Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/202/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112229559
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112229559.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o.,
Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 884 proti žalovanému A. A., bytom M. č. XX, t. č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpený X. W., pracovníčkou Okresného súdu X.., o zaplatenie 164,41 Eur istiny
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/11/2013-49 zo
dňa 2. 7. 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, ktorou sa domáhal zaplatenia 164,61 Eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 115,22 Eur od 21. 7. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Súd poukázal na obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že medzi účastníkmi
konania bola dňa 28. 7. 2008 uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zriadiť rastový osobný účet, ktorá zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú. Obsahom zmluvy pod čl. I. bodu 4 nebolo povolené prečerpanie na
osobnom účte. Súd mal preukázané, že ďalej bol dňa 28. 7. 2008 uzavretý medzi účastníkmi konania
dodatok k zmluve o účte - bonus/zľava, ktorým sa žalobca zaviazal poskytnúť majiteľovi účtu v balíku
služieb Balík Výhoda 50+ vo výške 1 200 Sk dňom podpisu dodatku za splnenia podmienok tam
uvedených. Listom zo dňa 12. 7. 2010 žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení
všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a. s., Bratislava z dôvodu, že od 6. 6.
2009 bol na účte žalovaného vykazovaný debetný zostatok vo výške 74,33 Eur. Podľa výpisu z účtu zo
dňa 20. 7. 2010 bol zostatok na účte - 115,22 Eur, ktorá suma pozostáva zo zmluvnej pokuty, úrokov,
poplatkov za Balík Výhoda 50+.

Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1, § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj ust. § 708 a
§ 710 Obchodného zákonníka a s poukazom na dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní
uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania bolo
zmluvne dojednané poskytnutie takého účtu, ktoré sa malo prejaviť ako debetný stav na bežnom účte.
Naopak podľa zmluvy uzavretej dňa 28. 7. 2008 v čl. I. A bodu 4 nebolo povolené prečerpanie na
osobnom účte povolené, či neskôr došlo k zmene predmetnej zmluvy o spolupráci, žalobca listinnými
dôkazmi nepreukázal. Žalovaná suma podľa žaloby pozostáva z istiny 115,22 Eur a sankčného úroku
vo výške 49,39 Eur. Súd poukázal na čl. I. bodu 4 zmluvy o spolupráci, ohľadne prijatia konkludentného

prijatia návrhu zmluvy o poskytnutie povoleného čerpania bankou s tým, že v danej veci žalobca
nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom oznámenie majiteľovi účtu formou výpisu z technického
systému banky, že by došlo zo strany žalovaného k prijatiu návrhu zmluvy o poskytnutí povoleného
prečerpania. Na druhej strane pri uzatváraní zmluvy žalovaný zreteľne prejavil vôľu k návrhu na uzavretie
zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na osobnom účte tak, že táto služba zriadená nebola. Na
druhej strane si žalobca ako dodávateľ v podstate skrytou formou takúto službu vynútil. Pre absenciu
vôle nemohlo dôjsť k uzatvoreniu takejto zmluvy. Danosť vôle je najzákladnejšou požiadavkou, ktorý
právny poriadok kladie, pretože bez vôle nie je právny úkon. V prípade, že sa jednalo o nepovolené,
medzi zmluvnými stranami nedojednanie prečerpania finančných prostriedkov, žalobca nešpecifikoval a
nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná suma. Len z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že uplatnená
istiny pozostáva z neuhradených úrokov, pričom žalobca nepreukázal, žeby boli medzi zmluvnými
stranami dojednané, nešpecifikoval, v akej výške, z akej sumy, od kedy, do kedy si ich uplatňuje a
takisto, že žalovaná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty, pričom podmienkou platného dojednania
zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka je písomná forma a nestačí len
odkaz na všeobecné obchodné podmienky. Navyše žalobca odstúpil od zmluvy, pričom podľa ust. §
48 Občianskeho zákonníka sa zmluva s účinkami od začiatku zrušuje a zanikajú práva a povinnosti
zo zmluvy. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Tieto nároky však
možno priznať, len ak boli dojednané medzi zmluvnými stranami.

Z rovnakých dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti čo do zaplatenia sankčného úroku, ktorý
rovnako medzi účastníkmi konania nebol zmluvne dojednaný. Právne posúdenie veci je výlučne vecou
súdu, ktorý je však viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe, a preto súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú, lebo zmluvnými stranami nebolo dojednané prečerpanie finančných prostriedkov na
osobnom účte a žalobca nešpecifikoval ani nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná istina.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalobcu. Namietala
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom,
t.zn., že sa spravuje vždy ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu subjektov
vzťahu. Taktiež sa právna úprava vyplývajúca z Obchodného zákonníka vzťahuje aj na odstúpenie od
zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Obdo V 2/2007 zo dňa 30. 9. 2009. Bola toho názoru, že v danom prípade nie je možné na nároky
vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv výlučne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a vylúčiť
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej poukázala na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka,
týkajúce sa úpravy inštitútu všeobecných obchodných podmienok, z ktorého vyplýva, že časť obsahu
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim
zmluvu známe, alebo k návrhu pripojené. Zdôraznila, že žalobcom uplatnený nárok pozostáva z
nedoplatkov na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty, t. j. vo výške 115,22 Eur a sankčného úroku,
t. j. zo zmluvnej pokuty vo výške 49,39 Eur. Sankčný úrok bol výške 20 % ročne za obdobie odo
dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Podľa tvrdenia
právnej zástupkyne žalobcu k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku vo výpise došlo len
účtovnou operáciou a suma 115,22 Eur predstavuje nedoplatky na poplatkoch a úrokoch. Ďalej namietala
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Navrhla
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikovala.

Opatrovníčka žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania,

s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové závery, v dôsledku ktorých by súd
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nebolo opodstatnené. V sporovom konaní posilnenom
zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených
skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Na
nesplnenie dôkaznej povinnosti súd prvého stupňa správne poukázal, lebo z obsahu zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi č. 8866873001 zo dňa 28. 7. 2008 vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s povoleným
prečerpaním na osobnom účte (č. l. 14 spisu). Táto skutočnosť je nesporná. Súd prvého stupňa správne
uzavrel, že následne podľa všeobecných obchodných podmienok zrejme došlo ku konkludentnému
zriadeniu tejto služby podľa bodu 1, 4, avšak bolo povinnosťou žalobcu majiteľovi účtu oznámiť formou
výpisu z technického systému banky túto skutočnosť. Žalobca oznámenie konkludentného prijatia ďalšej
služby poskytovania žalovanému žalobcom nepreukázal. Navyše z obsahu žaloby, ako aj zo samotných
jeho písomných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná istina okrem sankčného úroku vo výške 49,39
Eur predstavuje aj uplatnený nárok z titulu poplatkov a úrokov, ktoré nie sú špecifikované samotným
žalobcom. Ani tvrdenie o tom, že došlo len k účtovnej operácii, a to k vyrovnaniu debetného zostatku
žalobcom, odvolací súd nepovažoval za vierohodné. Navyše dodatkom k zmluve o účte - bonus (v spise
na č. l. 16), ktorý bol uzavretý dňa 28. 7. 2008 mala byť žalovanému poskytnutá služba Balíku Výhoda 50
vo výške 39,83 Eur, ktorá slúžila na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky
za balík a za poplatky nad rámec balíka.

Aj právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského súdom prvého stupňa bolo
správne. Je nesporné, že zmluva o zriadení rastového osobného účtu bola medzi účastníkmi uzavretá
ako absolútny obchod v zmysle ust. § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade
vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, s poukazom na ust. § 54 Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa, na čo súd prvého stupňa správne prihliadal.
Je nesporné, že ide o štandardný obsah zmluvy, ktorej spotrebiteľ obsah nemohol ovplyvniť, vrátane
jej dodatku. Vzhľadom na následné odstúpenie od zmluvy sa zrušila zmluva od začiatku, a preto sú
účastníci povinní si vrátiť to, čo bolo poskytnuté. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd prvého
stupňa správne žalobu zamietol.

Namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nebola odôvodnená. Súd prvého stupňa
náležite zdôvodnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Takýto postup súdu neznamená porušenie práva na súdnu
ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. §
219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca odvolací súd
poznamenáva, že sa netýkajú tejto veci ani veci obdobnej. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi
účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka postavenia lex
specialialis vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, t.zn., že sa použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.