Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200138
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200138.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: T. M., nar. XX. M. XXXX, bytom
S. č. XX/XXXX, XXX XX D. P., zast. JUDr. Juraj Ferenčík, advokát, so sídlom Krivá č. 23, 040 01 Košice,
proti žalovanému: SPZ, Poľovnícke združenie Kurinec, Močiar č. 483, 980 01 Rimavské Janovce, IČO:
35 665 696, v konaní o preskúmaní zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 14. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

P o s t u p u j e vec vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Rimavská Sobota.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou správnemu súdu dňa 14. decembra 2017 odoslaním na poštovú
prepravu domáhal určenia neplatnosti opatrenia Členskej schôdze Poľovníckeho združenia Kurinec zo
dňa 14. októbra 2017 v časti týkajúcej sa zamietnutia odvolania žalobcu a zároveň určenia neplatnosti
Rozhodnutia č. 1/2017 zo dňa 17. augusta 2017, ktorým Výbor Poľovníckeho združenia Kurinec vylúčil
žalobcu z radov členstva v Poľovníckom združení Kurinec.

2. Správny súd o danej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 24S/9/2018-87 zo dňa 21. júna 2018
tak, že zrušil žalobou napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 24, novembra 2017, ktoré bolo prijaté na
členskej schôdzi žalovaného dňa 14. októbra 2017, a aj rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia
Kurinec č. 1/2017 zo dňa 25. augusta 2017.

3. Uvedený rozsudok správneho súdu napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou zo dňa 10. septembra
2018, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o danej kasačnej sťažnosti žalovaného
rozsudkom č. k. 4Sžk/34/2019 tak, že rozsudok správneho súdu č. k. 24S/9/2018-87
zo dňa 21. júna 2018 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V predmetnom rozsudku
Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že rozhodnutia, resp. opatrenia členskej schôdze
poľovníckeho združenia nemožno považovať za vydané v oblasti verejnej správy, nakoľko vzťah

poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia je
vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom je potrebné konať a rozhodnúť v civilnom sporovom konaní.

4. Správny súd vzhľadom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je v
zmysle § 469 zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len SSP) viazaný, skúmal,
či v danom prípade možno žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podrobiť súdnemu prieskumu

správnym súdom podľa SSP alebo v danom prípade išlo o žalobu v spore medzi súkromnými osobami.

5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.6. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú d) súkromnoprávne spory a iné

súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

10. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším
správnym súdom viazaný.

11. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve na účely tohto zákona sa poľovníckou
organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá
a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej
republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,

b) má sídlo na území Slovenskej republiky,
c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

12. Podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) Na konanie v prvej
inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

14. Podľa § 15 ods. 1 CSP (1) všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má
právnická osoba adresu sídla.

15. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti opatrenia Členskej

schôdze Poľovníckeho združenia Kurinec zo dňa 14. októbra 2017 v časti týkajúcej sa zamietnutia
odvolania žalobcu a zároveň určenia neplatnosti Rozhodnutia č. 1/2017 zo dňa 17. augusta
2017, ktorým Výbor Poľovníckeho združenia Kurinec vylúčil žalobcu z radov členstva v Poľovníckom
združení Kurinec. Z toho vyplýva, že ide o akty, resp. rozhodnutia, keď súkromnoprávny subjekt rozhodol
na základe stanov poľovníckej spoločnosti v záujmovej oblasti svojich členov, teda v oblasti súkromnej

a nie v oblasti verejnej. Napadnuté rozhodnutia potom nie sú realizáciou verejnej moci a ani nespĺňajú
žiadny verejný záujem alebo cieľ. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o právach a povinnostiach
žalobcu, avšak nie rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme, ani rozhodnutím vydaným v oblasti
verejnej správy.16. Správny súd v súvislosti s chýbajúcim verejnoprávnym charakterom napadnutého rozhodnutia
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PL.ÚS/19/2014-43 zo dňa 16. marca 2016, ktorý konštatoval nasledovné: “Zákon o poľovníctve žiadne
prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami
určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani
verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako
právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič

nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva
nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič
na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejno právny
rozmer. V slovenskom právnom prostredí existuje množstvo občianskych združení a iných subjektov
tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na sféru priraditeľnú k verejnému
záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva, sféra starostlivosti a ochrany

o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.).
U žiadneho z týchto subjektov to však ipso facto nemá za následok jeho právnu kvalifikovateľnosť ako
subjektu záujmovej samosprávy podieľajúceho sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity
príslušného subjektu na spoločenské vzťahy zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje
pre záver o danosti verejno-mocenského postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne

musí pristúpiť aj explicitné zákonné zakotvenie pôsobnosti a právomoci, v súhrne teda kompetencie
ako nevyhnutnej podmienky verejno-mocenského postavenia. V právnom štáte je totiž iba zákonodarca
oprávnený takéto postavenie priznať“.

17. V predmetnej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, pričom orgány Poľovníckeho

združenia Kurinec rozhodovali na základe stanov poľovníckej organizácie v záujmovej oblasti svojich
členov. Rozhodoval v oblasti súkromnej nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia neboli realizáciou verejnej
moci a ani nesledovali žiadny verejný záujem alebo cieľ. Zákon č. 274/2009 Z. z. a ani iný zákon
poľovníckym organizáciám nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve
preto, že tieto predstavujú internú súkromnú právnu záležitosť poľovníckej organizácie. To je dôvod, pre

ktorý napadnuté rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle §
6 ods. 2 SSP. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy
a zákon (nie predpis nižšej právnej sily alebo ich interný akt - stanovy poľovníckeho združenia) by im v
tomto zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

18. Správny súd poukazuje na už konštantnú judikatúru kompetenčného senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, napr. Uznesenie č. k. 1KO/33/2017 zo dňa 10. októbra 2017, Uznesenie č. k.
1KO/54/2017 zo dňa 10. októbra 2017, Uznesenie č. k. 1KO/35/2018 zo dňa 8. novembra 2018,
pričom dospel k jednoznačnému záveru, že vo vzťahu poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach
týkajúcich sa uplatňovania práv členov združenia sa jedná o súkromnoprávny vzťah, ktorý nespadá

do oblasti verejnej správy, a preto pri prejednávaní vecí súvisiacich s prieskumom rozhodnutí orgánov
poľovníckych organizácií je potrebné postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

19.Podľa§7písm.d)SSPsprávnesúdynepreskúmavajúsúkromnoprávnesporyainésúkromnoprávne
veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom sporovom konaní. Správny súd preto na základe

vyššieuvedenéhovecpostúpilnarozhodnutievecneamiestnepríslušnémuOkresnémusúduRimavská
Sobota.

20. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).