Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/127/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811213438
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811213438.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: G.

T., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. I. XX/X, M., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Vinarčíkom so
sídlom Stavebná 1, Banská Bystrica proti odporcovi: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP,
a.s. so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005 622 o náhradu nemajetkovej ujmy
18.000,- eur takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu faxom dňa 9.8.2011, doplneným písomne podaním
doručeným súdu dňa 10.8.2011 prostredníctvom svojho advokáta proti odporcovi domáhala zaplatenia

18.000,- eur a náhrady trov konania, pričom tvrdila, že jej manžel zomrel pri pracovnom úraze u odporcu,
čo sa prejavilo negatívne v jej osobnom a rodinnom živote.

Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 11.10.2011, v ktorom žiadal návrh
zamietnuť, pričom skutkové tvrdenia navrhovateľky žiadnym spôsobom nespochybnil. Okrem toho tvrdil
skutočnosti týkajúce sa odškodnenia navrhovateľky v súvislosti so smrťou jej manžela.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: rozhodnutím Obvodného banského úradu s výpisom
z odborného posudku (čl. 61 - 64), uznesením o vznesení obvinenia (čl. 35 - 37), rodnými listami (čl.
30), sobášnym listom (čl. 28), úmrtným listom (čl. 28), znaleckým posudkom (čl. 66-71) a výsluchom

navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci
konania, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Manžel navrhovateľky F. T. , narodený XX.X.XXXX bol zamestnancom odporcu, u ktorého pracoval
ako baník v podzemí. Dňa XX.X.XXXX na pracovisku odporcu došlo k požiaru a následnému výbuchu,
následkom ktorého manžel navrhovateľky bezprostredne pri pracovnom úraze zomrel. F. T. bol
manželom navrhovateľky od XX.X.XXXX, pričom z ich manželstva sa narodili deti , ktoré sú vo veku XX a
XX rokov. Navrhovateľke smrť jej manžela zasiahla do usporiadaného rodinného života, navrhovateľka

v citovej oblasti naďalej pociťuje psychickú bolesť. Jej psychická bolesť sa prejavila tak, že je stále
myšlienkami s manželom , je nervózna v dôsledku čoho chodí stále s cigaretou. Trpí nespavosťou. Lieky
brala len na začiatku tragickej udalosti , špecialistu v tejto oblasti nenavštevuje .

Navrhovateľke a jej dvom deťom bolo vyplatené plnenie vo výške 3 x 2856,59 eur t.j. spolu 8569,77
eur na základe kolektívnej zmluvy odporcu. Navrhovateľke a jej deťom bolo vyplatené jednorazové
odškodnenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vo výške spolu 58 055,60 eur t.j. 29 027,78 eur manželke akaždému z detí z toho istého titulu po 14 513,91 eur. Odporca poskytol na úhradu nákladov na pomník
sumu1436eur.Ztituluúrazovéhopoistenia hradenéhoodporcombolovyplatených6630eurnadrámec
zákona poskytol odporca plnenie vo výške 617,16 eur ( úhrada nákladov na kar, smútočné oblečenie

nad rámec zákona doprava pozostalých a pod. ). Od Ministerstva práce a soc. vecí SR v sume 800 eur,
od Vlády SR sumu 99000 eur, navrhovateľka a každé dieťa obdržali po 33 000 eur. Od mesta M. , ktoré
organizovalo zbierku na pomoc postihnutým obdržala navrhovateľka sumu 500 eur, od Biskupského
úradu W. W. peňažný dar vo výške 1000 eur. Víkendový pobyt v hotelovom zariadení v sume 3576 ,80
eur, od občianskeho združenia ,, Na pomoc sirotám a vdovám“ , ktorého je odporca spoluzakladateľ

v roku 2009 sumu 2600 eur, v roku 2010 sumu 776,80 eur, 12.8.2010 sumu 200 eur, september 2011
sumu 200 eur. Týždenný pobyt v hoteli H. v hodnote 255 eur na osobu, možnosť vyčerpania bola do
31.12.2011. Výška peňažných plnení do 4.10.2011 bola v sume 180 384,96 eur.

Z uznesenia ČVS ORP XX /OVK - XXXX zo dňa XX.X. XXXX vyplýva, že v zmysle § 206 odst. 1
Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie voči D. L., U. S., G.. T. H. z dôvodu obvinenia za prečin
všeobecného ohrozenia podľa § 285 odst. 1 odst. 3 písm. a, odst. 4 Trestného zákona.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na zásah do jej osobnostných
práv v priebehu konania , dodnes pociťuje stavy psychickú bolesť. Odporca pritom porušil hlavne
bezpečnostné predpisy a zodpovedá objektívne tak podľa Zákonníka práce ako aj podľa § 420 a
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti priložila do spisu časť znaleckého posudku znaleckej
organizácie Q. a.s., ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania, v ktorom sa jednoznačne

konštatuje konkrétne porušenie bezpečnostných predpisov, za ktoré zodpovedá odporca. Či ide o jediný
posudok na zistenie príčin mimoriadnej udalosti vypracovaný v trestnej veci uviesť nevedela. Na
preukázanie protiprávneho konania na strane odporcu navrhla vypočuť svedkov D. M., U. S., G.. T.
H., G.. H. O., Š. F., G.. Q. S. I., ktorí svedkovia sa vyjadria k okolnostiam výbuchu a k nedodržaniu
bezpečnostných predpisov zo strany odporcu. Poskytnuté peňažné prostriedky boli poskytnuté aj zo

strany tretích osôb a ani tieto nemôžu nahradiť osobnostnú ujmu.

Nárok navrhovateľky odporca neuznával s poukazom na svoje písomné stanovisko. Vo svojej výpovedi
uviedol , že vypočutie svedkov nie je účelné, pretože ako zamestnávateľ uznáva svoju objektívnu
zodpovednosť. Na druhej strane má odporca k dispozícii odborný posudok , ktorý uzatváral celé
šetrenie Obvodného banského úradu, ktorého záverečné stanovisko je také, že príčina bola náhle

explozívne vyhorenie plynov a v rámci vyšetrovania boli zistené iné nedostatky, ktoré ale priamo
nesúviseli so vznikom udalosti. Navrhnutí svedkovia sú zároveň aj obvinenými, pričom vyšetrovanie
doposiaľ skončené nie je, preto je vykonanie takýchto dôkazov neopodstatnené. Manžel navrhovateľky
ako banský zachranár pritom v rámci výkonu svojho povolania niesol aj takéto riziko.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 odst. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 odst. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 13 odst. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 195 odst. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom /pracovný úraz/, zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

Medzi navrhovateľkou a odporcom neboli sporné skutočnosti týkajúce sa smrti jej manžela a skutočnosti
týkajúce sa toho, aké plnenia boli navrhovateľke poskytnuté v súvislosti so smrteľným pracovným
úrazom jej manžela. Je nepochybné, že smrť tak blízkej osoby, akým bol manžel navrhovateľky, a to v

jeho produktívnom veku a pri usporiadaných rodinných pomeroch, a tomu zodpovedajúcom očakávaní
ďalšieho šťastného spoločného života, vyvolal u navrhovateľky ľudsky prirodzenú psychickú bolesť
a životné nešťastie. Na strane druhej je zrejmé, že právna zodpovednosť odporcu za smrť manžela
navrhovateľky sa odvíja len od tej skutočnosti, že manžel navrhovateľky bol zamestnancom odporcu
a zomrel pri pracovnom úraze na jeho pracovisku. Advokát navrhovateľky jej nárok právne zdôvodnil

objektívnou zodpovednosťou odporcu podľa § 195 Zákonníka práce v spojení s nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné právne posúdenie toho, že manžel navrhovateľky zomrel pri pracovnom úraze na pracovisku
odporu a za tento pracovný úraz zodpovedá podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce odporca. Rovnako
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v dôsledku pracovného úrazu manžela navrhovateľky

došlo u navrhovateľky k nemajetkovej ujme v právnom slova zmysle. Na pojednávaní práv. zástupca
navrhovateľky poukázal na objektívnu zodpovednosť odporcu ako zamestnávateľa v zmysle Zákonníka
práce, ale aj na jeho zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka s tým, že porušil
predovšetkým bezpečnostné predpisy. V tejto súvislosti súd udáva, že za smrť manžela navrhovateľky
odporca zodpovedá objektívne ako zamestnávateľ v zmysle § 195 Zákonníka práce. Ustanovenie §

195 odst. 1, resp. § 195 odst. 6 Zákonníka práce je s poukazom na to, že manžel navrhovateľky
nepochybne zomrel pri pracovnom úraze je vo vzťahu k § 420 a § 420a Občianskeho zákonníka
osobitným ustanovením, ktoré má podľa zásady lex specialis derogat legi generali prednosť pred
týmito všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, avšak len z pohľadu pracovnoprávnej
zodpovednosti. Odporca teda zodpovedá objektívne za pracovný úraz manžela navrhovateľky v

medziach pracovnoprávnej zodpovednosti , ktorú skutočnosť opakovane v konaní uvádzal.

Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv /právo na súkromie ako zložka občianskeho práva/ je
však zodpovednosťou občianskoprávnou a túto je potrebné vyvodiť z predpisov občianskeho práva.
Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívneho charakteru, čo znamená, že občianskoprávna
sankcia vzniká na objektívnom základe, ktoré nevyžaduje zavinenie. Je preto nadbytočné, aby súd

s poukazom na objektívnu povahu zodpovednosti za zásah do osobnostných práv navrhovateľky
vykonával dokazovanie na preukázanie zavinenia konkrétnych zamestnancov odporcu, ktorí porušili
právne povinnosti. Je to preto, že vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej
osoby je pre ňu rovnako závažná bez ohľadu na to, či pôvodca zásahu konal zavinenie alebo nie.
Subjektívny prvok zavinenia môže mať význam len pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy

podľa § 13 odst. 3 Občianskeho zákonníka . V prejednávanej veci je zrejmé, že došlo k vzniku
neoprávnenéhozásahudochránenéhovšeobecnéhoosobnostnéhoprávafyzickejosobynavrhovateľky,
a to v udalosti, ktorá zapríčinila smrť jej manžela . Protiprávny zásah spočíva priamo v samotnom
objektívnom fakte nezabezpečenia takej prevádzkovej činnosti odporcu, ktorý by požiar a následný
výbuch nevyvolal. Neoprávnený zásah, ktorý spočíval v existencii škodnej udalosti je zásahom,

za ktorý zodpovedá odporca bez ohľadu na konštatovanie porušenia konkrétnej povinnosti, pretože
pri pracovnoprávnej skutkovej podstate zodpovednostného vzťahu postačuje vznik škodnej udalosti,
ujma a príčinná súvislosť bez ohľadu na porušenie konkrétnych právnych povinností , preto rovnakým
spôsobom musí odporca zodpovedať aj za prípadnú ujmu navrhovateľky v jej občianskom osobnostnom
práve - právo na súkromie. Použitím analógie v zmysle§ 853 Občianskeho zákonníka je možné takúto

zodpovednosť vyvodiť aj z § 420a Občianskeho zákonníka, na čo správne poukázala aj navrhovateľka.
Je ďalej zrejmé, že ujma, ktorá vznikla navrhovateľke sa týka jej osobnej integrity a nepochybná je
i príčinná súvislosť medzi tým, že túto ujmu vyvolal neoprávnený zásah / existencia udalosti z XX.X.
XXXX/. Podľa názoru súdu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy patrí v zásade vdove po zomrelomzamestnancovi aj popri jej nárokoch z náhrady škody, resp. z nárokoch z titulu úrazového poistenia. /
§ 16 OZ/.

Súd však nepriznal navrhovateľke ďalšie odškodnenie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 odst. 2,3

OZ Súd vychádza zo záveru, že, že nie je vylúčené, ak poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na
osobnostných právach, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu
osobnosti . Pre takéto ďalšie odškodnenie je však potrebné preukázať mimoriadne závažnú ujmu pri
mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Navrhovateľke a jej deťom

bolo preukázateľne vyplatených zo strany odporcu na základe kolektívnej zmluvy spolu 8569,77,- eur,
boli im poskytnuté ďalšie plnenia ako gesto súcitu a slušnosti /úhrada ozdravných pobytov a podobne/
a z titulu jednorazového odškodnenia z úrazového poistenia suma 58 055,60,- eur. Tieto sumy boli
účelovo určené práve na zmiernenie bolestí a nešťastia, ktoré ich zasiahlo smrťou najbližšieho. Ide
o sumy, ktoré zďaleka prevyšujú odškodnenia vyplácané v obdobných prípadoch. Berúc do úvahy
aj ďalšie formy odškodnenia, a to aj od tretích osôb je nepochybné, že navrhovateľke bolo doposiaľ

poskytnuté plnenie najmenej o výške 180 384,96 eur, ktoré boli a mali byť použité na zmiernenie
psychických následkov navrhovateľky zo straty manžela. Navrhovateľka v konaní nepreukázala taký
zásah do jej súkromia, ktorý by odôvodňoval poskytnutie aj peňažnej satisfakcie v zmysle § 13 odst.
2,3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka nemá vážnejšie psychické a duševné následky /nikdy
sa neliečia na prípadné psychické problémy/, žije naďalej v rodine s deťmi a pracuje na tom istom

pracovnom mieste ako pred udalosťou. Na preukázanie zásahov do jej súkromia nenavrhovala ani
vykonávanie ďalších dôkazov. Za týchto okolností súd nemohol priznať navrhovateľke požadovanú
peňažnú satisfakciu. Súd pritom berie do úvahy aj to, že k usmrteniu manžela navrhovateľky došlo
s určitosťou nie úmyselným konaním určitých osôb, na prípadnú záchranu postihnutých osôb urobil
odporca maximálne opatrenia a vynaložil maximálnu snahu, odporca opakovane vyjadri ľútosť

navrhovateľke nad stratou manžela, pričom aj takýto prejav má určitý satisfakčný efekt a nemožno naň
neprihliadať.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako neopodstatnený.

V konaní bol úspešný odporca, ktorý náhradu trov konania nepožadoval. Náhradu trov konania žiadala
navrhovateľka, ktorá v konaní úspešná nebola /§ 142 odst. 1 O.s.p./, preto jej súd náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.