Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/294/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241566
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112241566.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25 117 483,
so sídlom Novodvorská 994, Praha, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava
proti odporcovi: C. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, N., 2/ P. S., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, N.,
za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so
sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zast.: advocatius s.r.o., Palackého 12, P.O.BOX 69, Bratislava,

o zaplatenie sumy 269,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd odpor vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, doručený
Okresnému súdu Nitra dňa 1.8.2013 odmieta.

II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.11.2012 bol Okresnému súdu Nitra ( ďalej len " súd" ) doručený návrh na začatie konania,
ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu v sume 3 766,85 eur spolu
s príslušenstvom. Súd na základe návrhu vydal dňa 25.2.2013 platobný rozkaz č.k. 19RO/575/2012-33.
Platobný rozkaz bol navrhovateľovi doručený dňa 15.7.2012 , odporcovi v 1. a 2. rade dňa 16.7.2013
a vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý vstúpil do konania
na základe vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane odporcu bol platobný rozkaz doručený

dňa 16.7.2013. Dňa 1.8.2013 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo
dňa 31.7.2013 proti platobnému rozkazu č.k 19RO/575/2012-33.Tento odpor odôvodnil vedľajší účastník
tým, že titul od ktorého odvíja navrhovateľ svoj právny nárok obsahuje neprijateľné podmienky a
námietkou premlčania.

Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa § 174 ods.2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným

prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.
nepoužije.

Podľa ods. 3 predmetného ustanovenia, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana spotrebiteľských práv, vstúpilo z vlastného podnetu do konania ako vedľajší účastník na strane

odporcu..

Súd po preskúmaní podaného odporu má za to, že odpor v predmetnej veci bol podaný neoprávnenou
osobou, a z uvedeného dôvodu je preto potrebné v zmysle § 174 ods. 3 OSP odpor podaný vedľajším
účastníkom konania odmietnuť, nakoľko súd ma za to, že na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať

opravné prostriedky ustanovenie § 93 ods. 4 OSP nedopadá a právo podať opravný prostriedok má
vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Odpor proti platobnému
rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu.
Na jeho podanie je subjektívne legitimovaný len odporca a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie
je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, tak, ako je to v prípade podania

odvolania v zmysle ust. § 201 OSP, je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor.
Uvedené zastáva aj Krajský súd v Nitre, ktorý v odôvodnení uznesenia č. k. 7Co/17/2013-121 zo dňa
31.1.2013 uvádza, že kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v
tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší
účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu (od doručenia platobného rozkazu).

Právopodaťodporsaviaževýlučnenaosobuodporcu,apretopokiaľvzákonnejlehoteodporcanepodal
odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Krajský súd v Nitre
napr. v uznesení č.k. 7Co/197/2012-75 poukazuje na ustanovenie § 201 druhej vety OSP, keď uvádza,
že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo
podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo predpokladá, že za

splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 druhá veta OSP), a
to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s podaným odporom vedľajšieho účastníka a rozhodovaním
o ňom žiadne trovy nevznikli.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.