Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211597
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6715211597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XX, XXX XX B., zastúpeného Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou so sídlom Hodžova 261/1,
907 01 Myjava, proti žalovanej D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. C. XXX, zastúpenej
JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 6C/291/2015-198 zo dňa 01. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (I.
výrok, II. výrok, III. výrok, IV. výrok, V. výrok, VI. výrok) a vo výroku o trovách konania (VII. výrok) m e
n í tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

zostáva vo vlastníctva žalobcu

- farebný televízny prijímač zn. SAMSUNG v zostatkovej hodnote XXX.,- Eur
- práčka zn. WHIRLPOOL v zostatkovej hodnote XXX,- Eur
- podielové listy evidované v Pioneer Asset Management S.A., so sídlom Rue Alphonse Weicker, L-2721
Luxembourg Kirchberg, zástupca pre Slovenskú republiku Pioneer Asset Management, a.s., so sídlom
Karolínska 650/1, 18 600 Praha 8
vo výške X.XXX,XX Eur

- podielové listy evidované v Pioneer Asset Management S.A., so sídlom Rue Alphonse Weicker, L-2721
Luxembourg Kirchberg, zástupca pre Slovenskú republiku Pioneer Asset Management, a.s., so sídlom
Karolínska 650/1, 18 600 Praha 8
vo výške X.XXX,XX Eur
- podielové listy evidované vo World Investment Opportunities Funds, korešpondenčná adresa
SFM Group, o.c.p., a. s. so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava
vo výške X.XXX,XX Eur

- podielové listy evidované v správcovskej spoločnosti Alico Funds Central Europe, správ. spol., a. s.
so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava vo výške XXX,XX Eur

a vo vlastníctva žalovanej
- osobné motorové vozidlo zn. Ford Fusion, EČV KA182AJ, rok výroby 2005, VIN:

WF0UXXGAJU5D57295 v zostatkovej hodnote X.XXX,- Eur.

Žalobcovi sa prikazuje nezaplatený zostatok úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a. s., so
sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo
výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva XX.XXX,XX Eur.
Žalovanej sa prikazuje nezaplatený zostatok úveru poskytnutého ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., so
sídlom Radlinského 10, 813 23 Bratislava 1, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXX/XXXXXXXXX, úverový

účet číslo XXXXXXXXX, vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva X.XXX,XX Eur.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov sumu XX.XXX,XX Eur,
v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok (VIII.
výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 01.
októbra 2018 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva

žalobcu prikázal farebný televízny prijímač zn. SAMSUNG, rok nadobudnutia 2004, v hodnote XXX,-
Eur, práčku zn. WHIRLPOOL, rok nadobudnutia 2010, v hodnote XXX,- Eur, podielové listy evidované
v manažérskej spoločnosti fondov Pioneer Asset Management S.A., so sídlom Rue Alphonse Weicker,
L - 2721 Luxembourg Kirchberg, člen bankovej skupiny UniCredit, zástupca pre Slovenskú republiku:
PioneerAssetManagement,a.s.,sosídlomPraha8,Karolínska650/1, 18600-vovýškeX.XXX,XXEur,

podielové listy evidované v manažérskej spoločnosti fondov Pioneer Asset Management S.A., so sídlom
Rue Alphonse Weicker, L - 2721 Luxembourg Kirchberg, člen bankovej skupiny UniCredit, zástupca
pre Slovenskú republiku: Pioneer Asset Management, a.s., so sídlom Praha 8, Karolínska 650/1, 18
600 - vo výške X.XXX,XX Eur, podielové listy vo výške X.XXX,XX Eur evidované v spoločnosti World
Investment Opportunities Funds, korešpondenčná adresa SFM Group, o.c.p., a. s. so sídlom Aupark

Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, podielové listy evidované v správcovskej spoločnosti Alico
Funds Central Europe, správ. spol., a. s. so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, vo výške XXX,XX
Eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal osobné motorové vozidlo Ford Fusion čiernej farby,
kód motora VIN: E rok výroby 2005, EČV: I v zostatkovej hodnote X.XXX,- Eur (I. výrok). Žalobcovi
uložil povinnosť splácať úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a. s., so sídlom Suché Mýto 4, 816

07 Bratislava, na číslo účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku
manželstva XX.XXX,XX Eur (II. výrok) aj povinnosť splácať úver poskytnutý ČSOB stavebná sporiteľňa,
a. s., so sídlom Radlinského 10, 813 23 Bratislava 1, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXX/XXXXXXXX,
úverový účet číslo XXXXXXXX vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva X.XXX,- Eur (III. výrok)
a povinnosť splácať úver poskytnutý Sparkasse Schwarz AG, so sídlom Franz-Josef-Strasse 8-10,

6130 Schwarz, Austria, číslo účtu XXXX-XXXXXX, vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva
XX.XXX,- Eur (IV. výrok). Žalovanej uložil povinnosť splácať úver poskytnutý ČSOB stavebná sporiteľňa,
a. s., so sídlom Radlinského 10, 813 23 Bratislava 1, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXX/XXXXXXXXX,
úverový účet číslo XXXXXXXXX vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva X.XXX,XX Eur
(V. výrok) a povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu

XX.XXX,XX Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (VI. výrok). Okresný súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VII. výrok) a žalobcovi a žalovanej uložil
povinnosť z titulu súdneho poplatku zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen každému po X.XXX,XX
Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (VIII. výrok). Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie
vyplýva, že predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Strany

sporu uzatvorili manželstvo dňa 01.03.2003, rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5P/151/2012, právoplatným dňa 16.08.2012. Súd prvej inštancie ustálil, že do masy zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo osobné motorové vozidlo zn. Ford Fusion, ev. č. KA
XXX AJ, televízny prijímač zn. SAMSUNG, práčka zn. WHIRLPOOL, 4 „balíky“ podielových listov, úver
v Slovenskej sporiteľni, a. s., 2 úvery v ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., úver čerpaný z rakúskeho

peňažného ústavu Sparkasse, žalobcom tvrdená pôžička od Wernera Pippenbacha z Rakúska, finančné
prostriedky z podnikateľských aktivít žalovanej. Strany sporu odsúhlasili zostatky úverov ku dňu zániku
manželstva,atoúveru poskytnutéhoSlovenskousporiteľňou,a.s. čiastkouXX.XXX,XXEur(nazáklade
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pozn. odvolacieho súdu) a úverov z ČSOB stavebná
sporiteľňa sumami X.XXX,- K. a X.XXX,XX Eur.

1.1 Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nesporné položky osobné motorové vozidlo
zn. Ford Fusion, farebný televízny prijímač zn. SAMSUNG, práčku WHIRLPOOL, vklady v peňažných
fondoch manažérskych spoločností Pioneer Asset Management, World Investment Opportunities Funds
a Alico Funds Central Europe, zostatok úveru v Slovenskej sporiteľni, a. s. a zostatok úveru v ČSOB

stavebnejsporiteľnipožadovalvyporiadaťvzmysležaloby.ZostatokúveručerpanéhozČSOBstavebnejsporiteľne vo výške X.XXX,- Eur žalovanou na podnikanie navrhoval vyporiadať tak, že polovicu
XXX,XX Eur z jeho časti XXX,XX Eur, splatenej zo spoločných finančných prostriedkov, vráti žalovaná
žalobcovi a zvyšnú časť vo výške X.XXX,XX Eur ako dlh splatí výlučne sama. Navrhol vyporiadať aj

úver poskytnutý Sparkasse Austria vo výške XX.XXX,- Eur a z úveru poskytnutého žalobcovi kolegom
Wernerom Pippenbachom v celkovej výške XX.XXX,- Eur navrhol vyporiadať zvyšnú sumu X.XXX,- Eur.
Uviedol, že si uvedený úver a pôžičku od kolegu zobral preto, že zabezpečoval splácanie rozostavaného
domu,uhrádzalfaktúryafinančne vypomáhalvpodnikanížalovanej,takže onamuselavedieťoúveroch
a účele, na ktorý si ich bývalý manžel zobral. Na podnikateľskú činnosť žalovanej bolo podľa tvrdenia

žalobcu zo spoločných prostriedkov poskytnutých XX.XXX,- Eur. Žalobca nemal z tohto podnikania
žiadny prospech. Požadoval preto, aby mu žalovaná nahradila sumu XX.XXX,XX Eur.

1.2 Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súhlasila s prikázaním podielových listov (4
„balíky“) v hodnote X.XXX,XX Eur do výlučného vlastníctva žalobcu aj s tým, aby nesplatený
zostatok úveru (poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a. s.) vo výške XX.XXX,XX Eur ku dňu zániku

manželstva zaplatil žalobca. Zhodne so žalobcom uviedla, že z úveru od ČSOB stavebnej sporiteľne
v zostatkovej výške X.XXX,- Eur je potrebné zohľadniť u každého osobitne 1/2-icu (XXX,- Eur). Z
druhého úveru poskytnutého ČSOB stavebnou sporiteľňou, a. s. čerpaného sumou X.XXX,- Eur bol po
vzájomnej dohode so žalobcom ustálený zostatok X.XXX,XX Eur. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla,
že žalobca v zmluve o čerpaní tohto úveru vystupuje ako spoludlžník, bol si vedomý a súhlasil, že táto

suma sa vkladala do podnikania. Žalovaná preto žiadala pri ustálení sumy X.XXX,XX Eur zohľadniť
polovicu vo výške X.XXX,XX Eur, ktorú by jej mal z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej aj „BSM“) žalobca zaplatiť. O úvere poskytnutom finančnou inštitúciou Sparkasse
Austria, čerpanom dňa 17.04.2012 ani o tom, na čo boli použité tieto finančné prostriedky nemá žiadnu
vedomosť. Z celkového poskytnutého úveru žalovaná uznala sumu X.XXX,XX Eur, z ktorej bola ochotná

žalobcovi vyplatiť polovicu vo výške X.XXX,XX Eur. K úveru poskytnutému Wernerom Pippenbachom
uviedla, že žalobca nepreukázal, na čo bola suma X.XXX,- Eur poskytnutá ako pôžička od kolegu
použitá.

1.3 S poukazom na § 143, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie

do výlučného vlastníctva žalobcu aj do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci podľa
ich vzájomnej dohody. Žalobcovi uložil povinnosť splatiť zostatok úveru XX.XXX,XX Eur poskytnutého
Slovenskou sporiteľňou, a. s., povinnosť splatiť zostatok úveru X.XXX,- Eur poskytnutého ČSOB
stavebnou sporiteľňou, a. s. aj povinnosť splatiť zostatok úveru XX.XXX,- Eur poskytnutého Sparkasse
Schwarz AG, Austria. Žalovanej uložil povinnosť splatiť zostatok úveru X.XXX,XX Eur poskytnutého

ČSOB stavebnou sporiteľňou, a. s.
1.4 Na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov okresný súd uložil povinnosť žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX Eur v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pri výpočte
vyporiadacieho podielu vychádzal z toho, že celková masa BSM (po vzájomnej dohode o zostatkových
hodnotách) predstavovala pri hnuteľných veciach hodnotu X.XXX,XX Eur, z ktorej 1-ica pripadajúca

na každého z bývalých manželov predstavuje X.XXX,XX Eur. Žalobcovi boli prikázané hnuteľné veci v
sume prevyšujúcej na neho pripadajúci podiel vo výške X.XXX,XX Eur, ktoré by mal vyplatiť žalovanej.
Zároveň mu bola uložená povinnosť vyplatiť úvery v úhrnnej výške XX.XXX,XX Eur (XX.XXX,XX Eur
v Slovenskej sporiteľni, a. s. + X.XXX,- Eur v ČSOB stavebnej sporiteľni), z čoho 1/2-ica predstavuje
čiastku XX.XXX,XX Eur, ktorú by mu mala zaplatiť žalovaná. Pri úvere z ČSOB stavebnej sporiteľne vo

výške zostatku X.XXX,XX Eur vznikol nárok na vyplatenie 1/2- ice vo výške X.XXX,XX Eur žalovanej voči
žalobcovi. Pri zápočte týchto úverov by potom mala žalovaná žalobcovi vyplatiť čiastku XX.XXX,XX Eur.
Z úveru poskytnutého žalobcovi zo Sparkasse Austria žalovaná uznala čiastku X.XXX,XX Eur, z ktorej
má povinnosť vyplatiť žalobcovi X.XXX,XX Eur. V zásade by žalovaná mala žalobcovi vyplatiť čiastku
XX.XXX,XX Eur. Od tejto sumy okresný súd odpočítal čiastku, ktorú by mal pri vyporiadaní hnuteľných

vecí zaplatiť žalobca žalovanej - teda sumu X.XXX,XX Eur. Výsledný rozdiel vo výške XX.XXX,XX Eur
je suma, zaplatenie ktorej uložil okresný súd žalovanej žalobcovi titulom úplného vyporiadania BSM v
lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.5 Okresný súd zdôvodnil, že žalovaná z úveru poskytnutého žalobcovi zo Sparkasse Austria sumou
XX.XXX,- Eur uznala X.XXX,XX Eur. Žalobca nepreukázal, na aký účel rozdiel týchto súm použil, v

zásade len tvrdil, že potreboval z niečoho žiť, že si z tejto čiastky pokryl svoje nevyhnutné životné
náklady a potreby, údajne mal z toho rozdielu uhrádzať aj faktúry za služby, materiál, stavebné práce
spojené s výstavbou rodinného domu. Nepredložil ale ani jeden právne relevantný dôkaz svedčiaci o
tom, že nejakú finančnú čiastku z tohto titulu použil a ak áno, kedy, v akej výške, na čo bola suma použitá.Žalobca tiež nepreukázal, na čo použil sumu z pôžičky poskytnutej kolegom Wernerom Pippenbachom.
Tvrdil len, že potreboval z niečoho žiť, že uvedenú čiastku spotreboval pre vlastnú osobnú potrebu. Súd
prvej inštancie nemal dôvod neveriť žalobcovi, že sa tak stalo, no ak finančné prostriedky žalobca

spotreboval na osobnú potrebu počas trvania manželstva, súd na ne neprihliada, resp. ak sa tak stalo,
finančné prostriedky osobne spotrebované musí z vlastných finančných zdrojov uhradiť žalobca svojmu
veriteľovi.
1.5.1 Právna zástupkyňa žalovanej súhlasila so zaradením podielových listov evidovaných príslušnými
finančnými spoločnosťami do masy BSM, avšak nepožadovala započítať do masy BSM ich hodnotu,

čo vyplýva z jej verbálneho prednesu aj z podrobného elektronického vyjadrenia doručeného dňa
19.07.2018.
1.5.2 Na čiastku XX.XXX,- Eur, ktorá mala byť zo spoločných finančných prostriedkov vynaložená na
výlučnú podnikateľskú činnosť žalovanej okresný súd neprihliadol vzhľadom na to, že išlo o finančné
prostriedky investované a používané jedným z manželov počas trvania manželstva na konkrétne
podnikateľské aktivity. V tomto prípade by bol súd podľa doterajšej súdnej praxe a právoplatných

rozhodnutí najvyšších súdnych autorít povinný vychádzať z majetku fyzickej osoby (manžela) v čase
zániku manželstva, teda BSM. Pretože v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2012
žalovaná vykázala stratu vo výške X.XXX,XX Eur, v rámci vyporiadania BSM neexistuje žiadne aktívum,
ktoré by bolo potrebné radiť do masy BSM a na ktoré by bol povinný súd brať pri určení vyporiadacieho
podielu zreteľ. Okresný súd odkázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2281/2006, v zmysle ktorého

cena podniku - pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela
- predstavuje kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania manžela ku dňu zániku BSM,
keďže nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela vzniknuté v súvislosti s jeho
podnikaním, ktoré nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel.
1.6 Vodôvodnenívýrokuotrováchkonaniasúdprvejinštanciecitoval§255ods.1Civilnéhosporového

poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a § 257 C. s. p. a uviedol, že s poukazom na charakter sporu o náhrade trov
konania rozhodol v intenciách § 257 C. s. p. tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania.
1.7 Okresný súd konštatoval, že pri vypočítanej mase BSM XX.XXX,XX Eur súdny poplatok vo výške 3
% predstavuje čiastku X.XXX,XX Eur, z čoho 1/2-ica je X.XXX,XX Eur. Na základe toho uložil sporovým

stranám povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet Okresného súdu Zvolen každému po
X.XXX,XX Eur. Pri celkovej mase BSM okresný súd vychádzal zo zostatkových hodnôt jednotlivých vecí
patriacich do režimu BSM a z finančných zostatkov evidovaných jednotlivými finančnými/správcovskými
inštitúciami tak, ako ich ustálili/označili sporové strany.

2. Proti VI., VII. a VIII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C. s. p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštanciezmenilvčastiuloženiapovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovinavyrovnaniemajetkového
podielu čiastku XX.XXX,XX Eur a uložil jej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XX,-
Eur. Za nesprávne právne posúdenie označil záver súdu prvej inštancie, že žalobca by sa mal podieľať

na nákladoch podnikania žalovanej, hoci z neho nemal nijaký prospech; naopak do jej podnikania vložil
značnú sumu peňazí. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) má za to, že rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré
sa súd prvej inštancie odvoláva, aplikoval nesprávne. Vytkol, že sa okresný súd dostatočne nezaoberal
predloženými dôkazmi preukazujúcimi účel, na aký žalobca použil finančné prostriedky získané od
Sparkasse Schwarz AG, Austria a od kolegu Wernera Pippenbacha, resp. ich nesprávne vyhodnotil, keď

tvrdil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o účele, na aký vynaložil prostriedky získané z úverov a že
ich využil len na svoju osobnú spotrebu, čo vzhľadom k výške úverov nebolo reálne možné. Za inú vadu
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci označil, že sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s podstatnými vyjadreniami žalobcu, najmä ohľadom použitia
finančných prostriedkov získaných úvermi v Rakúsku, ohľadom nároku na náhradu sumy XXX,XX Eur

vynaloženej na zaplatenie úveru žalovanej, ktorý využila výlučne pre svoje podnikanie ani ohľadom
návrhu, aby zvyšok úveru vo výške X.XXX,XX Eur platila výlučne žalovaná.

2.1 Odvolateľ sa najskôr zaoberal vkladmi do podnikania žalovanej a zdôraznil, že z neho nemal
žiaden prospech. Sústavne ho finančne dotoval a doplácal naň, o čom svedčí ukončenie podnikania

žalovanou so stratou. Za neetické a nespravodlivé označil, aby žalovaná počas trvania manželstva
prijímala finančnú podporu do podnikania od žalobcu, ktorý si kvôli tomu zobral viacero pôžičiek, od
ktorých sa žalovaná teraz dištancuje a nemá ochotu sa podieľať na ich splácaní. Uviedol, že suma
vynaložená pre potreby podnikateľskej činnosti žalovanej bola XX.XXX,XX Eur, ktoré by teraz podľajej vyjadrenia v podnikaní postačovali na úhradu faktúr za tovar. V čase od januára 2010 do apríla
2012 bolo potrebné uhradiť nájomné za obchod v celkovej výške XX.XXX,- Eur, nákup pohonných hmôt
od 14.06.2010 do 20.12.2010 sumou XXX,XX Eur, od 07.01.2011 do 09.05.2011 sumou XXX,XX Eur.

Žalovaná až do zriadenia podnikateľského účtu v januári 2011 za pohonné hmoty platila bezhotovostne
z osobného účtu. Automobil používala najmä na presun z miesta bydliska Hontianske Nemce do
Myjavy, kde prevádzkovala obchod. Ďalej je podľa odvolateľa potrebné zohľadniť platby za používanie
mobilného telefónu za obdobie od 28.06.2010 do 28.11.2010 a dve platby z januára 2011 (z 01.01.
a z 29.01.), spolu XXX,XX Eur, aj povinné mesačné odvody do Sociálnej poisťovne aj zdravotnej

poisťovne. Ich výška odvolateľovi nie je známa, vyúčtoval preto ich minimálnu čiastku za 7 mesiacov
roku 2010, za 12 mesiacov roku 2011 a 4 mesiace roku 2012 spolu X.XXX,- Eur. Úver, ktorým žalovaná
čiastočne pokrývala platby v rámci podnikateľských aktivít, si zabezpečila až v septembri 2011. Už pri
začatí podnikania žalovanej boli zo spoločných peňazí vynaložené ďalšie výdavky, a to X.XXX,- Eur
na registračnú pokladnicu, X.XXX,- Eur na zariadenie predajne, X.XXX,- Eur na figuríny a na sedačku
XXX,- Eur, spolu X.XXX,- Eur. Celkovo čiastka, ktorú žalovaná zaplatila v rámci svojho podnikania nad

rámec platieb za tovar predstavovala minimálne XX.XXX,- Eur. Rozdiel medzi tržbami za tovar (spolu
s úverom X.XXX,- Eur) a sumou vynaloženou na úhradu nákupu za nový tovar predstavoval podľa
vyjadrenia žalovanej za celé obdobie podnikania 11.191,11 Eur. Zo spoločného majetku potom bolo
na jej podnikanie vynaložených minimálne XX.XXX,XX Eur (XX.XXX,XX - XX.XXX,XX = XX.XXX,XX).
Žalovaná uznala, že žalobca poukázal na ich spoločný účet počas obdobia jej podnikateľskej činnosti, t.

j. od júla 2010 do apríla 2012 vrátane XX.XXX,- Eur, z čoho po vrátení X.XXX,- Eur ostávajú vklady spolu
XX.XXX,- Eur. Okrem nich žalobca žalovanej v hotovosti na úhradu výdavkov v podnikaní odovzdal v
septembri 2010 sumu X.XXX,- Eur a v januári 2012 sumu X.XXX,- Eur. Spolu teda žalobca poskytol
žalovanej XX.XXX,- Eur, z čoho na jej podnikanie bolo vynaložených minimálne XX.XXX,XX Eur.
Pôvodne si uplatňoval nárok na vyrovnanie zo sumy XX.XXX,- Eur, po vykonaní dôkazov si však uplatnil

nárok na XX.XXX,XX Eur (XX.XXX,XX Eur : 2), ktoré mu má dať žalovaná.

2.2 V ďalšej časti odvolania odvolateľ uviedol, že žalovaná po rozvode manželstva hradí splátky úveru
v ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., číslo úverovej zmluvy XXXXXXXX/XXXXXXXXX a prejavila záujem
úver ďalej splácať. Tento úver uviedla ako príjem do podnikania, takže podľa odvolateľa je povinná

vrátiť splátky uhradené počas manželstva do masy BSM. Do 16.08.2012 žalovaná na splátkach uhradila
XXX,XX Eur, preto žalobca navrhol, aby polovicu z tejto sumy XXX,XX Eur vrátila žalobcovi a zvyšok
splácala sama. Ku dňu zániku manželstva bola dlžná suma X.XXX,XX Eur, žalovanej bola súdom prvej
inštancie uložená povinnosť jej splácania. Žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť polovicu z tejto
sumy, s čím nesúhlasí. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo neuznal nárok žalobcu na vrátenie čiastky

XXX,XX Eur a prečo nevyhovel jeho návrhu, aby zvyšok dlhu hradila výlučne žalovaná, ale naopak
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť polovicu dlžnej sumy žalovanej. V tejto časti je rozsudok súdu prvej
inštancie podľa odvolateľa neodôvodnený.

2.3 K úveru poskytnutého v Rakúsku finančnou inštitúciou Sparkasse Schwarz AG vo výške XX.XXX,XX

Eur odvolateľ uviedol, že po rozvode manželstva hradil splátky až do jeho zaplatenia spolu sumou
XX.XXX,- Eur. Žiadal, aby žalovaná na úhradu tejto čiastky prispela 1/2, teda sumou XX.XXX,XX
Eur. Kolega Werner Pippenbach poskytol žalobcovi úver XX.XXX,- Eur, z ktorého žalobca po rozvode
manželstva uhradil zvyšok vo výške X.XXX,- K.. Požaduje, aby polovicu z tejto sumy, teda X.XXX,-
Eur nahradila žalovaná. V písomnom podaní z 10.03.2016 zaslal podklady k preukázaniu finančných

nákladovvynaloženýchztýchtoúverov,najmänanehnuteľnosť-rodinnýdom.Súdprvejinštanciepritom
uviedol, že žalobca vynaloženie finančných prostriedkov z týchto úverov nezdôvodnil ani nepreukázal.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Uviedla, že zo skutkového stavu uvádzaného žalobcom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie

nevyplývajú žiadne skutočnosti odôvodňujúce zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca ani
v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, resp. právne zdôvodnenie, ku ktorým by sa doposiaľ
nevyjadril.
3.1 Z jeho tvrdení podľa žalovanej stále nie je možné ustáliť, či uvádzané finančné prostriedky boli
skutočnevloženédojejpodnikania,keďžežalobcaokremtvrdeníneprodukovalžiadnedôkazy.Žalovaná

sa ku všetkým skutočnostiam vyjadrovala. Poprela vklad peňažných prostriedkov žalobcom, ktorý
jeho príjem zo zamestnania posielal na účet žalovanej a ona z prijatých financií uhrádzala aj potreby
domácnosti, výdavky spojené s bývaním a pod. Žalovaná vo vyjadrení tiež uviedla, že začala vykonávať
podnikateľskú činnosť od 01.06.2010, takže nájomné za prenajaté obchodné priestory nemohlo byťuhrádzané už od januára 2010 ako uvádza odvolateľ. Nereálne je aj potvrdenie o úhrade pohonných
hmôt za žalovanú, pretože so žalobcom ako manželia žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome
v Myjave. Svoj súkromný mobilný telefón v roku 2011 previedla do podnikania, takže všetky platby

mobilného operátora musela uhrádzať zo svojho podnikateľského účtu.
3.1.1 K posúdeniu podnikania jedného z manželov a následnému vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovaná uviedla, že v rámci podniku sa vyporadúva cena podniku ku dňu
zánikuBSM,niejednotlivévkladanéfinančnéprostriedky.Opakovanevosvojichvyjadreniachpoukázala
na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2545/2003 aj 22Cdo 2281/2006, v ktorých je uvedené, že

cena podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela)
predstavuje kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania manžela ku dňu zániku BSM, keďže
nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela v súvislosti s jeho podnikaním,
ktoré nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého mal prospech aj druhý manžel. Zo súdneho konania
o vyporiadanie BSM nie je možné urobiť tzv. vyúčtovací spor, v ktorom sa zisťujú jednotlivé vklady
do podnikania a výdavky z podnikania a účel ich použitia. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je

potrebné vyporiadať cenu podniku.
3.2 Úver z ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., bol spoločným úverom manželov, preto bola pri jeho
vyporiadaní správne zohľadnená rovnosť podielov. Žalovaná nevidí dôvod na vrátenie zaplatených
úverových splátok počas trvania manželstva do spoločnej masy BSM.
3.3 K úveru poskytnutému Sparkasse Schwarz AG č. 0508-001054 vo výške XX.XXX,XX Eur uviedla,

že jeho čerpanie žalobcom vôbec netušila. Z tejto sumy uznala X.XXX,XX Eur zodpovedajúcu faktúram
uhradeným na rekonštrukciu rodinného domu patriaceho do podielového spoluvlastníctva strán sporu
(uhrádzaným po 17.04.2012); sumu vo výške XX.XXX,XX Eur v plnom rozsahu poprela z dôvodu
rešpektovania rozhodnutia publikovaného ako R 42/72, podľa ktorého ak uzavrie za trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas

druhého manžela, aj keď nejde o bežnú vec. Zároveň poukázala na to, že ak dlh vznikol za trvania
manželstva, ale zaviazaný bol z neho len jeden z manželov, ktorý uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o
pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, bola za ne získaná určitá hodnota, patrí
do BSM táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka (ak
táto vec bola nadobudnutá počas trvania manželstva). Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze,

ktoré je povinný vrátiť, a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/1970). Žalobca vo vyjadrení zo 06.12.2016 uviedol,
že úver čerpal z toho dôvodu, že začiatkom mája 2012 (kedy už bol podaný návrh na súde a žalovaná
sa z rodinnému domu odsťahovala) sa vrátil na Slovensko, nemal príjem zo zamestnania ani žiadne
úspory. Preto z toho úveru splácal iné úvery a časť bola investovaná do rodinného domu. Žiadal o

zohľadnenie vyporiadacieho podielu vo výške XX.XXX,XX Eur. Žalovaná na uvedené poznamenala,
že uznala sumy vyrovnacích podielov vzťahujúcich sa na úver čerpaný v SLSP, a. s., a tiež v ČSOB
stavebnej sporiteľni, preto nevidí dôvod na duplicitné plnenie. Návrh žalobcu v tejto časti považovala
za nespravodlivý. Žalobca si musí byť vedomý, že to, čo uhradil na jednotlivých úverových splátkach
(ktoré splácal z ďalšieho rakúskeho úveru) neplnil len za žalovanú, ale aj za seba, pričom to, čo uhradil

za žalovanú sa mu vráti. Vloženie finančných prostriedkov z úveru poskytnutého od p. Pippenbacha
na zabezpečenie spoločného majetku žalobca nepreukázal. Požiadala, aby súd tento úver v rámci
vyporiadania BSM nezohľadnil ani sčasti.
4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania
žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a o trovách konania (výroky I. - VII.) s poukazom na § 388 C. s. p. zmenil,

nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Výrok o uložení povinnosti
žalobcovi aj žalovanej zaplatiť súdny poplatok (VIII. výrok) s poukazom na § 389 ods. 1 písm. d) C.
s. p. odvolací súd zrušil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie merita veci a v odôvodnení jeho rozhodnutia neabsentuje žiadna z náležitostí vyžadovaných
v § 220 ods. 2 C. s. p.. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací

súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolateľ tvrdil existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C. s. p.6.1 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,
pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,

porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie
zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

6.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu
prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.

1 písm. f) C. s. p.).

6.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

7. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že aj keď sa odvolateľ odvolal proti VI.,
VII. a VIII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd posúdil rozsudok súdu prvej inštancie
ako celok. Ako uvádza Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 209/2012, výroková časť rozsudku
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o tom,
čo sa z BSM prikazuje tej - ktorej strane sporu a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na

úplné vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne
vyporiadať doterajšie práva bývalých manželov z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu
napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z
jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) C. s. p. viazaný rozsahom odvolania. V takom
prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene

právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní
BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu
môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 C. s. p.) alebo zmeniť (§ 388 C. s. p.) alebo
zrušiť (§ 389 C. s. p.).
8. Ak odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku okresného súdu o vyporiadaní

BSM pristúpi k zmene (§ 388 C. s. p.) odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej, nahradzuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že
odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu
vyporiadať všetky práva a povinnosti strán sporu z právneho vzťahu BSM a nanovo konštituovať ich
práva z novovzniknutých právnych vzťahov. To medziiným znamená, že odvolací súd musí vo svojom

zmeňujúcom rozsudku znovu uviesť konkrétny výpočet vecí v BSM, ktoré pripadajú do výlučného
vlastníctva tej - ktorej strany a tiež (prípadne aj odlišne od okresného súdu) určiť, či a aké plnenie má
jeden z bývalých manželov poskytnúť druhému na ich úplné vyrovnanie.

9. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý zmanželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 01.03.2003, rozvedené bolo
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/151/2012, právoplatným 16.08.2012. Súdne konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bolo začaté v lehote troch rokov od jeho zániku, dňa
13.08.2015.

13. Majetkové spoločenstvo manželov je spoluvlastníctvo bez určených spoluvlastníckych podielov.
Vzťahuje sa na všetky veci (vrátane peňazí, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva), ktoré nadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka. Existencia BSM je závislá na existencii manželstva, okrem prípadov uvedených
v zákone.
13.1 Aplikačná prax upustila od presadzovania zásady úplného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. Predmetom vyporiadania sú preto v zásade veci, ktoré označia strany sporu.
13.2 Správny bol postup okresného súdu, ktorý si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom

tvrdení strán sporu. Z týchto vychádzal aj odvolací súd, preto s výnimkou majetkových hodnôt
spochybnených odvolateľom vyporiadal zaniknuté BSM zhodne ako súd prvej inštancie. Pri určení výšky
vyporiadacieho podielu vychádzal z rovnosti spoluvlastníckych podielov a zo zostatkových hodnôt vecí,
majetkových práv a záväzkov ustálených bývalými manželmi.
14. V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 684/2004 predmetom bezpodielového

spoluvlastníctvamanželovmôžebyťajpodnik-zapredpokladu,žeideopodnikpatriaciobommanželom
ako podnikateľom. Ak však bol podnikateľom len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu iba jeho
povolania,patrípodnikdooddelenéhovlastníctvapodnikajúcehomanželaanemoholsastaťpredmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

14.1 Za nesprávne právne posúdenie odvolateľ označil záver súdu prvej inštancie, že by sa
mal podieľať na nákladoch podnikania žalovanej, hoci z neho nemal nijaký prospech; namietol v
tejto súvislosti, že súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2281/2006.
Pre posúdenie tejto odvolacej námietky (odvolateľ nespochybnil záver, že podnik žalovanej do
zákonného majetkového spoločenstva strán sporu nespadá a nie je predmetom jeho vyporiadania)

považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné: Právnym rámcom uplatnenia nároku žalobcu
je ustanovenie § 149 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný
nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Žalovaná by mala v
zmysle uvedeného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť sumu zodpovedajúcu cene

podniku ku dňu zániku BSM. Žalobca však v tomto konaní (ktoré je v zmysle vymedzenia nárokov
vzhľadom na vývoj aplikačnej praxe návrhovým) nenavrhol postupovať takýmto spôsobom, nenavrhol
uložiť povinnosť žalovanej nahradiť sumu zodpovedajúcu cene podniku ku dňu zániku BSM a za účelom
jej zistenia nenavrhol vykonať dokazovanie. V konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom
konaní požadoval iba, aby mu žalovaná na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov uhradila v súvislosti

s výkonom jej podnikateľskej činnosti vnesenú čiastku XX.XXX,XX Eur.

14.2 Podľa záverov ustálenej súdnej judikatúry do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria
aj výnosy z podnikania, ktoré sú rovnako ako mzda z pracovného pomeru patriaca jednému z manželov
najčastejším zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého je potom nadobúdaný

spoločnýmajetokmanželov.ZožiadnehoustanoveniaObčianskehozákonníkanevyplýva,žespoločným
majetkombymalbyťlenziskchápanýakorozdielmedzivýnosomzpodnikaniaanákladminapodnikanie
vynaloženými v súvislosti s ním. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria napokon aj
výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov (R 42/72). Pokiaľ sú však za výnosy z podnikania
obstarané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela v zmysle

§ 143 Občianskeho zákonníka. Ak sú výnosy vložené späť do podnikania, ide o použitie prostriedkov
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na oddelený majetok jedného z bývalých manželov, ktoré
by mal na žiadosť druhého do BSM nahradiť. Opomenúť však nemožno, že aj vec slúžiaca podnikaniu
len jedného z manželov slúži aj k vytváraniu ďalších výnosov, ktorými je BSM obohacované, aksú tieto výnosy použité na spoločné účely (napr. príspevok na spoločnú domácnosť, zabezpečenie
vecí, nadobudnutie vecí slúžiacich obom manželom, zaplatenie dovolenky a pod.). Nemalo by byť
tiež prehliadané, že cena vecí slúžiacich na podnikanie sa ich používaním (aj vytváraním výnosov,

ktoré patria do BSM) znižuje. Podnikanie je teda nutné chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria
obidvom manželom a ktorá obvykle slúži i k získavaniu hodnôt patriacich do BSM. Potom však nemožno
opomenúť ani výdaje a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s podnikaním, lebo
ich nie je možné oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel. Z týchto záverov
ale vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech

BSM (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 4452/2010). Zo sporu o vyporiadanie BSM nemožno urobiť
vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy a výdaje s ich účelovým určením spravidla
bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Najvyšší súd ČR sa preto priklonil k riešeniu, s ktorým
sa stotožňuje aj odvolací súd, aby mal podnikajúci manžel povinnosť nahradiť do BSM čiastku, ktorá by
sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku
BSM, čo bude spravidla predstavovať cenu podniku (ak nebol vytvorený aj vynaložením oddelených

prostriedkov podnikajúceho manžela). Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22Cdo
1052/2004alebo22Cdo3043/2007.Ajvrozhodnutísp.zn.22Cdo2296/2004NajvyššísúdČRvychádza
zo záverov publikovaných v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 2545/2003 a dopĺňa, že v prípade, ak by výsledná
hodnota rozdielu medzi aktívami a pasívami podnikania bola záporná (napr. v dôsledku zadĺženia), nie
je čo do BSM nahrádzať a nie je opodstatnené prihliadať k takej strate v rámci konania o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov inak ako v rámci eventuálnych úvah o disparite podielov.

14.3 Nosnou časťou argumentácie odvolateľa v tejto časti odvolania je tvrdenie, že z podnikania
žalovanej nemal prospech. Ako už bolo uvedené, spoločným majetkom nie je len zisk (rozdiel medzi
výnosomzpodnikaniaanákladminapodnikanie),aleakýkoľvekvýnoszpodnikania.Podnikajúcimanžel

jepretopovinnýnahradiťdoBSMčiastku,ktorásarovnápozitívnemurozdielumedziaktívamiapasívami
jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v prípade zápornej výslednej
hodnoty nie je čo do BSM nahrádzať. Podnikateľkou bola len žalovaná (jeden z manželov), podnik
bol vecou slúžiacou výkonu iba jej povolania, patrí do jej oddeleného vlastníctva a žalovaná by mala
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť sumu zodpovedajúcu cene podniku ku dňu

zániku BSM. Žalobca však v tomto sporovom konaní nenavrhol postupovať takýmto spôsobom. Z
prednesov strán sporu je navyše zrejmá nesporná skutková okolnosť, že v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bola žalovaná v zmysle daňového priznania v strate, pasíva prevyšovali
aktíva. Odvolateľ je (aj v odvolacej) argumentácii nepresný, keď na jednej strane tvrdí, že do podnikania
žalovanej vložil značnú sumu peňazí (dokonca aj z pôžičiek, ktoré mal čerpať), na druhej strane tvrdí, že

na jej podnikanie bolo vynaložené zo spoločného majetku minimálne XX.XXX,XX Eur a žalovaná uznala,
že žalobca poukázal na spoločný účet počas obdobia jej podnikateľskej činnosti sumu XX.XXX,- Eur.
Odvolateľ teda dostatočne nerozlišuje, či na podnikanie žalovanej vynakladal svoje výlučné finančné
prostriedky, alebo na jej podnikanie boli vynakladané financie zo spoločných prostriedkov. Povinnosť
tvrdenia a povinnosť preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi (či už ich predložením alebo

označením dôkazov, ktoré má súd vykonať), teda dôkazné bremeno pritom spočívalo na odvolateľovi.

15. K časti odvolania žalobcu týkajúcej sa spôsobu vyporiadania záväzkov je potrebné najskôr uviesť,
že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov (uzatvoril
vlastným menom zmluvu o pôžičke) a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, teda

bola získaná majetková hodnota, patrí táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v
§ 143 Občianskeho zákonníka - do bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela, ktorý takto
zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo
svojho sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo
2345/2003, rovnako rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo 4291/2010). Ďalej je potrebné zdôrazniť, že

to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho má byť uhradené zo spoločného
majetku druhým manželom len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému
z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/70). Ak sa stal predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiaľ neuhradený úročený dlh, súd vyporiada nielen jeho
splatnú časť (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky,

ktoré k dlhu prirastú v budúcnosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2769/2012). Ak dôjde k splateniu
spoločného dlhu manželov po zániku BSM (pred jeho vyporiadaním) zásluhou jedného z nich z jeho
výlučných prostriedkov, prislúcha mu právo na ich náhradu, čo by sa malo premietnuť do rozhodnutiao povinnosti jedného z bývalých manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v
rámci vyporiadania BSM (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 4036/2010).

15.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo aj
pasívum v podobe úveru poskytnutého z ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. na základe úverovej zmluvy č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX, čerpaného vo výške X.XXX,- Eur, s nesplateným zostatkom ku dňu zániku
manželstva X.XXX,XX Eur, o ktorom žalobca tvrdil, že ho žalovaná použila na podnikanie. Odvolací
súd pripomína, že majetok patriaci do podniku je potrebné skúmať individuálne s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti (spôsob jeho nadobudnutia, jeho povahu, účel, na ktorý slúži alebo môže slúžiť a
spôsob jeho používania). Vedenie majetku v účtovníctve manžela - podnikateľa nestačí na vyvodenie
záveru, že slúži na výkon povolania podnikajúceho manžela - zároveň musí ísť o vec (resp. majetkovú
hodnotu), ktorá na tento účel skutočne slúži. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu (ktoré odvolací súd za účelom rozhodnutia o odvolaní nepovažoval za potrebné zopakovať ani
doplniť). Žalovaná na pojednávaní dňa 10.10.2016 výslovne uviedla, že z tohto úveru hradila dlh v

podnikaní, peniaze z tohto úveru vybrala a vkladala na podnikateľský účet. Z obsahu spisu vyplýva
stranám sporu známa skutočnosť, že úver dohodnutý úverovou zmluvou č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX
bol dohodnutý ako úver spotrebiteľský (mimoriadny medziúver vo výške X.XXX,- Eur do pridelenia
cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení), ktorého dlžníčkou je žalovaná a spoludlžníkom žalobca.
Z týchto dôkazov, vykonaných súdom prvej inštancie, vyplýva aj záver, ku ktorému okresný súd dospel,

že v zmysle vzájomnej dohody bývalých manželov bude tento úver naďalej splácať žalovaná (V. výrok
rozsudku okresného súdu). Odvolací súd konštatuje, že pri zaviazanosti obidvoch (bývalých) manželov
za spoločný záväzok treba vychádzať zo všeobecnej zodpovednosti za spoločné záväzky; dlh z úveru
je v tomto prípade spoločným záväzkom obidvoch manželov patriacim do BSM. Ak peniaze získané
spoločným úverom manželov boli použité na oddelený majetok len jedného manžela, druhý manžel

je oprávnený v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní BSM žiadať, aby to, čo bolo
vynaložené na oddelený majetok, bolo nahradené do ich spoločného majetku (rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22Cdo 14/2006). Žalovaná je preto v súlade s § 150 druhou vetou Občianskeho zákonníka
povinná takto získané finančné prostriedky z BSM, vynaložené na jej oddelený majetok slúžiaci na
výkon povolania (podnik), na žiadosť žalobcu nahradiť do spoločného majetku. Odvolací súd preto

vychádzajúcznespornýchtvrdenístránsporuovyčíslenítohtonárokuuložilžalovanejpovinnosťsplácať
úver poskytnutý ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Radlinského 10, 813 23 Bratislava 1,
číslo úverovej zmluvy XXXXXXXX/XXXXXXXXX vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva
X.XXX,XX Eur. Zároveň pri určení sumy na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov zohľadnil, že za
trvania manželstva bola na tento úver vynaložená zo spoločných financií manželov čiastka XXX,XX Eur,

z ktorej polovicu vo výške XXX,XX Eur uložil žalovanej nahradiť žalobcovi v rámci sumy na vyrovnanie
spoluvlastníckych podielov. Pri čiastke X.XXX,XX Eur, vynaloženej na oddelený majetok žalovanej
odvolací súd zohľadnil, že žalobca síce expressis verbis nepožiadal (nenavrhol), aby žalovanej bola
uložená povinnosť nahradiť polovicu tejto sumy do BSM, na druhej strane je z obsahu jeho procesných
podaní aj z odvolania zrejmé, že takýto návrh podal tým, že spochybnil svoju povinnosť podieľať sa na

úhrade tohto dlhu polovicou (čiastkou X.XXX,XX Eur). Odvolací súd preto žalobcovi neuložil povinnosť
zaplatiť žalovanej polovicu zo zostatku dlhu vyčísleného ku dňu zániku manželstva sumou X.XXX,XX
Eur, teda čiastku X.XXX,XX Eur.

15.2 Súd prvej inštancie vyporiadal aj úver poskytnutý ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom

Radlinského 10, 813 23 Bratislava 1, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXX/XXXXXXXX, úverový účet číslo
XXXXXXXX vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva X.XXX,- Eur (III. výrok) a úver poskytnutý
Sparkasse Schwarz AG, so sídlom Franz-Josef-Strasse 8-10, 6130 Schwarz, Austria, číslo účtu XXXX-
XXXXXX, vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva XX.XXX,- Eur (IV. výrok) tak, že povinnosť
ich splácania uložil žalobcovi. Nesporné bolo, že tieto úvery ako také existovali v čase zániku manželstva

strán sporu (16.08.2012), nie však v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (01.10.2018). Tieto
záväzky teda nemohli byť v čase rozhodovania okresného súdu vyporiadané uložením povinnosti ich
splácania jednému z bývalých manželov, ale ak išlo o záväzky patriace do BSM, na ich úhradu žalobcom
po zániku manželstva pred vyporiadaním BSM mal súd prvej inštancie prihliadnuť pri rozhodnutí o
povinnosti jedného z bývalých manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov

v rámci vyporiadania BSM. Odvolací súd toto pochybenie súdu prvej inštancie (nesprávne právne
posúdenie)opraviltak,žežalobcovineprikázalzostatokúveruX.XXX,-EurzČSOBstavebnejsporiteľne,
a. s., so sídlom Radlinského 10, 813 23 Bratislava 1, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXX/XXXXXXXX,úverový účet číslo XXXXXXXX, ale žalovanej v rámci výroku o uložení povinnosti nahradiť financie na
vyrovnanie spoluvlastníckych podielov uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z tohto titulu čiastku XXX,- Eur.

15.2.1 Aj úver poskytnutý Sparkasse Schwarz AG, so sídlom Franz-Josef-Strasse 8-10, 6130 Schwarz,
Austria, číslo účtu XXXX-XXXXXX vo výške zostatku dlhu ku dňu zániku manželstva XX.XXX,- Eur
zaplatil žalobca po zániku BSM, pred jeho vyporiadaním. Tento úver žalobca ako dlžník čerpal, čo
preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, navýšením zo dňa 17.04.2012 sumy X.XXX,XX Eur
o XX.XXX,- Eur. Išlo teda o dlh vzniknutý za trvania manželstva, z ktorého bol zaviazaný len jeden

z manželov. Ak by bola za takto získané peniaze nadobudnutá majetková hodnota, patrila by za
splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka do BSM a k záväzku žalobcu
vrátiť peniaze, ktoré v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho by sa prihliadlo (ale iba
vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu) pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
Povinnosťou žalobcu preto bolo preukázať, že z takto získaných finančných prostriedkov bola získaná
majetková hodnota patriaca do BSM. Žalobca (ako konštatuje okresný súd) uviedol, že si uvedený úver

zobral, lebo zabezpečoval splácanie rozostavaného domu (úhrada faktúr za služby, materiál, stavebné
práce), uhrádzal faktúry a finančne vypomáhal v podnikaní žalovanej a z tejto čiastky pokryl svoje
nevyhnutné životné náklady a potreby. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že
nemohol prihliadnuť na tú časť úverových prostriedkov, ktorú žalobca minul na osobnú spotrebu (nejde o
majetkovú hodnotu patriacu do BSM, pozn. odvolacieho súdu). Rovnako sa stotožňuje s tým, že žalobca

nepredložil dôkazy svedčiace o použití finančných prostriedkov získaných týmto úverom na podnikanie
žalovanej a na stavbu rodinného domu a dopĺňa, že predložené faktúry (napr. o nákupe stavebného
materiálu, peliet, žalúzií) bez ďalšieho nepreukazujú ich zaplatenie financiami získanými uvedeným
úverom. Žalobca mal ako nositeľ dôkazného bremena presne tvrdiť, kedy a ktorá vec patriaca do BSM
bola z tohto úveru financovaná. Opomenúť pritom nemožno, že rodinný dom nepatril do bezpodielového,

ale bol v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. V tejto časti odvolania žalobca úspešný byť nemohol.
Na druhej strane odvolací súd rešpektoval vyjadrenie a vôľu žalovanej, ktorá z financií získaných
týmto úverom uznala ako patriacu do BSM čiastku X.XXX,XX Eur vynaloženú na úhradu faktúr za
rekonštrukciu rodinného domu, preto jej odvolací súd uložil na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov
zaplatiť žalobcovi polovicu, čo je suma X.XXX,XX Eur.

15.2.2 Obdobné závery (okrem uznania časti záväzku ako patriaceho do BSM žalovanou) sú platné
aj pri zmluve o pôžičke v celkovej výške XX.XXX,- Eur uzatvorenej žalobcom ako jediným dlžníkom
s jeho kolegom Wernerom Pippenbachom. Po zániku manželstva strán sporu (pred vyporiadaním
BSM) žalobca jednorazovo dňa 30.08.2012 zaplatil nezaplatený zostatok dlhu X.XXX,- Eur. Aj pri
tomto záväzku, rovnako ako pri úvere zo Sparkasse, je podmienkou pre to, aby mohol súd na

túto skutočnosť pri ustálení výšky vyrovnacieho podielu prihliadať preukázanie, že z takto získaných
finančných prostriedkov bola získaná majetková hodnota patriaca do BSM. Žalobca iba všeobecne (na
pojednávaní dňa 10.10.2016 osobne aj v písomných podaniach urobených prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne) uviedol, že pôžičku čerpal na zabezpečenie vlastnej osobnej spotreby a aby sa aspoň sčasti
splácal úver, ktorý mali na Slovensku (na Slovensko posielal aj celú svoju mzdu zarobenú v Rakúsku).

Neposkytol konkrétne skutkové tvrdenia o tom, kedy a aká časť týchto financií bola vynaložená na jeho
osobnú spotrebu a aká na financovanie (ktorého) úveru. Tieto skutkové okolnosti nemohol okresný súd
vyvodzovať z predložených listinných dôkazov - nahrádzaním procesnej aktivity strany sporu by porušil
zásadu rovného postavenia strán sporu. Odvolací súd v tomto smere nezistil odvolateľom tvrdenú inú
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd akceptoval zhodu strán sporu pri vyporiadaní hnuteľných vecí a podielových listov
(ktoré sú inými majetkovými hodnotami), ktorá ani v odvolacom konaní spochybnená nebola. Rozhodol
preto, že vo vlastníctve žalobcu zostávajú farebný televízny prijímač zn. SAMSUNGv hodnote XXX,-
Eur a práčka zn. WHIRLPOOL v hodnote XXX,- Eur, vo vlastníctve žalovanej osobné motorové vozidlo
typu Ford Fusion čiernej farby, VIN: E rok výroby 2005, EČV: I v zostatkovej hodnote X.XXX,- Eur.

Strany sporu sa dohodli, že podielové listy evidované v Pioneer Asset Management S.A., so sídlom
Rue Alphonse Weicker, L - 2721 Luxembourg Kirchberg, zástupca pre Slovenskú republiku Pioneer
Asset Management, a.s., so sídlom Karolínska 650/1, 18 600 Praha 8 vo výške X.XXX,XX Eur,
podielové listy evidované v Pioneer Asset Management S.A., so sídlom Rue Alphonse Weicker, L -
2721 Luxembourg Kirchberg, zástupca pre Slovenskú republiku: Pioneer Asset Management, a.s., so

sídlomKarolínska650/1,18600Praha8vovýškeX.XXX,XXEur,podielovélistyevidovanévspoločnosti
World Investment Opportunities Funds, korešpondenčná adresa SFM Group, o.c.p., a. s. so sídlom
Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava vo výške X.XXX,XX Eur a podielové listy evidované vsprávcovskej spoločnosti Alico Funds Central Europe, správ. spol., a. s. so sídlom Pribinova 10, 811 09
Bratislava vo výške XXX,XX Eur zostanú tiež vo vlastníctve žalobcu.

17. Odvolací súd vychádzajúc z parity spoluvlastníckych podielov bývalých manželov (ktorú
nespochybnili) a vzhľadom na hodnotu rozdeľovaných hnuteľných vecí, iných majetkových hodnôt
(podielových listov) a záväzkov uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX Eur.
Žalobca zostal vlastníkom hnuteľných vecí a majetkových hodnôt (podielových listov) v celkovej výške
X.XXX,XX Eur, z ktorej polovica pripadajúca na každého z bývalých manželov predstavuje X.XXX,XX

Eur. Žalobcovi zostali hnuteľné veci a podielové listy v sume prevyšujúcej na neho pripadajúci podiel
čiastkou X.XXX,XX Eur, ktorú by mal vyplatiť žalovanej. Zároveň mu bola uložená povinnosť vyplatiť
nesplatený zostatok spoločného úveru XX.XXX,XX Eur (Slovenskej sporiteľni, a. s.), polovicu ktorého
vo výške XX.XXX,XX Eur mu má vyrovnať žalovaná. H. bola uložená povinnosť vyplatiť nesplatený
zostatok úveru X.XXX,XX Eur z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX (ČSOB stavebnej
sporiteľni, a. s.). Z dôvodov vysvetlených v odseku 15.1 tohto rozsudku má pri tomto úvere žalovaná

povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku XXX,XX Eur. Po zániku BSM, do jeho vyporiadania, žalobca uhradil
nesplatený zostatok spoločného úveru bývalých manželov vo výške X.XXX,- Eur z ČSOB stavebnej
sporiteľne, a. s. z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXXXXXX, na jeho úhradu mu žalovaná zaplatí
polovicu vo výške XXX,- Eur. Z úveru poskytnutého žalobcovi zo Sparkasse Austria žalovaná urobila
predmetom BSM čiastku X.XXX,XX Eur, z ktorej má povinnosť vyplatiť žalobcovi X.XXX,XX Eur. Žalobca

bymalžalovanejzaplatiťX.XXX,XXEur,žalovanážalobcoviXX.XXX,XX Eur(XX.XXX,XXEur+XXX,XX
Eur + XXX,- Eur + X.XXX,XX Eur). Odvolací súd jej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX
Eur (XX.XXX,XX - 1.292,99). T. na splnenie tejto povinnosti odvolací súd s poukazom na § 232 ods. 3
C. s. p. určil v trvaní do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo odôvodňuje výškou sumy, ktorú má
žalovaná žalobcovi zaplatiť.

18. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 396 ods. 2 C. s. p., podľa
ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie. Odvolací súd preto rozhodol o trovách celého konania, teda konania na súde prvej inštancie
aj o trovách odvolacieho konania S poukazom na § 396 ods. 1 C. s. p. aplikoval § 257 C. s. p., v zmysle

ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že konanie o vyporiadanie BSM je typickým príkladom konania
označovaného ako iudicium duplex, v ktorom v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako
aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež

jehoprávonasúdnuochranuvtejtoveci.Priiudiciumduplexmáajrozhodovanieotrováchkonaniasvoje
špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť
uskutočniť vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu.
Úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane; v tomto smere nezáleží na návrhu,
súdpostupujeexoffo.Pretosispravidla,pridodržanízákladnejparitypodielov,každástranasporuznáša

svojenákladyzosvojhoanebudedruhémuničhradiť(bližšieinBičovský,J.Bezpodílovéspoluvlastnictví
manželů. Praha: Linde Praha a. s. - Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily
Hořínkové a Jana Tuláčka, 1994, 230 s., str. 225). Odvolací súd po zohľadnení, že podiely obidvoch
bývalých manželov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú rovnaké rozhodol o
trovách konania tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku

19. Nielen vzhľadom na zmenu meritórneho rozhodnutia odvolacím súdom je nesprávny výrok o uložení
povinnosti žalobcovi aj žalovanej zaplatiť súdny poplatok (VIII. výrok). Odvolací súd ho zrušil, aj keď
výslovne nebol napadnutý odvolaním žalobcu, lebo svojou podstatou ide o výrok závislý od výroku vo
veci samej (§ 379 písm. a) C. s. p.). Právna úprava § 14 ods. 4 aktuálneho zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zveruje konanie a rozhodovanie podľa tohto
zákona vyšším súdnym úradníkom, proti rozhodnutiam ktorým je prípustná sťažnosť. Odvolací súd preto
tento výrok súdu prvej inštancie zrušil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. ako rozhodnutie,
ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a dôvody pre jeho vydania sudcom (v rozhodnutí vo veci samej)
neexistovali. Poplatkové konanie je síce integrálnou, ale samostatnou súčasťou občianskeho súdneho

konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.