Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210637
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817210637.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcov v 1.rade

R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, J., v 2.rade R. P., nar. XX.X.XXXX, U. XXX/XX, J., obe zast.
JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovaným v 1.rade
C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, J., zast. JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom
Námestie Slobody 22, Prievidza, v 2.rade H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/X, P. pod R., v 3.rade
W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, J., v 4.rade E. H., nar. X.X.XXXX, bytom B.a XXXX/XA, H.
a v 5.rade E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, J. o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že nehnuteľnosť v k. ú. J., zapísaná v KN vedenom

Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXXX, parc. č. L. XXX orná pôda vo výmere
XXX mX v podiele vo veľkosti X/X-iny zapísaná pod B8 ako vlastníctvo žalovaného v 1.rade ku dňu smrti
Q. P. bola vlastníctvom Q. P., nar. X.X.XXXX a p a t r í do dedičstva po nebohom Q. P., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobkyniam v 1. a v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaní v 1.až 5.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy
štátu v sume 4,62 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2.rade sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
domáhali o určenie, že nehnuteľnosť v k. ú. J., zapísaná v KN vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálnym odborom v liste vlastníctva v LV č. XXXX, parc. č. L. XXX orná pôda vo výmere XXX mX v
podiele vo veľkosti X/X-iny zapísaná pod B8 ako vlastníctvo žalovaného v 1.rade bola ku dňu smrti Q. P.
vlastníctvom Q. P., nar. X.X.XXXX a patrí do dedičstva po nebohom Q. P., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosť v obci J., v k. ú. J., zapísaná v katastri nehnuteľnosti
vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXXX parc. č. L. XXX orná
pôda vo výmere XXX mX je vedená ako spoluvlastníctvo tam uvedených vlastníkov. Pod B7 v podiele
5/108-ín je zapísaná ako spoluvlastníčka žalobkyňa v 2.rade, pod B8 v podiele 4/9-iny je zapísaný ako
spoluvlastník žalovaný v 1.rade, pod B13 v podiele 60/216-ín je zapísaná ako spoluvlastníčka žalobkyňa
v 1.rade, pod T T sú zapísaní ako spoluvlastníci žalovaní v 2. a 3.rade v podiele po 5/2016-ín (správne
malo byť 5/216-ín) a pod B16 je zapísaná ako spoluvlastníčka v podiele 20/108-ín žalovaná v 3.rade.

Uviedli, že uvedený vlastnícky stav však nezodpovedá skutočným vlastníckym pomerom k parc. č. EKN
XXX. Podiel žalovaného v 1.rade vo veľkosti 4/9-ín z vyššie uvedených nehnuteľnosti v skutočnosti
nie je jeho spoluvlastníctvom, ale tento na základe deľby pôvodnej v poz. kniž. parc. č.W. patril ichprávnemu predchodcovi Q. P. (správne malo byť „Q. P.“), ktorý bol starým otcom žalobkyne v 1.rade a
starým otcom žalovaných v 2. a 3.rade, otcom žalovanej v 4.rade a svokrom žalobkyne v 2.rade.
Zmena vlastníctva, ktorá v minulosti nebola vyznačená v pozemkovej knihe a ani v katastri na súčasnú

parc. č. EKN XXX nastala v dôsledku deľby pôvodnej poz. kniž. parc. č. XXX vykonanej koncom 40-
tych rokov minulého storočia medzi vtedajšími vlastníkmi tohto pozemku. Na základe tejto deľby, ktorá
bola realizovaná faktickým rozdelením parc. č. XXX sa vytvorili dva pozemky a to jeden pre vtedajšieho
spoluvlastníka Q. P. (Q. P.) a druhý pre ďalšieho spoluvlastníka Q. J., ktorý bol otcom žalovaného v
1.rade. Vyššie uvedená deľba bola právnym titulom zmeny vlastníctva, ktorú konštatoval v rozsudku

Okresný súd Prievidza dňa 12.7.1967 č. k. 5C 129/1967, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.1967.
Podľa tohto rozsudku a v ňom citovaného geometrického plánu sa právny predchodca žalovaného
v 1.rade stal výlučným vlastníkom reálne v prírode vydeleného svojho pôvodného spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 4/9-iny a to dielu a/ vo výmere 228 m2, ktorá sa stala súčasťou novovytvorenej
parc. č. XXX/X stavebná plocha vo výmere 654 m2 (jej súčasti boli aj časti z poz. kniž. parc. č. XXX a
XXX, ktoré neboli v spoluvlastníctve ich právneho predchodcu). Podľa uvedeného geometrického plánu

Strediska geodézie Prievidza č. 920-1045-7 zo dňa 21.5.1967 sa vytváral stavebný pozemok, ktorý
podľa skutkových tvrdení Q. J. bol určený pre žalovaného v 1.rade. Podstatné je konštatovanie vo
vyššie označenom rozsudku č. k. 5C 129/1967, že geometrický plán dal vyhotoviť právny predchodca
žalovanéhov1.radetak,žezjehoúčasti natrochparcelách,vrátaneparc.č. XXXbolovpreduvytvorené
stavebné miesto parc. č. XXX/X vo výmere XXX mX a parc. č. XXX/X cesta vo výmere XX m2.

Oddelením časti parc. č. XXX v jej prednej časti ohraničenej dĺžkou stavebného pozemku žalovaného v
1.rade vznikla novoutvorená hranica oddeľujúca takto reálne vyčlenený spoluvlastnícky podiel právneho
predchodcu žalovaného v 1.rade v novovytvorenom pozemku od pozemku, ktorý zostal vo vlastníctve
právneho predchodcu žalobkýň v 1.a 2.rade Q. P. (Q. P.). Súdnym rozhodnutím však nebol vytvorený
nový vlastníctva stav, ale bol deklarovaný nový vlastnícky stav založený vyššie uvedenou deľbou a

následným užívaním novovytvorených pozemkov. Podľa práva platného na Slovensku v čase faktickej
deľby, t. j. koncom 40-tych rokov minulého storočia sa v dlhotrvajúcom stave držby a užívania
nehnuteľností, vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa
ktorého určitý spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, videla
dohoda strán o deľbe, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom takáto dohoda mohla

byť uzavretá aj mlčky (rozhodnutie NS ČSR č. 911/1932 Úr.sb.).
Podľa vyššie uvedenej deľby sa teda pôvodná parcela poz. kniž. parc. č. XXX rozdelila na
dva samostatné pozemky a to jeden pre právneho predchodcu žalovaného v 1.rade ako súčasť
novovytvorenej parc. č. XXX/X a zvyšná časť parc. č. XXX zostala napokon vlastníctvom ich právneho
predchodcu žalobkýň v 1.a 2.rade Q. P. (Q. P.). Za dlhotrvajúci stav držby vytvorenej deľbou pôvodnej

parc. č. XXX Okresný súd Prievidza v súlade s judikatúrou považoval držbu viac ako 20 rokov, ktorá
uplynula ku dňu vydania vyššie citovaného rozsudku. Počas tejto doby zvyšnú časť parc. č. 518 mal v
držbe a užívaní ako svoj pozemok Q. P. (Q. P.). Deľba parc. č. XXX bola napokon vtedajšími vlastníkmi
akceptovaná a potvrdená aj tým, že na pozemku vyčlenenom pre Q. P. (Q. P.) postavil rodinný dom
Q. P. (Q. P.) a to ešte pred postavením domu žalovaným v 1.rade na pozemku, ktorý pre neho vyššie

uvedeným rozsudkom usporiadal jeho otec. Oba pozemky boli a sú dlhé roky (cca 50 rokov) oddelené
plotom, ktorý plot potvrdil v teréne vyššie uvedenú deľbu. V prednej časti parc. č. XXX je aj v súčasnosti
vybudovaný samotným žalovaným v 1.rade trvalý plot s betónovým múrikom, oddeľujúcim jeho pozemok
od pozemku patriaceho v minulosti Q. P. (Q. P.) a ďalej hranica oddeľujúca tieto pozemky je tvorená
stavbou rodinného domu žalovaného v 1.rade nadväzujúcim ďalším plotom po celej dĺžke parc. č.

XXX. Teda súčasná parc. č. EKN XXX nie je v skutočnosti už v spoluvlastníctve žalovaného v 1.rade,
keďže si svoj podiel jeho právny predchodca Q. J. vyčlenil do pozemku, ktorý v súčasnosti užíva
žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade je teda nesprávne v katastri vedený ako spoluvlastník v podiele
vo veľkosti 4/9-iny a to titulom dedenia po svojom otcovi Q. J. podľa dedičského rozhodnutia Okresného
súdu Prievidza č. 14D 761/2008 zo dňa 27.5.2009. Tento nesprávne evidovaný stav bol spôsobený tým,

že vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím sa usporiadalo len vlastnícke právo k vydelenému pozemku
pre žalobcu Q. J. a nie aj pre žalovaného Q. P., pričom na zvyšok parc. č. XXX sa oddelenie, resp.
vyčlenenie podielu Q. J. nevyjadrovalo vo výmaze jeho podielu, keďže žalovaný Q. P. (Q. P.), v tom čase
si svoje výlučné vlastníctvo k zostatku parc. č. XXX neusporiadal.
Právny predchodca žalovaného v 1.rade však skutočné vlastnícke vzťahy poznal a to ako účastník

vyššiehosúdnehokonaniaaonijehoprávnynástupcažalovanýv1.raderešpektovalvýlučnévlastníctvo
právneho predchodcu žalobkýň k zostatku parc. č. XXX nachádzajúcej sa za plotom smerom od
pozemku žalovaného v 1.rade. Svedčí o tom dlhodobé nerušené užívanie pozemku ich právnympredchodcom, vybudovanie trvalého oplotenia i skutočné situovanie rodinných domov v teréne tak, aby
pre každý z domov bol vytvorený potrebný dvor - pozemok na účelné užívanie domu.
Čo sa týka výmery pôvodnej poz. kniž. parc. č. XXX roľa vo výmere XXXX m2, táto sa okrem vyššie

uvedenej deľby a odčlenenia podielu Q. J. o XXX mX ďalej znižovala až na súčasnú výmeru parc. č. L.
XXX mX tak, že z parc. č. XXX bolo realizované vyvlastnenie rozhodnutím ONV Prievidza č. ÚP 148/79-
Ši zo dňa 22.2.1979, ktorým bolo z pozemku vyvlastnených XXX m2 a to od všetkých spoluvlastníkov
podľa ich výšky v katastri evidovaných podielov a to podľa geometrického plánu Geodézie Prievidza
č. 241-1-245-157-78 zo dňa 30.8.1978, pričom toto vyvlastnenie sa týkalo zadnej časti parc. č. XXX,

teda tej, ktorá nebola súčasťou deľby vyjadrenej vo vyššie citovanom rozsudku.
Ďalší úbytok výmery bol realizovaný rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 86/1992 zo dňa
29.1.1993, ktorým sa odčlenila výmera 42 m2 podľa geometrického plánu Geodézie Prievidza č.
244/243-116/82 zo dňa 27.5.1982 a to taktiež vo vzťahu k všetkým spoluvlastníkom pozemku, pričom
ani táto časť nebola súčasťou vyššie uvedenej deľby.
Podľa žalobcov spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1.rade vo veľkosti 4/9-iny z parc. č. EKN XXX

orná pôda vo výmere XXX mX patrí v celom rozsahu do dedičstva po nebohom Q. P. (Q. P.), pretože
bol jeho vlastníctvom ku dňu jeho smrti, t. j. ku dňu 14.12.1994.
Vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkýň k podielu nesprávne evidovaného v katastri na meno
žalovaného v 1.rade, žalovaný v 1.rade neuznáva a to pre neho z účelových a zištných dôvodov.
Ďalej uviedli, že pred Okresným súdom Prievidza prebieha súdne konanie pod sp. zn. 18C 104/2015,

v ktorom sa aj žalobkyňa v 1.rade domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
pozemkom k. ú. J.arc. č. EKN XXX, XXX, pričom súčasťou usporiadania je aj parc. č. EKN XXX, V tomto
konaní žalobkyne zistili uvedené skutočnosti o v minulosti vykonanej deľbe a teda i faktickom zrušení
spoluvlastníctva s právnymi následkami konštatovanými aj vo vyššie uvedenom súdnom rozhodnutí.
Ani po ich zistení na výzvu právneho zástupcu žalobkýň, žalovaný v 1.rade svoje stanovisko nezmenil

a mieni sa v tomto konaní domáhať vyčlenenia svojho domnelého spoluvlastníckeho podielu tak, že
by tým znehodnotil nehnuteľnosti žalobkýň, jej rodinný dom č. 449 i rodinný dom č. s. E.ktorý je
spoluvlastníctvom žalobkýň, ako aj žalovaných v 2.až 4.rade.
Vzhľadom k tomu, že okruh procesných strán v tomto konaní o určenie vlastníctva je daný u žalovaného
v 1.rade tým, že je evidovaný ako spoluvlastník parc. č. EKN XXX napriek tomu, že jeho spoluvlastnícky

podiel patrí do dedičstva po nebohom Q. P. (Q. E., ktorý zomrel dňa 14.12.1994 a podľa dedičského
rozhodnutia vydaného pred Okresným súdom Prievidza č. D 18/1995 sú jeho právnymi nástupcami -
zákonnými dedičmi manželka a deti, keďže závet nezanechal. Týmto nástupníctvom je vymedzený aj
okruh procesných strán. Manželka poručiteľaXX.X.XXXX ako zákonná dedička je totožná so žalovanou
v 5.rade, dcéra poručiteľa E. H. je totožná so žalovanou v 4.rade. Ďalší syn poručiteľa D. P. dňa

17.3.2000 zomrel bez zanechania závetu ako slobodný, bezdetný a rodičia ho predzomreli tak, ako je už
konštatované v osvedčení o dedičstve vydanom v dedičskom konaní pred Okresným súdom Prievidza
č. 6D 146/2012, pričom zákonnými dedičmi po ňom boli jeho súrodenci a to žalovaná v 4.rade a brat
H. P.. H. P. ako ďalší syn poručiteľa medzitým taktiež zomrel dňa 10.1.2013 bez zanechania závetu a
podľa uznesenia o dedičstve Okresného súdu Prievidza č. 10D 14/2013 jeho zákonnými dedičmi sú

jeho deti, t. j. žalobkyňa v 1.rade, žalovaný v 2.a 3.rade a pozostalá manželka žalobkyňa v 2.rade.
Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobkýň odôvodnili tým, že sú právnymi
nástupcami po nebohom Q. P. (Q. P.), sú jeho dedičmi titulom dedičskej nástupnosti po jeho zomrelom
synovi H. P.. Týmito nástupcami sú aj žalovaní s výnimkou žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 2.až
5.rade sú označení na procesnej strane žalovaných formálne, pretože musia byť z titulu procesného

spoločenstva vyplývajúceho z dedičského procesného spoločenstva procesnou stranou v tomto konaní.
Žalobkyne predpokladajú, že ich stanovisko k tejto žalobe bude súhlasné na rozdiel od stanoviska
žalovaného v 1.rade. Bez určenia vlastníctva súdu podľa tejto žaloby žalobkyne nemajú k dispozícií
hmotnoprávny dôkaz pre konanie pred Okresným súdom Prievidza č. k. 18C 104/2015, ktorý by
konajúci súd v danej veci musel zohľadniť pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k parc. č. L.

XXX k. ú. J.. Ďalšie konanie a jeho výsledok vo veci č. k. 18C 104/2015 je závislý od výsledku konania
vyvolaného touto žalobou, pričom v konaní č. 18C 104/2015 je prejednávaná iná vec, než otázka
určenia vlastníckeho práva k parc. č. EKN XXX a procesnými stranami vo vyššie uvedenom konaní nie
sú ani žalovaní v 4.a v 5.rade, ktorí zjavne musia byť procesnými stranami v konaní, v ktorom sa rieši
otázka vlastníctva Q. (ĽK.o), po ktorom sú právnymi nástupcami.

2. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom stanovisku prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu zo dňa 22.4.2018 uviedol, že žaloba žalobkýň je zmätočná, nedôvodná a podaná v rozpore so
zákonom. Uviedol, že v zmysle § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmäna určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobkyne nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení, že podiel na parc. č. L. XXX orná pôda

o výmere 650 mX v podiele X/X-iny je vlastníkom zomrelého Q. P. (Q. P.) , nakoľko zápisy sa do
pozemkovej knihy vykonávali do roku 1964. Od uvedeného roku sa stal účinný z. č. 22/1964 Zb. -
o evidencii nehnuteľností, v zmysle ktorého sa práva k pozemkom zapisovali do 31.1.1993, kedy
nadobudol účinnosť z . č. 266/1992 Zb. - o katastri nehnuteľnosti. Od 1.1.1996 sa zapisujú do katastra
nehnuteľností zmeny v zmysle z. č. 162/1995 Z. z. - o katastri nehnuteľnosti.

Ďalej uviedol, že žalobkyne účelovo vysvetľujú deľbu parcely bez zápisov do katastra nehnuteľnosti,
ktoré následne boli zapísané tak, ako sú vedené do súčasnosti. Jedná sa o účelové tvrdenie žalobkýň.
Žalovaný v 1.rade sa domnieva, že naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP je taký
právny záujem, bez ktorého určenia by bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez ktorého určenia by sa
jeho právne postavenie stalo neistým, čo v danom prípade neexistuje a taktiež nevyplýva z osobitného
predpisu.

Žalovaný v 1.rade poukazuje na to, že výrok žalobcami navrhovaného rozsudku je nejasný,
nezrozumiteľný, zmätočný a neobsahuje uvedenie k. ú., v ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti.
Uplatnil aj trovy konania.

3. Žalovaný v 2.rade uviedol, že pozemky sa v minulosti riadne nevysporiadali, buď

neschopnosťou dedičov alebo o týchto zmluvách vedeli a zistili, že to bude zdĺhavé. Je nemysliteľné, aby
si niekto prerobil dom a až následne si spomenul na pozemok a dlhé roky mal nevysporiadaný pozemok.
Uvedená vec sa týka hlavne žalovaného v 1.rade.

4. Žalovaná v 3.rade uviedla, že nevie zaujať stanovisko, nakoľko skutočnosti

uvedené v rozsudku odporujú aktuálnym zákonom o evidencii nehnuteľností a nevie posúdiť, či
rozhodnutiasúvsúladesaktuálnymprávnymporiadkomodroku1992.Snávrhomžalobkýňnesúhlasila.
Žalobkyni v 1.rade ide predovšetkým o zištné konanie a nie o rodinné vzťahy. Navrhla, aby jej podiel
odkúpila žalobkyňa v 1.rade a vyplatila ju na základe dohody z ceny 35 eur/m2.
Vecne sa k žalobe nevyjadrila.

5. Žalovaná v 4.rade so žalobou žalobkýň súhlasila.

6. Žalovaná v 5.rade so žalobou súhlasila.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právnych zástupcov,
svedkyne X.rade,, oboznámil listinné dôkazy - žaloba č.l.1 - 5, výpis z katastra nehnuteľnosti č.l. 7- 8,
rozhodnutie ONV č.l. 9 - 11, geometrický plán č.l. 12, rozsudok OS Prievidza č. k. 5C 129/1967 č.l.
13 - 15, geometrický plán č.l. 16 + výkaz parciel č.l. 17, rozsudok OS Prievidza č. k. 10C 86/1992 č.l.
18 - 20, geometrický plán č.l. 21, uznesenie o dedičstve č.l. 22 - 30, osvedčenie o dedičstve č.l. 31 -

33, osvedčenie o dedičstve č.l. 34 - 36, vyjadrenie vo veci č. k. 18C 104/2015 č.l. 37 - 39, vyjadrenie
žalovaného v 1.rade vo veci č. k. 18C 104/2015 č.l. 40-42, znalecký posudok č.l. 43, vyjadrenie
žalovaného v 2.rade č.l. 47, žalovanej v 3.rade č.l. 48 - 49, vyjadrenie právneho zástupcu žalobkýň
č.l. 52, návrh vo veci č. k. 18C 104/2015 č. l. 62-69, vyjadrenie žalovanej v 3.rade č.l. 72, vyjadrenie
žalovanej v 5.rade č.l. 89, vyjadrenie žalovaného v 1.rade č.l. 90 - 92, vyjadrenie žalovanej v 4.rade č.l.

94, výpis z katastra nehnuteľnosti č.l. 101, potvrdenie MsNV SL.e č.l. 117, vyjadrenie č.l. 120 - 121,
zápisnica z ohliadky na mieste samom č.l. 125 - 132, pripojené spisy Okresného súdu Prievidza č. k.
10C 86/1992 a č. k. 18C 104/2015 a zistil tento skutkový stav:

8. Z výsluchu žalobkyne v 1.rade súd zistil, že pri vyporiadaní pozemkov zistila, aký je stav s parc. č. 518

a chce si dať vec do poriadku. Žalobu podala aj z dôvodu, že žalovaný v 1.rade jej chce zobrať časť jej
pozemku.Žalobkyňav1.radebývavrodinnomdomevobciJ.naHlavnejulicič.60avedľabývažalovaný
v 1.rade, ktorý je jej susedom. Býva bezprostredne v jej blízkosti. Žalobkyňa v 1.rade má za svojím
rodinným domom záhradu, rovnako má situovanú záhradu aj žalovaný v 1.rade. Záhrady sú oplotené.
Spodná parcela, ktorej vlastníctva sa dovoláva je parcela medzi rodinným domom žalobkyne v 1.rade a

žalovaným v 1.rade, ide o trávnatý porast, ktorý kosí. Žalovaný v 1.rade sa o tento pozemok nestará.
Keď žalovaný v 1.rade potreboval prišiel na spornú parcelu a nedal vedieť žalobkyni v 1.rade. Keď
prerábal dom, na sporný pozemok umiestnil svoj odpad. Žalovaný v 1.rade je vedený ako spoluvlastníkspornej parcely a pred 13-imi rokmi žalobkyni v 1.rade povedal, že jej časť svojho spoluvlastníckeho
podielu predá.

9. Žalobkyňa v 2.rade uviedla, že je matkou žalobkyne v 1.rade a nebýva v jej
bezprostrednej blízkosti a ani žalovaného v 1.rade. Spor o parcelu č. X.radesa jej v podstate nijako
nedotýka.

10. Z výsluchu žalovaného v 1.rade vyplynulo, že od roku 1925 bol jeho otec vlastníkom spornej

nehnuteľnosti a o vlastníctve tejto nehnuteľnosti bolo rozhodnuté súdom v roku 1967. Je vlastníkom
spornej parcely v podiele 4/9-iny, ktorú zdedil spolu s bratom, ktorý svoju čiastku prepísal na žalovaného
v 1.rade, preto je teraz spoluvlastníkom parcely v podiele 4/9-iny. Za nehnuteľnosť pravidelne platí daň.
V roku 1967 Obecný úrad J. vydal potvrdenie, že vlastníkom spornej parcely je jeho otec. Ide o
pôdu, ktorá je orná, trávnatý porast. Súhlasí, aby tento pozemok kosila žalobkyňa v 1.rade. Nemá s ňou
žiadne nedorozumenia. Svoj spoluvlastnícky podiel 4/9-iny neužíval.

11. Z výsluchu žalovaného v 2.rade vyplynulo, že žalobkyňa v 1.rade je jeho sestra.
Spor sa ho nedotýka, ale má záujem, aby sa vec vysporiadala a preto ponechal na rozhodnutie súdu,
ako vo veci rozhodne. Je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale o svoj spoluvlastnícky podiel sa
nezaujíma, tento nevyužíva a nechodí na spornú parcelu.

V priebehu konania uviedol, že na podstatné skutočnosti týkajúce sa spornej parcely by sa mohli
pamätať starší ľudia. Chodil sa hrávať na spornú parcelu v detstve spolu so svojimi súrodencami. V
rodinnom dome, kde t. č. býva žalobkyňa v 1.rade býval D. P., brat jeho otca H.. Potom bol dom opustený
a neskôr tam začala bývať žalobkyňa v 1.rade.
Neuplatnil trovy konania.

12. Z výsluchu žalovanej v 3.rade vyplynulo, že je spoluvlastníkom spornej parcely č. XXX, ktorú
nevyužíva, nechodí tam, ale má záujem na tom, aby súd rozhodol spravodlivo.
Neuplatnila trovy konania.

13. Žalovaná v 4.rade uviedla, že so žalobou súhlasí. Nie je zapísaná v liste vlastníctva ako
spoluvlastníčka. V obci J. dávno nebýva, odsťahovala sa z tejto obce a nechodí do obce a tiež ani na
sporný pozemok. Pozemky sú oplotené, nenastala žiadna zmena v oplotení a nevedela uviesť, kto
staval plot.
Neuplatnila trovy konania.

14. Zástupkyňa žalovanej v 5.rade na pojednávaní uviedla, že so žalobou súhlasí. Žalovaná v 5.rade
býva v spoločnom dvore, kde býva žalobkyňa v 1.rade a v blízkosti žalovaného v 1.rade. V tomto
rodinnom dome býva od roku 1961. T. č. je málo mobilná, ale chodí o paliciach a preto sa zo zdravotných
dôvodov nemohla zúčastniť pojednávania.

15. Z výsluchu žalovanej v 5.rade vyplynulo, že vie, čo je predmetom tohto konania a tiež z obsahu
žaloby jej vyplynulo, čoho sa žalobkyne domáhajú. Uviedla, že je už stará a dobre nepočuje. K žalobe
sa vyjadrila písomne a s jej obsahom súhlasí. Domnieva sa, resp. si myslí, že to, čo je uvedené v žalobe,
tak to v skutočnosti aj je. Vyjadrenie k žalobe jej písala vnučka R. J. a ona s týmto vyjadrením súhlasila.

Býva v rodinnom dome asi od roku 1964. Bývala tam spolu s manželom Q. P.. Presne sa nepamätala,
kedy jej manžel zomrel, v roku 1991 alebo v roku 1994. V tomto rodinnom dome bývala spolu s
manželom. Okrem tohto rodinného domu nevlastnili role a ani pozemky. Nevedela uviesť, komu patrili
pozemky okolo jej rodinného domu. Ide o rodinný dom, ktorý patrí do jej vlastníctva, býva v ňom sama.
Keď bývali spolu s manželom v rodinnom dome, chodili do domu cez pozemok, cez ktorý chodí aj teraz.

Nikto im v tom čase nebránil v prechode do ich rodinného domu. Tento pozemok užívali, ktorý siahal
až po cestu tak, ako sa užíva teraz. Bolo to od tých 60-tych rokov. Pozemok patril do vlastníctva jej
manžela, už vtedy sa takto užíval.
Nevedela uviesť, že keď žalovaný v 1.rade staval rodinný dom, či vznikol v tom čase nejaký spor a
nevedela ani uviesť, či bol spor v 60-tych rokoch.

Vedela odpovedať na otázku právneho zástupcu žalobkýň, ako sa volal otec žalovaného v 1.rade.
Pozemok sa užíval tak, ako sa užíva teraz. Nevedela si spomenúť, či bol aj plot medzi pozemkom
manžela a pozemkom Q. J.. Vie, že aj bol, aj nebol plot.Vedela odpovedať aj na ďalšiu otázku, či si robil Q. J., právny predchodca žalovaného v 1.rade nároky
na pozemok, ktorý užíval jej manžel. Q. J. si nerobil žiadne nároky na tento pozemok. My sme spolu
vychádzali dobre.

R. P.ová bola prvá manželka jej manžela Q. P. ktorá zomrela.
Stromy vysadené na spornom pozemku v minulosti neboli. Nebol tam ani v minulosti plot spredu. Ak
tam už plot bol, tak už je tam dávno. Rodina J. nechodila po spornom pozemku. Nevedela uviesť, či
sa pán M. súdil s jej manželom v roku 1992.Nepamätala si na to. So žalobkyňami dobre vychádza. V
minulosti ju navštevovala sestra z Východného Slovenska. V 60-tych rokoch bol už postavený rodinný

dom, v ktorom
pôvodne bývala ona s manželom. Potom začali stavať svoj dom, ide o rodinný dom, kde býva teraz ona.
Do pôvodného rodinného domu, kde bývala s manželom sa presťahovala vnučka R. J., ale pred ňou v
rodinnom dome býval syn JZ. P., ktorý zomrel a až potom sa tam nasťahovala vnučka. Vždy mali dobré
vzťahy s rodinou J.. Z rodinného domu vedie cez sporný pozemok prechod na cestu mimo pozemku.
Žalovaná v 5.rade uviedla, že trpí na cukrovku, má riedke kosti a bolia ju nohy. Lieky užíva a kupuje si

ich aj sama. Neutrpela mozgovú príhodu ani infarkt. Nechodí k neurológovi.
Počas dňa sleduje televíziu a pospí si. Nečíta, lebo dobre nevidí. Občas si niečo navarí a tiež zohreje,
ak jej rodina alebo známi donesú jedlo. Má problémy s chôdzou, preto von chodí málokedy. Navštevuje
ju vnučka, rodina a raz do roka príde sestra. Jej kamarátka pani I. jej zabezpečuje nákup. Žalovaná
v 5.rade vychádza s rodinou dobre. Nepamätala si rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 5C

129/1967.

16. Z výsluchu svedkyne J. vyplynulo, že je tetou žalobkyne v 1.rade a sestrou žalobkyne v 2.rade.
Všetkých žalovaných v 1. až v 5.rade osobne pozná, sú rodina. So žalovanými v 2. až v 3.rade dobré
vzťahy nemá. So žalovaným v 1.rade konflikt nemá a so žalovanými v 4. a v 5.rade má dobrý vzťah.

Svedkyňa býva od roku 1986 v Bánovciach nad Bebravou. Spornú parcelu odjakživa užívala rodina P.,
užíval ju Q. P. (Q. P.). Okrem nich užívala spornú parcelu aj manželka E. a jeho deti D. a E.. Svedkyňa
nebývala v blízkosti tejto spornej parcely, ale bývala v obci J. v činžovom dome. Jej sestra, žalobkyňa
v 2.rade, keď mala malú dcéru, žalobkyňu v 1.rade, túto chodila kočíkovať, preto v tejto časti, kde sa
nachádza sporná parcela bola dennodenne. Oproti rodinnému domu X.rade, žalovaného v 1.rade bol

postavený rodinný dom, v ktorom býval Q. P. so ženou a deťmi. Medzi domami Q. P. a rodinným domom
oproti teraz domu žalovaného v 1.rade bol voľný priestor a tento priestor nebol oddelený plotom. V tom
čase žil aj otec žalovaného v 1.rade, ktorý užíval nehnuteľnosť so svojou rodinou a mal vedľa svojho
rodinnéhodomuurobenéoplotenie.Včase,keďžalobkyňav1.radezačalaužívaťsvojrodinnýdomakeď
sa tam nasťahovala, zo strany žalovaného v 1.rade začali problémy, podľa svedkyne vyplývali z dôvodu,

že žalovaný v 1.rade pravdepodobne závidel žalobkyni v 1.rade rodinný dom, ktorý začala prerábať a do
neho investovať. Svedkyňa navštevovala žalobkyňu v 1.rade raz, resp. raz za dva mesiace, podľa toho
akomohla.Žalovanýv1.radetvrdil,žežalobkyňahona pozemok nechcepustiť.Nebolasvedkomhádok
medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným v 1.rade. Svedkyňa poznala otca aj starého otca žalobkyne
v 1.rade. Pozemok od cesty až dozadu užíval Q.k P.. Ohľadom užívania tohto pozemku neboli žiadne

konflikty. Plot medzi rodinnými domami žalobkyne v 1.rade a žalovaného v 1.rade je postavený odvtedy,
ako stojí rodinný dom žalovaného v 1.rade. Kto postavil plot uviesť nevedela. V záhrade je postavený
ďalší dom, ktorý stál na tomto mieste aj v minulosti, kde býva žalovaná v 5.rade. Nevedela uviesť,
kto rodinný dom postavil. Do tohto rodinného domu sa chodilo hlavnou cestou, lebo iná cesta do domu
neviedla. Ani v tom čase neboli žiadne problémy ohľadom užívania parcely a ani prechodu do tohto

rodinného domu. Podľa svedkyne sú nezhody medzi žalobkyňou v 1.rade a jej súrodencami žalovanými
v 2.a v 3.rade z dôvodu, že žalobkyňa v 2.rade dala rodinný dom svojej dcére žalobkyni v 1.rade a
jej súrodenci zrejme s takouto voľbou spokojní neboli, asi jej závideli, avšak dom bol v zlom stave,
do ktorého musela žalobkyňa v 1.rade investovať a tým sa zadĺžila. Súrodenci o tento rodinný dom
záujem nemali. Plot od cesty k žalobkyni v 1.rade je provizórny, je z dosák asi zhotovený pred 5-imi,

resp. 6-imi rokmi.

17. Právny zástupca žalobkyne v 1. a 2.rade uviedol, že žalobu postavil jasne a zrozumiteľne, v nej
sú uvedené presné dôvody, pre ktoré podal túto žalobu a zdôraznil, že žalovaný v 1.rade si zobral zo
spoločnej veci niečo, čo mu nepatrilo, odčlenil si v reáli časť z parcely, ako to bolo predtým. To čo bolo v

reáli odčlenené zo spornej parcely vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prievidza z roku 1967. Z tohto
rozhodnutia ďalej vyplýva ako sa strany medzi sebou dohodli o reálnej deľbe nehnuteľnosti. Žalobkyne
užívajú nehnuteľnosť č. 518. Žalobkyne prišli na problém s touto parcelou až neskôr a preto aj neskôr
podali túto určovaciu žalobu, pretože z katastra nehnuteľnosti a z jednotlivých výpisov vyplynulo, aký jestav a tento sa nezhoduje s tým, ako sa právny predchodcovia strán sporu dohodli, čo bolo konštatované
aj v rozhodnutí z roku 1967. Ak by sa dedilo, dedilo by sa skutočne to, čo patrilo právnemu predchodcovi
zo strany žalobkýň v 1. a v 2.rade.

K procesnej stránke žaloby uviedol, že žiadne zákonné ustanovenia neobmedzuje stranu sporu, aby
podala žalobu o určenie vlastníctva a zdôraznil, že sa nejedná o určenie neplatnosti zmluvy. Ak
súd vyhovie tejto žalobe, následne nehnuteľnosti budú musieť byť prededené, to znamená, že bude
rozhodnuté, že patria do dedičstva a následne v prípade dedičského konania po žalobkyni v 1.rade budú
dediť tí a to, čo dediť majú.

V priebehu konania sa pridržiaval žaloby a písomných podaní a dôvodov, ktoré v nich uviedol. Úlohou
žalobkýň v tomto konaní bolo skutkové tvrdenia, ktoré sú uvedené v žalobe aj preukázať, preto bola
okrem dôkazov vypočutá aj svedkyňa N. R..
Tieto tvrdenia, ktoré sú uvedené v žalobe preukázali. Poukázal hlavne na rozsudok Okresného súdu
Prievidza č. k. 5C 129/1967, ktoré obe strany majú k dispozícií. Aj zo svedeckej výpovede v 70-tych
rokoch bolo preukázané, že žalovaný v 1.rade užívali aj s právnym predchodcom Q. nehnuteľnosti a

to tak, ako je uvedené v tomto rozsudku, užívali nehnuteľnosti v dobrej viere a tomu nasvedčovala aj
žaloba v tomto konaní podaná XXX J., ktorý sám v žalobe uviedol, že mu patrili parcely č. XXX XXX a
518 a dal si vyhotoviť pri výstavbe rodinného domu geometrický plán vychádzajúc práve z týchto parciel
a z týchto tvrdení. V rozsudku sa uvádza, že práve z tejto parcely sú vyčlenené podiely, konkrétne z
parc. č. XX-tich si vyčlenil svoje miesto na výstavbu rodinného domu a nemohol zostať vo vlastníctve

Q. zvyšok parcely. Pokiaľ je aj zapísané v katastri nehnuteľnosti, že on je vlastníkom parcely, ide o údaj
nesprávny. Po smrti Q.a z parcely č. XXX bol zapísaný v dedičskom konaní aj na katastri spoluvlastník -
žalovaný v 1.rade a tento zápis je nesprávny vychádzajúc zo zdôvodnenia rozsudku č. k. 5C 129/1967.
Keďže sa nemohol stať vlastníkom právny predchodca žalovaného v 1.rade Q. J., zostávajúcej parcely
č. Q., nemohol potom ani dediť jeho syn, žalovaný v 1.rade S. J.. Jednoducho nemôže dediť niečo, čo

nemá. Q. Svitok za svojím plotom neužíval nehnuteľnosť, platila reálna deľba medzi spoluvlastníkmi
spred 20-tich rokov, takto sa to uvádza v tomto rozsudku. Táto deľba bola akceptovaná aj ostatnými
spoluvlastníkmi.
Reálna deľba mohla byť počiatočná už v roku 1947, kedy platilo obyčajové právo, ale my netvrdíme,
že žalobkyňa v 1.rade vydržala parcelu č. 518, resp. časť tejto parcely. Všetci účastníci v konaní č.

5C 129/1967 prehlásili, ako užívali parcelu č. XXX, XXX a XX8. V ostatnom poukázal na podrobné
zdôvodnenie tohto rozsudku, pričom v konaní boli vypočutí všetci účastníci konania a robilo sa
dokazovanie.
Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že týmto rozsudkom ako žiada rozhodnúť sa odstráni rozpor
medzi žalobcami a žalovanými, ale žalobkyne museli žalovať aj ostatných žalovaných, vychádza to z

dedičských konaní. Tento rozsudok bude mať význam aj pre ďalšie konanie č. k. 18C 104/2015, kde už
stranou sporu C. J. nebude, pretože nebude spoluvlastníkom parcely č. XXX a súd môže pokračovať v
súlade s týmto rozhodnutím o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ďalší význam tohto
rozsudku bude v tom, že žalovaný v 1.rade už nebude môcť chodiť na pozemok, ktorý mu patriť nebude,
na ktorý si ale teraz robí nárok a kde má doposiaľ uskladnené stavebné veci.

O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa výsledku konania.

18. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v priebehu konania trval na zamietnutí žaloby z procesného
dôvodu, lebo súd nemôže rozhodnúť o určení vlastníctva, pričom v konaní č. k. 18C 104/2015
žalobkyne uznali stav v katastri a uviedli, že by odkúpili od žalovaného v 1.rade z parcely č. XXX o

výmereXXXm2podielX/X.-iny,ktorého jevlastníkomžalovanýv1.rade.Zdôraznil,žežalovanýv1.rade
zdedil z nehnuteľnosti z parc. č. XXX 4/9-iny a zdedil tento podiel po otcovi. Právni predchodcovia spolu
dobre vychádzali a tvrdenia uvádzané právnym zástupcom žalobkýň sa nezakladá na pravde.
Ďalej uviedol, že podmienkou pre podanie určovacej žaloby na určenie vlastníctva je naliehavý právny
záujem, ktorý žalobkyne v konaní nepreukázali. Žalovaný v 1.rade je spoluvlastníkom parc. č. XXX v

4/9-inách a užíval ju spolu s ostatnými spoluvlastníkmi až do času, kým žalobkyňa v 1.rade asi pred
5-imi, resp. 6-imi rokmi neoplotila parcelu spredu a tým zabránila užívaniu tejto parcely žalovanému v
1.rade.Následne začalo dochádzať k nezhodám a žalobkyňa v 1.rade podala žalobu o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka rozsudku z roku 1967 uviedol, že právny zástupca žalobkýň
si svojvoľne vyložil toto rozhodnutie v prospech svojej klientky. Došlo tu k vydržaniu spornej parcely,

ktorá podľa vtedy platných zákonov bola orná pôda a nemohla sa stať osobným vlastníctvom. Tiež
poukázal narozsudokOkresnéhosúduPrievidzač.k.10C 86/1992,kdeprávnypredchodcažalovaného
v 1.rade uviedol, že parc. č. XXX je v podielovom spoluvlastníctve jeho v podiele 4/9-iny. Účastníkom
tohto konania bol aj P.P. (Q. ktorý rozporoval vyjadrenia K., otca žalovaného v 1.rade, teda súhlasil stým, že je spoluvlastníkom parcely v 4/9-inách. Žaloba bola podaná podľa neho len preto, aby sa
žalobkyne vyhli vyplateniu podielu žalovanému v 1.rade a preto podali žalobu o určenie vlastníctva.
Uplatnil aj trovy konania.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, ako sú evidované parcely registra „E“ na mape určeného
operátu v obci J.. Žalobkyňa v 1.rade je spoluvlastníkom parc. č. XXX o výmere XXX m2 orná pôda
v podiele XX/XXX-itín, žalobkyňa v 2.rade je spoluvlastníkom v podiele 5/108-ín, žalovaný v 1.rade je
spoluvlastníkom v podiele 4/9-ín, žalovaný v 2.rade je spoluvlastníkom v podiele X/XXX-ín, žalovaná

v 3.rade je spoluvlastníkom v podiele X/XXX-ín a žalovaná v 3.rade je ešte spoluvlastníkom v podiele
20/108-ín.

20. Okresný národný výbor, odbor územného plánovania v Prievidzi vydal dňa 22.2.1979 rozhodnutie
o vyvlastnení nehnuteľnosti v prospech štátu v správu MNV Sebedražie. Boli vyvlastnené parcely,
vrátane parc. č. XXX zapísaná vo vložke č. XXXX - roľa o výmere 937 m2, pozemnoknižní spoluvlastníci

bol neb. P. P., dedič Q. P. v podiele 5/9, J. 449 a Q. J. v podiele 4/9. J. XXX. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že vyvlastňované pozemky boli potrebné a boli určené v rámci stavebného
rozvoja obce pre obytný súbor IBV. Súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia bol aj pripojený geometrický
plán Geodézie n.p. meračský oddiel 245, Prievidza, číslo: 241-1-245-157-78 zo dňa 18.9.1978. K
dohode o výkupe nehnuteľnosti nemohlo dôjsť ani preto, že stav skutočného vlastníctva nie je v súlade

so stavom právnym, takže vlastník je sporný.

21. Po nebohomT. zomrelý dňa 10.1.2013 bolo vydané uznesenie o dedičstve zo dňa 5.2.2014 č. 10D
14/2013, Dnot 39/2013. Dedičmi po poručiteľovi bola R. P. - žalobkyňa v 2.rade, R. J. - žalobkyňa v
1.rade, H. P. - žalovaný v 2.rade, W. BZ. - žalovaná v 3.rade. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.3.2014.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva (str. 24), že nehnuteľnosti v k. ú. J. v LV č. XXXX L. parc. č.
XXX - orná pôda o výmere XXX m2 pod B r.č.r. v podiele X/XXX-ín nadobúda W. T. - žalovaná v 3.rade.

22. Po nebohom H.omrelý dňa 17.3.2000 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve zo dňa 1.8.2013 č. 6D

146/2012, Dnot 34/2013. Dedičmi po poručiteľovi, ktorý bol slobodný a bezdetný sa stali súrodenci H.
P. - žalovaný v 2.rade, E. H. - žalovaná v 4.rade. Brat poručiteľa H.Q.zomrel dňa 10.1.2013 a po ňom
dedičmi sú jeho deti R. J. - žalobkyňa v 1.rade, P. - žalovaný v 2.rade, W. T. - žalovaná v 3.rade. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.8.2013.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti v k. ú. J., LV č. XXXX - parcela registra „E“

parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 pod B.X v X/XX-inách nadobudla E. H., R. J., H. P. a W.
T.. Z. E. H. všetci v podiele 5/26-inách. E. H. v 5/72-inách.

23. Po nebohom Q.i, zomrelý dňa 14.12.1994 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.8.2000
č. D 18/1995, Dnot 2/1995. Dedičmi po poručiteľovi sa stali manželka E. P. - žalovaná v 5.rade a deti

D. P. - nebohý, H. P. a E. H. - žalovaná v 4.rade, ktorí nadobudli parc. č.P.aždý v 5/108-inách. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2000.
Z obsahu tohto spisu ďalej vyplýva a v ňom založených listín, že vo vložke č. XXXX v k. ú. J. pod A.+.
je zapísaná parc. č. XXX roľa o výmere XX árov a XX m2, pod B je zapísaná P. P., rod. J. na X/X-ín. Vo
vložke č. XXX pod B. sa vlastnícke právo parc. č. XXX vkladalo naXXX, rod. X. Vo vložke č.XX. Na1 pod

B. sa vložilo vlastnícke právo pre doterajšieho vlastníka P. P.ovú, rod. J. titulom kúpy z 1.9.1954 Čd
928 na 5/9-ín. Na 4/9-iny z celku P. P. pod B 2 sa podľa zámennej zmluvy z 27.4.1960 vložilo vlastnícke
právo titulom zámeny v prospech Q. J. na 4/9-iny.
Podľa identifikácie parciel a parcely č. XXX, podľa stavu katastra nehnuteľnosti, z parcely č. XXX bola
vyvlastnená vyvlastňovacím rozhodnutím časť o výmere XXX mX ako parc. č. XXX/X-X, časť XX mX

podľa rozsudku č. k. XXC XX/XXXX bola parc. č. XXX/X a zvyšná časť 895 m2 bola neidentifikovaná
- zbytok usporiadaný pre iných vlastníkov.

24. Na Okresnom súde Prievidza je vedené konanie pod sp. zn. 18C 104/2015 o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Žalobu podala R. J. proti odporcom P. R., J. C., P. H. a T. W.. Predmetom

tohto konania je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva parc. č. XXX. podľa znaleckého posudku
č. 10/2015. Žalobkyňa v tomto konaní žiada, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva vyplatí
žalovaným sumu na ich podieloch podľa znaleckého posudku.V konaní č. 18C 104/2015 žalobkyňa v 1.rade R. J. podala prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu vyjadrenie, kde uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 5C 129/1967 zo dňa
12.7.1967 bolo v konaní o určenie vlastníctva medzi účastníkmi - predchodcami žalobkyne v 1.rade

a žalovaných okrem iného konštatovaná reálna deľba parc. č. XXX v dobe spred 20-tich rokov pred
súdnym konaním, teda v období okolo roku 1947. Účastníkmi tohto konania bol právny predchodca
žalovaného v 1.radeQ., C., ako aj právny predchodca ostatných strán súčasného konania Q. P. ako
právny nástupca pozemnoknižnej spoluvlastníčky P. P. (podiel na parc. č. XXX vo veľkosti 5/9-ín). Týmto
rozsudkom bolo určené na základe predošlej deľby, že časť parc. č. XXX,. ktorá časť bola označená v

geometrickom pláne č. 920-1045-7 zo dňa 17.5.1967 tvoriacom prílohu rozsudku ako diel a/ vo výmere
228 m2 je výlučným vlastníctvom Q. J. ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXX/X. Vychádzalo sa pritom
z pôvodnej pozemnoknižnej výmery pozemku 1874 m2. Teda právny predchodca žalovaného C. J. si
tak, ako z rozsudku vyplýva, odčlenil len zo svojho spoluvlastníckeho podielu výmeru XXX m2. Tak
ako bolo obvyklé pri určovacích žalobách, na zvyšku pozemkov po určení vlastníctva sa nevykonala
úprava podielov a preto je aj v súčasnosti mylne v katastri vedený žalovaný C. ako spoluvlastník

v podiele vo veľkosti 4/9-ín. Jeho skutočný podiel je však nižší a to bez ohľadu na to, že žalovaný
dedil uvedený podiel dedičským rozhodnutím č. 14D 761/2008. Z podstaty dedičstva, teda prechodu
práv poručiteľa na dediča vyplýva, že dedič nemôže nadobudnúť viac práv než mal poručiteľ a preto
ani žalovaný C. J. vzhľadom k deklaratórnej povahe dedičského rozhodnutia nemohol zdediť viac ako
vlastnil jeho právny predchodca. Skutočný podiel žalovaného C. J. na parc. č. L. XXX je teda o XXX mX

nižší, než je v katastri evidovaný podiel X/X-iny. Žalobkyňa v 1.rade zistila pri objasňovaní a postupnosti
znižovania výmery parc. č. L. XXX z pozemnoknižnej výmery 1875 m2 na súčasnú výmeru 650 m2,
že ďalší zásah do výmery parc. č. EKN XXX bol realizovaný vyvlastnením a to rozhodnutím ONV
Prievidza č. ÚP 14879-ši zo dňa 22.2.1979, ktorým bolo z pozemku vyvlastnením XXX m2 a to od
všetkých spoluvlastníkov podľa výšky v katastri evidovaných podielov, teda od jej právneho predchodcu

(žalobkyne v 1.rade) 5/9-ín a od Q. J. 4/9-iny. Vyvlastnenie teda nemalo vplyv na zmenu výšky podielov,
ale len na zmenu celkovej výmery pozemku.
Posledný zásah do výmery parc. č. EKN XXX bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k.
10C 86/1992 zo dňa 29.1.1993, ktorým sa odčlenila výmery 42 m2 podľa geometrického plánu č.
244-243-116/82 zo dňa 27.5.1982 a to voči všetkým spoluvlastníkom tejto parcely. Teda z pôvodnej

výmery 1874 m2 sa odpočítala výmera 228 m2 odčlenená Q. J. len z jeho podielu, pričom zostalo XXXX
m2, vyvlastnená bola následne výmera XXX m2 a zostala teda výmera XXX m2 a odčlenená bola aj
výmera XX m2 a mala zostať výmera XXX m2. Kde sa podel rozdiel voči v katastri evidovanej parcele
XXX m2 (teda mínus 17 m2) sa žalobkyni v 1.rade nepodarilo zistiť. Je však možné, že ide o bežný
rozdiel vyplývajúci z tolerancie v súlade s platnými predpismi na úseku katastra.

Vzhľadom k reálnej deľbe nehnuteľnosti v dávnej minulosti a už odčlenenému pozemku pripadajúcemu
Q. J. /deľba nemusela byť vykonaná presne podľa pripadajúcej výmery, ale sa obvykle zohľadňovala
aj poloha vyčleňovaného pozemku/, nemal by mať už J. na parc. č. EKN Q. v skutočnosti žiadny
spoluvlastnícky podiel. To je podstata reálnej deľby a jeho výberu pozemku - vytvoril si stavebný
pozemok pre syna C. J. - žalovaného.

O takejto deľbe svedčí aj to, že oddelené pozemky boli už naďalej užívané len ako samostatné pozemky
rodinou J. a rodinou P., pričom vybudované ploty - betónové múriky a železné oplotenia nasvedčujú, že
pozemok za plotom od žalovaného C. J. patrí titulom deľby len rodine žalobkyne v 1.rade.
V uvedenom spise (č.l. 178) je založené potvrdenie Miestneho národného výboru J. zo dňa 14.6.1967,
z ktorého vyplýva, že Rada Miestneho národného výboru J. potvrdila, že Q. užíva ako vlastník od roku

1925 podľa geometrického plánu parc. č. XXX/2, ktorá je zahrnutá v parcelách č. XXX, XXX a XXX. Toto
potvrdenie bolo vydané za účelom usporiadania vlastníckeho práva.
V tomto spise č. k. 18C 104/2015 (č.l. 179) je založené uznesenie Ľudového súdu Prievidza zo dňa
5.júna 1960 Čd.776/60, ktorým povolil podľa zámennej zmluvy vykonať zápis vo vložke č. 981 na
nehnuteľnosť zapísanú pod A I r. č. 1 parc. č. XXX dľa B 2 v celosti na mene P. rod. J. vedené, vkladá

sa vlastnícke právo titulom zámeny a odpísaním do novej vložky č. XXXX tejto knihy v prospech : Q.
J.a 4/9-iny z celku.

25. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.júla 1967 č. k. 5C 129/1967 súd určil, že
nehnuteľnosť v k. ú. J. označená na geometrickom pláne ako parc. č. XXX/X - stavebné miesto vo

výmere 6 árov aj 54 m2 a parc. č. 5XX/X - cesta vo výmere 51 m2 tvoria výlučné vlastníctvo žalobcu
Q. J., nar. X.X.XXXX v celosti. Súd ďalej určil, že žalobca Q. J. bol oprávnený po právoplatnosti tohto
rozhodnutia nechať si vyznačiť v evidencii nehnuteľnosti vlastnícke právo na svoj prospech.V označenej právnej veci podal žalobca Xk (právny predchodca, otec žalovaného v 1.rade vo veci č.
k. 11C 22/2017) žalobu proti žalovaným v 1.rade Q. P., v 2.rade D. J., v 3.rade D. J., v 4.rade I. J., v
5.rade R. P. o určenie vlastníckeho práva.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalobca Q. J. návrh na určenie vlastníctva odôvodnil tým,
že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. J.e parc. č. XXX, XXX a XXX. Na stredisku Geodézie v
Prievidzi si dal vyhotoviť geometrický plán, podľa ktorého z jeho účasti v uvedených troch parcelách
bolo vpredu vytvorené stavebné miesto na geometrickom pláne č. 920-1045-7 zo dňa 21.mája 1967
ako parc. č. XXX/X - cesta vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - stavebné miesto vo výmere 6 árov a

54 m2. Uvedené stavebné miesto tak, ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku bolo ako stavebná
parcela a túto užíva žalobca od roku 1925. Mal právny záujem na vyčlenení stavebného miesta, ktoré
potreboval pre svojho syna C. k stavbe rodinného domu. Preto žiadal súd, aby určil, že nehnuteľnosť
v k. ú. Sebedražie na vyššie uvedenom geometrickom pláne označené ako parc. č. XXX/X a XXX/X
tvoria jeho výlučné vlastníctvo. Žalovaní súhlasili so žalobou žalobcu. Žalovaný v tomto konaní D. J.
uviedol, že parc. č. XXX/X ako cesta o výmere 51 m2 a parc. č. 517/2 stavebné miesto vo výmere

6 árov a 54 m2 užíva žalobca, t. j. Q. J. vyše 20 rokov. Tieto nehnuteľnosti užíva v dôsledku delenia
nehnuteľnosti medzi súrodencami s tým, že išlo o pôvodný majetok spoločného otca. Aj žalobca v
6.rade H.potvrdil, že žalobca XXCje vlastníkom parc. č. XXX v polovici, ktorý už dlhšie užíva a že užíva
aj polovicu parcely pozdĺž s tým, že táto časť parcely je susednou parc. č. XXX. Súd v tomto konaní
vypočul všetkých účastníkov konania, preštudoval si príslušné listinné dôkazy a mal preukázané, že

účastníci boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. J. parc. č. XXX, XXX a XXX na základe delení medzi
účastníkmi spred vyše 20 rokov, žalobca dostal do užívania a vlastníctva parc. č. XXX/X ako stavebné
miesto o výmere 6 árov a 54 m2 a parc. č. XXX/X - cestu vo výmere 51 m2. Tieto nehnuteľnosti užíva
už vyše 20 rokov. Aj ostatní účastníci v tomto konaní mali vyčlenené svoje podiely na iných miestach v
k. ú. J.. Okresný súd Prievidza vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu žalobe v plnom rozsahu

vyhovel a vyslovil, že žalobca Q. J. je vlastníkom nehnuteľnosti parciel č. XXX/X a XXX/X, ktoré užíval
už 20 rokov v čase vydania tohto rozsudku. Okresný súd si nemohol zadovážiť spis č. k. 5C 129/1967,
lebo tento sa nenachádza v Štátnom archíve v Bojniciach a nenachádza sa ani v archíve Okresného
súdu Prievidza, lebo spis bol skartovaný.

26. Okresný súd Prievidza vo veci č. k. 10C 86/1992 rozhodol na návrh žalobcov Z. M. a P. M. proti E.
H., H. P., D. P., Q. P., Q. J., D. Z., T. E., D. E., M. R., U. E., R. Q., O.. D. E., M. M., D. E., R. C., R.
C., M. C., S. C., I. C., R. E., D. H. o určenie vlastníctva práva k nehnuteľnosti tak, že žalobca v 1.rade
Z. M. je vlastníkom tých častí pozemno-knižných parciel v k. ú. J. zapísaných vo vložke č. XXX ako
parc. č. XXX, vo vložke č. XXXX ako parc. č. XXX, vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX, vo vložke č.

XXXX ako parc. č. X vo vložke č. T. ako parc. č. XX-tych, vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX, vo vložke
č. XXX ako parc. č. XXX/X, vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX, vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX,
ktorá podľa geometrického plánu z 23.6.1982 overeného 26.6.1991 číslo zákazky 244-243-116/82 tvorí
novovytvorenú parc. č. EN XXX/X zastavaná plocha, dvor vo výmere XXX m2 v celosti. Ďalej súd určil,
že žalobcovia v 1.a v 2.rade Z. M. a jeho manželka P. M. sú vlastníkmi tých častí vyššie označených

pozemno-knižných parciel, ktoré podľa toho istého geometrického plánu tvoria novovytvorenú parcelu
č. EN XXX/X záhrada vo výmere XXXX m2 v celosti ako BSM.
Zodôvodneniatohtorozsudkuvyplýva,žežalobcoviaodôvodnilinávrhtým,že kúpneazámennézmluvy
boli len ústne, takže vlastnícke právo v 50-tych rokoch nebolo zapísané v pozemkovej knihe, i keď v
skutočnosti ich každý považoval za oprávnených držiteľov a užívateľov novovytvorených parciel. Tvrdili,

že vlastnícke právo nadobudli vydržaním ešte podľa z. č. 141/1950 Zb.. Nehnuteľnosti užívajú ako svoje
vlastné, vlastnícke právo k nim nemajú zapísané a mali naliehavý právny záujem určiť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu. Žalovaný v X.rade Q. P. (Q. P.) v tomto konaní uviedol, že asi
pred 40-timi rokmi vyplatil jeho manželke P. P. pozemno-knižnej spoluvlastníčke parciel č. XXX, XXX a
XXX 2.000 Kč a od tejto doby užíva kúpené časti ako svoje vlastné.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v pozemno-knižnej vložke č. XXXX v k. ú. J. parc. č. XXX
bola evidovaná ako roľa vo výmere XXXX m2, zapísaná pod B2 na P. P. v podiele X/X-iny. Keď zomrela,
jej podiel nadobudli žalovaní v 1.až 4.rade E. H., H. P., XXXXa XXXXík. Pod B 3 je zapísaný v podiele
4/9-iny žalovaný v 5.rade Q. J.. Z tejto parcely je súčasťou novovytvorených parciel č. XXX/X a č. XXX/
X diel A vo výmere XX m2.

Súd odôvodnil svoje rozhodnutie § 115 z. č. 141/1950 Zb. tak, že nadobudnutie vlastníckeho
práva si vyžadovalo, aby oprávnený subjekt držal nehnuteľnosť aspoň po dobu 10 rokov nerušene a
dobromyseľne a v konaní bolo preukázané, že žalobcovia na základe neformálnych právnych úkonov
ešte v roku 1952 až 1953 získali časti pozemno-knižných parciel a to žalobca 1. novovytvorenú parcelu,kde si postavil dom, ktorý prakticky celý má vo vlastníctve a spoločne so žalobkyňou v 2.rade už počas
trvania manželstva kúpnymi zmluvami v časti pozemno-knižných parciel, ktoré tvorili novovytvorenú
parcelu a to záhradu.

27. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že podľa geometrického plánu parc. č. XXX siaha po
ľavej aj pravej strane pod rodinné domy žalobkyne v 1.rade a žalovaného v 1.rade. Žalobkyňa v 1.rade
predpokladá, že časť z tejto parcely je aj pod rodinným domom žalovanej v 5.rade. Za rodinným domom
žalobkyne v 1.rade sa nachádza rodinný dom žalovanej v 5.rade, kde býva. Parc. č. XXX siaha podľa

vyjadrenia žalovaného v 1.rade až za jeho rodinný dom po plot. Tvrdil, že plot vedľa domu postavil v roku
1967. Žalobkyňa v 1.rade mu nedovolí, aby zateplil svoj rodinný dom zo strany žalobkyne v 1.rade, hoci
sa cíti spoluvlastníkom tejto parcely. Túto skutočnosť na ohliadke žalobkyňa v 1.rade poprela. Betónový
múrik pri dome žalovaného v 1.rade zboku oddeľujúci parc. č. XX. Súdpostavil so svojím otcom XX.
Predmetom J. v roku 1967. V tom čase k múriku žiadne pripomienky Q. P. nemal. Vlastníkom rodinného
domu bola jeho manželka E. P.. Pozemok užíval Q. P. spolu s manželkou. Ďalej uviedol, že plot pred

rodinným domom č. XX, kde býva žalobkyňa v 1.rade postavený nebol. Voľne sa chodilo po parc. č. XXX.

28. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

29. Predmetom konania je žalobkyňami uplatnený nárok na určení, že nehnuteľnosť v k. ú. XX. Podľa,

zapísaná v KN vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v liste vlastníctva v LV č.
XXXX, parc. č. L. XXX orná pôda vo výmere XXX mX v podiele vo veľkosti 4/9-iny zapísaná pod B8 ako
vlastníctvo žalovaného v 1.rade bola ku dňu smrti Q. P. (Q. P.) vlastníctvom Q. P. (Q. P.), nar. X.X.XXXX
a patrí do dedičstva po nebohom Q. P. (Q. P.), zomrelom dňa 14.12.1994.

30. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. V prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, ktorá má preventívny
charakter a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v
právnom vzťahu a náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže
jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory jeho účastníkov.
Preventívny charakter určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem
vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ nedošlo), avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav
tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu

o existencii (neexistencii) predmetného práva.
Účelom určovacej žaloby je poskytnutie nepriamej ochrany právnym pomerom tam, kde tieto právne
pomery sú ohrozené neistotou a teda nebezpečím budúceho porušenia právnych povinností.
Zásadnú otázku, ktorú musel riešiť procesne konajúci súd bolo posúdenie, či je alebo nie je daný
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa žalobkyne domáhali o určenie, že F.bol ku dňu

jeho smrti vlastníkom nehnuteľnosti uvedenej v petite žaloby a teda nehnuteľnosť patrí do dedičstva.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozený žalobcovho právneho postavenia a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.
Splnenie podmienky alebo nesplnenie naliehavosti právneho záujmu v týchto prípadoch môže závisieť

od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelovú žalobu, ktorá nevyrieši sporný vzťah ani o jeho
základoch. Naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP sa viaže na konkrétny určovací petit,
čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobcom s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.Právny záujem žalobcu na určovacej žalobe musí podľa požiadavky zákona byť kvalifikovaný, t. j.
naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd
moholvrozsudku žalobemeritórnevyhovieť.Naliehavosťprávnehozáujmujecharakterizovanáurčitými
aspektmi - žalovaným je popieraná existencia, neexistencia práva, či právneho pomeru žalobcu, teda
je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, existuje ohrozenie práva, či
právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len

určovacím výrokom; existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu.
To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúci (aspoň v dobe vydania
rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už
existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť
vystavený konkrétnej ujme.

Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu,
teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný,

teda mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže právny
záujem vyplýva z právneho predpisu).
Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícií iný spôsob ochrany tvrdeného práva.

32. Súd okrem posúdenia naliehavého právneho záujmu musí zistiť okruh účastníkov a nadobudnutie

vlastníckeho práva.

33. Okruh procesných strán v tomto konaní o určenie vlastníctva je daný tým, kto je evidovaný ako
spoluvlastník spornej parcely v katastri nehnuteľnosti a tým, kto je právnym nástupcom po zomrelých
právnych predchodcov strán sporu.

34. XX. JZ. zomrel dňa 10.1.2013, dedičské konanie je vedené pod č. 10D 14/2013, Dnot 39/2013.
Dedičmi po poručiteľovi sú jeho dcéra R. P., žalobkyňa v X.rade, jej deti - PP.k - žalovaný v X.rade,
VX.rade,á - žalobkyňa v 1.rade a W. P.- žalovaná v 3.rade. Títo sú aj označení ako strany sporu.
Predmetom vyporiadania bola aj nehnuteľnosť v k. ú. J. zapísaná v LV č. XXXX L. parc. č. XXX - orná

pôda vo výmere XXX m2 pod B r.č. X v podiele X/XXX-ín, ktorú nadobudla XX.X.XXXX, - žalovaná v
3.rade bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom.

35. XX. XX/XXXX,P. zomrel dňa 17.3.2000, dedičské konanie je vedené pod č. 6D 146/2012, Dnot
34/2013. Dedičmi po poručiteľovi sú jeho súrodenci - H. P. - nebohý, E. H. - žalovaná v 4.rade. Brat

poručiteľa H. P. zomrel dňa 10.1.2013 a dedičmi po ňom sú jeho detiP. žalobkyňa v 1.rade, H.P. -
žalovaný v 2.rade, W. T. - žalovaná v 3.rade. Títo sú označení v žalobe ako strany sporu - žalobkyňa
v 1.rade a žalovaní v 2. a v 3.rade. Títo uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosť v k. ú.
SL.ie zapísaná v LV č. XQ.parc. č. registra „E“ parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 pod B. a/ v
5/36-inách nadobudla E. H. - žalovaná v 4.rade v 5/72-inách, R. J. - žalobkyňa v 1.rade v 5/216-inách,

H. P.- žalovaný v 2.rade v 5/216-inách a W.XX.XX.XXXX, žalovaná v 3.rade v 5/216-inách.

36. Q. (Q. zomrel dňa 14.12.1994, dedičské konanie je vedené pod D 18/1995, Dnot 2/1995. Dedičmi
po poručiteľovi sú jeho deti - manželka E. P. - žalovaná v 5.rade a jeho deti D. P. - nebohý, H. P. a E.
H. - žalovaná v 4.rade. Syn poručiteľa D.f P. zomrel 17.3.2000 ako bezdetný, slobodný a jeho dedičmi

sa stali H. P. a E. H. - žalovaná v 4.rade. H. P. v čase prejednávania a rozhodovania vecí bol nebohý,
zomrel 10.1.2013. E. H. je označená ako žalovaná v 4.rade. Dedičia uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej
nehnuteľnosť v k. ú. J. parc. č. XXX vo vložke č. XXXX pod A. +., r. č. 1, pod B. 2 nadobudla E. P. -
žalovaná v 5.rade v X/XXX-inách, H. P. v 5/108-inách a E. H. - žalovaná v 4.rade v 5/108-inách.

37. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa žalobca domáha určenia, že ku dňu smrti poručiteľa bol
vlastníkom nehnuteľnosti a patrí do dedičstva po poručiteľovi.
V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne
skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného. V konaní, v ktorom sa
zisťuje, či nehnuteľnosť bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie)

skutočnosti právne bezvýznamné.
V prejednávanej veci po smrti ĽuC. však takéto právne skutočnosti nenastali.

38. Súd mal z dedičského spisu č. D 18/1995, Dnot 2/1995 po poručiteľovi Q. P. označeného v petite
žaloby ako Q. P., zomrelý 14.12.1994 zistené, že v oznámení o úmrtí (úmrtný list) je poručiteľ označený

priezviskomQ. P.,pričom písmenko „k“jedopísanékpriezvisku P.perom ajehomanželkajeoznačená
priezviskom E. P.. Preto si súd zadovážil dodatočne rodný list poručiteľa, z ktorého zistil, že Q. P. je
zapísaný v rodnom liste vydanom Miestnym národným výborom v T. ako „Q.“, nar. X.X.XXXX. Rodný
list je založený v rodnej matrike bývalého matričného obvodu v Bojniciach, vo zväzku 7 ročník 1927 na
strane 83 pod poradovým číslom 1.
Právny zástupca žalobkýň pred vyhlásením rozsudku upresnil označenie poručiteľa v petite žaloby v

súlade s rodným listom a v ňom označeného mena a priezviska správne „Q. P.“. Súd procesným
uznesením opravil meno a priezvisko poručiteľa z Q. P. na Q..

39. Keďže súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dediči (právni nástupcovia) domáhajú určenia, že
nehnuteľnosť ku dňu smrti poručiteľa bola jeho vlastníctvom a nehnuteľnosť patrí po poručiteľovi do

dedičstva, súd si vyriešil otázku, či poručiteľ ĽK.í v čase smrti bol vlastníkom nehnuteľnosti označenej
v petite žaloby.
V konaní nebolo sporné, že v čase rozhodovania súdu boli spoluvlastníci parc. č. EKN XXX - orná pôda
vo výmere XXX mX zapísaní v LV č. XXXX katastra nehnuteľností k. ú. J. žalobkyne v 1. a v 2.rade
a žalovaní v 1.až 3.rade.

Manželka poručiteľa E. ako zákonná dedička po Q. P. je označená ako žalovaná v 5.rade a dcéra
poručiteľa Q. P. E. H. je označená ako žalovaná v 4.rade. Uvedené vyplýva z dedičského rozhodnutia
D 18/1995, Dnot 2/1995.
Žalovaný v 1.rade je evidovaný v LV ako spoluvlastník parc. č. EKN XXX, ktorú zdedil po svojom
otcovi Q. J..

Okruh procesných strán je v konaní označený správne.
Z dedičského spisu č. D 18/1995 a z listín v ňom založených vyplýva, že v pozemnoknižnej
vl. č. XXX je zapísaná parc. č. XXX. - roľa vo výmere 1874 m2. Vo vl. č. XXXX je zapísané vlastníctvo
parc. č. XXX na P. P., prvú manželku Q. P. titulom kúpy z 1.9.1954 Čd 828 na 5/9-ín a podľa zámennej
zmluvy z 27.4.1960 bolo zapísané vlastníctvo titulom zámeny v prospech Q. na 4/9-iny. Pri identifikácií

tejto parcely v dedičskom konaní po poručiteľovi Q. P. bolo zistené, že z časti parc. č. XXX bola
vytvorenánová parcela č.XXX/Xovýmere42m2,ideousporiadanievlastníctvarozsudkomOkresného
súdu Prievidza č. k. 10C 86/1992.
Časť parcely z parc. č. XXX. bola vyvlastnená vyvlastňovacím rozhodnutím č. Úp 148/79-15/1999 o
výmere 937 m2 a zvyšná časť tejto pozemnoknižnej parcely č. XXX. bola usporiadaná pre iných

spoluvlastníkov, išlo o stav, ktorý bol neidentický. Uvedené vyplýva z identifikácie parciel. Vyvlastnenie
parc. č. XXX sa týkalo aj Q., ktorý bol vtedy spoluvlastníkom tejto parcely v 5/9-ín a Q., ktorý bol
spoluvlastníkom 4/9-ín. Vyvlastnenie bolo aj u ostatných spoluvlastníkov za účelom výstavby IBV.
Žalobkyne sa o skutočnom vlastníckom stave, ktorý nezodpovedá skutočným vlastníckym pomerom
dozvedeli v konaní č. 18C 104/2015 pri zabezpečovaní dôkazov, vrátane rozsudku Okresného súdu

Prievidza č. k. 5C 129/1967 a pri predložení znaleckého posudku.
Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 5C 129/1967 vyplynulo, že spoluvlastníkom parc. č. XXX bol
Q., právny predchodca žalovaného v 1.rade, ktorý bol spoluvlastníkom aj parc. č. XX6 a parc. č. XXX.
Právny predchodca žalovaného v 1.rade si dal vyhotoviť geometrický plán citovaný v tomto rozsudku,
podľa ktorého z týchto parciel vpredu bolo vytvorené stavebné miesto ako parc. č. XXX/X . - cesta o

výmere 51 m2 a parc. č. XXX/X - stavebné miesto o výmere 6 árov a 54 m2. Podľa geometrického
plánu si dal vyčleniť podiel z parc. č. XX.8 a tento užíval od roku 1925. Na vyčlenení stavebného miesta
mal právny záujem, lebo ho potreboval pre syna C., žalovaného v 1.rade k výstavbe rodinného domu.
To bol dôvod na vyčlenenie stavebného miesta z parc. č. XXX., z ktorej vznikli dve parcely, parc. č.
XXX/X a parc. č. XXX/X.

To, že Q. užíva vyčlenenú časť z parc. č. XXX vyše 20 rokov potvrdil aj ďalší účastník v tomto konaní
D. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že D.k doslova uviedol, že tieto nehnuteľnosti užíva Q. v
dôsledku delenia nehnuteľnosti medzi súrodencami. Výsledkom dokazovania v tomto konaní bolo, že
súd mal preukázané, že účastníci v tomto konaní boli spoluvlastníci parciel č. XXX, XXX a XX8 v k. ú.J.e na základe delení medzi účastníkmi spred vyše 20 rokov, to znamená, že už v roku 1947 užívali
svoje podiely, ktoré si vyčlenili. Q. bol v tomto konaní označený ako žalobca, ktorý žiadal ustáliť svoje
vlastníctvo práve z dôvodu, že užíval časť nehnuteľnosti - pozemku a tento potreboval vysporiadať

na účely výstavby rodinného domu. K tomuto účelu si dal vypracovať aj geometrický plán. Čo sa týka
ostatných účastníkov konania, vrátane Q.o, títo svoje podiely mali vyčlenené na iných miestach v k. ú.
J.ie, to znamená aj Q.í. Zvyšná časť parc. č. XXX nebola usporiadaná, resp. ĽK.čí ako spoluvlastník tejto
parc. č.. ju užíval, ale si ju nevysporiadal a o užívaní svedčí aj betónový múrik medzi rodinnými domami
žalobkyne v 1.rade a žalovaným v 1.rade a plot, ktorý podľa svedkyne I. existoval súčasne s výstavbou

rodinného domu žalovaného v 1.rade. Parcelu č. XXX užíval nielen právny predchodca žalovaného
v 1.rade Q., ale aj Q. ktoré nerušené užívanie potvrdila aj žalovaná v 5.rade, jeho manželka. Spory
medzi rodinami v tom čase ohľadom užívania tejto parcely neboli. Teda z tejto parcely boli vytvorené
dva pozemky a každý si užíval svoj pozemok, na ktorej deľbe sa dohodli.
Deľba parc. č. XXX . bola konštatovaná v rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 5C 129/1967,
ktorá bola i právnym titulom zmeny vlastníctva. Uvedené totiž vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku.

Právnypredchodcažalovanéhov1.radesastalvýlučnýmvlastníkomreálnevprírodevydelenéhosvojho
pôvodného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/9-iny a to dielu a/ vo výmere 228 m2, ktorá sa
stala súčasťou novovytvorenej parc. č. XXX/X. - stavebná plocha vo výmere 654 m2 a parc. č. XXX/X
- cesta vo výmere 51 m2. Takto oddelená časť z parc. č. XXX vznikla novovytvorená hranica, ktorá
oddeľovala takto reálne vyčlenený spoluvlastnícky podiel právneho predchodcu žalovaného v 1.rade v

novovytvorenompozemkuodpozemku,ktorýzostal vovlastníctveQ..Právetýmtosúdnymrozhodnutím
bol deklarovaný nový vlastnícky stav založený deľbou tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku.
V roku 1947, keď Q. a Q.k užívali parc. č. XXX,. na ktorej deľbe sa dohodli, čo vyplýva z odôvodnenia
už vyššie citovaného rozsudku, platilo na Slovensku obyčajové právo, podľa ktorého sa vlastníctvo
nadobúdalo aj mimo pozemkovej knihy, teda bez pozemnoknižného vpisu a to dedením a vydržaním.

Malo sa za to, že v čase faktickej deľby, t. j. nehnuteľnosť v dlhotrvajúcom stave držby a užívania
vpísaných v pozemkovej knihe sa mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití
spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, videla sa dohoda
strán o deľbe nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom takáto dohoda mohla byť
uzavretá aj mlčky. V súvislosti s tým súd poukazuje na rozhodnutie NS ČSR č. 911/1932 Úr.sb..

Z uvedeného potom vyplýva a potvrdzuje to aj rozsudok č. k. 5C 129/1967, že parc. č. XX8 užívali
Q.k a Q. ktorí užívali každý svoj pozemok, na deľbe a užívaní ktorej sa dohodli a z tejto parcely č.
XXX si C.k vyčleniť pre stavebné účely časť parcely a vznikla novovytvorená parc. č. XXX/2. Q.k si
usporiadal a ustálil svoje vlastníctvo týmto rozhodnutím súdu, avšak zvyšnú časť parc. č. XXX, ktorá bola
vo vlastníctve a užívaní Q.o si túto parcelu nevyporiadal, preto táto zvyšná časť (nevyporiadaná) bola v

katastri nehnuteľnosti zapísaná ako vlastníctvo Q. v podiele 4/9-ín, ale nesprávne. Deľba tejto parcely
pred rozhodnutím okresného súdu vyznačená nebola v pozemkovej knihe a ani v katastri na súčasnú
parc. č. EKN XXX, preto po smrti Q.dedil jeho syn C.k, žalovaný v 1.rade aj 4/9-iny z parc. č. XXX, ktoré
boli vo vlastníctve Q.U.. Súd považuje tento zápis v katastri nehnuteľnosti za nesprávny. Vychádzalo
sa z nesprávne uvedeného vlastníctva zapísané v EKN, kde zapísaný ako vlastník bol TZ. Žalovaný v

1.rade nemohol zdediť z parc. č. XXX podiel 4/9-iny po svojom otcovi Q. ktorý nebol vlastníkom tohto
podielu, ale vlastníkom tejto parcely č. XXX . v podiele 4/9-iny bol ku dňu smrti, t. j. ku dňu 14.12.1994
Q.í a tento podiel 4/9-ín z parc. č. XX8 patrí do dedičstva. Žalovaný v 1.rade nemohol zdediť viac práv
ako mal.
Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v

priebehu konania najavo súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne a preto jej v celom rozsahu
vyhovel.

40. Čo sa týka rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 86/1992 súd uvádza, že hoci boli Q.í
a TZ.k účastníkmi tohto konania, boli na strane žalovaných, v tomto rozsudku došlo k úbytku z parc. č.

XXX - vo výmere 42 m2 v prospech Z.. Uvedený rozsudok sa Q. a TZ.a okrem úbytku z výmery parcely
nedotkol.

41. K námietkam žalovaného v 1.rade súd uvádza nasledovné:

42. Žalobkyne sa môžu domáhať podľa § 137 písm. c/ CSP určenia vlastníctva, lebo uvedené zákonné
ustanovenie takúto žalobu pripúšťa za predpokladu, že preukážu naliehavý právny záujem.
Žalobný petit je určitý a zrozumiteľný, pričom žalobkyne svoj nárok skutkovo aj právne odôvodnili.Čo sa týka uznesenia Čd. 776/60 zo dňa 5.júna 1960, v ňom je uvedená zámena podielu z parc. č. XXX
a č. XXX. a táto nie je v rozpore s rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 5C 129/1967, pretože v
ňom bolo ustálené, že podiel Q.Pri hodnotení dôkazov predložených zo strany žalobkýň je súd toho

názoru, že tieto dôkazy predložené na svoje tvrdenia mali zákonom požadovanú hodnotu.

43. Žalobkyne preukázali naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť v k. ú. Sebedražie,
zapísaná v KN vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. 1XXX, parc. č.
EKN XXX orná pôda vo výmere 650 m2 v podiele vo veľkosti 4/9-iny zapísaná pod B8 ako vlastníctvo

žalovaného v 1.rade ku dňu smrti Q.o bola vlastníctvom Q.o, nar. X.X.XXXX. a patrí do dedičstva po
nebohom Q., zomrelom dňa 14.12.1994, lebo vyhovením ich žaloby bude podiel 4/9-iny z parc. č.
XXX predmetom dedenia, teda sa podiel prejedná v dedičskom konaní, a budú dediť tento podiel
tí, čo majú dediť a to, čo im po práve patrí. Vyhovením tejto žaloby sa odstráni stav neistoty medzi
žalobkyňami a žalovaným v 1.rade, ktorý za posledné roky má konflikt hlavne so žalobkyňou v 1.rade,
pretože má postavený dom v jej bezprostrednej blízkosti, pohybuje sa po spornom pozemku, odkladá

si tam materiál ... Vyhovením žaloby žalovaný v 1.rade nebude môcť zasahovať do vlastníckeho práva
žalobkyne v 1.rade, lebo už nebude vlastníkom podielu 4/9-ín z parc. č. XXX.. Takáto žaloba nie je
samoúčelová, ale odstráni existujúci rozpor medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným v 1.rade a iným
právnym prostriedkom nie je možné objektívne neistotu odstrániť, len určovacou žalobou.

44. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP a úspešným žalobkyniam trovy konania nepriznal, lebo
súd posúdil, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne priznať náhradu
trov konania. Za tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval okolnosti, ktoré viedli žalobkyne
k uplatneniu práva na súde (vyriešenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť ich
právny predchodca) a na skutočnosť, že žalovaní sú už len právnymi nástupcami svojich predchodcov,

ktorí boli dedičmi po zomrelých.

45. O trovách štátu rozhodol podľa § 259 CSP, v zmysle ktorého, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť,
ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení.
V súdenej veci vznikli trovy štátu vo výške 4,62 eur a to ohliadkou na mieste samom dňa 9.novembra

2018, ktorá sa realizovala služobným motorovým vozidlom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v šiestich vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).