Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6917010442.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.
a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci odsúdeného Q. W. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 30. júna 2020, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/120/2017 zo dňa
28.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Q. W. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 2T/120/2017 zo dňa 28.01.2020 samosudca Okresného súdu Rimavská
Sobota podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený Q. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov z trestného rozkazu Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 2T/120/2017 zo dňa 25.09.2017 vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím

§ 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol odsúdený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí súdu zo dňa 28.01.2020
sťažnosť,ktorúpísomnezdôvodnilpodanímdoručenýmokresnémusúdudňa28.05.2020.Vodôvodnení
sťažnosti uviedol, že je E. pacientom, pre ktorého je obtiažne nájsť si zamestnanie a uhradiť zameškané

výživné. Navyše, v období od 17.07.2019 do 25.05.2020 bol práceneschopný a nevykonával ani uložený
trest povinnej práce. K svojím osobným pomerom uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s dcérou a
jej štyrmi deťmi. V súčasnosti má pri sebe aj X-ročného syna W., ktorého po dohode s pracovníčkami
ÚPSVaR Lučenec žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Na mal. W. by mal jeho nástup do výkonu
trestu nepriaznivý vplyv tým, že by zrejme musel ísť do ústavu. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd
vyhovel jeho sťažnosti a s prihliadnutím na výnimočné okolnosti prípadu rozhodol o predĺžení skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Q. W.
nebola dôvodne podaná.

Ako krajský súd zistil, Q. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
2T/120/2017 zo dňa 25.09.2017 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 434,46 eur podľa svojich možností a schopnostístrýkovi dieťaťa (poškodenému) T. G., nar. XX.XX.XXXX v H. X., trvale bytom M. XXX, okres H. X..
Uložením uvedeného trestu a povinnosti zaplatiť zameškané výživné súd sledoval, či odsúdený počas
pobytu na slobode spôsobom svojho života preukáže, že je schopný žiť riadnym životom. Uvedený

trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2017 a nasledujúci deň začala
plynúť skúšobná doba, ktorá uplynula 30.12.2018.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,

súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

Podľa § 50 ods. 5, ods. 6 Tr. zák., ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie
podľa odseku 4 <. bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti

odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

Hodnotiac vyššie uvedené zákonné podmienky na verejnom zasadnutí dňa 28.01.2020 ustálil súd
skutkovýstav,podľaktoréhoodsúdenývskúšobnejdobeneviedolriadnyživot,pretožesadopustilďalšej
trestnej činnosti a ani sčasti, podľa svojich možností a schopností, nesplnil súdom uloženú povinnosť

zaplatiť zameškané výživné.

Z pripojeného spisového materiálu zistil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil rovnorodej trestnej
činnosti, keď bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/73/2018 zo dňa
19.12.2018, právoplatným toho istého dňa, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. za skutok vymedzený obdobím od 30.12.2017 do 19.12.2018, počas
ktorého neprispieval výživným na svojho maloletého syna T. E. k rukám poškodeného T. G.. Navyše, dňa
13.06.2018, t.j. v súdom skúmanom období podmienečného odsúdenia, sa dopustil zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn.
22T/96/2018 zo dňa 11.10.2018, právoplatným toho istého dňa, uložený trest odňatia slobody v trvaní 3

rokov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na 3 roky a s uložením probačného dohľadu.

Okresný súd mal tiež za preukázané, že odsúdený súdom uloženú povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné nesplnil, a to napriek tomu, že táto mu bola uložená v minimálnej výške (30%
zo sumy životného minima, určeného osobitným zákonom) a zohľadňovala jeho majetkové pomery. V

jeho neprospech hodnotil súd aj skutočnosť, že riadne neplnil bežné výživné v nasledovnom období od
30.12.2017.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je aj krajský súd toho názoru, že odsúdený v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keď počas jej plynutia spáchal ďalšiu trestnú

činnosť, za ktorú aj bol právoplatne odsúdený. Namiesto toho, aby sa v určenej skúšobnej dobe správal
v súlade so spoločenskými normami, naďalej neprestal páchať protiprávne činy, čo viedlo k jeho ďalším
odsúdeniam. Krajský súd tiež poukazuje na to, že podmienečne odložený trest nebol u odsúdeného
dostatočným motivujúcim faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu si svojich povinností.
Zákonná povinnosť vyživovať maloleté dieťa bola odsúdenému uložená v minimálnej výške 27,13 eur

mesačne práve s prihliadnutím jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, keďže je poberateľom
invalidného dôchodku. Napriek pravidelnému príjmu, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neprestal udržiavať protiprávny stav a ani sčasti nesplnil súdom uloženú povinnosť uhradiť zameškané
výživné. Dôvody, ktoré v sťažnostnom konaní uvádza, nie sú významné vo vzťahu k jeho neschopnosti
zaplatiť zameškané výživné, keď na jednu stranu poukazuje na svoje nepriaznivé finančné pomery

a vážny zdravotný stav, a na strane druhej, za tých istých podmienok žiada zveriť do svojej osobnej
starostlivosti ďalšie maloleté dieťa. Okrem toho poukazovanú práceneschopnosť z dôvodu zdravotného
stavu vymedzil v období po uplynutí skúšobnej doby.

Vyššie ozrejmené skutočnosti sú dôkazom toho, že podmienečné odsúdenie u odsúdeného nesplnilo

svoj účel a odsúdený tak vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu
odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. Preto bolo potrebné stotožniť sa s právnym záverom
okresného súdu, že ide o hrubé porušenie pravidiel na strane odsúdeného, ktoré odôvodňuje vysloveniezáveru, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život a premena podmienečného trestu na nepodmienečný
trest je v jeho prípade opodstatnená.

S poukazom na takto zistený skutkový stav okresný súd správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil
vykonať podmienečne odložený trest v trvaní 8 mesiacov. Nepochybil, keď ho pre výkon tohto trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ sa odsúdený domáhal ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženia skúšobnej
doby,ktakémutokrokuvzmysle§50ods.4Tr.zák.možnopristúpiťlenvtedy,keďskúšobnádobaplynie.
V danom prípade však skúšobná doba uplynula dňom 30.12.2018. Nad rámec uvedeného, krajský
súd nevzhliadol výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré by prichádzal do úvahy tento postup súdu.
Výnimočnou okolnosťou rozhodne nie je situácia v rodine odsúdeného, pretože svoje životné postoje a

hodnoty si odsúdený mal uvedomiť už v čase, keď páchal trestnú činnosť.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť

odsúdeného Q. W. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.