Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417206491
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4417206491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu:

CREDITEXPRESS Slovensko s.r.o., Záhradnícka 4882/46, 821 08 Bratislava- mestská časť Ružinov,
IČO: 35 974 141, právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokát, Michalská 9, 911 01 Bratislava,
proti žalovanému: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, o zaplatenie sumy X.XXX,- eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.400,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 4.400,- eur od 12.3.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej
sumy 4.400,-eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 12.3.2015 do
zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej
sumy titulom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.3.2014, ktorú pôvodne žalovaný ako dlžník uzavrel
soSlovenskousporiteľňou,a.s.akoveriteľom/ďalejlenpredchodcažalobcu/.Pohľadávkaktorávznikla
veriteľovi z dôvodu neplnenia si povinností zo strany dlžníka, bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 27.3.2015 postúpená na žalobcu.

2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 2.11.2017 sa nedostavil žalobca, prítomný
bol jeho právny zástupca. Neprítomný bol žalovaný, ktorý mal predvolanie riadne a včas doručené, o
odročenie pojednávania nepožiadal, svoju neúčasť neospravedlnil.
3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.

Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že predchodca žalobcu ako banka uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom,
dňa 27.3.2014 Zmluvu o splátkovom úvere č5054625658, na základe ktorej bol zo strany veriteľaposkytnutý žalovanému -dlžníkovi úver vo výške 4.400,- eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal úver
splácať formou 97-ich splátok, po 94,49 eur mesačne, splatných vždy k 10-temu dňu v mesiaci, počnúc
10.5.2014 a končiac 10.5.2022. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,40 % ročne, RPMN vo

výške 22,75 % a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 18,87 %. Nakoľko si žalovaný ako dlžník zo
zmluvy riadne svoju povinnosť zo zmluvy neplnil, predchodca žalobca vyhlásil listom zo dňa 5.3.2015
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2.3.2015 a takto zosplatnenú pohľadávku vo výške 5.369,93 eur ,
ktorý vznikla predchodcovi žalobcu pohľadávka, následne predchodca žalobcu postúpil zmluvou o
postúpení pohľadávky z 27.3.2015 žalobcovi. Písomnú zmluvu o splátkovom úvere uzatvoril veriteľ-

banka a dlžník ako spotrebitelia. Súd túto posudzoval s poukazom na ustanovenie čl. III bod 7 zmluvy
ako zmluvu úverovú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, že úverovú zmluvu
ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach § 497 a nasl.. Podľa 497
Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Napriek tomu, že zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli, je ako zmluvný typ

upravená v Obchodnom zákonníku, nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že účastníci zmluvného
vzťahu uzatvorili zmluvu, ktorú žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ. Preto súd posudzoval zmluvu aj
podľa príslušných ustanovení § 52 a nsl. OZ a tiež skúmal, či má zmluva náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z..

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

8. Z vyššie cit. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy
sa považovali akékoľvek zmluvy uzavreté medzi obchodníkom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na ich
formu, t.j. aj úverová zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Ako bolo uvedené, je zrejmé, že
žalovaný uzatvoril vyššie uvedenú zmluvu, ktorú súd posúdil ako zmluvu o úvere, ktorú však treba

s prihliadnutím na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka posudzovať aj ako spotrebiteľskú zmluvu.
Preto súd vyššie uvedený zmluvný vzťah posudzoval podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
keď mal zato, že zmluvné strany si dohodli v čl. II bod 7 zmluvy aplikáciu Obchodného zákonníka,
ale vzhľadom na charakter žalovaného - dlžníka a súčasne spotrebiteľa, súd zmluvu posudzoval aj sprihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
9. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom

mal súd preukázané, že predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o
splátkovom úvere, na základe ktorej bol zo strany veriteľa poskytnutý žalovanému úver vo výške 4.400,-
eur, t.j. veriteľ si svoje povinnosti zo zmluvy splnil, úver v dohodnutom rozsahu žalovanému poskytol.
Žalovaný ako dlžník si však svoje povinnosti z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere riadne
neplnil- prestal splácať dohodnuté splátky úveru, preto predchodca žalobcu / pôvodný veriteľ/ listom

zo dňa 5.3.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to v súlade s čl. 8.1. písm. a) Produktových
obchodným podmienok pre hypotekárne plátkové úvery. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená
ku dňu 2.3.2015 a k uvedenému dňu zosplatnená pohľadávka bola vo výške 5.369,93 eur.
10. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný túto dlžnú sumu žalobcovi, alebo predchodcovi žalobcu
už zaplatil. Žalobca v žalobe, ktorá bola riadne doručená žalovanému tvrdil, že z dohodnutých splátok
úveru nezaplatil žalovaný ani jednu. Žalobca si v konaní uplatnil len žalovaným čerpané úverové

prostriedky vo výške 4.400,- eur. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, uvedené tvrdenia žalobcu nijakým
spôsobom nespochybnil. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu pohľadávky z vyššie uvedeného
úverovej zmluvy v sume 4.400,- eur.
11. Žalovaný sa s úhradou tejto dlžnej sumy 4.400,- eur dostal do omeškania, preto žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 5

% ročne od 12.3.2015, kedy už bol žalovaný nepochybne v omeškaní, keďže ku zosplatneniu úveru
došlo ku dňu 2.3.2015. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného aj na úhradu uplatneného úroku
z omeškania.
12. Aktívna legitimácia žalobcu žalobcovi prináleží ako postupníkovi, na ktorého bola pôvodným
veriteľom a to spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpená podľa § 526 Občianskeho zákonníka

pohľadávka žalovaná v tomto konaní.

13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný
takmer v celom rozsahu / neúspešný bol len v nepatrnej časti úrokov/ , preto mu súd priznal nárok na

náhradu jeho trov voči žalovanému v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.