Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64CbZm/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207753
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113207753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi L. G., Y. G. E. XX, XXX XX E., o zaplatenie zmenkovej sumy 44,- Eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 44,-- Eur, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 143,-- Eur od 11. 12. 2010 do 30. 06. 2011 čo predstavuje sumu 72,22 Eur,
zo sumy 110,-- Eur od 01. 07. 2011 do 26. 07. 2011 čo predstavuje sumu 7,15 Eur a zo sumy 44,-- Eur
od 27. 07. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 143,-- Eur od 24. 02. 2011 do 30. 06.

2011 čo predstavuje sumu 2,99 Eur, zo sumy 110,-- Eur od 01. 07. 2011 do 26. 07. 2011 čo predstavuje
sumu 0,47 Eur a zo sumy 44,-- Eur od 27. 07. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 0,48 Eur.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 163,13 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa28.03.2013sinavrhovateľuplatnilprotiodporcoviprávonazaplateniezmenkovejsumy
44,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 143,- EUR od 11.12.2010 do 30.06.2011
čo predstavuje sumu 72,22 EUR, zo sumy 110,00 EUR od 01.07.2011 do 26.07.2011, čo predstavuje
sumu 7,15 EUR, zo sumy 44,00 EUR od 27.07.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej

sumy 143,- Eur od 24.02.2011 do 30.06.2011, čo predstavuje sumu 2,99 EUR, zo sumy 110,00 EUR
od 01.07.2011 do 26.07.2011, čo predstavuje sumu 0,47 EUR, zo sumy 44,00 EUR od 27.07.2011 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,48 Eur. Uviedol, že navrhovateľ
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 27. 11. 2009 na
zmenkovú sumu 143,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od
11. 12. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 27. 11. 2009 na sumu 143,- Eur, pričom do jej textu bol

poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 11. 12. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 99,--
Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 99,- Eur a na úroky uhradil

0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1Nariadenia861/2007/ES,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky,

výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001

a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného
súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej

republike vybral podľa bydliska odporcu.

Dňa 15. 04. 2013 súd v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia 861/2007/ES doručoval navrhovateľovi
tlačivo B za účelom, aby doplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky a vyzval ho, aby vzhľadom na ním
uplatnený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy predložil súdu
listinné dôkazy preukazujúce všetky úhrady vykonané odporcom. Na základe predmetnej výzvy predložil

navrhovateľ súdu podanie označené ako prehľad platieb na zmenku č. 609300069.

Dňa 25. 06. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca
zásielku prevzal dňa 01. 07. 2013. Odporca do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedal.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES).

Súd potom vyhlásil vo veci na pojednávaní dňa 10. 10. 2013 rozsudok č. k. 64CbZm/19/2013-56, ktorým
návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe
(§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva

svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej
Slovenskej republiky, keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddiel Sro, vložka č. 23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj

spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Er 1817/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Bratislava proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 143,-- Eur istiny
s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in
fine O.s.p.), keďže ich vykonanie mal za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie
uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.). Súd potom za nespornú považoval v konaní skutočnosť, že dňa 27.

11. 2009 odporca ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili vpísomnej forme Zmluvu o úvere č. 609300069, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 200,--
Eur. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená
zmenka, v ktorej s poukazom na článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili

zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd
považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní,
má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Z vykonaného dokazovania súd potom považoval za preukázané, že
navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o

úvere č. 609300069 uzatvorená dňa 27. 11. 2009 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo zmluvy 609300069 bolo uvedené aj priamo
na zmenke. Zmluvu o úvere odporca uzatváral ako občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za
preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane
označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter
nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob

splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane
predtlačeného článku 13 o Dohode o vyplnení zmenky. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca
pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 609300069 uzatvorená dňa 27. 11.
2009, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol
označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda

spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ
aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi
veriteľomaodporcombolauzatvorenánaformuláriveriteľa,vrátanevšeobecnýchzmluvnýchpodmienok

a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru,
považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo
obvyklé,žektorákoľvekdruhástranaakospotrebiteľobsahtejtozmluvypodstatnýmspôsobomovplyvniť
nemohla, súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 609300069 uzatvorená dňa 27. 11. 2009 uzavretá
medzi veriteľom a odporcom bola spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom zmluvy bolo dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o
spotrebiteľskom. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou
a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru,
len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných
pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.).
Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto
mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V danom prípade, nebolo
sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako

dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. 609300069 uzatvorená dňa 27. 11.
2009. Z hľadiska skúmania zmenkovej sumy súd sa potom nezaoberal otázkou, či základný záväzkový
vzťah, t.j. zmluva o úvere mala byť posudzovaná ako úver bez úrokov a poplatkov a rovnako sa
nezaoberal otázkou, či je na daný záväzkový vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka. Súd mal preukázané, že na základe zmluvy o úvere bol odporcovi poskytnutý

úver v sume 200,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 196,- Eur, t.j. poplatok vo výške 98 % istiny poskytnutého úveru. S poukazom na článok 13
Všeobecných zmluvných podmienok tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Dohodnutý úrok potom v danom prípade predstavoval čiastku 65,33 Eur

( jedna tretina zo sumy 196,- Eur). Súd mal preukázané, že zmenka bola vystavená dňa

27. 11. 2009 a do dňa vyplnenia zmenky odporca uhradil v 3 splátkach spolu 198,- Eur. Ak teda
zmenková suma môže byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru ( § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. ), vzhľadom na výšku úveru, maximálna zmenková suma mohla byť na sumu 260,- Eur

( 200,- Eur istina úveru zvýšená o sumu 60,- Eur ako 30% istiny úveru ), a to za predpokladu, že by
odporca nesplatil ani len časť úveru. Ak však do dňa vyplnenia zmenky odporca sumu 198,- Eur uhradil,mohla byť zmenka vyplnená maximálne na sumu 62,- Eur ( 260,- Eur mínus 198,- Eur ). Rovnako, ak
by súd hypoteticky vychádzal z predpokladu, že okrem istiny v sume 200,- Eur mal odporca zaplatiť
dohodnutý úrok 65,33 Eur, teda spolu sumu 265,33 Eur za predpokladu, že by súd posudzoval daný

vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka a vykonané úhrady dlžníka by sa s poukazom na § 330
ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka najprv započítali na úroky a potom na istinu, zostala by neuhradená
suma 67,33 Eur a ak by ešte aj táto bola navýšená o príslušenstvo vo výške 30% istiny poskytnutého
úveru, t.j. o sumu 60,- Eur, nešlo by o zmenkovú sumu 143,- Eur. Za predpokladu, že by súd posudzoval
daný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

a s poukazom na § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa vykonané úhrady dlžníka najprv započítali
na istinu a potom na úroky, zostala by neuhradená istina úveru v sume 2,- Eur a ak by ešte aj táto bola
navýšená o príslušenstvo vo výške 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. o sumu 60,- Eur, opäť by nešlo o
zmenkovú sumu 143,- Eur. Súd tak dospel k záveru, že zmenková suma v čase vyplnenia presahovala
maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., a teda zmenka
bola vyplnená v rozpore so zákonom. Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako zmenkový nárok,

súd mal za to, že bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť
zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č.
191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej
abstraktnosť, je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným

právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho
konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v
ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. in fine, kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o
zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože
práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať
podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Potom, keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným
návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh
navrhovateľa nebol dôvodný.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
41CoZm/13/2014-88 zo dňa 12. 03. 2014 rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
64CbZm/19/2013-56 zo dňa 10. 10. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým,

že preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa článku
7 ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred

pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený
nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Aj keď v
odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku zo zmenky obmedzil
len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou odôvodnenia, v ktorej
okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu jej použitia a vyplnenia

v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky len s
poukazom na § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý podmienky a vystavenie zmenky upravoval v
čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka
zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého odporcovi ako
spotrebiteľovi regulované Zákonom č. 258/2001 Z. z., odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by táto

skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť, pretože pre takýto
postup súdu neboli splnená zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne
právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.
z. a keď v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval § 17 Zákona č. 191/1950 Sb., v dôsledku
čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne. Okresný súd mal podľa názoru odvolacieho

súdu postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky rozhodnúťbez pojednávania, pretože bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17 Zákona
zmenkového a šekového nedá odôvodniť. Postup okresného súdu, a to nie len z dôvodu, že tento
predvolal účastníkov na pojednávanie a že vykonal dokazovanie a ex offo skúmal platnosť zmenky cez

spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup
súdu nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru,
ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový
vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym
súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek

kauzálnych námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil, oprávňovali. Okresný
súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového. O takomto postupe súdu sa
nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie. Okresný súd
bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil,
že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom
v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný

dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpil len v tom prípade, kedy nie
je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý
z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva,
že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli
preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané

dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na
tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a
nebolovykonanéaninatvrdeniaodporcu,ktorývočiformeaobsahuzmenkynevzniesolžiadnenámietky
a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá
je v originály predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené

v § 75 Zákona zmenkového a šekového, čo okresný súd v konaní zistil. Odvolací súd nepovažuje právny
názorokresnéhosúduotom,žezmenkovásumabolavyplnenádozmenkyvrozpores§4ods.6Zákona
č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom, za správny. Nesúhlasí
ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmenky musel prihliadnuť ex
offo preto, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. platí aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným
súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou, zrejmé, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporcom bola uzavretá úverová
zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil
vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože

sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá
v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorej bola spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca
meškal ku dňu splatnosti zmenky. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme,
ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke

čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon
dáva dlžníkovi z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by
takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov,
ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda
musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s

vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Aj keby bolo dojednanie zmluvných strán v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok o tom, že
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
mu vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, neplatné pre rozpor s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., nemalo
by to na prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky, podstatnejší vplyv, pretože takéto

porušenie oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom
tohto konania, uplatniť náhradu škody tak ako to vyplýva z § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Nemá
však za následok neplatnosť zo zmenky a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v článku 14
Všeobecných obchodných podmienok. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku
možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ

všetkyprávazozmenky.Nestávasavšakprávnymnástupcom,alenovýmnadobúdateľomvšetkýchpráv
zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu
môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že
bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedomekonal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok
jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Odvolací súd

nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského úveru
ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu. Predmetom
sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakteru zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla
charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby odporca

ako spotrebiteľ vzniesol majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky
alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a),
b) a v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010 obsahovala zákaz plniť
dlh zmenkou. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ
zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo

záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto
výklad okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku
zaplatísumu,ktorúdoplnildozmenkypôvodnýmajiteľ,pričomsúdposudzovalnavrhovateľomuplatnený
nárok cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je
podľa Zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné. Z tohto dôvodu nemohlo

dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. tak, ako to vyplynulo z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore
s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2011 Z. z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie,
ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, by nemalo za následok
neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody. Ustanovenie § 17 Zákona

zmenkovéhoašekovéhovyjadrujezásaduabstraktnostizmenkovýchvzťahov,čoznamená,ževprípade
zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku,
čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Názor okresného súdu o tom, že odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je možné, nie je preto správny. Dlžník nemôže
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s POHOTOVOSŤOU,

s. r. o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu je to
výlučne odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom
má podľa § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť a to na všetky svoje tvrdenia. Z ustanovenia §
17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok

na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a
nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti
nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú

zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie
je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko očakávať
znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového
právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom, s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy
vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z

dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému
zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v
tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a
záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale
v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne

legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 Občianskeho zákonníka) bez toho, že by musel preukazovať
dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a podobne. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z
konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo
zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa Zákona zmenkového a šekového,
nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní

rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Závery
okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu, posúdenie
ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na prelomenie
základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca ako dlžník zozmenky žiadne kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto postup súdu
je preto v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného
vzťahu pripúšťa len vtedy, ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané

relevantné námietky. Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká
skutočnosť,žesámmajiteľnekonalprinadobúdanízmenkypoctivoažekonalnaškodudlžníka.Vtakom
prípade sa navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá
možnosť námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho
majiteľa zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi.

Samotná námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako
relatívna námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a
šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia ani jej neprípustnosť. Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom
nároku, ale o sním úzko súvisiacom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože to, ako bola

zmenka vyplnená, či sa tak stalo v súlade s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6
Zákona č. 258/2001 Z. z. na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom
nie je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď je v prípade spotrebiteľov potrebné prihliadať na
ich špecifické záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým,
že zakazuje používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni

zneužívaniu práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu. Zákaz
zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna
úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom
prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať
základnýmzáväzkovýmvzťahom,ktorýmôžemaťcharakterspotrebiteľskéhovzťahu.Okresnýsúdbude

preto v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo
zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a
ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa
nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd
musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako to okresný súd

správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky
stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky
tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou platnou. V prípade,
že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa §
17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ

konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex
offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keby to bol záväzkový vzťah
spotrebiteľský. V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o
jednotnom Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali
zaviesť na svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17

Zákona zmenkového a šekového je zhodný s článkom 17 Jednotného zákona, ku ktorému nebola
prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovouPrílohouI.Jednotnýzákonzmenkovýzodňa17.06.1930,súčasťouktoréhojeajPrílohaII.).
Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Sb. je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového
práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.

Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciu na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí sú
spotrebiteľmi, ak žiadne relevantné námietky predpokladané § 17 Zákona zmenkového a šekového voči
indosatárovi nevzniesli z pôsobnosti tohto ustanovenia, pretože sa tak vytvára situácia, za ktorej by pre

iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi, nebol výklad § 17
Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej
strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takéhoto výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie § 17 Zákona
zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad by mohol
viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez akýchkoľvek námietok dlžníka, aj keď je

spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásad stanovených v § 17 Zákona zmenkového a šekového
v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej

strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 13. 05. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 05. 05. 2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno

namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že aj podľa právneho názoru krajského súdu zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak ako to stanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca
nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle § 10 Zákona
č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v

časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 16,50 Eur
za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia v sume 163,13

Eur s DPH za právne zastúpenie v sume 146,46 Eur 5 úkonov právnej služby po 16,60 Eur (prevzatiea príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, písomné stanovisko navrhovateľa zo dňa 10. 10. 2013,
účasť na pojednávaní dňa 10. 10. 2013, podanie odvolania), k tomu režijný paušál 5 x 7,81 Eur a
20 % DPH v sume 24,41 Eur, z náhrady trov cestového pri použití motorového vozidla pri ceste na

pojednávanie dňa 10. 10. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v rozsahu ich 1/15 v sume 8,34
Eur (priemerná spotreba 5,2 l/100km, cena pohonných hmôt 1,475 Eur/l, sadzba základnej náhrady za
opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422 km, 20 % DPH v sume 15,45 Eur, t. j. celkom
cestovné v sume 125,04 Eur) a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa
10. 10. 2013 v rozsahu 1/15 v sume 8,33 Eur (8 polhodín po 13,01 Eur, 20 % DPH v sume 20,82 Eur, t.

j. celkom náhrada za stratu času 124,90 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa
§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods.
3 a § 20c Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení s tým, že náhrada trov cestovného a náhrada za stratu času bola priznaná v
rozsahu ich 1/15, keďže dňa 10. 10. 2013 sa právny zástupca navrhovateľa na Okresnom súde Banská
Bystrica zúčastnil celkom na 15 pojednávaniach, s tým, že pri náhrade trov cestovného o daň z pridanej

hodnoty bola zvýšená len sadzba za opotrebenie vozidla, nie aj náhrada spotrebovaných pohonných
hmôt, keďže už cena pohonných hmôt je uvádzaná s DPH, s tým, že zaplatený súdny poplatok nebol
zvýšený o daň z pridanej hodnoty, keďže tento predstavuje hotový výdavok, nie náhradu právneho
zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom a s tým, že náhradu iných trov si
právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu).