Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/191/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310204755
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2013:6310204755.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa W.. C. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, J., zastúpeného JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom
AK Stavebná 1, Banksá Bystrica, proti odporcom 1/ C. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, 2/ Bc.
O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, obaja zastúpení AK Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J.Chalupku
8, Banská Bystrica, o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsavovecidomáhaltoho,abysúdurčil,ženavrhovateľniejebiologickýmotcomodporcuv2/
rade.Svojnávrhzdôvodnilskutočnosťou,žepourčitýchdlhšietrvajúcichpochybnostiachvyužilmožnosť

anonymného testu otcovstva podľa DNA a výsledok testu potvrdil jeho podozrenie, teda skutočnosť, že
odporca v 2/ rade nie je jeho synom.

Odporca v 2/ rade vo svojej prvej reakcii na podanú žalobu pomerne emotívnym spôsobom opísal svoje
vzťahysnavrhovateľom,atovnegatívnomsvetle,uviedol,ževčaseporozvodemanželstvanavrhovateľ
ako jeho otec ho podporoval len materiálne, ale po citovej stránke a po stránke času, v ktorom by sa mu
ako synovi venoval, bol záujem navrhovateľa minimálny. Spôsob, akým navrhovateľ získal vzorku DNA
označil odporca v 2/ rade za zákerný a pokútny, takýto postup svojho otca považuje za krutý a surový,
najmä ak ide o konanie navrhovateľa na základe nejakých domnienok, ktoré sa u neho dostavili po 25

rokoch. Na záver svojho vyjadrenia uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania s tým, že v jeho živote sa tým nič nezmení, neovplyvní to jeho doterajší život, pretože má
našťastie okolo seba ľudí, ktorí ho majú skutočne radi a ktorých si váži. Netúži a nebaží po peniazoch
svojho otca, o ktoré sa zrejme navrhovateľ obáva a ktoré sú zrejme hlavným dôvodom podanej žaloby.

Vo svojom následnom vyjadrení oboch odporcov prostredníctvom právneho zástupcu, žiadali podaný
návrh zamietnuť, najmä s ohľadom na judikatúru aplikujúcu jednak Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj Ústavy SR. Argumentovali, že súd nemôže v Zákone o rodine aplikovať
ustanovenie § 88 bez aplikácie § 86 ods. 1, ktorý bol zrušený. Súd musí brať do úvahy ústavno-právny

rámec a prevažujúce oprávnené záujmy dieťaťa nad právami a oprávnenými záujmami osoby, ktorá má
záujem na zapretí svojho otcovstva.Súd v prvom rade vykonal dokazovanie ohľadne tvrdenej skutočnosti zo strany navrhovateľa, tj. o tom,
že nie je biologickým otcom odporcu v 2/ rade. Zo znaleckého posudku č. 2/2013 znalkyne O.. S. E.
z odboru genetika, odvetvie analýza DNA vyplynulo, že navrhovateľ je vylúčený ako biologický otec

odporcu v 2/ rade, pretože nemá vo svojom genotype všetky alely, ktoré biologický otec musí mať, jeho
otcovstvo je v tomto prípade teda vylúčené.

Následne súd konštatoval, že zákonná úprava zapretia otcovstva (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov) postráda obmedzenie, ktoré sa v jeho ustanovení § 86 ods.
1 nachádzalo až do 08.09.2011, a určovalo 3-ročnú prekluzívnu lehotu. V súčasnosti zákon o rodine

umožňuje zapretie otcovstva, keď vo svojom § 88 ods. 1 stanovuje, že manžel má právo zaprieť
otcovstvo voči dieťaťu a matke ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Zákon teda
stanovuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby pre osobu, ktorá bola ako otec dieťaťa
určená na základe prvej zákonnej domnienky - otcovstvo manžela matky. V tomto prípade navrhovateľ
v čase narodenia dieťaťa bol manželom odporkyne v 1/ rade, matky odporcu v 2/ rade a zákon mu
umožňuje zaprieť na súde svoje otcovstvo.

Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcov v tom zmysle, že namiesto doterajšej obmedzujúcej
prekluzívnej lehoty v zákone o rodine je po jej zrušení určitým obmedzením či korektívom vo vzťahu
k rozhodovaniu súdu o zapretí otcovstva ústavno-právny rámec, teda rešpektovanie a aplikovanie
základnýchprávaoprávnenýchzáujmovosôb,ktoréchránijednakDohovoroochraneprávazákladných
slobôd, ako aj Ústava SR. Obidva tieto právne predpisy ochraňujú súkromie a rodinný život, keď uvedený

dohovor vo svojom čl. 8 ods. 1 stanovuje, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie, Ústava SR vo svojom článku 19 ods. 2 stanovuje, že každý
má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Rešpektujúc takto formulované všeobecne záväzné pravidlá bolo nutné v súdnom konaní skúmať, či v
minulosti vytvorené väzby medzi navrhovateľom a odporcom v 2/ rade , prípadne väzby, ktoré medzi nimi

existujú v súčasnosti, nebránia tomu, aby súd na základe zistených skutočností v znaleckom posudku
vyslovil, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu v 2/ rade. Ak by totiž takéto väzby v minulosti
boli vytvorené a aj v súčasnosti by takéto väzby v nejakej miere jestvovali a neboli by úplne negované,
právo na ich zachovanie s ohľadom na oprávnené záujmy odporcu v 2/ rade by prevážili nad právom
navrhovateľa zaprieť svoje otcovstvo a zosúladiť tak právny stav so stavom faktickým.

Za tým účelom súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa aj odporcu v 2/ rade a zistil
nasledovné:

Počas trvania manželstva odporkyne v 1/ rade a navrhovateľa, tj. aj v čase od narodenia odporcu
v 2/ rade z ich manželstva bolo možné konštatovať pomerne harmonický rodinný život, čo potvrdili
obaja účastníci v konaní. Problémy v komunikácii a vo vzájomných vzťahoch odporkyne v 1/ rade

a navrhovateľa ako manželov nastali približne 1 - 2 roky pred ich rozvodom. V čase rozvodu ich
manželstva mal odporca v 2/ rade 12 rokov (manželstvo uzavreté v r. 1985, rozvedené v r. 1997).
Po rozvode manželstva odporca v 2/ rade pociťoval určitý deficit v citovej oblasti, keď navrhovateľ si
voči nemu plnil po materiálnej stránke všetky povinnosti, aj nad rámec súdom určeného výživného,
zabezpečil všetko čo odporca v 2/ rade potreboval, avšak osobný kontakt a citové väzby boli len

sporadické a na nízkej úrovni, na čo sa odporca v 2/ rade aj po dlhšom období pamätal ako na negatívnu
skúsenosť. Na jednej strane odporca v 2/ rade uviedol, že chápal, že otec je pracovne dosť vyťažený a
nemá na neho dosť času, niekedy mu peniaze odovzdal len cez okienko auta s tým, že sa ani nestačili
porozprávať, na druhej strane však pripustil, že s navrhovateľom sa chcel častejšie stretnúť, chcel sa s
ním viac porozprávať, byť s ním častejšie v kontakte, a to že sa tak nedialo, to mu doteraz vyčíta. Postoj

odporcu sa odrazil aj v jeho prvej reakcii na podanú žalobu, kde ako je uvedené vyššie, uviedol, že po
citovej stránke sa mu navrhovateľ po rozvode manželstva vôbec nevenoval, a nemal ani tušenia o tom,
aké má starosti, trápenia, či radosti.Obaja účastníci zhodne uviedli, že po zistení toho, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu v
2/ rade, na základe anonymného testu DNA, (navrhovateľ to odporcovi v 2/ rade oznámil telefonicky),
boli obidvaja v šoku. Aj prvá reakcia odporcu v 2/ rade po tom, ako sa o tejto skutočnosti porozprával so

svojou matkou, odporkyňou v 1/ rade, bola veľmi emotívna a po tom, ako navrhovateľ podal v tejto veci
žalobu o zapretie otcovstva, bol odporca v 2/ rade presvedčený o tom, že ide o nápad jeho aktuálnej
životnej partnerky a o materiálnu motiváciu, keď navrhovateľ a jeho nová životná partnerka nechcú, aby
z majetku navrhovateľa mal nejaký prospech aj odporca. Následne po súdnom znaleckom dokazovaní a
potvrdení skutočnosti, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu v 2/ rade, sa určitým spôsobom

vzťahy medzi nimi skonsolidovali. O celej veci sa porozprávali vcelku vecne a už bez prehnaných emócií
či výčitiek, v zásade s tým výsledkom, že ani jeden z nich tejto situácii ne je na vine a obidvaja sú jej
obeťami. Momentálne komunikujú korektne a vzťahy medzi nimi sú teda relatívne dobré.

Pri zisťovaní toho, akým spôsobom by podľa ich názoru zasiahlo rozhodnutie súdu o zapretí otcovstva
do ich životov, navrhovateľ uviedol, že takýmto spôsobom by chcel uzavrieť túto kapitolu života, ohľadne
svojho manželstva s odporkyňou v 1/ rade a otcovstva voči odporcovi v 2/ rade. Odporca v 2/ rade

naopak uviedol, že vzťahy medzi ním a navrhovateľom sú relatívne dobré, vždy ho považoval za otca
a aj napriek výčitkám, ktoré voči nemu mal, by chcel, aby navrhovateľ zostal súčasťou jeho života, aby
zostal jeho otcom a zároveň starým otcom malol. dieťaťa odporcu v 2/ rade, ktoré malo nedávno 1 rok.
Odporca v 2/ rade ďalej uviedol, že ak by súd návrhu vyhovel a otcovstvo navrhovateľa zaprel, nemá
predstavu o tom, aké by to mohlo mať dôsledky na jeho súkromie aj profesný život, keďže obidvaja sú

policajtmi, žijú v malom meste a odporca teda nevedel uviesť, čo by na to ich okolie hovorilo, ako by
na to reagovalo. Navrhovateľ naopak uviedol, že ak by súd jeho návrhu nevyhovel, pociťoval by to ako
skrivodlivosť.

K uvedenému súd konštatoval, že medzinárodná a ústavno-právna ochrana, citovaná vyššie, rešpektuje
dôležitú skutočnosť, ktorá nastáva v rodine, kde sa narodí dieťa, a tou je rodičovstvo, resp. otcovstvo,

vzniknuté nie nevyhnutne na biologickom základe, ale najmä na základe vzniknutých citových väzieb.
Dalo by sa to nazvať ako nebiologické otcovstvo, ktoré môže byť oveľa dôležitejšie pre súkromný a
rodinnýživotjednotlivca,nežrodičovstvoalebootcovstvobiologickéamásvojunepopierateľnúhodnotu,
ktorá je či už citovaným dohovorom alebo Ústavou SR chránená. Súd by nepochybne mohol zaprieť
otcovstvo navrhovateľa voči odporcovi v 2/ rade v prípade, ak by zistil, že buď v čase fungovania rodiny

účastníkov nevznikli dostatočné rodinné väzby najmä medzi navrhovateľom a odporcom v 2/ rade (napr.
že by sa navrhovateľ rodine nedostatočne venoval, že by bol málo v rodine prítomný, že by krátko po
uzavretí manželstva opustil spoločnú domácnosť a pod.), alebo že síce v rodine boli vytvorené citové
väzby, avšak s odstupom času, najmä po rozvode manželstva tieto boli tak narušené alebo vymiznuté,
že by sa ich rozhodnutie súdu nijakým negatívnym spôsobom nedotklo, tj. že by takýmto rozhodnutím

súdu nedošlo k žiadnemu zásahu do oprávnených záujmov a práv odporcu v 2/ rade.

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že citové rodinné väzby v rámci rodiny účastníkov
vytvorené boli. K rozvodu manželstva došlo až vo veku 12 rokov odporcu v 2/ rade, a aj po rozvode
manželstva napriek sporadickému stretávaniu vytvorené väzby medzi navrhovateľom a odporcom v
2/ rade stále boli zachované. V posledných rokoch a v súčasnosti napriek vysloveným výčitkám a

emotívnym prejavom odporca v 2/ rade stále citlivo vníma svoj vzťah voči navrhovateľovi aj vzťah
navrhovateľa k nemu. Navrhovateľa stále považuje za otca a aj chce, aby navrhovateľ jeho otcom
zostal. Tu treba zdôrazniť, že u odporcu v 2/ rade má prednosť práve spomínané nebiologické otcovstvo
pred biologickým, keď napriek zistenej skutočnosti z testu DNA a znaleckého dokazovania odporca
navrhovateľa za otca považuje. S ohľadom na detstvo odporcu v úplnej rodine a zachovanie vzájomných

vzťahov s navrhovateľom aj po rozvode manželstva je možné takto deklarovanému postoju veriť. Pocit,
že človek ako identita niekam patrí a z niekoho pochádza, vytvorený a udržiavaný počas cca 20 rokov,
nemožno vymazať ani nepopierateľnými faktami.

Z objektívneho hľadiska je nemysliteľné, aby sa súdnym rozhodnutím negovala táto skutočnosť, teda
existencia citových väzieb, a aby tak odporca bol vystavený situácii, keď jednu zo základných zložiek

svojho rodinného života by takýmto spôsobom stratil, a buď by zostal bez nej alebo by bol nútený hľadať
a zisťovať svojho biologického otca, teda uzavrieť jednu svoju kapitolu života a začať odznova hľadanímakejsi náhrady, ktorá by v žiadnom prípade nemohla kompenzovať tie citové väzby a rodinné väzby,
ktoré tu boli za minulé roky vytvorené.

Je potrebné uviesť aj to, že súd chápe sklamanie či rozčarovanie navrhovateľa zo zistených skutočností.

Je pochopiteľné, že navrhovateľ sa môže cítiť podvedený tým, že dlhé roky žil v omyle o svojom
biologickom otcovstve k odporcovi v 2/ rade a že sa teda chce spravodlivo domáhať zosúladenia
právneho stavu s faktickým, avšak v tomto prípade nad jeho právom majú prevahu práva odporcu v 2/
rade ako je citované vyššie. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovieť nemohol a tento zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1, s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.,
keď v konaní boli úspešní obidvaja odporcovia, a mali by teda nárok na náhradu trov konania, avšak

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré im súd túto náhradu nepriznal. Uvedenými dôvodmi
sú okolnosti prípadu, keď navrhovateľ vynaložil finančné prostriedky na potvrdenie či vyvrátenie svojich
pochybností o otcovstve k odporcovi v 2/ rade, dôvodne podával návrh na súd, kde sa domáhal zapretia
otcovstva na základe zisteného skutkového stavu, v konaní sa predložené listinné dôkazy potvrdili na
základe znaleckého dokazovania a po technickej stránke teda bolo možné navrhovateľovi dať za pravdu,

avšak jeho návrh musel byť zamietnutý na základe ústavno-právnej ochrany odporcu v 2/ rade. Podľa
názoru súdu by bolo nespravodlivé, aby pre svoj neúspech v súdnom konaní navrhovateľ nahrádzal
trovy konania odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.