Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Tymko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/8/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200446
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200446.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Správa katastra Michalovce, Sama
Chalúpku 18, Michalovce, za účasti F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. R. Č.. XXX, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 2742/2012-Zm-El zo dňa 21.11.2012 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j erozhodnutie odporcu č. V 2742/2012-Zm-El zo dňa 21.11.2012.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca rozhodnutím č. V 2742/2012-Zm-El zo dňa 21.11.2012 podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
platnom znení zamietol návrh na vklad záložného práva podanom dňa 23.10.2012, ktorého prílohou je
založená Zmluva uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava,
zastúpená Ľubomírom Balogom - konateľom a F. B., V. Z. R. XXX, zastúpenou ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka č. 18, Bratislava, v zastúpení Petrom Mamojkom - predsedom
združenia. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V. Z. R.,
zapísané na liste vlastníctva č. XX v podiele 168/2100 ako pozemok registra „E“ KN parcelné číslo
XXXX - orná pôda o výmere 1555 m2, na liste vlastníctva XXXX v podiele 2/80 ako pozemok registra
„E“ KN parcelné číslo XXXX - ostatná plocha o výmere 36 m2, ďalej nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX v podiele 1/5 ako pozemok registra „E“ KN parcelné číslo XXXX - orná pôda o
výmere 133 m2, pozemok registra „E“ KN parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 14555 m2 a
pozemok registra „E“ KN parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 11926 m2. Prílohou návrhu na
vklad boli Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 09.10.2012 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 23, Bratislava ako záložným veriteľom a F. B. ako záložcom (záložným dlžníkom) zastúpeným
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, Bratislava, v zastúpení
Petrom Mamojkom - predsedom združenia. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej
uviedol, že plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia
zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno
vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene
splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov
tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Konštatoval, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv.formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť
obsah takejto dohody), t.j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu
- účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto Dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania
pri uzatváraní úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2011, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči
účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v
podstate ani nemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo
teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Poukázal na to, že z
obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak splnomocnenec má hájiť práva
veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z tohto dôvodu považuje odporca
danú Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že záložná zmluva je teda absolútne neplatná aj vzhľadom
na ďalší fakt: je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 350 eur, ďalej poplatku v sume 346 eur, ako aj príslušenstva,
pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a
jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka
konania v podstatne vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo Zmluvy o úvere.
Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom
dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Citoval ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka a vyslovil názor, že záložná zmluva je absolútne neplatná, pričom svoj názor v prvom rade
opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007, ďalej
rozsudky Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/11/2012-32 a Krajského súdu v Nitre č. 19Sp/7/2012-25. Na
záver citoval ustanovenie § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona a konštatoval, že záložná zmluva je
absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené, a preto Správa katastra Michalovce návrh na
vklad zamietla.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 20.01.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom
žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
a vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)
plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne
a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj
samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny
orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu
uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čovyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v Dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval,
že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.
Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku.
Aksprávnyorgánvidírozporsdobrýmimravmivpoplatku,vrozhodnutíchýbajúdôvody,prečokonkrétne
je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, navrhovateľ
uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typický úrok) nie je podstatnou náležitosťou
Zmluvy o úvere a aj ak by bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť
čiastočnú (t.j. určitá výška bude právne prípustná, a teda platná a zvyšok právne neprípustný, a teda
neplatný) a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť
Zmluvy o úvere. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením
§ 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného
styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom,
a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou
Občianskeho zákonníka. Rovnako prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za
následok celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku, ani v takomto prípade by nekonal správne,
pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná
číselná výšky plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia
však nemožno vyvodiť, že by odporca situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo
zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti
výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné zistiť,
zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. V tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR sp.
zn. 23Cdo/1458/2007 zo dňa 31. marca 2009, rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo/468/2003 zo dňa
27.novembra 2003, rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30. októbra 2009. Poukázal na
to, že hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, bolo aj predmetom
viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil
takéto zmluvné dojednanie ako platné. Mal za to, že predmetná námietka je teda čo do právneho
posúdenianielennesprávna,aleajnedostatočneodôvodnenáavychádzajúcaznedostatočnezisteného
skutkového stavu. Vyslovil názor, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Mal za to, že nakoľko záložca riadne podpísal úverovú zmluvu, a ani je súlad
s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, odporcovi
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z
dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, pričom takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci
občianskeho súdneho konania. Konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení
skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 13.05.2013 navrhovateľ, ani odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 09.05.2013 navrhovateľ oznámil súdu svojuneúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti a taktiež
odporca listom zo dňa 09.05.2013 oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní nebola prítomná ani účastníčka konania, ktorá
svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe §
250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou F. B. Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 350 eur a
dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 346 eur. Dlžníčka zároveň Dohodou o
splnomocnení zo dňa 13.10.2011 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou F. B. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom,
predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.
Dňa 09.10.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. medzi
navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2011.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou F. B. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu.Dohodaoplnomocenstvejedvojstrannýmprávnymúkonom,naktorýsatiežvzťahujúpožiadavky
platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je
splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej
zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon
o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j.
obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku
dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v
čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude
nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Z takto formulovanej Dohody o splnomocnení je tiež
zrejmé, že splnomocnenec až v čase uzatvárania záložnej zmluvy vpísal do Dohody o splnomocnení
nehnuteľnosti, ktoré špecifikoval z listu vlastníctva splnomocniteľky a nie v čase uzatvorenia Dohody
o splnomocnení. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda
o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca a účastník
konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registratrestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.