Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010320
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010320.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného Ľ. A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na
základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv 535/18/4404 z 17.05.2019,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 12.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ.Š. A., Q.. XX.XX.XXXX T. Q. M., W. U.
U. Č.. XXX,

je v i n n ý, ž e

dňa 04.08.2018, v čase o 23.30 h, v areáli miestneho kaštieľa v obci Bardoňovo, okres Nové Zámky,
počas zábavy, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, fyzicky napadol poškodeného M. J., Q.F.
XX.XX.XXXX, U. F. R. Č. XX, takým spôsobom, že ho jedenkrát päsťou udrel do pravej strany tváre,
následkom čoho spadol na zem, ktorým konaním spôsobil poškodenému M. J. zranenie, a to: zlomeninu

tela sánky vpravo s posunom úlomkov, s extrakciou dvoch zubov 43. a 44. ( 3. a 4. zuba vpravo dole )
v mieste zlomeniny následkom úrazu, ktoré zranenie si u poškodeného M. J. vyžiadalo dobu liečby s
práceneschopnosťou v trvaní 6 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 6 (šesť)
mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu

poškodenému M. J., Q.. XX.XX.XXXX T. S., W. U. F. R. Č.. XX vo výške 1.527,- Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená Y. R. U., I.. XX. G. X G. XX, Z.: XXXXXXXX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 17.05.2018 pod sp.zn. 1Pv/535/18/4404

obžalobu na obvineného Ľ. A. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo žalovaného skutku a súd následne

vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: M. J., J. A., M. U., W. J., H. U., D. S., W.
Č., R. U., S. A., Q. Y., H. X.G., U.. U. H., U.. R. K., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka H.. Y. T.Č.,
znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný sa bránil tým, že poškodený počas zábavy na kaštieľskych dňoch, úmyselne narážal do

tancujúcich ľudí, najskôr do neho drgol, potom mu stúpil na nohu a vôbec sa mu neospravedlnil. Tvrdil
tiež, že poškodený sa ešte predtým pobil pred pódiom a sotil nejaké dievča. Obžalovaný s manželkou
ustupoval, prvýkrát poškodeného upozornil, keď ho drgol, ale poškodený tam stále krúžil ďalej, tancoval
s rukami zovretými v päsť nad hlavou. Druhý krát, keď ho poškodený sotil, ho upozornil, aby nepil,
keď nevie, poškodený sa ale otočil a chcel ho napadnúť, preto sa len bránil a udrel poškodeného.

Skutočnosť,žepoškodenýhochcenapadnúť,usúdilztoho,žekeďbolodnehonaasidvametre,vykročil
smerom k nemu a zdvihol ruku. Tvrdil, že poškodeného udrel svojou pravou rukou, keďže je pravák a
do ľavej časti tváre poškodeného. Vypovedal ďalej, že jeho manželka začala poškodenému poskytovať
prvú pomoc, prišla tam aj partia poškodeného, pričom M. U. ho chcel ešte napadnúť, ale odsotila ho
sestra obžalovaného. Boli tam potom prítomné aj ďalšie osoby a poškodeného ošetrili aj zdravotníci.

Obžalovaný na poškodenom videl, že mal zakrvavené ústa v oblasti pery, nevidel, že by mu vypadli
zuby. Podľa vyjadrenia obžalovaného poškodený bol pod vplyvom alkoholu, čo sa prejavovalo tak, že sa
tackal po parkete. Ním uvádzané tvrdenie, že poškodený úmyselne vrážal do ľudí, vyvodzoval z toho,
že keď ľudia spolu tancovali, išiel medzi nich a lakťami do nich vrážal. Na otázku, prečo v prípravnom
konaní neuvádzal fakt, že poškodený voči nemu vykročil a zahnal sa rukou, vysvetľoval, že policajt

nezapisoval všetko tak, ako on hovoril, bol tiež vtedy v strese a myslel si, že po takom dlhom čase z
toho nič nebude. Tvrdil tiež, že usporiadatelia zasahovali už predtým, keď tam bol konflikt, o ktorom už
hovoril, poškodeného ale nevykázali.

Poškodený M. J. v procesnom postavení svedka vypovedal na hlavnom pojednávaní, že na kaštieľskych

slávnostiach bol s H. U., W. J. G. M. U., v čase asi o 23.15 hod. si sadli do bufetu, vypil dve pivá a jedno
poldeci hruškovice a keď sa s H. U. vracali k tanečnému parketu, videli, že ich kamaráti už tancujú,
preto sa k nim pridali. Pripustil, že počas tanca mohol drgnúť manželku obžalovaného, nevylúčil túto
možnosť, avšak potom si pamätá iba toľko, že ho niekto potľapkal po pleci, otočil sa k nemu, videl
obžalovaného, pocítil úder a skolaboval. Poškodený sa nepamätal, kto mu potom pomáhal, videl asi

záchranárku a neskôr mu Terézia Mrázová hovorila, že mu pomáhali ona a manželka obžalovaného.
Keď sa prebral, necítil sa zle, preto nežiadal na ďalšie ošetrenie, v pondelok išiel do práce, bol dva
týždne preč, keďže pracuje ako vodič medzinárodnej dopravy, počas ktorej doby mu sánka napuchla
a sám si to ošetroval. Po návrate domov bol u zubára, pretože stratil mostík s tým, že buď ho zhltol
alebo mu vyletel niekde po údere, zubár ho poslal na RTG vyšetrenie, kde bolo zistené, že má zlomenú

sánku a následne podal trestné oznámenie. Poškodený uvádzal, že si nepamätá, či ho niekto počastanca upozorňoval, aby do neho nedrgal, tiež na to, že by medzi ním a obžalovaným bol pred úderom
nejaký slovný konflikt, pričom dôvodil, že na parkete bol 3 alebo 5 minút a poprel, že by obžalovaného
chcel nejakým spôsobom napadnúť, naopak, bol uvoľnený a keď sa otočil, tak ho obžalovaný udrel.

Poškodený poprel, že by pred týmto incidentom mal konflikt s nejakými iným osobami. Súvislosť medzi
jeho zranením a úderom obžalovaného usúdil z toho, že obžalovaný ho udrel na tú časť tváre, predtým
a ani potom nebol účastníkom žiadneho fyzického konfliktu s inou osobu. Vypovedal, že skutočnosť, že
mu chýba mostík na zuby, si uvedomil prvý krát, keď sa zobudil ráno na druhý deň a nepamätal sa, či
tento mal vtedy, keď sa prebral po údere a až pokým prišiel domov. Poškodený si nevedel spomenúť, či

pred konfliktom s obžalovaným jeho alebo niekoho z partie upozorňovali usporiadatelia.

Svedkyňa J. A. (manželka obžalovaného) vypovedala, že počas tanca s obžalovaným zaregistrovala
poškodeného a jeho partiu a všimla si, že poškodený sa začal obšmietať okolo netere ich známych,
strhla sa tam mela, lietali tam ruky, poškodený a jeho partia sa začali biť so skupinou okolo toho
dievčaťa, ktorú poškodený sotil pod pódium. Táto situácia sa nejako ukľudnila, ale o 5 alebo 10 minút

začali problémy, pretože poškodený bol opitý, tancoval tak, ako by mu patril celý parket, obžalovanému
stúpil na nohu, o nejaký čas do nich vrazil tak, že obžalovaný na ňu skoro spadol, ale poškodený sa
ani neospravedlnil. Posunuli sa preto ďalej, napriek tomu poškodený do nich znovu sotil, obžalovaný
poškodeného upozornil, tento reagoval v tom zmysle, že „Čo, čo“ a napriahol sa, načo ho obžalovaný
udrel do oblasti brady. Poškodený spadol na zem a svedkyňa mu začala poskytovať prvú pomoc. Partia

okolo poškodeného tam prišla, išli ako supy do obžalovaného, jedného z nich odsotila jej švagriná.
Poškodenému vypláchla ústnu dutinu, pretože mal tržnú ranu na jazyku a na pere, iné zranenia si na
poškodenom nevšimla. Poškodený bol v bezvedomí, jej švagor ho fackal, poškodený sa potom prebral,
prišli zdravotníci, starosta aj usporiadateľ. Zdravotníci odporučili poškodenému odvoz do nemocnice,
on to ale odmietol a odišiel aj so svojimi priateľmi. Svedkyňa na otázku odpovedala, že pred úderom

obžalovaného nedošlo vyslovene k tomu, že by poškodený dvihol ruku s tým, že ide obžalovaného
udrieť, ale dvíhal ruky a bol v takom nastavení, že z mimiky poškodeného vyvodila, že už obžalovaného
udrie alebo sotí, ako to bolo v prípade jeho predchádzajúceho konfliktu s inou skupinou ľudí. Pri ošetrení
poškodeného nezaregistrovala, že by v ústach alebo na zemi boli nejaké zuby, pokiaľ by boli vypadnuté
v ústach, určite by si to všimla. Tiež vypovedala, že obžalovaný poškodeného udrel pravou rukou do

ľavej časti tváre poškodeného a tržné rany mal poškodený v strednej časti jazyka a na ľavej dolnej pere.

Svedok M. U. vo svojej výpovedi uviedol, že sa bol s poškodeným zabávať v Bardoňove, s W. J. išiel
tancovať a za 15 minút sa k nim pridal poškodený s H. U.. Pri tanci zaregistroval, že poškodený leží
na zemi, na zemi bola aj krv, podišiel k nemu a zistil, že poškodený bol udretý, pýtal sa preto, z akého

dôvodu a od manželky obžalovaného dostal odpoveď, že keď niekto nevie piť, nech nepije a obžalovaný
sa ho spýtal, či chce dostať aj on. Poškodený bol v bezvedomí asi 5 minút, potom prišli záchranári a
následne zo zábavy odišli. Svedok tvrdil, že nevidel, že by poškodený na parkete do niekoho sácal
alebo mu stúpal na nohy, tiež nezaregistroval žiadny iný konflikt medzi poškodeným a inými tancujúcimi,
samotný incident medzi obžalovaným a poškodeným nevidel. Svedok ďalej uvádzal, že ani on sám nebol

účastníkom žiadneho konfliktu na parkate a žiadny konflikt na parkete ani nevnímal.

Svedkyňa W. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodeným a priateľmi išla na zábavu do
Bardoňova, pričom bola vodičkou motorového vozidla. Po ich príchode poškodený s jej priateľom H. U.
išli po nápoje do kaštieľa a ona so M. U. išla tancovať. Medzitým sa poškodený s jej priateľom vrátili a

pridali sa do tanca. Tancovali spolu v kruhu a po chvíli sa s priateľom odpojila a tancovali zvlášť, zrazu sa
otočila a videla poškodeného ležať na zemi s tým, že z úst mu tečie krv. Svedkyňa uvádzala, že nevidela,
čo sa stalo, poškodenému hneď pomáhala, dala mu aj ruku do úst, kde cítila holé spodné ďasná s tým,
že tam nemal zuby. Pri poškodenom bolo ale viacej ľudí, dlho poškodeného nevedeli prebrať, keď prišli
záchranári, poškodený bol už pri vedomí, poškodený s nimi nechcel ísť a preto všetci odišli domov.

Poškodenýjejnadruhýdeňtelefonoval,žejecelýopuchnutýaženemázuby.Podľavyjadreniasvedkyne
sa kamaráti rozčuľovali, z akého dôvodu bol poškodený napadnutý, pretože nezaregistrovali žiadnu
potýčku, svedkyňa pred tým nezaregistrovala na zábave žiadny konflikt poškodeného, obžalovaného si
ani nepamätala, poškodený sa podľa nej na parkete správal normálne. Na poškodenom videla hrču na
hlave vzadu, z úst mu bublala krv, tržné rany nevidela, keďže tam aj bolo slabé svetlo.

Svedok H. U. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že nevidel, ako bol poškodený
napadnutý, zaregistroval iba to, že poškodený ležal omdletý na zemi. V blízkosti poškodeného vtedy
videl obžalovaného, ktorý tam vykrikoval, prečo pijú, keď nevedia piť. Poškodenému tiekla z úst krv akeď skúšal, či nemá zapadnutý jazyk, cítil, že nemá zuby. Keď sa poškodený prebral, išli domov. Podľa
vyjadrenia svedka počas tanca nezaregistroval žiadny incident poškodeného, poškodený ani nikto z ich
skupiny nemal na parkete žiadny konflikt. Asi po týždni po incidente sa stretol s poškodeným, ktorý

mu hovoril, že to má celé zahnisané, poškodený mal ľavú stranu tváre napuchnutú a až následne sa
dozvedel, že má zlomenú sánku.
Súd prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania, kedy sa rozdielne nevedel vyjadriť, či
poškodený mal zuby po jeho napadnutí. Svedok uvedený rozpor vysvetľoval tak, že si nepamätá, ako
bola vtedy formulovaná otázka, resp. si spomenul, že policajt sa pýtal, či poškodený mal protézu aj

na horných aj na dolných zunoch a zotrval na tom, že poškodenému aj on poskytoval prvú pomoc a
kontroloval mu jazyk.

Svedok R. U. (priateľ sestry obžalovaného) vo svojej výpovedi uviedol, že so svojou priateľkou a
obžalovaným s manželkou tancovali na parkete, pričom poškodený mal už vtedy konflikt s partiou zo
susednej dediny, presunul sa ďalej pod pódium, kde sotil do jednej slečny a potom sa presunul k nim,

bol opitý, stratil balans, drgol do obžalovaného, ktorý ho napomenul, ale poškodený znovu do neho
drgol a preto ho obžalovaný znovu napomenul a ešte tretíkrát drgol do manželky obžalovaného lakťom.
Svedok vypovedal, že na to sa poškodený akoby načiahol a obžalovaný ho v sebaobrane udrel, načo
poškodený spadol na zem a svedok s manželkou obžalovaného mu poskytovali prvú pomoc. Podľa
vyjadrenia svedka od konfliktu poškodeného s inou partiou až do konfliktu s obžalovaným prešlo asi 15

minút, pričom podľa neho bol dôvodom pohybových prejavov poškodeného požitý alkohol. Tvrdil, že ním
opísané správanie poškodeného voči obžalovanému videl, pretože bol presne oproti nim vo vzdialenosti
5 metrov, pričom v priestore medzi nimi nebol nikto, keď tancoval, Svedok uvádzal, že poškodenému
podal prvú pomoc, pretože bol asi minútu v bezvedomí, vyplachovali mu ústa vodou, prišli záchranári,
ktorí poškodenému odporučili šitie tržnej rany na jazyku, čo však poškodený odmietol. Obžalovaný podľa

svedka túto situáciu komentoval tak, že načo ľudia pijú, keď sa nevedia udržať na nohách. Podľa svedka
partia okolo poškodeného nevyrývala. Uvádzal ďalej, že úder obžalovaného smeroval na ľavú stranu
tváre poškodeného. Opisoval, že poškodený v čase, keď sa obžalovaný k nemu otáčal, naťahoval pravú
ruku a keď to obžalovaný videl, poškodeného udrel, pričom svedok tento pohyb znázornil rukou len
mierne pokrčenou v lakti a ako smerujúcu zozadu spoza chrbta poškodeného do výšky ramien. Svedok

tvrdil, že poškodený mal horné aj dolné zuby.

Svedkyňa S. A. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na zábave registrovala
muža, ktorý mal konflikt s jedným dievčaťom a tento potom sácal do obžalovaného. Tancovali a ako sa
otočila pri tanci, videla uvedeného muža ležať na zemi. Objala obžalovaného a jej priateľ (R. U.) spolu

s manželkou obžalovaného začali poškodenému poskytovať prvú pomoc. Zaregistrovala, ako sa jeden
ďalší muž na nich rúti a preto ho odsotila. Záchranári chceli poškodeného doviezť na ošetrenia, ale on
s tým nesúhlasil. Svedkyňa vysvetľovala, že uvedené skutočnosti videla počas svojho tanca, nevedela
povedať, či sotenie obžalovaného poškodeným bolo úmyselné a samotný okamih, ktorý predchádzal
pádu poškodeného na zem, nevidela.

Q. Y. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je kolegom
jej strýka, tento bol na zábave s manželkou, sestrou a jej priateľom. Tvrdila, že s poškodeným mala
na zábave tiež incident, pretože sa pri tanci okolo nej motal, chytal ju a nakoniec ju sotil, až letela pod
pódium. Túto situáciu však nijako neriešila a pripisovala to tomu, že poškodený bol opitý. Následne si

všimla, že poškodený sa motal okolo obžalovaného a jeho manželky, túto sotil, tak obžalovanému praskli
nervy, pretože keď poškodený sotil manželku obžalovaného, poškodený zdvihol na obžalovaného ruku
a obžalovaný ho udrel naspäť. Poškodený spadol na zem, manželka obžalovaného mu poskytovala prvú
pomoc, poškodený nechcel ísť na ošetrenie a počula, ako hovorí svojim priateľom, že ešte idú na jeden.
Tvrdila, že poškodený mal ruku zovretú v päsť a túto zdvihol smerom k obžalovanému, ktorý ho udrel

na ľavú stranu tváre. Poškodený spadol na zem, bol v bezvedomí maximálne 3 minúty a krvácal z úst,
ktoré mu stále vyplachovala manželka obžalovaného.

SvedokH.X.(priateľsvedkyneQ.Y.)vypovedal,žepoškodenýnazábavedokaždéhostrkal,obžalovaný
ho viackrát upozorňoval, pretože sotil do jeho manželky a tiež sotil jeho priateľku tak, že spadla. Svedok

uvádzal, že až neskôr sa dozvedel, že obžalovaný dal poškodenému facku, konkrétny incident medzi
nimi však nevidel, tiež nevedel, v akom zdravotnom stave bol po tomto incidente poškodený, potom ho
však videl v bare s kamarátmi, kde popíjal. Tvrdil, že poškodený vyrýval cielene a aj z baru ho predtým
poslali preč.Súd prečítal tú časť výpovede svedka z prípravného konania, kde rozdielne vypovedal, že videl, ako
obžalovaný udrel poškodeného do jeho ľavého líca, načo poškodený spadol na zem.
Svedok zistený rozpor vysvetlil tak, že počas svojej výpovede na polícii si udalosti lepšie pamätal a

vypovedal vtedy pravdu.

Svedok W. Č. (starosta obce Bardoňovo) vypovedal, že počas zábavy zaregistroval človeka, ležiaceho
na zemi, ktorý krvácal. Oslovil preto zdravotnú službu, zdravotníci po príchode zistili, že poškodeného
je potrebné zaviesť na pohotovosť, čo on odmietol. Následne poškodeného na slávnostiach nevidel.

Svedok tvrdil, že samotný incident nevidel a tiež to, že počas slávností nebolo potrebné ani predtým
riešiť žiadny konflikt medzi účastníkmi slávností.

Obdobne aj svedok D. S. (poslanec obecného zastupiteľstva a vypomáhajúci s organizáciou obecných
slávností) vypovedal, že samotný incident nevidel, videl iba poškodeného ležať na zemi a okolo neho
veľaľudí,pričommanželkaobžalovanéhohooblievalavodouahovorila,žetentobolchvíľuvbezvedomí.

Poškodenému pomohli vstať a tento tvrdil, že mu nič nie je. Svedok na ňom videl len natrhnutú peru a
mal nejakú ranu na špičke jazyka, o tom, že by poškodenému vypadali zuby, nevedel a keby tak tomu
bolo, videli by ich tam. Svedok rovnako nemal vedomosť o žiadnom inom incidente na parkete.

Svedok U.. U. H. (zástupca starostu obce) vo svojej výpovedi uviedol, že počas zábavy zaregistroval

poškodeného, ktorý opitý narážal do ľudí, hlavne do žien, narazil aj do manželky obžalovaného, ktorý
ho viackrát upozornil a následne počul len ranu, plesknutie ako facku, avšak konkrétny úder nevidel,
pretože bol otočený chrbtom. Následne videl poškodeného ležať na zemi, okolo neho sa vytvoril hlúčik
ľudí, prvý k nemu pristúpil D.Š. S. a prišli aj záchranári a následne poškodeného kamaráti zobrali preč.
Správanie poškodeného by nenazval výtržnosťou, ale keďže bol taký opitý, tackal sa tam a narážal

do ľudí. Vysvetľoval, že videl, ako obžalovaný poškodeného upozorňuje tak, že mu prstom ukazoval,
aby si dával pozor, poškodený pokrčil plecami, išiel preč a potom sa znovu vrátil, čo sa zopakovalo
niekoľkokrát, ako sa vrátil a vrážal do ľudí.

Svedok U.. R. K. vypovedal, že je konateľom spoločnosti J. Y..N..K.., ktorá je poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti a v uvedený deň po dohode s obcou poskytovala služby pre prípad potreby zabezpečenia
prvej pomoci účastníkom kaštieľskych slávností. Podľa svedka v čase pred 02.00. hod. boli oslovení
starostom obce, že nejaký muž krváca, našli ho kľačiaceho s tým, že mal tržnú ranu na konci jazyka,
z ktorej krvácal. Ranu mu vypláchli a odporučili šitie, avšak tento odmietol ísť na ošetrenie ako aj
privolanie RZP. S poškodeným bola ťažká komunikácia, pretože javil známky požitia alkoholu. Svedok

však samotný incident nevidel a aj ľudia okolo neho sa rozdielne vyjadrovali k tomu, čo sa stalo.
Iné poranenia v ústnej dutine poškodeného nezaregistrovali, pretože bol problém s tým, aby si vôbec
vyplácholústaaabysamudostalidoústnejdutiny,pričomporanenýjazykveľmikrvácaaajkeďmuústnu
dutinu vyplachovali, krv sa v nej stále nachádzala. Na tvári poškodeného vtedy hematómy ani opuchy
neboli prítomné, poškodený sa na nič nesťažoval, informáciu o tom, že bol poškodený v bezvedomí,

nemal, v opačnom prípade by trvali na privolaní RZP alebo by konali v súčinnosti s políciou, ak by
ošetrenie odmietal. Svedok uvádzal tiež to, že poškodený nemal kompletný chrup, na spodnej čeľusti
mu chýbali zuby, ale čerstvé poranenia ďasien si nevšimli s tým, že naviac bola ústna dutina zakrvácaná
v dôsledku poranenia jazyka a poškodený odmietal spolupracovať. Uviedol, že poškodeného ošetrovali
spoločne s kolegyňou U.. G. R..

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo J.. R.
E., ktorý zotrval na ním podanom písomnom znaleckom posudku, v ktorého záveroch skonštatoval, že
poškodený dňa 04.08.2018 utrpel zlomeninu tela sánky vpravo s posunom úlomkov s extrakciou dvoch
zubov 43 a 44. (3. a 4. zuba vpravo dole) v mieste zlomeniny následkom úrazu, pričom toto zranenie

poškodeného bolo spôsobené násilím, pôsobiacim v smere spredu a mierne doprava, a to tupé, resp.
tupooblénásiliesveľkouintenzitouaprudkosťou,čomalozanásledokvznikzlomeninytelasánkyvpravo
s posunom kostných úlomkov v lokalite dvoch zubov. Charakter ako aj lokalizácia zranenia nasvedčujú
pre jeho vznik pôsobením aktívneho mechanického násilia, mohlo tomu tak byť pri fyzickom napadnutí
poškodeného inou osobu, napr. pri silnom a prudkom údere päsťou ruky do tváre poškodeného v oblasti

sánky vpravo, pričom úder päsťou na sánku smeroval spredu a mierne doprava v polohe stojacej
poškodeného, v postavení tvárou v tvár poškodeného voči útočníkovi. Podľa záverov znalca zranenie
poškodeného mohlo vzniknúť tak, ako vypovedal poškodený. Znalec z medicínskeho hľadiska zranenie
vyhodnotil ako úraz stredne ťažký, avšak nespĺňajúci kritériá vážnej poruchy zdravia. Poškodený bolpráceneschopný od 18.09.2018 do 08.10.2018, t.j 20 dní. Zranenie, ktoré poškodený utrpel a ktoré sa
hojilo bez komplikácii, si priemerne vyžaduje dĺžku doby liečenia v trvaní do 6 týždňov, počas ktorej doby
bolpoškodenýiobmedzenývobvyklomspôsobeživota.Podľaznalcapriútokunapoškodenéhonedošlo

k ohrozeniu životne dôležitých orgánov. Znalec bodovo ohodnotil zranenia poškodeného na 80 bodov.
Znalec sa tiež vyjadril, že poškodený nebol na lekárskom ošetrení bezprostredne po vzniku zranenia, ale
aždňa11.09.2018,pričomvmiestelomufragmentovnaznačenýväzivovýkaluspoukazovalnato,žeišlo
o zlomeninu staršieho dáta, rádovo aspoň 4 týždne. Súčasťou znaleckého posudku je aj RTG snímok
zranenia poškodeného z 11.09.2018 s vyznačením miesta zlomeniny znalcom a z ktorej je zistiteľné, že

zlomenina sánky je lokalizovaná vpredu, iba mierne vpravo dolnej sánky poškodeného.
Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku a doplnil, že
zranenieuvedenéhocharakterubývaspojenésveľmisilnoubolesťou,avšakidevždyoindividuálnypocit
poškodeného a aj pocit bolestivosti je u každého jedinca subjektívny. Poškodený podľa znalca bolesť
a opuch, ktorý si aj fotograficky zadokumentoval, pripisoval vypadnutiu zubného mostíka a zlomenina
bola u neho zistená až pri stomatologickom vyšetrení dňa 11.09.2018 a bol preto odoslaný na odborné

vyšetrenie, kedy dňa 18.09.2018 bola u poškodeného vykonaná exktrakcia zubov. K úplnému zhojeniu
zranenia u poškodeného došlo až po 42 dňoch, avšak samotný proces liečby u neho trval kratšiu
dobu a aj štandardne si takéto zranenie vyžaduje dobu liečby 5-6 týždňov. K záveru, že k zraneniu
poškodeného mohlo dôjsť dňa 04.08.2018, znalec dospel na základe, RTG snímku z 18.09.2018, kde
sa už konštatovalo vytvorenie väzivového kalusu. Znalec vysvetlil, že poškodený mohol utrpieť aj tržnú

ranu jazyka, pričom lokalizácia zranenia však nie je smerodajná pre ustálenie smeru pôsobiaceho
násilia, nakoľko jazyk je mimoriadne pohyblivá časť tela. Podľa znalca k zlomenine sánky môže dôjsť
aj pasívne, napr. narazením brady na nejaký predmet, avšak v takom prípade dochádza k zlomenine
sánky v oblasti úponov. Lokalizácia zranenia poškodeného naznačuje, že mohlo byť spôsobené úderom
ľavej ruky útočníka na pravú časť tváre poškodeného, avšak hlava je veľmi pohyblivý orgán a rovnako

je dôležitá aj konkrétna poloha poškodeného a útočníka v momente úderu a nie je preto vylúčené, aby
úder bol vedený pravou rukou útočníka. Znalec tiež vysvetlil, že pokiaľ určil, že zlomenina sánky bola
stará aspoň 4 týždne, toto určenie je len orientačné, nakoľko nie sú k dispozícii medicínske metódy, ktoré
by mohli určiť presný čas vzniku zlomeniny, ak nejde o zlomeninu čerstvú. Podľa znalca by k extrakcii
zubov u poškodeného najpravdepodobnejšie došlo aj vtedy, ak by bol ošetrený hneď po úraze.

Zo zápisnice o trestnom oznámení súd zistil, že poškodený trestné oznámenie podal dňa 24.09.2018,
pričom aj vtedy uvádzal spôsob jeho napadnutia obžalovaným zhodne, ako i vypovedal na hlavnom
pojednávaní. Aj v trestnom oznámení poškodený vysvetľoval, z akého dôvodu podal oznámenie až
s takým časovým odstupom, keď tvrdil, že po incidente s obžalovaným ráno zistil, že mu chýba

zubný mostík a sánka mu začala napúchať, ale lekára nevyhľadal, pretože musel nastúpiť do práce
a bol odcestovaný dva týždne, počas ktorej doby mu sánka začala hnisať a až následne počas
stomatologického vyšetrenia bolo zistené, že má sánku zlomenú.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekárske správy z ošetrení poškodeného a ostatné listiny.

Vykonaním vyššie opísaných dôkazov a po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných
súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré umožňujú pozorovať jednotlivé
vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru, že obžaloba bola
na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného skutku, pretože fyzicky napadol

poškodeného M. J.X. tak, že ho rukou zovretou v päsť udrel do pravej strany tváre a spôsobil mu
zranenia, ktoré boli konštatované lekárskymi správami a následne aj znaleckým posudkom, majúce
charakter ublíženia na zdraví.

Obžalovaný v konečnom dôsledku úder päsťou do tváre poškodeného ani nepopieral, bránil sa však

tým, že konal v reakcii na predchádzajúce správanie opitého poškodeného, ktorý úmyselne vrážal
do ľudí, nereagoval na jeho predchádzajúce upozornenia a na posledné upozornenie obžalovaného
mal reagovať tak, že ho chcel udrieť a tak sa obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia iba bránil.
Súčasne poukazoval na to, že poškodeného udrel pravou rukou do ľavej časti jeho tváre. Túto obranu
obžalovaného mal súd vyvrátenú ostatnými, vo veci vykonanými dôkazmi a súčasne pre súd vyznela

nevierohodne z viacerých dôvodov.

Z tohto hľadiska súd ako vierohodnú a presvedčivú vyhodnotil výpoveď poškodeného, ktorý od začiatku
trestného stíhania nemenne opisoval priebeh incidentu s obžalovaným do momentu, kedy v dôsledkujeho úderu upadol do bezvedomia. Poškodený dokonca nevylučoval to, že by pri tanci mohol drgnúť
do obžalovaného, resp. jeho manželky, avšak v trestnom oznámení, ako aj na hlavnom pojednávaní
zhodne vypovedal, že pri tanci ho niekto potľapkal po pleci a keď sa otočil, uvidel obžalovaného, ktorý

ho udrel rukou zovretou v päsť do oblasti sánky, načo upadol do bezvedomia. Poškodený ani podľa
vlastného vyjadrenia tomuto konfliktu nepripisoval osobitnú vážnosť a hoci na druhý deň zistil, že mu
chýba zubný mostík a opuchla mu sánka, pre nutnosť vykonávať pracovnú činnosť nevyhľadal lekárske
ošetrenie, ale urobil tak s odstupom dvoch týždňov, keďže mu zranenie hnisalo a vtedy bolo zistené,
že má sánku zlomenú. Poškodeným opísaný mechanizmus vzniku zranenia aj v nadväznosti na ním

uvedenú lokalizáciu úderu obžalovaného pritom zodpovedá aj záverom znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva a to nielen z hľadiska, že znalec pripustil spôsobenie zranenia poškodeného aj úderom
pravou rukou útočníka v nadväznosti na konkrétnu polohu oboch v momente úderu a veľkú pohyblivosť
hlavy (keď aj poškodený uvádzal, že úder obžalovaného dostal v podstate bezprostredne potom, ako
sa na potľapkanie obžalovaného otočil a bol uvoľnený), ale aj v nadväznosti na konkrétne miesto vzniku
zlomeniny dolnej sánky poškodeného, ktoré je lokalizované v oblasti brady, t.j. iba mierne vpravo v

oblasti 3. a 4 zuba vpravo. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď manželky obžalovaného,
ktorá bola k miestu incidentu najbližšie a ktorá tiež uviedla, že obžalovaný poškodeného udrel do
oblasti brady, čo v konečnom dôsledku je miestom, na ktorom bolo zranenie poškodeného lokalizované a
potvrdené aj odbornými medicínskymi metódami. Preto súd dospel k záveru, že zranenie poškodeného,
opísané v znaleckom posudku a lekárskych správach, je v príčinnej súvislosti s útokom obžalovaného

na poškodeného zo dňa 04.08.2018. Na tento záber nemá vplyv skutočnosť, že zranenie poškodeného
bolo medicínsky verifikované až s časovými odstupom niekoľkých týždňov, a to prvýkrát dňa 11.09.2018.
Poškodený totiž pre súd presvedčivo a súčasne i logicky vysvetlil, prečo lekárske ošetrenie nevyhľadal
bezprostredne po incidente, ale konal tak až neskôr a hoci mu zranenie hnisalo, tento fakt dával
do súvislosti so stratou zubného mostíka. Poškodený pritom vylúčil možnosť vzniku zranenia iným

spôsobom, keďže žiadny iný úraz od incidentu s obžalovaným neutrpel a tiež nebol účastníkom iného
konfliktu. Aj týmto vyjadreniam poškodeného zodpovedajú závery podaného znaleckého posudku z
odboru zdravotníctva, keď znalec skonštatoval, že v prípade zlomeniny sánky poškodeného išlo o
zlomeninu staršieho dáta práve vzhľadom na prítomnosť už väzivového kalusu, ktorý sa vytvára až v
procese hojenia zlomeniny a v nadväznosti na RTG snímok z 18.09.2018 orientačne určil, že zlomenina

poškodeného bola stará rádovo aspoň štyri týždne, čo v konečnom dôsledku zodpovedá objektívne
zistenému času incidentu medzi obžalovaným a poškodeným.

Pokiaľ obžalovaný a svedkovia z okruhu jeho príbuzných a známych, ktorí bezprostredne po údere
obžalovaného poškodenému poskytovali prvú pomoc, uvádzali, že nepostrehli stratu dolných zubov

u poškodeného, resp. tento fakt vylučovali, uvedené výpovede nekorešpondujú nielen s výpoveďami
svedkov z okruhu známych a priateľov poškodeného, ale sú dokonca v rozpore s výpoveďou svedka U..
K. - zdravotníka, ktorý poškodenému poskytoval odborné ošetrenie ako člen záchrannej služby. Tento
svedok sa jednoznačne vyjadril, že poškodenému chýbali zuby na dolnej čeľusti a pokiaľ nezaregistroval
čerstvé poranenie ďasna u poškodeného, bolo tomu tak jednak pre silné krvácanie poškodeného v

oblasti ústnej dutiny v dôsledku tržnej rany na jazyku (čo je opäť v rozpore s vyjadrením väčšiny svedkov,
vypovedajúcich v prospech obžalovaného, že krvácanie poškodeného nebolo osobitne silné) a tiež aj
pre nespoluprácu poškodeného pri ošetrení v dôsledku ním požitého alkoholu. V prípade svedka U..
K.Š. ide pritom osobu odborne vzdelanú a vykonávajúcu profesiu v oblasti zdravotníctva a súčasne, na
rozdiel od väčšiny ostatných vypočutých svedkov, i osobou nezainteresovanou vzhľadom na absenciu

jeho akéhokoľvek bližšieho pomeru či už k obžalovanému alebo poškodenému.

V neposlednom rade súd nevzhliadol u poškodeného žiadny motív obžalovaného krivo usvedčovať zo
spôsobenia mu uvedených následkov na jeho zdraví. Poškodený a obžalovaný sa navzájom nepoznajú
a poškodený sám fyzickému útoku obžalovaného na jeho osobu nepripisoval osobitný význam, nemal

záujem tento riešiť prostredníctvom polície bezprostredne po incidente napriek zisteniu, že mu chýba
zubný mostík a trestné oznámenie podal až po potvrdení zlomeniny sánky.

Charakter zranení poškodeného mal súd preukázanú lekárskymi správami z ošetrenia poškodeného
a tiež znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, pričom z toho vyplynulo, že predmetné zranenia

vzhľadom na u poškodeného trvajúcej dĺžke liečenia, doby jeho obmedzenia v obvyklom spôsobe života
a v nadväznosti aj na obvykle si pri takomto type poranení vyžadujúcu dobu liečby, spĺňajú kritériá
ublíženia na zdraví podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona.Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že úderom poškodeného reagoval na jeho hrozbu napadnutia potom,
ako ho predtým opakovane upozorňoval na nevhodné správanie sa na parkete, táto pre súd vôbec
nevyznela presvedčivo. Pokiaľ ide o správanie sa poškodeného, útoku obžalovaného predchádzajúce,

a to počas tanca na tanečnom parkete, z výpovedí takmer všetkých svedkov vypočutých na hlavnom
pojednávaní, s výnimkou tých z okruhu priateľov poškodeného, vyplývalo, že poškodený počas tanca
skutočne prichádzal do fyzických stretov s ostatnými ľuďmi na tanečnom parkete, pričom poškodený
tento fakt v zásade ani nepoprel, skôr ho pripustil. Väčšina svedkov však uvedené správanie sa
poškodeného pripisovala jeho stavu ovplyvnenom alkoholom, kedy strácal balans, alebo sa nevedeli

vyjadriť, či drganie poškodeného do tancujúcich bolo úmyselné alebo iba ako následok vplyvu alkoholu
na jeho motorické funkcie. Ani zástupca obce (ako usporiadateľa kaštieľskych slávností) - U. H., ktorý
toto správanie sa poškodeného vnímal, nepovažoval za potrebné v tejto veci zasahovať či už privolaním
polície alebo vykázaním poškodeného zo zábavy. Výpoveď obžalovaného a niektorých ďalších svedkov,
predovšetkým však manželky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ohľadne tohto správania sa
poškodeného súd vyhodnotil ako preexponované, a to aj v porovnaní s ich opisom tohto správania sa

poškodeného v prípravnom konaní a ako zjavne motivované snahou ospravedlniť reakciu obžalovaného
na toto správanie.

Obdobne tomu bolo aj v prípade obžalovaným tvrdeného hroziaceho mu útoku zo strany poškodeného
potom, ako ho na uvedené nevhodné správanie viackrát upozornil. Obžalovaný až na hlavnom

pojednávaní začal tvrdiť, že poškodený vo vzdialenosti 2 metre od neho proti nemu vystúpil a zdvihol
ruku. Hoci príbuzní a známi obžalovaného uvádzali rovnako, že poškodený sa na obžalovaného
zahnal (hoci tancovali alebo sa nachádzali v rôznych vzdialenostiach od obžalovaného na parkete a
boli v pohybe), túto situáciu neopisovali rovnako, ale ani z tohto ich opisu nie je možné vyvodiť, že
obžalovanému skutočne bezprostredne hrozilo nebezpečenstvo z ním tvrdeného pripravovaného útoku

poškodeného na neho. Táto obrana obžalovaného vyznela nevierohodne aj preto, že obžalovaný
na jednej strane tvrdil, že poškodeného upozorňoval na jeho správanie a tento reagoval pohybom
k nemu a rukou zovretou v päsť, vzdialený od neho 2 metre, na druhej strane sa poškodený podľa
neho na uvedené upozornenie otočil a chcel ho napadnúť. Z tohto vyjadrenia obžalovaného vyplýva,
že poškodený nebol v čase jeho upozornenia voči nemu otočený tvárou, ale musel sa k nemu otočiť,

čo zodpovedá výpovedi poškodeného, ktorý dokonca tvrdil i to, obžalovaný ho potľapkal po chrbte.
Ani z výpovedí vypočutých svedkov nevyplýva, že by medzi obžalovaným a poškodeným prebiehala
nejaká osobitá verbálna komunikácia, skôr naopak, udalosti predchádzajúce úderu obžalovaného
opisovali ako moment. Preto pre súd vyznela vierohodne tá verzia priebehu udalostí, bezprostredne
predchádzajúcaúderupoškodenéhoobžalovaným,ktorýposkytolpoškodenýasúčasnejehovyjadreniu,

žepoupozorneníobžalovanéhosaotočil,boluvoľnený,keďhoobžalovanýhneďzasiaholúderompravej
ruky do tváre, zodpovedá aj lokalizácia predmetnej zlomeniny sánky v oblasti brady poškodeného iba
mierne vpravo. Z uvedených dôvodov súd nemal preukázané žiadne také konanie poškodeného voči
obžalovanému, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako hroziaci alebo dokonca trvajúci útok voči nemu.
Naopak,súdjetohonázoru,žeobžalovanýnasprávaniesapoškodenéhonatanečnomparkete,hoctoto

rozhodne nemožno považovať za vhodné a v súlade so spoločenskými pravidlami, reagoval adekvátne
iba do momentu, keď poškodeného na také jeho správanie upozornil. Pokiaľ však poškodený na tieto
jeho upozornenia nereagoval, obžalovaný mal možnosť zveriť riešenie tejto situácie kompetentným
orgánom alebo upozorniť usporiadateľov a žiadať od nich zabezpečenie nápravy. Obžalovaný však
namiesto toho stratil kontrolu a poškodeného fyzicky atakoval, a to nie púhym odsotením alebo miernym

odstrčením z jeho bezprostrednej blízkosti, ale (ako vyplýva zo znaleckého posudku) úderom o veľkej
intenzityaprudkosti,smerujúcimdooblastitváre aktorýmmuspôsobilzlomeniutelasánkyajsposunom
kostným úlomkov a s následnou nutnosťou extrakcie dvoch zubov v mieste zlomeniny. Z uvedeného
dôvodu súd uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Na tento záver súdu postačovalo na hlavnom pojednávaní vykonané, vyššie opísané dokazovanie.
Obhajoba na poslednom hlavnom pojednávaní navrhla ako svedka vypočuť aj G. R., ktorá spoločne
s U.. K. poškodeného ošetrovala. Súd predmetné navrhované doplnenie dokazovania odmietol jednak
preto, že obhajoba tento návrh podala v rozpore s poučením, daným jej v písomnej výzve podľa § 240

odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku napriek tomu, že skutočnosť, že svedok U.. K. v rozhodnom čase
poškodeného ošetroval spoločne s G. R., vyplývala už z jeho výpovede v prípravnom konaní (kedy sa
tento svedok k celému procesu ošetrovania poškodeného vyjadroval ako k tímovej práci) a tiež preto,
že súd uvedený dôkaz ani nepotreboval pre svoje rozhodnutie za potrebné vykonať, keďže z výpovedesvedka U.. K. vyplynulo jednoznačne, že zdravotnú službu na kaštieľskych slávnostiach vykonávali s
uvedenou osobu spoločne, ako je vyššie uvedené, išlo o tímovú prácu, pričom svedok U.. K. sa k
okolnostiam poskytovania úkonov zdravotnej starostlivosti poškodenému vyjadroval skutočne podrobne

a presvedčivo, a to aj vo vzťahu k ním uvádzanému faktu, že u poškodeného postrehol absenciu zubov
na dolnej čeľusti.

Súd súčasne dospel k záveru, že obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
tak z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, ktorými je záujem
na ochrane života a zdravia ľudí a tiež záujem na ochrane riadneho občianskeho spolunažívania
tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej

súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činu na jednej
strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky predmetných prečinov naplnil
obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek
2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu
(intenzitou obžalovaným voči telesnej integrite poškodeného použitého násilia) a jeho následky (vo sfére

poškodeniazdraviapoškodeného),okolnosťami,zaktorýchbolčinspáchaný(fyzickýútokobžalovaného
ako neprimeraná a súčasne neodôvodnená reakcia na správanie sa poškodeného na zábave), mieru
zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že z miesta bydliska sú o ňom uvádzané

výlučne pozitívne poznatky k jeho osobe a správaniu s tým, že je pracovitý, požíva dobrú povesť, na
verejnosti sa správa slušne a je priateľskej a kľudnej povahy. Obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný
a v evidencii priestupkov má evidovaný iba jeden priestupok na úseku cestnej dopravy z roku 2014.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.

§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním
činu riadny život) a tiež aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac
trestných činov). Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zásad uvedených v ust. § 41 odsek 1

Trestného zákona, pričom najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je prečin podľa §
364 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 3 roky, pričom pri
trestnom čine podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona je dolná hranica trestnej sadzby 6 mesiacov trestu
odňatia slobody. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u
obžalovaného zistenej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti a pri ich rovnováhe uložil obžalovanému

trestodňatiaslobodynasamejdolnejhranicitrestnejsadzbyvovýmere6mesiacov.Súdsúčasne,zistiac
podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne
očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon
trestu odňatia slobody ich okolností), výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú

dobu 18 mesiacov. Súd je toho názoru, že u obžalovaného splní účel trestu trest uvedeného druhu
a výmery a tento súčasne reflektuje doterajšiu absolútnu bezúhonnosť obžalovaného, ktorý sa dosiaľ
nedostal do vážnejšieho rozporu so zákonom a viedol riadny život, pričom exces v doterajšom správaní
sa obžalovaného v podobe spáchania trestnej činnosti v prejedávanej veci z jeho strany zjavne možno
pričítať nezvládnutiu jeho správania v nadväznosti na správanie sa poškodeného, zjavne ovplyvnené

požitým alkoholom, na tanečnej zábave, riešenie ktorého správania poškodeného rozhodne nebolo
v kompetencii obžalovaného a v ktorej situácii obžalovaný reagoval neadekvátne jej okolnostiam a
spôsobom, napĺňajúcim znaky trestného činu.

Súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody v prospech poškodeného M. J. v súlade s ním riadne a včas

uplatneným nárokom na náhradu škody za bolesť vo výške 1.527,- Eur , a to za bodové ohodnotenie
spôsobených mu zranení podľa znaleckého posudku (80 bodov x 19,08 Eur).Poškodená právnická osoba Y. R. U. v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
158,80 Eur, a to v súvislosti s poškodenému M. J. vyplatenými nemocenskými dávkami za obdobie
jeho práceneschopnosti od 18.09.2018 do 08.10.2018. Vzhľadom však na skutočnosť, že poškodený

bol v uvedenom období síce práceneschopný v dôsledku úrazu, spôsobeného mu obžalovaným v
prejednávanejveci,avšakjehopráceneschopnosťtrvalaod18.09.2019zdôvodužepoškodenývyhľadal
lekárske ošetrenie až dňa 11.09.2018, súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie o tomto nároku na
náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktorého rozsah by prekročil potreby
trestného konania a predĺžilo by ho a preto poškodenú Y. R. U. podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku

dokázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).