Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118363591
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118363591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.
XXXX/XX, O., o zaplatenie 770,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č. k. 7Csp/50/2019-97 zo dňa 28. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému súd náhradu trov
konania nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi B. P. D. a žalovaným vznikol záväzkový
vzťah na základe zmluvy o úvere, obsahom ktorého bol záväzok B. P. D. poskytnúť žalovanému úver na
bežnom účte realizovaním prevodných príkazov alebo umožnením výberov hotovosti aj v prípade, ak
nebude existovať pohľadávka žalovaného z účtu do výšky 200,- eur. Išlo o voliteľné prečerpanie splatné
na požiadanie, pričom v súlade s obchodnými podmienkami balíkov služieb pre fyzické osoby k bežným
účtom v EUR, čl. 1.6 mal tieto žalovaný splácať riadne a včas, najneskôr ku dňu konečnej splatnosti. Súd

uvedený záväzkový vzťah posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, pričom
zároveňideospotrebiteľskýúvervzmyslezákonač.129/2010Z.z.(§1ods.2).Zmluvaoúverejetaktiež
zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko veriteľ pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
teda mal postavenie dodávateľa a žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy
nekonal, teda mal postavenie spotrebiteľa. Žalobca v konaní uplatňoval pohľadávku s príslušenstvom,
ktorú mal nadobudnúť ako postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení od B. P. D. ako
pôvodného veriteľa, t. j. banky. Z citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách

vyplýva,žebankamôžepostúpiťinémusubjektuibatúčasťpohľadávky,ktorázodpovedánesplácanému
dlhu.Dôvodovásprávaktomutoustanoveniu(pôvodneišloo§92ods.7)doslovauvádza,žesaupravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá
nie je bankou. V konaní nebolo preukázané (za predpokladu, že žalovaný využil voliteľné prečerpanie),
že by ho pôvodný veriteľ požiadal o splatenie voliteľného prečerpania, resp. že by nastal niektorý z
dôvodov pre konečnú splatnosť voliteľného prečerpania tak, ako boli vymedzené v zmluve o

bežnomúčte.Pretonebolomožnévčasepostúpeniapohľadávkyzúverovejzmluvypôvodnýmveriteľom
urobiť záver o tom, že celý úver s úrokmi sa stal splatným. Taktiež nebola splnená ďalšia podmienka
stanovená zákonom pre vznik oprávnenia banky postúpiť jej pohľadávku a to písomná výzva banky anepretržité omeškanie splnením dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zmluva o postúpení pohľadávok
uzavretámedziB.P.D.ažalobcomzodňa04.12.2017jetakvrozporesustanovením§92ods.8zákona
č. 483/2001 Z. z., a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov tak

žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom, a teda nemohol vstúpiť do
práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie žalovanej pohľadávky. S
poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní, t. j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva voči
žalovanému, a preto jeho žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však súd zo
spisu nezistil, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne nejaké trovy vznikli, ich
náhradu mu nepriznal.

3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP. Je toho
názoru, že toto ustanovenie je nutné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a
rovnako podľa názoru súdu sú aj preukázané, to znamená skutkové tvrdenia neboli sporné, súd mal

žalobe vyhovieť. Ak sú však skutkové tvrdenia sporné, resp. súd ich nemá za preukázané, nie sú tu
splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, t.
j. bez nariadenia pojednávania. Zo zákona vyplýva, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na
doplnenie dokazovania. V tomto prípade však treba rešpektovať ust. § 177 ods. 2 písm. a), kedy nie je
možné vo veci rozhodovať a žalobu prípadne čiastočne zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci

pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Poukazuje na
ust. § 171 ods. 1, § 181 ods. 2 CSP. Žalobca má za to, že takýto postup súdu je v priamom rozpore
aj s vyššie uvedenými ustanoveniami, keď je dokonca povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na doplnenie
nejasného alebo neúplného podania. Žalobca má za to, že v danom konaní súd nevyslovil svoj právny
názor, súd neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor

na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Na základe toho súd odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 16.12.2015 sp. zn. 17Co/1330/2014. V súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP je potrebné tvrdenia žalobcu,
ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. V súvislosti
s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie v konaní žalobca v prvom rade poukazuje na

skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky
spolu s podacím hárkom preukazujúci odoslanie tohto podania žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z
týchto oznámení vychádzať. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo 210/01, ako aj na rozhodnutia krajských súdov.

Žalobca má preto za to, že v prípade, ak by súd riadne nariadil pojednávanie tak, ako mu to zo zákona
v prípade sporných skutočností vyplýva, predložil by súdu bez pochýb ďalšie relevantné dôkazy na
podporu svojich tvrdení, a to najmä za účelom preukázania tej skutočnosti, že je v spore aktívne vecne
legitimovaný. Nakoľko však takýto postup súdu znemožnil žalobcovi uskutočňovať mu patriace práva na
spravodlivý proces a rozhodol bez nariadenia pojednávania, došlo takýmto konaním súdu k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ktoré vychádzalo z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie,
alebo aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré spĺňa kritériá pre odôvodňovaniesúdnych rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, s ktorými dôvodmi sa stotožňuje v zmysle ust. §
387 ods. 1, 2 CSP.

7. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

8. Odvolací súd nezistil porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. O porušenie práva na
spravodlivý súdny proces ide vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. To však neznamená, že právo na spravodlivé súdne konanie je možné spájať s právom na to,
aby bolo rozhodnuté s požiadavkami, resp. s právnymi názormi odvolateľa.

9. Civilný sporový poriadok umožňuje súdu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania, a to okrem
iného v prípade, keď sú splnené podmienky v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP.

10. V zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené podmienky citovaného ustanovenia, aby súd prvej

inštancie mohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Nemožno sa stotožniť s obranou žalobcu, že
došlo k zosporneniu skutkových tvrdení žalobcu. Zosporniť skutkové tvrdenia žalobcu by mohol iba
žalovaný, ten však ostal v konaní nečinný. Nemožno stotožňovať „zospornenie skutkových tvrdení“ a
„nedostatok skutkových tvrdení“. Práve nedostatok skutkových tvrdení bol v danom prípade dôvodom
zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

12. Žalobca ako pán sporu má v konaní v zásade dve procesné povinnosti, a to povinnosť tvrdenia,
t. j. povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti rozhodné pre uplatnený nárok a povinnosť dôkaznú, t. j. tieto
skutkové okolnosti preukázať. Ak si tieto zásadné povinnosti žalobca v konaní nesplní, znamená to pre
neho procesný neúspech v spore.

13. Nedostatočné uvedenie skutkových okolností rozhodných pre uplatnený nárok nemožno v každom
prípade považovať za vadu žaloby. Z hľadiska náležitostí a určitosti žaloby musí žalobca uviesť iba tzv.
základnéskutočnosti,ktoréindividualizujúuplatnenýnároktak,abyhosúdmoholprejednaťarozhodnúť.
Iba nedostatok takýchto náležitostí žaloby vedie súd k povinnosti odstraňovať vady žaloby (§ 129 CSP).

Ak chce byť však žalobca v konaní úspešný, musí uviesť tzv. rozhodné skutkové okolnosti, t. j. také,
ktoré po ich preukázaní vedú k záveru o dôvodnosti jeho nároku.

14. Aktívna vecná legitimácia je skutočnosť, ktorú súd musí skúmať z úradnej povinnosti bez ohľadu na
to, či došlo alebo nedošlo k zosporneniu skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Ak chce byť žalobca

s uplatneným nárokom úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti, ktoré zakladajú jeho aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, t. j. preukázať, že je nositeľom práva, ktorého priznania sa v konaní domáha.

15. Pokiaľ žaloba skutočnosti odôvodňujúce aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neobsahovala, nebolo
povinnosťou súdu vyzývať žalobcu na odstránenie tohto nedostatku. Žaloba totiž obsahovala náležitosti

žaloby vrátane uvedenia základných skutkových tvrdení tak, aby bolo možné individualizovať uplatnený
nárok a rozhodnúť o ňom. Správne súd prvej inštancie nedostatok tvrdení žalobcu o skutočnostiach
preukazujúcich jeho aktívnu vecnú legitimáciu vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena.

16. Keďže nedošlo k zosporneniu skutkových tvrdení, otázku posúdenia aktívnej vecnej legitimácie v

danom prípade možno považovať za otázku jednoduchého právneho posúdenia a zároveň hodnota
sporu neprevyšovala 2.000,- eur, boli teda splnené podmienky pre rozhodnutie veci bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP. Nemožno preto konštatovať porušenie práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces.

17. Rovnako nemožno konštatovať ani danosť ostatných dvoch uvedených odvolacích dôvodov.

18. V danom prípade na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nepostačovalo relevantné
oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré sa žalobca odvoláva.19. Ako to odvolací súd už vyššie uviedol, otázka vecnej legitimácie žalobcu je skutočnosťou, ktorú súd
posudzuje ex offo. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, bol tak v zmysle uvedeného

povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zo
spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca preukázal doručenie výzvy svojho právneho predchodcu
žalovanému. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na

žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho
nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku
voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca sa platne a účinne nestal veriteľom uplatňovanej
pohľadávky. Nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bol správny postup súdu
prvej inštancie, ktorý z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018, ktorého účastníkom bol žalobca a z uvedeného dôvodu mu
musí byť argumentácia uvedená v tomto rozhodnutí známa. Práve v tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky zaoberal otázkou výkladu ust. § 92 ods. 8 bankového zákona. Najvyšší súd v tomto
svojom rozhodnutí uviedol, že pre správne pochopenie významu a povahy takejto úpravy nepostačuje

vychádzať z jej zaradenia do konkrétnej časti zákona či dokonca do určitého zákona, ale nevyhnutným je
práve posúdenie, či posudzovaná úprava reguluje správanie subjektov verejného práva, alebo naopak
dopadá na súkromnoprávne konanie. Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v
prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci
bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy

veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť
nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho
vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov, a
to u postupcu, treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom -
neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu

zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným spôsobom. Druhou stranou
rovnakej obraznej mince je potom, že na nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom,
teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na
zakázané a teda i odporujúce zákonu. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno
či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa

názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj
pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§

39 OZ).

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn.
4Obo 210/01, ide o odlišnú vec a toto rozhodnutie nie je v danej veci aplikovateľné. Rovnako pokiaľ
odvolateľ poukazuje na iné rozhodnutia krajských a okresných súdov, tieto nie sú pre odvolací súd

záväzné.

22. Odvolací súd považuje preto rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, vrátane výroku
o náhrade trov konania, voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky. Odvolací súd preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému v zásade vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaný však ostal v konaní nečinný,
žiadne trovy odvolacieho konania mu preto nevznikli a odvolací súd preto úspešnému žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)