy je výpovedná lehota jeden mesiac od prevzatia výpovede. Vzhľadom na

to, že žalobca prevzal výpoveď dňa 6.10.2010 končí mu nájom 6.11.2010 a nie k 25.10.2010, ako je
uvedené vo výpovedi s tým, že by bol rád žalobca, keby to žalovaný zobral na vedomie ( č. l. 62). Na
otázku samosudkyne pre žalobcu na pojednávaní, aby sa vyjadril, či to bola jeho e-mailová komunikácia,
žalobca jednoznačne uviedol, že áno ( č. l. 59). Bolo zrejmé aj z tejto e-mailovej komunikácie, že
žalobca vedel, že mal uzavretú zmluvu o nájme, vedel, že dostal výpoveď z tohto nájmu. Žalovaný do

konania nedoložil výpoveď tejto zmluvy o nájme, nakoľko uvádzal, že ňou nedisponuje, ale práve táto
e-mailová komunikácia je dôkaz toho, že táto výpoveď zo zmluvy o nájme bola doručená žalobcovi.
Tvrdenia žalobcu , že táto zmluva o nájme bola zrušená, neboli preukázané, boli vyvrátené výpoveďou
samotného žalobcu, žalovaného, ako aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi v ich súhrne.

Ďalšiu námietku, ktorú vzniesla právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 23.4.2012 ä č. l.

63), že z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o nájme a následne mandátna zmluva toho istého dňa a
spôsob akým medzi účastníkmi došlo k dohodám na základe mandátnej zmluvy, t.j., že mal využívať
tieto hnuteľné veci žalobca na výkon podnikateľskej činnosti pre žalovaného na základe mandátnejzmluvy, tak išlo o nemožné plnenie a z tohto dôvodu je nájomná zmluva od počiatku neplatná a nemôže
dochádzať na základe nej k akémukoľvek plneniu, a teda aj k odplate za nájom. Súd poukazuje na
výpoveď žalobcu ( č. l. 60), v ktorej uviedol, že v roku 2010 sa firme žalovaného nedarilo a roboty

boloveľmimálo,potvrdil,žedisponovalshnuteľnýmivecamiuvedenýmivzmluveonájme.Podľanázoru
súdu bol predmet nájmu odovzdaný, žalobca s ním mohol disponovať, užívať ho v zmysle zmluvy o
nájme. Bolo možné zo strany žalobcu užívať motorové vozidlo, keďže potvrdil žalobca, že mal od neho
doklady a kľúče, vozidlo bolo vybavené zámočníckym náradím, mal kľúče od nebytových priestorov, kde
sa realizovala výrobná činnosť, čiže aj v týchto priestoroch sa nachádzalo náradie, ktoré bolo predmetom

nájmu a žalobca mal možnosť ho využívať.

Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že pohľadávka žalovaného v celkovej sume 7720 eur
za dlžné nájomné je existujúcou pohľadávkou. Z tejto pohľadávky si žalovaný započítal len časť tejto
pohľadávky, a to vo výške 800 eur, ktorá predstavovala nezaplatené nájomné za mesiac apríl 2010 vo
výške 720 eur a za čas mesiaca máj 2010 vo výške 80 eur. Prvá podmienka, čo sa týkalo započítania
pohľadávok, teda bola splnená.

V danom prípade podľa názoru súdu boli splnené aj ďalšie zákonom stanovené podmienky na
započítanie. Išlo o vzájomné pohľadávky, nakoľko pohľadávka na zaplatenie sumy 800 eur bola
pohľadávkou žalobcu voči žalovanému a protipohľadávka na zaplatenie sumy 800 eur bola pohľadávkou
žalovaného voči žalobcovi. Plnenie obidvoch pohľadávok bolo rovnakého druhu, pretože išlo o
započítanie peňažných pohľadávok. Uvedené pohľadávky takisto spĺňali aj podmienku vedenú v

ust. § 580 OZ. Išlo o pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryjú, pretože obidve pohľadávky sú splatné.
Pohľadávky sú spôsobilé na započítanie, sú kompenzabilné, pretože zákon, ani dohoda účastníkov ich
započítanie nevylúčila. Čiže započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného nie je vylúčené
ani zákonom, teda ust. § 580 a nasl. OZ. Samotné stretnutie vzájomných pohľadávok nemá samo o sebe
právne účinky. Právne účinky započítania nastanú až kompenzačným prejavom, a to ku dňu stretnutia

pohľadávok. Je zrejmé, že k právne relevantnému započítaniu je potrebný aj prejav vôle smerujúci k
započítaniu tak, ako to vyžaduje ust. § 580 OZ. Takýmto prejavom vôle môže byť buď dohoda, resp.
jednostranný právny úkon. Súd v tomto smere má za to, že jednostranný právny úkon započítania
protipohľadávky žalovaného voči žalobcovi zo dňa 7.3.2012 ( č.l. 43 ) je dostatočne určitý, je z neho
zrejmé, ktorú pohľadávku žalovaný započítal, s ktorou pohľadávkou žalobcu, v akej výške, na základe

akéhoprávnehotitulu.Súdpretotentojednostrannýprávnyúkonzapočítaniapovažovalzaplatnýprávny
úkon. Pohľadávka z nezaplateného nájomného za časť mesiaca apríl 2010 sa stala splatnou 15.4.2010
vo výške 800 eur sa stala splatnou 21.3.2010. Pohľadávka žalobcu zanikla v dôsledku započítania, a to
ku dňu splatnosti neskôr splatnej pohľadávky, t.j. ku dňu 21.3.2010. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol, nepriznal ani nárok na úrok z omeškania, nakoľko pohľadávka žalovaného

sa stala splatnou skôr.

Nakoľko súd uznal kompenzačnú námietku žalovaného vznesenú v podaní zo dňa 7.3.2012, pôvodne
vznesenou kompenzačnou námietkou v podanou odpore sa nezaberal, nakoľko žalovaný uviedol na
pojednávaní 7.3.2012 ( č. l. 43), že v časti započítania vzájomnej pohľadávky z titulu náhrady škody
navrhuje, aby sa s ňou súd zatiaľ nezaoberal a zaoberal sa pohľadávkou, ktorú má žalovaný z titulu

dlžného nájomného na základe zmluvy o nájme.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
naúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Žalovanému,
ktorý mal v konaní plný úspech, priznal súd náhradu trov konania vo výške 402,08 eur, ktoré pozostávajú

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 48 eur za odpor a trov právneho zastúpenia vo výške 354,08
eur.

Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca žalovaného vyčíslil v podaní doručenom súdu 23.4.2012
( č. l. 72). Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného trovy právneho zastúpenia , ktoré pozostávajú
z odmeny za 6 úkonov právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.11.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, ( ďalej len
„vyhláška“),- podanie odporu dňa 4.11.2011 ( č. l. 13) podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky,

- kompenzačná námietka zo dňa 7.3.2012 ( č. l. 43) podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)vyhlášky,

- účasť na pojednávaní dňa 7.3.2012 ( č. l. 40) ust. § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky,

- účasť na pojednávaní dňa 30.3.2012 ä č. l. 56) ust. § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky,

- účasť na pojednávaní dňa 23.4.2012 ( č. l. 63) ust. § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky.

Hodnota jedného úkonu bola 51,45 eur ( teda 6x51,45 čo je 306,84), 2 x režijný paušál vo výške 7,41,
4x režijný paušál po 7,64 eur v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Spolu odmena vo výške 354,08 eur.

Trovykonaniaježalobcapovinnýzaplatiťdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudkunaúčetprávneho
zástupcu žalovaného v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.