Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200559
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200559.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej

a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej PhD., v právnej veci žalobcu: RADIO, a. s.,
so sídlom Prešovská 39, 821 02 Bratislava, IČO: 35 771 623, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Iveta Šaranská, s.r.o., Sputnikova 15, 821 02 Bratislava, IČO: 47 250 488, proti žalovanej: Rada pre
vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády č. 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RZŽ/18/2016 zo dňa 20.12.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu č.
RZŽ/18/2016 zo dňa 20.12.2016 z r u š u j e.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie správneho orgánu.

1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až ods. 3 a
§ 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) postupom podľa § 71 zákona č.
308/2000 Z.z., svojím rozhodnutím č. RZŽ/18/2016 zo dňa 20.12.2016 rozhodla, že žiadosť žalobcu zo
dňa 30.11.2016 o udelenie výnimky podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona, posudzovanú v rámci správneho
konania č. 836/SKI/2016, zamietla.

2. Žalovaná v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v odôvodnení uviedla:
„Z dokumentov poskytnutých účastníkom konania, ako aj zo skutočností známych Rade z jej úradnej
činnosti vyplýva, že hudobne sa programová služba FUN RÁDIO profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity.
Uvádza, že jeho poslucháči nemajú záujem počúvať slovenské skladby. Rada je však toho názoru, že
vzhľadomnarelatívneširokéžánrovézameranieúčastníkakonania,niejetentoargumentopodstatnený,
nakoľko existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi, a ktorých
skladby by účastník konania mohol zaradiť do svojho vysielania. Pokiaľ sa nebudú v rádiách hrať aj

tieto skladby, nikdy sa nedostanú do povedomia poslucháčov, pričom mnohé z týchto skladieb by ich
mohli zaujať. Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 308/2000 Z.z., ktorou sa zaviedla uvedená
povinnosť, je účelom tejto povinnosti „podpora pôvodnej slovenskej tvorby ako súčasti kultúrneho
dedičstva, nevyhnutnosť ochrany a zveľaďovania ktorého zakotvuje aj Ústava SR v čl. 44 ods. 2."Jedným z hlavných účelov povinnosti vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel slovenským hudobným
dielam, je aj podpora vytvárania nových slovenských hudobných diel a väčšia možnosť pre nových
umelcovdostaťsadopovedomiaľudí.Akouvádzaajúčastníkkonania,vosvojomvysielanísazameriava

najmä na súčasne skladby, čiže vysiela najmä nové diela (skladby, ktoré nie sú staršie ako päť rokov).
Skutočnosť, že sa ÚS SR v súčasnosti zaoberá uvedeným návrhom generálneho prokurátora, nemá
dopad na účinnosť predmetných ustanovení. Čiže tieto ustanovenia sú stále účinné. Preto táto
skutočnosť nemôže mať dopad na rozhodovanie Rady o udelení výnimky.
Z uvedených dôvodov Rada dospela k záveru, že zameranie programovej služby FUN RÁDIO nie je

takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných
diel za kalendárny mesiac najmenej 25 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z
tohto počtu najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel. Preto Rada zamietla žiadosť
účastníka konania o udelenie výnimky z povinností ustanovených v § 28b ods. 1 a 4 zákona č. 308/2000
Z.z.“

II.
Žaloba

3. Žalobca podanou žalobou dňa 13.04.2017, v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok (ďalej len „SSP“) napadol predmetné rozhodnutie s odôvodnením, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, zistenie skutkového stavu
žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a zistený
skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v tomto nemá oporu podľa § 191 ods. 1

písm. f) SSP. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.02.2017.

4. Žalobca uviedol, že je držiteľom licencie č. R/116 na vysielanie rozhlasovej programovej služby FUN
RADIO(ďalejlen„programováslužbažalobcu“)apovažujesazavysielateľanazákladelicencievzmysle
zákona č. 308/2000 Z.z. Žiadosťou o dočasné udelenie výnimky, doručenou žalovanej dňa 30.11.2016

žiadal, aby žalovaná rozhodla, že žalobca nemá povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských
hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby FUN RADIO podľa § 28b ods. 1 zákona
č. 278/2015 Z.z. a nemá povinnosť vyhradiť minimálny podiel nových slovenských hudobných diel
vo vysielaní rozhlasovej programovej služby FUN RADIO podľa § 28b ods. 4 zákona a to do doby
uverejnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o návrhu generálneho prokurátora

o súlade ustanovení § 28a, § 28b, § 28c a § 76dh zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a
o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách s čl. 1 ods. 1. čl. 2 ods. 2. čl. 20 ods. 1 a 4. čl.
35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v Zbierke zákonov.

5. Žalobca má za to, že Rozhodnutie je nezákonné a toto neoprávnene zasahuje a ukracuje žalobcu
na jeho právach a oprávnených záujmoch. Žalobca je v dôsledku Rozhodnutia (neudelenia výnimky)
povinný zasahovať do vysielania svojej programovej služby, a to napriek tomu, že podľa jeho názoru mu
malabyťvýnimkazpredmetnýchpovinnostíudelená.Povinnosťzaradiťdovysielaniapodielslovenských
diel v zmysle zákona predstavuje zásadný zásah do dramaturgie vysielania a redakčnej nezávislosti

žalobcu. Ide o zásah do jeho práv vlastniť majetok, práva podnikať a práva na slobodu prejavu.
Rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov, je nezrozumiteľné a teda nepreskúmateľné. Žalobca
namieta, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Uvedené predstavuje zásah do práv a právom
chránených záujmov žalobcu, ktoré tento namieta.

6. Žalovaná v zmysle Rozhodnutia dospela k záveru, že zameranie programovej služby žalobcu nie je
takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinností podľa § 28b ods. 1 a 4 zákona. V tejto
súvislosti žalovaná posudzovala zameranie programovej služby žalobcu, pričom svoje skúmanie zúžila
na jej žánrové zameranie, t. j. štýl hudby, vysielaniu ktorej sa programová služba žalobcu prevažne
venuje.

7. Zameranie programovej služby v zmysle zákona je však podľa žalobcu potrebné chápať v širšom
ponímaní. Programová služba sa zameriava nielen žánrovo, ale svojim obsahom sa prispôsobuje
poslucháčom (podľa veku, vzdelania, sociálneho postavenia poslucháčov, kvality vysielanej hudby atď.).Programová služba žalobcu (alebo iné rozhlasové programové služby) sa zameriava na konkrétne
cieľové skupiny, pričom tieto sa nedelia len podľa žánru vysielanej hudby. V tejto súvislosti je potrebné
skúmať zameranie programovej služby žalobcu z rôznych hľadísk tak, aby zodpovedalo skutočnosti. Ak

žalovaná posudzovala zameranie programovej služby žalobcu len z hľadiska vysielaného žánru hudby, /
nesprávne a diskriminačné zužujúco vyložila pojem zameranie, čím sa dopustil nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Nesprávne posúdenie zamerania programovej služby žalobcu vyplýva z ďalšieho odôvodnenia

Rozhodnutia. Žalovaná v Rozhodnutí konštatuje, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio
„hrajúce súčasné hity". Ďalej žalovaná tvrdí, že existuje množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú
verejnosti takí známi, a ktorých skladby by účastník konania mohol zaradiť do svojho vysielania. Podľa
žalovanej, pokiaľ nebudú v rádiách hrať aj tieto skladby, nikdy sa nedostanú do povedomia poslucháčov,
pričom mnohé z týchto skladieb by ich mohli zaujať.

9. Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka pojem hit znamená mimoriadne úspešná skladba,
najmä z oblasti populárnej hudby, resp. obľúbená módna novinka, niečo veľmi žiadané, vyhľadávané. Z
obsahu pojmu hit je zrejmé, že o tom, ktorá skladba sa stane hitom, nemôže rozhodovať žalobca, ale
výlučne poslucháči programovej služby žalobcu, resp. široká verejnosť. Programová služba žalobcu je
zameraná na vysielanie poslucháčmi aktuálne obľúbených a vyhľadávaných skladieb. Preto aktuálny

repertoár programovej služby žalobcu nie je možné nahradiť skladbami slovenských interpretov, ktorí nie
sú verejnosti „takí známi“. Žalovaná tým, že nevyhovela Žiadosti, v podstate žalobcu vedie k tomu, aby
vo svojej programovej službe hral nevyhľadávané skladby a zároveň naznačuje, že týmto postupom je
poslucháčom možné vnútiť počúvanie slovenských skladieb. Takýto prístup považuje žalobca zo strany
žalovanej ako orgánu verejnej správy za neprípustný a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný.

10. Formátom rádia je možné rozumieť základné zásady dramaturgie vysielania a tvorby programu.
Práve formát a z tohto vychádzajúca skladba programu (včítane nasadzovanej hudby) odlišuje
jednotlivých vysielateľov. Práve rozdielmi vo formáte a skladbe programu sa uchádzajú vysielatelia o
priazeň poslucháčov.

11. V prípade programovej služby žalobcu je možné vo všeobecnosti hovoriť ako o rádiu s formátom
CHR (current hit rádio), čo znamená, že podmienkou na zaradenie piesne do vysielania je to, aby
spĺňala okrem iného aj kritérium popularity medzi poslucháčmi programovej služby žalobcu, resp. jej
potenciálnymi poslucháčmi, ktorých takýto formát môže osloviť.

12. Žalobca v tejto súvislosti vykonáva v dvojtýždňových cykloch test, ktorý ovplyvňuje obsah
programovej služby žalobcu, tzv. call out test. Call out test v podstate ovplyvňuje zaradenie vybraných
piesní do rôznych tried rotácií. Podľa rotácie sa určuje periodicita nasadenia určitej piesne do
programovej služby žalobcu.

13. Daný formát programovej služby žalobcovi dovoľuje, aby do vysielania programovej služby nasadil
nové neotestované piesne v maximálnom rozsahu približne 1 % z celkového počtu vysielaných piesní.
Zvyšných 99 % vysielaných piesní je nasadzovaných výhradne na základe výsledkov aj iných testov,
nie len call out testu, ktoré žalobca vykonáva.

14. Ak žalobca vysiela aktuálne vyhľadávané a obľúbené skladby (v pomere cca 99 % na základe testov
počúvanosti), nemôže do svojho repertoáru v rozsahu 20 % resp. 25 % svojvoľne zaradiť neznáme
skladby, resp. skladby neznámych interpretov. Takýto postup zásadne mení spôsob vytvárania obsahu
programovej služby žalobcu zo strany vysielateľa a zároveň poslucháči rádia dostávajú iný obsah, ako
od programovej služby žalobcu očakávajú. Konštatovanie žalovanou, že vysielateľ môže zaradiť do

vysielania neznámych interpretov, naznačuje nepochopenie zamerania programovej služby žalobcu.
Plnením predmetnej povinnosti sa zjavne mení formát programovej služby žalobcu a jej zameranie.

15. Ak žalovaná tvrdí, že zameranie programovej služby žalobcu nevylučuje plnenie povinností podľa
§ 28b zákona, žalobca namieta, že zameranie jeho programovej služby je primárne orientované a

ovládané dopytom poslucháčov a teda aj počúvanosť rozhlasovej stanice je citlivejšia na spokojnosť
poslucháčov s obsahom programovej služby. Naopak, v prípade vysielateľov zameraných na konkrétny,
napr. nepopulárny žáner hudby, je možné očakávať priaznivejšie prijatie neznámych skladiebposlucháčmi. V takých prípadoch totiž poslucháči vyhľadávajú programové služby vysielateľov za
účelom vypočutia určitého žánru hudby, bez ohľadu na jej obľúbenosť.

16. Žalobca namieta, že vyššie uvedené názory žalovanej uvedené v Rozhodnutí sú nepodložené,
špekulatívne a arbitrárne. S odkazom na predchádzajúcu časť tejto žaloby žalovaná neskúmala
a žiadnym spôsobom nepreukázala, že existuje „veľké množstvo" slovenských interpretov, ktorých
skladbami by žalobca mohol nahradiť aktuálny repertoár a ktorých skladby zodpovedajú skutočnému
zameraniu, kvalite programovej služby žalobcu a dopytu poslucháčov programovej služby žalobcu.

17. Žalovaná žiadnym spôsobom nezistila a nepodložila svoje tvrdenie, že by skladby uvedených
slovenských interpretov mohli poslucháčov programovej služby žalobcu zaujať. Jedná sa o ťažiskový
argument rozhodnutia, ktorý by mal byť dokázaný prieskumom alebo obdobným relevantným dôkazom.

18. S prihliadnutím na vyššie uvedené má žalobca zato, že žalovaná pri rozhodovaní vychádzala z

nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Svojezistenienezaložilanadôkazoch.Veľmistručnevyjadria
len svoje názory, resp. dohady. V tejto súvislosti je rozhodnutie potrebné považovať za nezákonný prejav
svojvôle žalovanej.

19. Žalovaná v rozhodnutí neuvádza skutočnosti, na základe ktorých dospela k rozhodnutiu vo veci.

Neuvádza, ktoré skutočnosti mala za preukázané a ktoré za takéto nemala. Z odôvodnenia rozhodnutia
nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti boli podkladom na takéto rozhodnutie žalovanej.

20. Žalovaná v rozhodnutí neoznačila dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodla. Nie je preto jasné,
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadila.

21. Žalovaná mala v rámci odôvodnenia rozhodnutia jasne a zreteľne skonštatovať, na základe ktorých
dôkazov a akých úvah dospela k zisteniu, že plnenie povinností podľa § 28b zákona žalobcom nie je
vylúčené. Ak však žalovaná nevykonala žiadne dôkazy, skutkový základ pre rozhodnutie vo veci nemôže
existovať. Úvahy o hodnotení dôkazov preto logicky v odôvodnení rozhodnutia chýbajú. Žalobca preto

namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

22. Tiež nie je zrejmé, ako žalovaná posúdila rozsah povinnosti, keď v rozhodnutí uviedla, že „zameranie
programovej služby FUN RÁDIO nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti
vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 25 % vysielaniu slovenských

hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20% vysielania nových slovenských hudobných
diel".

23. Podľa § 28b ods. 1 zákona je však slovenským hudobným dielam vysielateľ s licenciou povinný
vyhradiť najmenej 25 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac s tým, že sa do podielu

započítavajúibaslovenskéhudobnédielazaradenédovysielaniavčaseod6.00hodinydo24.00hodiny,
ktoré nie sú doplnkovým vysielaním a nie sú z väčšej časti sprevádzané hovoreným slovom (§ 28b ods.
3 zákona). Uvedené znamená, že zákonom vyžadovaný pomer slovenskej hudby nie je 25 %, ale až
33,3 % vysielania v čase medzi 6.00 hod. a 24.00 hod. Ani uvedenú skutočnosť žalovaný zjavne vôbec
pri hodnotení dôkazov nezohľadnil.

24. Žalovaná sa vôbec nezaoberala výkladom právnej úpravy § 28a a nasl. zákona. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa jedná o novozavedenú právnu úpravu enormne zasahujúcu do práv a povinností
vysielateľov, žalobca považuje za žiaduce, aby žalovaná v rámci svojich rozhodnutí riadne vysvetlila
všeobecné východiská pre posudzovanie potreby udelenia výnimky z povinností podľa § 28b ods. 1 a

4 zákona.

25. Absencia akýchkoľvek úvah, ktoré viedli žalovanú k rozhodnutiu, aby výnimku neudelila, tiež vedú k
námietke, že žalovaná sa vôbec nevysporiadala s povinnosťou eurokomformného výkladu práva, ktoré
aplikuje. Spôsob, za akých bola žalobcovi fakticky ustanovená povinnosť plniť kvóty slovenskej hudby, je

tak podľa názoru žalobcu nezlučiteľný s princípom voľného pohybu tovarov a služieb, keďže zvýhodňuje
diela na základe trvalého pobytu (domicilu) jeho pôvodcu; čl. 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je
však potrebné vykladať (a aplikovať) tak, aby nemohlo dôjsť ani k skrytej (nepriamej) diskriminácii, napr.prostredníctvom podmienky trvalého pobytu (domicilu). Práve neudelením výnimky však žalobca musí
pristupovať k výberu hudobných diel diskriminačne.

26. Návrh generálneho prokurátora na ÚS SR žalovaná nepovažuje za skutočnosť, ktorá by mala mať
vplyv na rozhodovanie o udelení výnimky, s odôvodnením, že všetky ustanovenia zákona č. 308/2000
Z.z., ktoré generálny prokurátor napadol na ústavnom súde, sú účinné.
27. Žalovaná sa v rozhodnutí zamerala len na žánrové zameranie programovej služby žalobcu,
nezohľadňujúc skutočnosť, že výber skladieb vysielaných žalobcom je vytváraný prevažne poslucháčmi

programovej služby žalobcu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že žalovaná sa v rozhodnutí nezaoberala ťažiskovými
argumentmi žalobcu, má žalobca zato, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

29. Keďže programová služba žalobcu vysiela hity, t. j. obľúbené a vyhľadávané skladby, je neprimerané

od žalobcu žiadať, aby v čase od 6:00 do 24:00 hod. vysielal v rozsahu jednej štvrtiny vysielacieho času
neznáme (a teda neobľúbené a nevyhľadávané) skladby. Takýto myšlienkový postup žalovanej sa javí
ako nelogický.

30. Na základe uvedeného žalobca namieta, že je rozhodnutie potrebné podľa §191 ods. 1 písm. c), d),

e) a f) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovanej

31. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 30.10. 2017, doručeným súdu dňa 06.11.2017, s tým,
že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych
záverov, nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a
rovnako ani postup žalovanej v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobu navrhla zamietnuť.

32. Žalovaná konštatovala, že do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí podľa § 5 ods.
1 písm. o) zákona rozhodovať o tom, že povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných
diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 1 alebo povinnosť vyhradiť minimálny

podiel nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b
ods. 4 sa vo vzťahu k danej programovej službe na vysielateľa nevzťahuje, ak je to vzhľadom na jej
zameranie úplne vylúčené.

33. K námietke žalobcu, že na základe napadnutého rozhodnutia je povinný plniť povinnosti podľa §

28b ods. 1 a 4 zákona napriek tomu, že ich plnenie je vzhľadom na zameranie jeho programovej služby
vylúčené a že je na základe predmetného rozhodnutia ukrátený na svojich právach a oprávnených
záujmoch, žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie nezakladá, nemení ani neruší oprávnenia alebo
povinnosti žalobcu ani ním nie je ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Povinnosť
vyhradiť stanovený podiel hudobných diel slovenským hudobným dielam je stanovená v zákone č.

308/2000 Z.z. a z tejto povinnosti môže vysielateľ dostať výnimku. Avšak na udelenie výnimky neexistuje
právny nárok pre vysielateľa. Vysielateľ je povinný dodržiavať povinnosti stanovené zákonom, pričom
z niektorých povinností zákon umožňuje Rade po splnení zákonom stanovených podmienok udeliť
výnimku. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že bol oprávnený dostať výnimku so zákonom stanovených
povinností, resp. že jej neudelením bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

34. K námietke, že Rada nesprávne právne posúdila vec, pretože nesprávne posúdila zameranie
programovej služby žalobcu a zameranie programovej služby žalobcu vykladala užšie, keď žalobca
približuje svoje zameranie ako CHR a následne popisuje spôsob tvorby svojho playlistu, žalovaná
uviedla, že zameranie programovej služby je v prvom rade definované hudbou, ktorú rozhlasová

programová služba hrá (či je zameraná iba na konkrétny žáner, príp. na konkrétne obdobie rokov, alebo
je jej záber širší). V prípade žalobcu ide o súčasné hity. Od hudby sa logicky ďalej odvíjajú aj ďalšie
programové náležitosti, ako množstvo hovoreného slova a pod.. Podstatné pri posudzovaní výnimky
z hrania slovenských hudobných diel sú práve vysielané hudobné diela, a či je vôbec možné naplniťpovinnosti ustanovené v § 28b ods. 1 a ods. 4 zákona. Preto sa Rada pri posudzovaní žiadosti o
udelenie výnimky zaoberala hudbou, ktorú žalobca vysiela. Sám žalobca uvádza, že hrá „hity", avšak
žiadnym spôsobom neuvádza, ako dospeje k tomu, že niektorá pieseň je hitom a druhá už nie. Žalobca v

žiadosti vôbec nepreukázal, že by vzhľadom na zameranie svojej programovej služby nedokázal naplniť
stanovené kvóty na hranie slovenských hudobných diel. Skutočnosť, že v svojej programovej službe
žalobca hrá „hity“ ešte neznamená, že nemôže dodržiavať povinnosti stanovené zákonodarcom, veď
takýmto prístupom by sa prakticky vôbec nemohli presadiť noví interpreti, lebo podľa argumentácie
žalobcu ich nikto nepozná, a teda nie sú poslucháčmi žiadaní.

35. Žalovaná poukázala na dôvodovú správu k novele zákona, ktorou sa zaviedla predmetná povinnosť
s cieľom „zlepšiť prístup poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenských autorov a
výkonnýchumelcov,akoajslovenskejhudobnejtvorbyakotakej...Podporadomácejhudobnejprodukcie
prostredníctvom stanovenia minimálnych kvót jej hranosti je štandardným nástrojom, ktorý je obsiahnutý
v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych.“ Žalovaná uviedla, že práve hraním nových piesní

sa dostávajú do popredia noví interpreti, ktorých piesne sú žiadanejšie a očakávané poslucháčmi. V tejto
súvislosti žalovaná má zato, že call-outy a EMT, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú robené na malej vzorke
obyvateľov Slovenska, ktorí síce patria medzi poslucháčov programovej služby žalobcu, avšak stále sa
jedná iba o malé percento poslucháčov tejto programovej služby. Preto nie je možné tvrdiť, že poslucháči
rádia FUN RÁDIO si neželajú slovenské piesne, príp. nové slovenské piesne. Sám žalobca uviedol, že

princíp CHR je v tom, že sa menšie množstvo skladieb opakuje veľakrát za deň, z čoho vzhľadom na
žalobcom prezentovaný formát rádia je zrejmé, že na naplnenie zákonom stanovenej povinnosti stačí do
denného playlistu zaradiť iba menší počet slovenských piesní, nakoľko ich počas dňa bude hrať viackrát.

36. Zákonodarca stanovil povinnosti a pre udelenie výnimky musí vysielateľ preukázať, že zameranie

jeho programovej služby je takého charakteru, že úplne vylučuje napĺňanie predmetných povinností.
Žalobca však iba tvrdí, že hrá „hity“ a preto nemôže predmetné povinnosti splniť a nijakým spôsobom
neodôvodnil, prečo by táto skutočnosť úplne vylučovala naplnenie zákonných povinností.

37. Žalovaná v súvislosti so zavedením povinnosti vyhradiť určité percento z vysielania hudobných

diel slovenským hudobným dielam a novým slovenským hudobným dielam poukázala na MML -TGI
národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu, ktorý robila spoločnosť MEDIÁN SK, s.r.o. za I. a IV.
kvartál roku 2017 , z ktorého vyplýva, že po zavedení predmetnej povinnosti nedošlo k žiadnej výraznej
zmene počúvanosti rádia FUN RÁDIO ani iných rádií oproti predchádzajúcim obdobiam. Napriek tomu,
že programová služba FUN RÁDIO spĺňala zákonom stanovenú povinnosť, nijakým spôsobom to

neovplyvnilo jej počúvanosť. Poslucháči, ktorí boli zvyknutí na formát rádia, dospeli k záveru, že tento
sa nezmenil.

38. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaná uviedla, že pre rozhodnutie si
zaobstarala všetky potrebné podklady, ktoré sú v časovej následnosti uvedené aj v napadnutom

rozhodnutí. Podkladom bola žiadosť žalobcu a Rada má zo svojej úradnej činnosti vedomosť o jeho
programovejslužbe.Nazákladevšetkýchtýchtopodkladovpresnezistilazameranieprogramovejslužby
žalobcu, ktoré nijakým spôsobom nevybočuje zo zamerania tak, ako ho prezentuje on. Zároveň je
potrebné uviesť, že zameranie programovej služby žalobcu sa od jeho poslednej žiadosti o udelenie
výnimky z predmetných povinností, ktorou sa Rada zaoberala na svojom zasadnutí dňa 12.4.2016

(rozhodnutie č. RZŽ/8/2016, ktoré je predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Bratislave
pod č. 6S/175/2016), nijakým spôsobom nezmenilo. Rada teda logicky vychádzala z poznatkov, ktoré
získala svojou úradnou činnosťou.

39. Je na vysielateľovi ako žiadateľovi o výnimku aby preukázal, že zameranie jeho programovej

služby úplne vylučuje naplnenie stanovených kvót na hranie slovenských hudobných diel. Uvedené
žalobca nepreukázal, preto je nepredstaviteľné, aby Rada takéto tvrdenie mala podložiť vykonaním
napr. prieskumu (pričom ani prieskum nemá jednoznačnú výpovednú hodnotu, nakoľko sa jedná iba
o domnienky opýtaných, ktoré sa môžu líšiť od reality). Napriek uvedenému, žalovaná odkázala na
prieskum spoločnosti MEDIÁN SK, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že aj po nasadení slovenských hudobných

diel do vysielania v množstve ako vyžaduje zákon, ostala počúvanosť rádia FUN RÁDIO rovnaká
(uvedený podklad Rada logicky v čase rozhodovania mať nemohla).40. K námietke, že Rada nepreukázala, že existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorých
skladbami by žalobca mohol nahradiť aktuálny repertoár, žalovaná uviedla, že takéto konštatovanie v
napadnutom rozhodnutí neuviedla, ale iba poukázala na existujúce skladby, ktoré vysielateľ môže do

svojho vysielania zaradiť. Pritom Rada vychádzala zo skutočnosti, ktoré sú jej známe z úradnej činnosti.

41. K námietke, že žalovaná v rozhodnutí neuvádza skutočnosti, na základe ktorých dospela k
rozhodnutiu a neoznačila dôkazy na základe ktorých rozhodla, žalovaná uviedla, že zo 4 strany
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a na základe

čoho dospela k záveru, že zameranie programovej služby FUN RÁDIO nie je takého charakteru, aby
úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac
najmenej 20 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 %
vysielaniu nových slovenských hudobných diel.

42. K námietke žalobcu, že v skutočnosti musí dosahovať vyššie percento, žalovaná uviedla, že

nevidí dôvod, aby uvádzala percento v čase medzi 24:00 hod. a 6:00 hod., nakoľko v zákone je
predmetná povinnosť stanovená jednoznačne a to na úrovni 20 % (resp. 25 % od 1.1. 017) zo všetkých
odvysielaných hudobných diel.

43. K námietke, že sa Rada vôbec nezaoberala výkladom právnej normy ust. § 28a a nasl. zákona,

keď podľa názoru žalobcu, je predmetná povinnosť nezlučiteľná s princípom voľného pohybu tovarov a
služieb, keďže zvýhodňuje diela na základe trvalého pobytu (domicilu), žalovaná uviedla, že predmetnú
povinnosť zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonodarca a Rada je iba orgánom,
ktorýdohliadanaddodržiavanímtejtopovinnosti.Zákonodarcadospelkzáveru,žepredmetnápovinnosť
je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky (v opačnom prípade by

ju nezaviedol) a žalovanej neprináleží skúmať súlad predmetnej povinnosti s právom Európskej únie.
Okrem toho žalovaná poukázala na skutočnosť, že obdobná povinnosť je dlhodobo zavedená aj vo
Francúzsku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku alebo Belgicku, takže v rámci Európskej únie sa nejedná o
ojedinelú povinnosť, z čoho je tiež možné vyvodiť, že takáto povinnosť nie je v rozpore s únijným právom.

44. Žalovaná uviedla, že súhlasí s tým že nepovažuje podaný návrh generálna prokurátora na Ústavný
súd Slovenskej republiky (ďalej len ,.ÚS SR'') za skutočnosť, ktorá by mala mať vplyv na rozhodovanie
o udelení výnimky. Skutočnosť, že sa ÚS SR v súčasnosti zaoberá uvedeným návrhom generálneho
prokurátora, nemá dopad na účinnosť predmetných ustanovení, čiže tieto ustanovenia sú stále účinné.
Preto táto skutočnosť nemôže mať dopad na rozhodovanie Rady o udelení výnimky.

45. K námietke žalobcu, v ktorej poukazuje na stručnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a
že sa žalovaná nevyrovnala s jeho argumentmi týkajúcimi sa nemožnosti splniť predmetné povinnosti
žalovaná uviedla, že v danom prípade rozhodne nešlo o objektívnu nemožnosť, nakoľko žalobca mal
a stále má možnosť túto povinnosť dodržiavať, pričom ju aj dodržiava. Zároveň žalovaná opätovne

poukázala na vyššie uvádzaný prieskum spoločnosti MEDIÁN SK, s.r.o., z ktorého vyplýva, že
dodržiavanie predmetných povinností ani nemalo za následok odliv poslucháčov. Čo sa týka stručnosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Rada nepovažuje tento argument za relevantný, nakoľko nie je
podstatný rozsah odôvodnenia, ale skutočnosť, či Rada vzala do úvahy všetky skutočnosti a nevybočila
zo zákonom stanoveného rámca, pričom Rada považuje svoje rozhodnutie za riadne odôvodnené a

zodpovedajúce skutkovému stavu.

46. K námietke tvrdenia o existencii mnohých slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi,
ktoré odporuje konštatovaniu, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity,
žalovanápoukázalanaúmyselzákonodarcu,ktorýstanovilkonkrétnepovinnostiscieľom„zlepšiťprístup

poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj
slovenskej hudobnej tvorby ako takej“. Zákonodarca tým vyjadril potrebu tvorby nových skladieb s tým,
abysatietoskladbyvslovenskomrozhlasovométeriajhraliatýmsadostalidopovedomiaľudí.Žalovaný
vyslovil úvahu, že z piesne sa nemôže stať hit bez toho, aby bola hraná. Takže účelom predmetnej
povinnosti je vymedziť vo vysielaní podiel slovenským hudobným dielam a tým podporiť tvorbu nových

slovenských hudobných diel s väčšou možnosťou pre nových umelcov dostať sa do povedomia ľudí.

IV.Administratívne konanie

47. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca doručil žalovanej dňa 30.11.2016 žiadosť

o udelenie výnimky podľa § 5 ods.1 písm. o) zákona s prílohami - návrh generálneho prokurátora na
začatie konania o súlade ustanovení § 28a, § 28b, § 28c a § 76dh zák.č. 308/2000 Z.z.

48. Dňa 12.12.2016 žalovaná hlasovala o podanej žiadosti z 30.11.2016 a uznesením č. 16-22/7.811
žiadosť zamietla. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je z 20.12.2016 č. RZŽ/18/2016, správne konanie

č. 836/SKI/2016, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

V.
Právne posúdenie žaloby

49. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
50. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

51.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

52. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)

SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V

rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

53. Podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o
telekomunikáciách (ďalej len „zákon“), na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,
56 až 68 zákona o správnom konaní.

54. Podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej
správy patrí rozhodovať o tom, že povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo
vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 1 alebo povinnosť vyhradiť minimálny podiel
nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 4 sa
vo vzťahu k danej programovej službe na vysielateľa nevzťahuje, ak je to vzhľadom na jej zameranie

úplne vylúčené.

55. Podľa § 28a zákona č. 308/2000 Z.z., slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je hudobné
dielo, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.

56. Podľa § 28b ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., slovenským hudobným dielam je vysielate!' s licenciou
povinný vyhradiť najmenej 25% času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielate!' nazáklade zákona najmenej 35% času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní
každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne.

57. Podľa § 28b ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným
dielam podľa odseku 1 je vysielate!' povinný vyhradiť najmenej 20% vysielaniu nových slovenských
hudobných diel; za nové slovenské hudobné dielo sa považuje hudobné dielo vysielané do piatich rokov
od jeho prvého uvedenia na verejnosti.
58. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,
53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.

59. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie
musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

60. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

61. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI.
Závery správneho súdu.

62. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. RZŽ/18/2016

zo dňa 20.12.2016.

63. Postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti vysielateľa,
prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a
právnických osôb alebo fyzických osôb vymedzuje zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o

zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, ktorý

64. Žalovaná svojím rozhodnutím zamietla žiadosť žalobcu o dočasné udelenie výnimky podľa § 5 ods.
1 písm. o) zákona, z povinnosti vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní
rozhlasovej programovej služby (podľa § 28b ods. 1 zákona) a povinnosti vyhradiť minimálny podiel

nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby (podľa § 28b ods. 4
zákona) FUN RÁDIO.

65. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že vychádzala z nešpecifikovaných dokumentov
účastníka konania a nešpecifikovaných skutočností, známych jej z vlastnej činnosti, na základe ktorých

dospela k záveru, že žalobca sa profiluje na hranie súčasných hitov. Argument žalobcu, že jeho
poslucháči nemajú záujem počúvať slovenské skladby, žalovaná vyhodnotila ako neopodstatnený a
následne bez akejkoľvek správnej úvahy žalovaná konštatovala, že vzhľadom na relatívne široké
žánrové zameranie žalobcu existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí
známi a ktorých skladby by žalobca mohol zaradiť do svojho vysielania.

66. S poukazom na dôvodovú správu k novele zákona č. 308/2000 Z.z. žalovaná odkázala na úmysel
zákonodarcu „podporiť pôvodnú slovenskú tvorbu s odkazom na čl. 44 ods. 2 Ústavy SR“, s možnosťou
nových umelcov dostať sa do povedomia ľudí. Žalovaná poukázala aj na to, že sa žalobca zameriava
na súčasné skladby, čiže vysiela najmä nové diela (skladby, ktoré nie sú staršie ako 5 rokov).

67. Žalovaná následne konštatovala, že z dôvodov uvedených v rozhodnutí dospela k záveru, že
zameranie programovej služby FUN RÁDIO nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie
zákonných povinností vymedzených v § 5 ods.1 písm. o) zákona.68. Z citovaného ust. § 71 ods. 1 zákona je zrejmé, že o veciach týkajúcich sa práv a povinností
subjektovregulácierozhoduježalovanávsprávnomkonanípodľasprávnehoporiadku,okremvýnimiekv

zákone ustanovených. Keďže posúdenie žiadosti podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona pod zákonné výnimky
nespadá, celý proces rozhodovania a samotné rozhodnutie sa riadi správnym poriadkom.

69. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných
subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých

porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na
uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať
povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležíte odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu.

70. Z preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevyplýva, z akých konkrétnych skutočností žalovaná pri

rozhodovaní vychádzala a aký konkrétny skutočný stav veci zistila a aké podklady pre rozhodnutie si
zabezpečila, ako to vyžaduje ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku. Následne potom absentuje
aj vyhodnotenie zistených skutočností a správna úvaha, na základe ktorej žalovaná dospela k svojmu
rozhodnutiu.

71. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky podstatné právne a skutkové otázky, ktoré sú predmetom správneho konania.
Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok
riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia.

72. V súvislosti s právnym posúdením nie je postačujúce len citovanie príslušných ustanovení, ale
je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu v celom
rozsahu absentuje. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby

premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís
dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom
stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho
konania stáva presvedčujúcim o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009,

sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal
vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori
povinnosťousprávnehoorgánujenáležíteodôvodniťsvojerozhodnutievsúlades§47ods.3Správneho
poriadku.

73. Súd dáva do pozornosti žalovanej, že napriek skutočnosti, že žalobca ako žiadateľ bol povinný svoju
žiadosť a dôvody v nej uvedené preukázať, povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci podľa §
32 ods. 1 správneho poriadku spočíva výlučne na žalovanej, ktorá je povinná za týmto účelom vykonať
všetky potrebné dôkazy, a to aj tie, ktoré žiadateľ nenavrhol.

74. K tvrdeniu žalovanej vo vyjadrení k žalobe, že žalobca dostatočne neodôvodnil, prečo nemôže
zákonom uložené povinnosti plniť a prečo žiada o udelenie výnimky, správny súd konštatuje, že ak
mala žalovaná za to, že žiadosť nie je dostatočne odôvodnená, resp. preukázaná, takúto argumentáciu,
ako dôvod neudelenia výnimky, mala uviesť v rozhodnutí a nie až vo vyjadrení k žalobe. Nedostatky

preskúmavaného rozhodnutia nie je možné nahradiť vyjadrením k správnej žalobe.

75. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej
je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné, preto súd podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP zrušil rozhodnutie.

76. Záverom súd dodáva, že nerozhodol o povinnosti žalovanej podľa § 191 ods. 4 SSP, t.j. o tom, že
vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie, pretože žiadosť žalobcu, ktorá bola predmetom rozhodnutia
žalovanej požadovala udelenie výnimky do času, kým nebude rozhodnuté o návrhu Generálnehoprokurátora SR vo veci namietaného nesúladu ustanovení § 28a, § 28b, § 28c a § 76 dh zákona č.
308/2000Z.z.sÚstavouSRaDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Opredmetnom
návrhu Generálneho prokurátora SR už totiž Ústavný súd SR rozhodol nálezom sp. zn.. PL. ÚS 9/2019

zo dňa 14.11.2018, a teda čas, na ktorý žalobca žiadal udeliť výnimku, už uplynul.

77. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP
tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.