Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010516
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216010516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 20. 7. 2017 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Z. Z., nar. XX. X. XXXX vo Y., trvale bytom J. E., U. Q.. Č.. XXX, živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 22. 7. 2014 vylákal na M. ulici číslo X v Bratislave od A.. W.Ó. J. finančnú hotovosť vo výške 10.000
eur pod zámienkou zabezpečenia osobného motorového vozidla značky Volkswagen Golf 7, rok výroby
2014, šedej farby s tým, že v prípade, ak motorové vozidlo nezabezpečí do dňa 15. 8. 2014, tak A..
W. J. tieto peňažné prostriedky vráti, avšak obžalovaný Z. Z. nevykonal úkony smerujúce k obstaraniu
motorového vozidla a následne vylákal od A.. W. J. dňa 2. 9. 2014 na M. ulici číslo X v Bratislave ďalšiu
hotovosť vo výške 4.600 eur, ktorá mala slúžiť na poplatky spojené s kúpou a prevozom motorového
vozidla na územie Slovenskej republiky, pričom ani vtedy nevykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu

motorového vozidla a pod zámienkou zakúpenia a namontovania bezpečnostného zámku Zeder vylákal
od poškodenej ďalšie finančné prostriedky v sume 500 eur, ktoré aj dňa 4. 9. 2014 zaslala na účet
priateľky obžalovaného Y. K., číslo S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak zo strany Z. Z. nedošlo k
odovzdaniu predmetného motorového vozidla a ani k vráteniu finančných prostriedkov, čím poškodenej
A.. W.Ó. J., nar. XX. XX. XXXX, spôsobil škodu v celkovej výške 15.100 eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

úmyselný prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 16 /

šestnásť/ mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej A.. W. J.J., E.. XX. XX.
XXXX, bytom I., M. Q.. Č.. X, vo výške 15.100 €.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 30. 6. 2016 obžalobu na Z. Z. pre vyššie uvedený trestný
čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa 1. 7.

2016 vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný Z. Z.Ž. uznaný za vinného zo spáchania
žalovaného skutku, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky a s povinnosťou nahradiť škodu
poškodenej A.. W. J. vo výške 15.100 eur , pričom proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote
obžalovaný Z. Z. prostredníctvom svojej obhajkyne odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne

nariadené hlavné pojednávanie.

II.
V úvode hlavného pojednávania obžalovaný Z. Z. zotrval na vyššie uvedenom odpore, prokurátorka
takisto zotrvala na podanej obžalobe, pričom nechcela pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a

treste, obžalobu predniesla zhodne s písomne podanou s tým, že obhajkyňa obžalovaného sa k
obžalobe vyjadrila v tom zmysle, že obžalovaný si je vedomý svojej povinnosti nahradiť škodu a mal
snahu „uzatvoriť dohodu o zmieri“, následne bola vyriešená otázka nároku na náhradu škody a sám
obžalovaný,pozákonnompoučenípodľa§34ods.1ods.2ods.3Tr.por.a§257ods.2-8Tr.por.,urobil
vyhlásenie o svojej nevine, na ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v

rámci ktorého bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného, ktorý pred súdom využil svoje právo
a nevypovedal, boli vyslúchnutí poškodená A.. W. J. a svedok U.. O. S., bol oboznámený relevantný
listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav:

Obžalovaný Z. Z. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v lete roku 2014 ho

kontaktoval jeho známy U.. O. S., ktorému dávnejšie
predal vozidlo zn. BMW 520d a tento mu povedal, že má jednu známu, ktorá má záujem o kúpu vozidla
VW Golf r. v. 2014, 2.0 Tdi, predvádzacie vozidlo s málo najazdenými kilometrami a táto sa chce s ním
stretnúť, k čomu aj došlo - s poškodenou A.. W. J. sa stretol v jej byte a dohodli sa, že jej dovezie vozidlo
s uvedenými parametrami za sumu 18.800 € približne do dvoch mesiacov, podpísali spolu zmluvu o

prevzatí peňazí a pani J. mu odovzdala 15.100 € vo viacerých častiach. Po tomto išiel obžalovaný do
Rakúska, do mesta St. Polten, kde našiel vyhovujúce vozidlo, za ktoré zaplatil zálohu 500 € a asi za
týždeň sa vrátil a zaplatil plnú cenu 16.700 € bez DPH, a to svojmu známemu Z. na jeho účet - jedná sa
o osobu, ktorá mu auto “dohodila” - auto zobral na firmu svojho kamaráta, keďže chcel “ušetriť výšku
DPH”. Auto dal doviezť na odťahovke a začal riešiť evidenčné čísla na auto, avšak zistil, že cena bude

vyššia, o čom informoval poškodenú a táto mu uviedla, že potom auto nechce a chce naspäť peniaze,
na čo jej obžalovaný povedal, že auto musí predať a potom jej vráti jej peniaze - malo sa tak stať do
mesiaca, čo sa nepodarilo. Auto preto dal svojmuu kamarátovi K., ktorý robil v tom čase v W. v Nitre ako
technik - tento sa snažil vozidlo tak, ako aj obžalovaný predať /vrátane autobazárov/, avšak bezvýsledne,
preto obžalovaný dal toto auto jednému svojmu známemu K. vo Viedni v Rakúsku, ktorý ho mal predate,

čo mohlo byť niekedy v lete roku 2015. Asi tri mesiace bolo auto u K. a potom obžalovaný zistil, že
menovaný predmetné auto predal a obžalovanému uviedol, že peniaze mu dá, až keď predá ďalšie autá
s tým, že obžalovaný súčasne uviedol, že poškodenej do 20. 5. 2016 zaplatí sumu, ktorú mu odovzdala,
čo sa však nestalo, a to ani napriek tomu, že po podaní odporu proti trestnému rozkazu súd poskytol
obžalovanému na základe jeho prísľubov dostatok času, aby svoj dlh uhradil, a to i napriek tomu, že pri

danej právnej kvalifikácii účinná ľútosť neprichádza do úvahy, avšak aspoň by bol uspokojený oprávnený
nárok poškodenej.

Poškodená A.. W. J. uviedla, že v lete roku 2014 sa rozhodla, že si kúpi nejaké auto, pričom o tomto
povedala svojmu kolegovi U.. O. S., ktorý jej vtedy povedal, že má kamaráta, ktorý predtým pracoval

v autosalóne v Rakúsku a vedel by zabezpečiť nejaké predvádzacie vozidlo za lepšiu cenu, následnesa stretla s obžalovaným, keďže tento S. povedal, že by mal pre ňu konkrétne auto - S. poslal e-mail
s presným popisom vozidla, na ktorom základe sa dňa 22. 7. 2014 poškodená s obžalovaným stretli pri
OD G. v Bratislave, kde sa dohodli, že poškodená chce to ponúkané auto a s obžalovaným išli do bytu

na M. ulici v Bratislave, kde mu odovzdala zálohu vo výške 10.000 €, pričom sa dohodli, že obžalovaný
do jedného mesiaca jej auto dodá a vtedy mu poškodená zaplatí zvyšok kúpnej ceny s tým, že keď táto
lehota uplynula, pýtala sa obžalovaného na vozidlo a on jej povedal, že ho dodá maximálne do jedného
týždňa, čo sa nestalo, následne mu telefonovala a písala každý deň, o pomoc požiadala aj U.. S., cez
ktorého sa dozvedela, že bude potrebné zaplatiť ešte 4.600 € na zaplatenie DPH v Rakúsku, pričom túto

čiastku obžalovanému odovzdala dňa 2. 9. 2014. Pri následných urgenciách jej obžalovaný tvrdil, že
auto už má doma, potom, že ho má doma jeho brat a takisto jej uviedol, že vozidlo sa nachádza v servise
s tým, že od nej vylákal aj ďalší obnos - 500 € na zabezpečovacie zariadenie, ktorú sumu poslala na
účet priateľky obžalovaného, ktorý sa od tej doby začal vyhovárať na rôzne nepredvídateľné okolnosti,
avšak vozidlo nezabezpečil, nedodal a ani nevrátil poskytnutý finančný obnos, a to napriek tomu, že
poškodená ho písomne vyzvala na vrátenie peňazí, keď ešte predtým U.. S. požiadal obžalovaného, aby

mu e-mailom poslal technicky preukaz alebo nejaký dôkaz, že auto má, čo obžalovaný sľúbil, ale ani to
nespravil, preto sa poškodená napokon rozhodla podať trestné oznámenie a od tej doby komunikovala
už len s obžalovaného advokátkou, ktorá uznáva vinu svojho klien-
ta a opakovane jej sľubuje, že Z.. Z. peniaze vráti, avšak ani jeden termín, ktorý prisľúbila nebol dodržaný
a peniaze poškodená doposiaľ nedostala, pričom sa vyjadrila aj k tvrdeniam obžalovaného - auto jej

údajne neodovzdal, lebo čakal, že mu poskytne údaje o firme, avšak poškodená od začiatku tvrdila, že
auto berie ako fyzická osoba a takisto nie je pravdou, že by auto odmietla kvôli vyššej cene - takýto
rozhovor medzi nimi neprebehol.

Svedok U.. O. S. vypovedal, že obžalovaný mu v minulosti doviezol jedno vozidlo, pričom tento dovoz

trval cca mesiac a pol a peniaze mu dal vopred, preto keď mu niekedy v mesiaci júl 2014 kolegyňa W.
J. spomenula, že by si chcela kúpiť nejaké auto, povedal jej, že mal dobré skúsenosti s Z. Z. a následne
menovanému napísal a on mu poslal e-mail s fotogafiami vozidla Volkswagen Golf 7, rok výroby 2014,
malo sa jednať o predvádzacie vozidlo z Rakúska v cene okolo 19.000 €, pričom poškodená s touto
cenou súhlasila, preto sa všetci traja stretli pri OD Hornbach v Bratislave, pričom obžalovaný vtedy

poškodenej sľúbil, že auto jej dodá do troch týždňov. Pri ďalšom stretnutí svedok prítomný nebol, avšak
vie, že poškodená vtedy obžalovanému dala 10.000 € ako zálohu, následne dňa 2. 9. 2014 svedkovi
obžalovaný zavolal, že potrebuje ďalších 4.600 € na zaplatenie DPH, ktorú čiastku poškodená takisto
vyplatila. Svedok následne obžalovanému často volal, že kedy už poškodenej dodá auto, avšak on mal
stále nejakú výhovorku a že ešte pár dní potrebuje. Dňa 23. 10. 2014 obžalovaný svedkovi poslal jednu

fotografiu, že je to auto pre poškodenú, na tomto aute bolo EČV: Y.-XXXBS a svedok videl aj to, že
je odfotografované pred fitnesscentrom v Zlatých Moravciach. Potom mu obžalovaný povedal, že musí
odviezť svojho brata na letisko do Schwechatu a vtedy sa zastaví pre nich v Bratislave a poškodená
môže dať auto prepísať - z tohto stretnutia nakoniec nič nebolo, lebo obžalovaný ich len “naťahoval
celý deň” a nakoniec niekedy poobede napísal, že je už v Nitre a on prepis vozidla vybaví. Svedok

na popud poškodenej obžalovanému zavolal a vtedy mu tento povedal, že auto mu ukáže, prišiel pre
svedka s nejakým kamarátom a odišli do Levíc na nejakú adresu, obžalovaný zazvonil pri nejakom
dome, ale nikto nevyšiel, potom sa obžalovaný tváril, že niekomu volá, ale vraj nikto telefón nezdvihol,
odtiaľ išli do servisu, kde mal tento človek pracovať s tým, aby im otvoril dom a aby sa mohli pozrieť na
auto, tohto známeho obžalovaný na uvedenom pracovisku nenašiel a dal svedkovi telefónne číslo, na

ktoré sa však nedalo zavolať. Následne ešte svedok opakovane obžalovaného urgoval, avšak tento sa
ustavične vyhováral, napr., že je v Košiciach, vo Zvolene, prípadne v zahraničí s tým, že do dnešného
dňa poškodenej auto nezabezpečil a peniaze jej takisto nevrátil.

Z pohľadu listinného materiálu súd poukazuje na trestné oznámenie A.. J., ktorého obsah korešponduje

s výpveďami poškodenej, na zmluvu o prevzatí peňazí, podľa ktorej obžalovaný od poškodenej prevzal
finančnú čiastku 14.600 €, na potvrdenie o zrealizovaní transakcie VÚB banky, podľa ktorého poškodená
doplatila obžalovanému ešte aj ďalšiu čiastku - 500 €, na výzvu k vráteniu peňazí do 22. 12. 2014,
adresovanú obžalovanému, na EKV vozidla VW Golf, EČV: Y.-XXXBS, ktorého držiteľom je od 16. 5.
2014 A.. Z. K. - jedná sa o vozidlo, ktorého fotografiu poslal obžalovaný U.. S. ako doklad, že vozidlo

pre poškodenú je zabezpečené.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkýchokolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné
upozorniť aj na nasledovné faktory:

- obžalovaný Z.. Z. poprel spáchanie trestného činu s tým, že chce vrátiť poškodenej od nej prevzaté
finančné prostriedky,

- oproti výpovedi obžalovaného však stoja nemenné a navzájom korešpondujúce výpovede tak

poškodenej, ako i svedka U.. S., z ktorých je zrejmé, že obžalovaný si bol vedomý svojej povinnosti,
ktorú však neslnil, dokonca neustále sa rôznym spôsobom vyhováral, pričom v klamaní poškodenej i
menovaného svedka pokračoval aj po tom, ako bol vyzvaný na vrátenie peňazí,

- popri tom, obžalovaný je usvedčovaný aj vyššie uvedeným listinným materiálom, ktorý vo svojom
súhrne podporuje výpovede poškodenej a svedka U.. S.,

- nemožno obísť ani fakt, že nepravdivými sa ukázali byť aj tvrdenia obžalovaného o pokusoch predať
vozidlo prostredníctvom spoločnosti W., S..X..F.., a to aj v autobazároch a poškodená takisto vyvrátila
obranu obžalovaného, že by auto odmietla kvôli vyššej cene - takýto rozhovor medzi nimi neprebehol.

III.
Vykonané dokazovanie, poukazujúc na listinný materiál, na usvedčujúce výpovede poškodenej A.. J.
a svedka U.. S., smeruje jednoznačne k záveru o preukázaní toho, že žalovaný skutok sa stal, tento
skutok nepochybne je trestným činom a že jeho páchateľom je práve obžalovaný Z. Z., ktorý svojim
vyššie popísaným úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty úmyselného prečinu

podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zák., a to tak, že v dňoch 22. 7. 2014, 2. 9. 2014 a 4. 9. 2014
vylákal od A.. W. J. finančnú hotovosť spolu vo výške 15.100 € pod zámienkou zabezpečenia osobného
motorového vozidla značky Volkswagen Golf 7, rok výroby 2014, šedej farby s tým, že v prípade, ak
motorové vozidlo nezabezpečí do dňa 15. 8. 2014, tak A.. W. J. tieto peňažné prostriedky vráti, avšak
obžalovaný svoj záväzok nesplnil, predmetné vozidlo nezabezpečil, nedošlo k jeho odovzdaniu a ani

k vráteniu finančných prostriedkov, čím poškodenej A.. W. J. bola spôsobená škoda v celkovej výške
15.100 €, pričom obrana obžalovaného bola vyššie uvedenými dôkazmi a s poukázaním na uvedené
faktory vyvrátená ako účelová, ako výraz snahy obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

IV.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom
postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol
na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zištnú motiváciu, zavinenie /vo forme
priameho úmyslu/, absenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom bolo takisto prihliadnuté

na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s
tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že na obžalovaného
postačí pôsobiť primeraným podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, a to s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a so súčasne uloženou
povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu vo výške 15.100 €, keďže nárok poškodenej bol uplatnený

riadne a včas, pričom súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade
viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej
prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a

treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností, pomerov obžalovaného,
možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.