Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sp/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201516
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni Správa katastra Košice - okolie,
pracovisko Moldava nad Bodvou, Podhorská č. 28, Moldava nad Bodvou, za účasti Š. M., Z. Ž. Č.. XXX,
v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. V 1169/2011 zo dňa 10.10.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporkyne č. V 1169/2011 zo dňa 10.10.2012.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu
v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do desiatich dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. V 1169/2011 zo dňa 10.10.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995

Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 024/2011-SUB uzavretej dňa 30.11.2011 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a Š.T. M. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva Č.. XXX, katastrálne územie Ž., T.
Ž., okres Košice - okolie, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to rodinný dom, súpisné číslo
XXX, na parcele číslo XXX/X.

Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že v priebehu konania jej bolo dňa

08.02.2012 doručené podanie W. M., bytom Ž. Č.. XXX - manželky záložcu a bezpodielovej
spoluvlastníčky zálohu, ktoré odporkyňa posúdila ako dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu v
zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého právne účinky nastali, pretože
uvedené podanie prevzali aj účastníci konania - Š. M. a záložný veriteľ. Dovolanie sa relatívnej
neplatnosti je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Ďalším
dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva je absolútna neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhované záložné právo má byť

zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - vrátenie istiny 800,- eur, poplatku 772,-
eur, ako aj ďalšieho príslušenstva a teda sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy (výška úveru a jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorým je novostavba
rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu v nepochybne väčšej hodnote než jevýška plnenia dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka
- záložcu a v konečnom dôsledku sa tak ohrozujú aj dobré mravy. Odporkyňa zároveň považovala
dohodu o splnomocnení za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu dohody o

splnomocnení došlo v spojení so zmluvou o úvere - spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka. Dohodu o splnomocnení podpísal záložca ako splnomocniteľ súčasne pri uzavretí zmluvy
o úvere dňa 06.05.2011 a splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci až dňa
30.11.2011. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by
ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Táto dohoda má charakter formulára a nie je možné

považovať ju za individuálne dohodnutú, pretože dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody a v ktorej je označenie uvedeného splnomocnenca záložcu už predtlačené a je zrejmé, že nie
je ponechané na vôľu záložcu, či bude pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva v prospech
POHOTOVOSŤ, s.r.o. konať osobne, resp. prostredníctvom splnomocnenca, ktorého si sám zvolí. V
bode 2. dohody o splnomocnení splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho

posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľa úveru. Z týchto okolností vyplýva záver, že k
výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle veriteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Na záver odporkyňa
uviedla, že ak sa údaj o trvalom pobyte záložcu v zmluve nezhoduje s údajmi zapísanými v katastri,

nejde o identifikáciu fyzickej osoby, ale je potrebné požiadať o zmenu evidovaných údajov v zmysle §
19 písm. a) katastrálneho zákona.

Protitomutorozhodnutiunavrhovateľkapodaladňa13.11.2012,tedavčas,opravnýprostriedok,vktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. K dovolaniu
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu uviedla, že sa uskutočňuje výslovným prejavom, z ktorého je

zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Prejav vôle, ktorým sa účastník
dovoláva relatívnej neplatnosti, musí vyjadrovať skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti,
ako aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej veci spôsobila jeho relatívnu neplatnosť. Dovolať sa
relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené
a na podanie manželky dlžníka W. M.Á. sa navrhovateľka domnievala, že z jej strany nedošlo k

platnému a účinnému sa dovolaniu neplatnosti zmluvy, ktorá je predmetom katastrálneho konania.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v
poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39
Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred

§ 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného
styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich
z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými

mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Dohodu o
splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedla, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo

strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná,
nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bola odporkyňa
povinná preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Odporkyňa nepreukázala, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo

ovplyvňoval jeho obsah. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdila.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s

jej administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.Na pojednávaní súdu dňa 11.03.2013 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 01.03.2013 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu

nebola prítomná odporkyňa ani účastník konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súd v súlade s §
250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Š. M. zmluvu
o úvere č. 900400580 zo dňa 06.05.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800,-
eur, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 772,- eur. Dlžník zároveň dohodou

o splnomocnení zo dňa 06.05.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.

Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom Š. M. ako splnomocniteľom a B. W., predsedom
občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.

Dňa 30.11.2011 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 024/2011-SUB medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 700400580 zo dňa 06.05.2011.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku

zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom Š. M. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník
teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode

o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril
záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske
združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno

posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak odporkyňa v napadnutom rozhodnutí takýto záver
nevyslovila. Dohodu o splnomocnení len posudzovala v kontexte so zmluvou o úvere, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy
o úvere W. M., manželky záložcu, bolo okrem záložcovi doručené aj navrhovateľovi (10.02.2012).

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca

pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporkyňa a účastník

konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR vBratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.