Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Mária Tóthová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/174/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111218789
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111218789.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovu v právne veci žalobcu Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7437/147 IČO 36 234 176 proti žalovanému P. U., štátnemu občanovi
SR, bytom Z., D. XX o zaplatenie 3.030,07 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.059,38 Eur s 8,76% úrokom ročne od 26.8.2009 do zaplatenia,
a to v splátkach 30 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody plátok.
Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
U r č u j e s a, že podmienky v zmluve o úvere č. 3807219998 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 2.8.2008 v časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby 38,54% a v časti celkových
nákladov spotrebiteľa vo výške 56.740 Sk sú n e p r i j a t e ľ n ý m i a
z toho dôvodu neplatnými.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhrad trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca poukázal na to, že žalovaný pristúpil k návrhu na uzavretie zmluvy o úvere, na základe ktorej
sa zaviazala splácať tento úver v mesačných splátkach 63,53 Eur. Keďže z poskytnutého úveru zaplatil
iba časť a nesplácal ho podľa dohodnutých podmienok, došlo podľa žalobcu k spoplatneniu celého
úverového dlhu. Z toho dôvodu žiadal, aby mu žalovaný zaplatil v súlade so zmluvnými podmienkami
nesplatený zostatok na uvedenom úvere, zmluvnú pokutu a upomienky, všetko v celkovej výške
3.024,99 Eur. Požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 Eur denne.
Žalovaný doznal, že si od žalobcu požičal peniaze a podpísal za tým účelom zmluvu o úvere, kde sa
zaviazala tento úver splácať. Poukázal na to, že spočiatku splátky dodržiaval, ale potom sa dostal do
finančných problémov a nebol schopný dlh vrátiť. Bol ochotný urobiť tak na základe súdneho rozhodnutia
za predpokladu, že mu budú povolené splátky, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho
úhradu. Nechcel však zaplatiť celú požadovanú sumu, nakoľko ju považoval za príliš vysokú. Uviedol,
že je ochotný uhradiť to, čo dlhuje na úvere so zákonným úrokom.Súd vykonal vo predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý
jednotlivoavšetkyvichvzájomnejsúvislostisprihliadnutímnato,čo predniesliúčastníci.Povykonanom
dokazovaní mal zo zmluvy uzavretej dňa 2.8.2008 za preukázané, že žalovaný uzatvoril v uvedený
deň úverovú zmluvu č. 3807219998 so žalobcom. V tejto zmluve sa zaviazal splatiť poskytnutý úver vo
výške 50.000 Sk v mesačných splátkach 1.914 Sk pri ročnej úrokovej sadzbe 38,54% a pri celkových
nákladoch spotrebiteľa vo výške 56.740 Sk.
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia :
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Žalobca uplatňoval svoj nárok na základe neplnenia podmienok právneho vzťahu zmluvy o úvere. Jeho
podstatou je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy ( limitu) v prospech dlžníka a na
jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť úroky. Z jeho obsahu tiež vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie
požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať
úver do dohodnutej výšky.
Na základe uvedeného mal súd za to, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom)
vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť
žalovanému úver a žalovanému povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v
úverovej zmluve. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má
povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou zaviazal.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž
d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa
ktorého sa príslušná zmluva upravuje . Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva
o úvere) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.
Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným dňa 2.8.2008 v danej veci má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol
už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol žalobca, ktorý pri uzatváraní
zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy
nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.
Podľa§53ods.1,5Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o úvere uzavretá medzi
účastníkmi dňa2.8.2008neobsahovalaneprijateľnépodmienky, čineodporuje niektorýmidojednaniami
dobrým mravom a nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemali teda charakter individuálne dojednaných podmienok.
Zmluva bola na predtlačenom formulári. Podľa názoru súdu niektoré časti tejto zmluvy sú svojim
obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa , a to
predovšetkým v časti ročnej úrokovej sadzby 38,54 %, ako aj celkových nákladov spotrebiteľa (56.740
Sk). Ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré žalobca od žalovaného požadoval za poskytnutý úver , ako
aj neprimerane vysoké náklady za dohodnutý úver. Takéto podmienky súd preto považoval v zmysle
§ 52 a nasl. Obč. zákonníka za neprijateľné.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté,
jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou považuje za neprijateľné a
určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia
hmotnoprávneho charakteru za neplatné.
Zvykonanéhodokazovaniavpredmetnejvecimaltedasúdzistené,že žalobca poskytolžalovanému na
základe jeho žiadosti úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70Eur). Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu zaplatil
605,38 Eur v nepravidelných mesačných splátkach. Žalovaný ostal dlžný žalobcovi na úverovej istine
zo zmluvy, ktorá je predmetom sporu, a to sumu 1054,32 Eur (1659,70-605,38). K tejto nezaplatenej
čiastke súd pripočítal zmluvnú pokutu vo výške 5,08 Eur ( ktorú považoval za primerané zostatku
nesplatenej istiny). Preto súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť 10594,40 Eur , nakoľko mal za
to, že z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému
povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z
neplatných zmluvných podmienok zamietol, bez toho, žeby použil moderačné právo, nakoľko podľa
názoru súdu neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné znižovať.
Keďže sa žalovaný s plnením svojho dlhu v jednotlivých splátkach dostala do omeškania, má žalobca
nárok na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený
riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania , ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok
z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená v dni
nasledujúcom po dátume splatnosti celého úveru, bola výška úrokov z omeškania 9%, pretože
základná úroková sadzba bola v tom čase 1%. Žalobca však požadoval úrok 0,024 % denne, čopredstavuje ročne 8,76%. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje
predmet konania po skutkovej i právnej stránke. Z viazanosti súdu žalobným petitom je zrejmé, že súd
nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac , než sa domáhajú. Keďže súd nemohol prekročiť
návrh ohľadne uplatnených úrokov priznal ich do uplatnenej výšky, a to 8,76 % ročne.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech (rovnako ako žalovaný) rozhodol súd
o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.
Lehotu na splnenie povinnosti v splátkach určil súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa
ktorej súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. Mal za to, že splátky vo výške 30 Eur mesačne sú sumou, ktorú žalovaná môže splácať. V
prípade, že nebude tieto splátky riadne uhrádzať, stane sa splatným celý dlh naraz.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.