Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118357729
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118357729.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom

Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom,
so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, v konaní o zaplatenie 108,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 108 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 6.4.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 108 eur spolu s 5
% ročným úrokom z omeškania od 6.4.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na
vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na

zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u
žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle

§ 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Keďže žalovaný
aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku, priloženú v
prílohe, podávame tento návrh.

3. V upomínacom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 7Up/848/2018 dňa
07.11.2018 platobný rozkaz.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor z dôvodu, že uplatnený nárok neuznáva a v celom
rozsahu ho považuje za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a
uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Tiež zdôraznil, že návrh je neúplný a poukázal
na to, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Tiežz dôkazov nevyplýva takýto nárok, najmä nie je zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého
náhradného motorového vozidla. Údaj je len ručne dopísaný na Faktúre č. 170568 zo dňa 11.12.2017, čo
považuje za nedôveryhodné. Tiež poukazoval na to, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v

obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú
činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, hoci o ich nadobúdaní vie z iných súdnych
konaní, čo je možné považovať za neoprávnené podnikanie.

5. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla uviedol, že údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva
ani z Občianskeho zákonníka. Tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože poškodený mal voči
Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu, čo preukazuje predložená Faktúra, v zmysle ktorej
subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie Žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poškodený

predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky.
Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený Žalobcovi
neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami,

uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k
postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani
nazákladevzájomnéhozápočturealizovanéhovŽalobcompredloženejzmluveopostúpenípohľadávky.
Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že

prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú
následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže

predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. S poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť
postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému

ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.

6. Súčasne však poukázal na Oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bolo Žalobcovi zo strany
Žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 540,- EUR.

7. Žalobca k podanému odporu zdôraznil, že na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené
v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Svoj nárok na náhradu škody uplatňuje v zmysle
zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla
je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo

potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné
metodické usmernenie členov SKP č.17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uviedol, že
dňa 23.10.2017 došlo v Žiline ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Jánovi Čerňanskému, na
vozidle Suzuki SX4, ev. č. ZA 716 ED. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
Ford Galaxy, ev. č. ZA 160 GI, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený

nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla
KIA Ceed, ev. č. BL 306 KZ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 530 zo dňa 27.11.2017. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170568 zo dňa 11.12.2017, s dátumom splatnosti
25.12.2017 na sumu 648,- € s DPH. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli
žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a

tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Náhrada škody má
podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k
tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom
náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľaktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného
automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý
nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca

povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. (R7/1992) Pokiaľ ide o príčinnú
súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením
pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014) Zdôraznil, že v rozsudku Krajského

súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v
tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi
formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená
poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami
podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012).

Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V
opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia
jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom
pre poškodeného. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov
prenajatého vozidla, toto považoval za neopodstatnené a účelové, nakoľko tento údaj vyplýva z iného

dokumentu, a síce z predloženej faktúry č. 170568. Pokiaľ však ide o námietku uvedenia počtu
najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným zdôraznil, že vozidlo je zapožičiavané na dni,
nezávisleodpočtunajazdenýchkilometrov.Vkaždomprípadepredložilspomínanúfaktúrudoplnenúajo
počet najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o nepredloženie všeobecných obchodných podmienok žalobcu
spolu so žalobným návrhom, uvádzame, že tieto sú riadne zverejnené na webovom sídle spoločnosti a

poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Nakoľko však v predmetnom konaní nie je sporná
samotná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle zmluvy o nájme, čo žalovaný sám potvrdil oznámením o
poistnom plnení zo dňa 21.03.2018, námietku žalovaného považuje za irelevantnú. Akékoľvek tvrdenia
žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524
OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za neopodstatnené a účelové. Takéto

postúpeniepohľadávkypodľaustálenejrozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovSRneodporujezákonu.
Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú.
(rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, Krajský súd v Prešove
sp. zn. 3Cob/2/2018). Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a SÚČASNE aj
k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje

absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného Oznámenia o poistnom
plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť
sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho
účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej
pohľadávky nepoukázal by ani krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Predmetom zmluvy o postúpení

nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi.
Nedôvodnépovažujeajtvrdenie,žeprejavvôleúčastníkovsmerovalnajprvkcedovaniupohľadávkyaaž
následne k započítaniu vzájomných pohľadávok. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky
poškodenývrámcijednéhodokumentuuhradilpredmetnúfaktúruzanájomasúčasnepostúpilžalobcovi
za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považoval
za absurdnú, pretože ani v obdobných prípadoch nemožno považovať za neoprávnené podnikanie
žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom, pohľadávky nekupuje ale realizuje len štandardné
postúpenie pohľadávky.

8. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

9. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný ani jeho právny
zástupca, pričom žalobca navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, nakoľko
ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného nepovažoval za ospravedlnenie neprítomnosti včas a

vážnymi okolnosťami. Pri posudzovaní tohto postupu súd dospel k záveru, že ospravedlnenie bolo
dostatočné a nie sú splnené dôvody pre rozhodnutie podľa § 274 CSP. Hoci neprítomnosť bola
ospravedlnená z dôvodu plnenia neodkladných povinností, nakoľko sa žalovaný v konaní vyjadril, bol
činný, netrval na nariadení pojednávania a nenavrhol iné dôkazy, ktoré by bolo nevyhnutné vykonaťv jeho prítomnosti a súhlasil s prejednaním veci a vyhlásenia rozsudku v jeho neprítomnosti. V tomto
rozsahu súd poukazuje na skutočnosť, že je právom strany, aby sa zúčastnila pojednávania a pokiaľ
nemá na pojednávaní niečo vykonať, ale výslovne netrvá na prejednaní veci (§ 177 ods. 2 CSP), súd

môževykonaťpojednávanieajvjehoneprítomnosti(§180CSP).Aksúdmôžerozhodnúťbeznariadenia
pojednávania, prípadne rozhodnúť aj o prejednaní veci bez účasti sporovej strany, nie je bez iných
dôvodov trvať na jej účasti. Napokon, ak by boli dôvody ospravedlnenia iného charakteru, zrejme by
viedli skôr k odročeniu pojednávania ako rozhodnutiu v neprítomnosti.

10. Žalobca uviedol, že sa pridržiava v žalobe uvedených skutočností a podaného vyjadrenia. Mám za
to, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná, čo sa týka námietky aktívnej legitimácie, v tomto prípade
poukazoval na rozsudok KS Bratislava sp. zn. 3Cob/220/2017 z 17.1.2018 ako aj vyslovený právny
názor na osobitnosti zmluvy o postúpení pohľadávky s vysporiadaním záväzkov medzi poškodeným
ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Vo vzťahu ku krátenie nároku žalobcu, poukázal na
rozsudok KS v Žiline 13Cob/75/2018 z 19.9.2018. Osobitne zdôraznil, že žalovaný je nielen povinný

poskytnúť tvrdenia, ale aj preukázať ním vyvodené závery, čo neurobil ani v tomto konaní. To, že žalobca
poskytuje prenájom vozidiel v rámci podnikateľskej činnosti, je akceptované jednak klientmi, ako aj
samotnými poisťovňami, teda v mieste a v čase. Zaťažovanie vyhľadávaním najvhodnejšej ponuky by
bol nad primeranú mieru zaťažovaný sám poškodený.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

12. V konaní nebolo sporné, že dňa 23.10.2017 došlo v Žiline ku škodovej udalosti, kedy motorové
vozidlo Ford Galaxy, C. poisteného v poisťovni žalovaného bola spôsobená škoda JN., na vozidle Suzuki
SX4,ev.č.Y..Škodováudalosťbolaspôsobenáprevádzkoupoistencažalovaného.Uvedenúskutočnosť

súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za nespornú.

13. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a MW. uzavreli dňa 27.11.2017 zmluvu o nájme č.
530, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo
KIA Ceed, ev. č. I. na dobu od 27.11.2017 počas nevyhnutnej opravy vozidla za cenu 36,- eur/deň.

Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170568 zo dňa 11.12.2017, s dátumom
splatnosti 25.12.2017 na sumu 648,- eur za nájom vozidla od 27.11.2017 do 11.12.2017, t.j. 15 dní
nájmu. Na faktúre bol dopísaný jazdný výkon počítadla s prevzatím 29036 a odovzdaním 29497.

14. Čestným prehlásením uviedol poškodený, že vozidlo mal zapožičané z dôvodu poškodenia jeho

vozidla za účelom dopravy do zamestnania a plnenia životných potrieb. Podľa faktúry A-Auto s.r.o. bola
oprava ukončená 11.12.2017 vystavením faktúry.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2017 postúpil poškodený ako postupca a nájomca
žalobcovi ako postupníkovi a prenajímateľovi pohľadávku vo výške 648,- eur z nároku voči žalovanému

podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 648,- eur. Zároveň v čl. 5
zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke
postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla, ktorú si bude žalobca
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie bolo postupcom listom bez uvedeného dňa
vyhotovenia oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu.

16. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla:(1)Poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnenépreukázanénárokynanáhradua)škodynazdravíanákladovpriusmrtení,b)škodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

19. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalovaného súd túto nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko v danom prípade bola daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 19 písm.

b/ CSP nakoľko popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V tomto konaní je uplatnený nárok
na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu ale podľa § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného.

23. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného
o cesii dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca
prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla. Poškodenie vozidla poškodeného bolo
zavinené poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme poškodený užíval vozidlo po dohodnutú

dobu a žalobcovi tým vznikol voči poškodenému nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol
aj vyúčtovaný faktúrou v zmysle zmluvy. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla na základe
synalagmatického úkonu, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá
likviduje po škodcu poistnú udalosť. Následne poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil
pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody spôsobenej poškodením vozidla,

ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné
vozidlo. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné rovnajúcej sa výške postúpenej istiny. Tým, že žalobca
nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Poškodený mal povinnosť úhrady nájomného
a žalobca odplaty za postúpenú pohľadávku. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli
sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného

- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné (započítaná bola odplata
za postúpenie voči nájomnému). V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon
pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne,
nakoľkoakbychcelžalobcaprebraťdlžnájomcuvočinemusamému,vykonalbyodpusteniedlhu.Veriteľ

nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad
ust. § 531 Obč. zák.. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.24. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla a ani takáto
skutočnosť nebola namietaná. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Súd
súhlasí preto s názorom žalobcu, že je irelevantný jazdný výkon počas doby nájmu (počet prejdených

km), nanajvýš môže deklarovať len využívanie vozidla počas nájmu (ak by nebol žiadny, nebol by nájom
účelný, resp. nevyhnutný). Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 15 dní.

25. Súd osobitne upozorňuje na skutočnosť, že nárok na náhradu škody nie je obmedzený šetrením
poisťovne a ukončením šetrenia (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pretože nie je vylúčené,

že škoda pretrváva aj naďalej ako iný následok škody spôsobenej poškodením vozidla, resp. je jej
následkom, ako napr. náklady na odhlásenie vozidla z evidencie, poplatok za likvidáciu vozidla, náklady
na obstaranie nového vozidla, jeho registráciu a pod.. S opravou či poškodením vozidla priamo súvisí
aj užívanie náhradného vozidla, nakoľko bez poškodenia motorového vozidla by toto bolo funkčné
a nevznikol by dôvod používať náhradné vozidlo. Práve poškodenie vozidla a nemožnosť užívania
vozidla, či už počas opravy alebo následkom, takého poškodenia, ktoré znemožňuje jeho používania

na prevádzku na komunikáciách, vyvoláva potrebu obstarania náhradného vozidla. V danom smere
súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak poškodený mal v držbe poškodené vozidlo a toto používal,
z uvedeného je potrebné prezumovať aj to, že vozidlo potreboval pre uspokojovanie svojich potrieb
(mimo výstavných exponátov). Aj samotné obstaranie náhradného vozidla totiž vyjadruje potrebu vozidla
pre uspokojovanie potrieb poškodeného a je pritom irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon

povolania, podnikania, dopravu rodinných príslušníkov či prepravu za účelom realizácie vlastných záľub.
Poškodený má právo užívať vozidlo zodpovedajúce poškodenému vozidlo tak, ako by užíval vlastné
(poškodené) vozidlo.

26. V tomto rozsahu však súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že poškodením veci v rozsahu,

že nie je možné jej používanie na obvyklý účel, stratil poškodený možnosť ju užívať. V tomto prípade
stratil možnosť užívať osobný automobil, dopravný prostriedok, ktorý je úplne bežne používaný na
plnenie osobných potrieb, dopravu či už do zamestnania, realizáciu záujmov či iných osobných potrieb.
Možno konštatovať, že väčšina vlastníkov či držiteľov osobného vozidla si ho obstaráva práve za účelom
riešenia otázky prepravy, pretože motorové vozidlo je považované za komoditu (mimo veteránov a

špecifických či mimoriadne luxusných áut), ktorá plynutím času výrazne stráca hodnotu, teda nejedná
sa o predmet investície ako napr. nehnuteľnosti či uloženia finančných prostriedkov.

27. Pri poškodení osobného motorového vozidla nemožno žiadať po poškodenom, aby prestal riešiť
potrebu prepravy, pretože by to znemožnilo realizáciu jeho obvyklých potrieb a tým spôsobená

škoda by mohla rádovo presahovať priamo spôsobenú škodu (napr. neplatené voľno). Teda súd
považuje za logické, že poškodený musí riešiť situáciu buď vypožičaním alebo nájmom vozidla,
využívaním prostriedkov hromadnej dopravy, taxislužby a pod.. V danom rozsahu je poškodený povinný
škodu minimalizovať, teda jej predchádzať. Poškodený požadoval nájom vozidla a deklaroval jeho
nevyhnutnosť. Neúčelnosť využitia vozidla v konaní preukázaná nebola. Súd preto považoval nájom

vozidla za účelný.

28. Nakoľko v konaní nebolo sporné poškodenie vozidla poškodeného poistencom žalovaného, súd mal
preukázaný nárok na náhradu škody, žalovaný ako poisťovňa plnil nárok vo výške nákladov na opravu
a čiastočne aj náhradu za požičanie vozidla. Okrem priamej náhrady škody vo výške hodnoty vozidla

súd ustálil, že mu náleží aj náhrada škody vzniknutá tým, že musel vynaložiť prostriedky na obstaranie
náhradného vozidla od času vzniku škody po opravu vozidla.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého,
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené

preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ust. § 420 ods. 1 a § 427 Občianskeho
zákonníka, teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení. Podľa názoru súdu
niejedôvodnareštriktívnyvýkladust.§4ods.2písm.b/zák.č.381/2001Z.z.vtakomznení,žepoistený
má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci a nie napr. aj veci poškodené

pri škodovej udalosti, ktoré mal poškodený pri sebe, ktoré stratil možnosť opatrovať a obdobne aj na
náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že si musel po dobu opravy či do doby náhrady škody zapožičať
náhradné motorové vozidlo. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi sumu 540,- eur, súd priznal žalobcovi
nárok vo výške rozdielu medzi účtovanou sumou 648 eur a úhradou, teda sumu 108,- eur. Vo vzťahu kvýške škody a dennému nájmu súd nezistil, že by výška nájmu bola neprimeraná, presahovala by výšku
nájmu, za ktorý v mieste a čase požičiavajú obdobné vozidlá iné autopožičovne a pod.. Žalovaný takúto
skutočnosť v konaní účinne nepoprel a vo vzťahu k žalobcovi ju namietal len v oznámení o poistnom

oznámením priznanej sadzby bez uvedenia riadnych dôvodov či odkazu na dôvod určenia.

30. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar.
vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a/ zák.
č. 381/2001 Z.z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovel lehoty od ukončenia šetrenia, nakoľko došlo

k nedôvodnému kráteniu poistného plnenia.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému,
ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

34. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebez autorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).