Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813206608
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813206608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: A. V., rod.

W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, v konaní právne zastúpená X.. Y. E., advokátom so sídlom v
Banskej Štiavnici, Ul. Dobšinského č. 14, proti žalovanému: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Z. č. XX,
v konaní právne zastúpený Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom v Námestove, Mieru č. 282,
v konaní o zaplatenie 2.490,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie sumy 1.490,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.06.2013
do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.09.2013 požadovala žalobkyňa uložiť žalovanému

povinnosť zaplatiť jej čiastku 2.490,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.06.2013 do
zaplatenia čo zdôvodnila tým, že je jedinou dedičkou po svojom otcovi Y. X. zomrelom dňa 24.10.2012.
Žalovaný vybral v dňoch 25.10. a 26.10.2012 z osobného účtu jej otca čiastku 2.490,- Eur, čím bez
právneho dôvodu nakladal s jej majetkom. Vyzvala žalovaného, aby peniaze vrátil, čo písomne odmietol
s tvrdením, že ich použil na úhradu pohrebu a pomníka poručiteľa v domnienke, že je jeho dedičom.

Súdvovecivydaldňa08.10.2013platobnýrozkaz,vočiktorémupodalžalovanývčasodôvodnenýodpor.
Namietol, že čiastka 2.490,- Eur patriaca nebohému Y. X. bola použitá na jeho pohreb a zaplatenie
pomníka. Vystrojenie pohrebu stálo 1.636,46 Eur za rakvu, kar, kopanie hrobu, atď. a zhotovenie

pomníka stálo 1.400,- Eur, čo spolu činilo sumu 3.036,46 Eur. Žalobkyňa sa ako jediná dedička teda
domáha toho, aby tieto náklady znášal cudzí človek, ktorý z dedičstva nič nenadobudol.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/259/2012 zo dňa 31.05.2013 po nebohom Y. X. zomrelom
24.10.2012 vyplynulo, že menovaný zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení a ako jediná
dedička zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzala žalobkyňa ako dcéra poručiteľa. Táto podľa
osvedčenia o dedičstve nadobudla popri spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam v k.ú. Q. aj
zostatok na osobnom účte so stavom ku dňu smrti poručiteľa vo výške 2.160,63 Eur a zostatok na
vkladnej knižke so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa vo výške 6,79 Eur. V osvedčení bola odmena

notára stanovená na čiastku 113,30 Eur, ktorú bola povinná zaplatiť žalobkyňa.Písomnou výzvou zo dňa 06.08.2013 žalobkyňa cestou právneho zástupcu žiadala žalovaného o
zaplatenie čiastky 2.490,- Eur do troch dní, nakoľko z predložených dokladov zistila, že po smrti jej otca
žalovaný vybral z jeho účtu najmenej 2.490,- Eur a tieto peniaze patrili jej.

Opätovne písomnou výzvou zo dňa 04.09.2013 žalobkyňa cestou právneho zástupcu žiadala
žalovaného o zaplatenie čiastky 2.490,- Eur do troch dní od doručenia výzvy. Žalovaný jej odpovedal
listom zo dňa 09.09.2013, v ktorom odmietol uhradiť požadovanú čiastku, pretože ho poručiteľ poveril,
aby sa po jeho smrti postaral o pohreb a všetko s tým spojené, teda o pohreb, kar a pomník, na čo
vynaložil zhruba 3.000,- Eur v záujme toho, aby bol otec žalobkyne dôstojne a s úctou pochovaný. V liste

uviedol, že počas života mal s poručiteľom veľmi dobrý vzťah a keď sa ho pýtal či má deti povedal mu, že
žiadne nemá. O existencii žalobkyne sa dozvedel až pri dedičskom konaní a v dobrej viere zisťoval kde
žije. Myslel si, že bude rada ako bolo všetko zabezpečené. Ďalej uviedol, že môže s čistým svedomím
povedať, že z týchto peňazí urobil pohreb nebohému a na jeho potreby nešiel ani cent.

Zo žalovaným predložených listinných dôkazov vyplýva, že za vykonané kamenárske práce mu firma
JM. vyfakturovala čiastku 1.400,- Eur.

Zfaktúryč.17/2012vystavenejnamenožalovanéhospoločnosťouV.vyplynulo,žeposkytnutépohrebné
služby stáli celkovo 603,60 Eur a túto čiastku žalovaný zaplatil podľa príjmového pokladničného dokladu
dňa 25.10.2012. Okrem toho žalovaný zaplatil aj cintorínsky poplatok vo výške 4,81 Eur Obci Y. dňa
25.10.2012. Okrem toho predložil žalovaný pokladničné doklady ohľadne nákupu potravín v čiastke
217,60 Eur a v čiastke 380,45 Eur, ktoré boli vystavené v prvom prípade dňa 28.10.2012 a v druhom

prípade dňa 26.10.2012.

V čestnom prehlásení zo dňa 26.03.2009 Y. X. uviedol, že po jeho smrti bude dedičom hnuteľného a
nehnuteľného majetku žalovaný. Podpis poručiteľa na tomto prehlásení bol úradne osvedčený R. Q.
dňa 10.04.2009.

Podaním z 10.12.2013 žalobkyňa cestou právneho zástupcu zobrala žalobu späť ohľadne zaplatenia

1.490,- Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.06.2013 do zaplatenia s tým, že zotrvala na
žalobe čo do sumy 1.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.06.2013 do zaplatenia.

Súd preto podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil v časti o zaplatenie 1.490,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.06.2013 do zaplatenia.

Žalobkyňa v tomto podaní ďalej cestou právneho zástupcu uviedla, že akceptuje svoju zodpovednosť

podľa § 470 ods. 1 Obč. zákonníka za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a preto
akceptuje náklady, ktoré sú v súlade s § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 101 zákona
o sociálnom poistení. Za primerané náklady preto považuje náklady účtované pohrebnou službou vo
výške 603,60 Eur, cintorínske poplatky 4,81 Eur, náklady na zriadenie pomníka vo výške 663,88 Eur
a náklady na vykopanie hrobu a dôstojnú rozlúčku so zosnulým aj bez dokladov vo výške 227,71 Eur.

Spolu za primerané náklady považuje čiastku 1.490,- Eur. Poukázala na to, že žalovaný mohol uplatniť a
pravdepodobne aj uplatnil nárok na príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z.z. v platnom znení.
Nemôže však akceptovať rukou písaný zoznam s celkom neprimeranými a neodôvodnenými sumami,
ktorý vyhotovil žalovaný, rovnako ako nemôže akceptovať pokladničný doklad z predajne supermarketu,
nakoľko tento dokazuje nákup tovaru dva dni po pohrebe a teda nemôže ísť o tovar použitý v súvislosti

s pohrebom. Navyše v tomto sú zahrnuté alkoholické nápoje, resp. cca 140 l nealkoholických nápojov,
čo je neprimerané množstvo. Takisto nemôže akceptovať pokladničný doklad z reštaurácie, v ktorom
sú tiež alkoholické nápoje a jedlo pre 80 ľudí. Podľa žiadneho právneho predpisu nie je povinná hradiť
pohostenie takého množstva úplne cudzích ľudí. Náklady spojené s občerstvením účastníkov pohrebu
nie sú uznávané automaticky v akejkoľvek výške, pretože to záleží od konkrétnych okolností prípadu.

Žalovaný nebol povinný znášať také neprimerané náklady, ktoré prevyšujú obvyklé náklady spojené s
pohrebom a nemôže preto ani spravodlivo od žalobkyne požadovať, aby za ne niesla zodpovednosť.Nič nebránilo žalovanému informovať žalobkyňu o úmrtí poručiteľa včas a bola by sama zabezpečila
pohreb a rozhodla o jeho nákladoch, ktoré by boli primerané. Žalovaný neuplatnil svoju pohľadávku
v dedičskom konaní, v ktorom pôvodne nebola uvedená ako dedička a túto notárovi ako dedičku

označili až dodatočne. Z toho sa dá usudzovať úmysel obísť jej dedičské právo. Má tiež vedomosť,
že žalovaný dostal ešte za života poručiteľa od neho darom nehnuteľnosti, čím nespochybňuje právo
poručiteľa nakladať so svojím majetkom, no uvádza to iba preto, aby si žalovaný uvedomil, že má byť
začo poručiteľovi vďačný a preto má morálnu povinnosť podieľať sa na trovách pohrebu. Žalovaný
svojim konaním spôsobil, že žalobkyňa zdedila len sumu na papieri a teda mala len čisté výdavky

spojené s dedičským konaním a vecami s tým súvisiacimi. Žalovaný neoprávnene hodnotí vzťah medzi
ňou a poručiteľom a kto zaň nesie zodpovednosť, no nebol oprávnený siahať na peniaze poručiteľa.
Napriek všetkému uznáva primerané náklady spojené s pohrebom, čo dokazuje jej snahu o objektívne,
spravodlivé a slušné riešenie vzniknutej situácie a pokiaľ by sa o to isté snažil aj žalovaný, mohlo dôjsť
k mimosúdnemu vyriešeniu veci. Navrhla, že pokiaľ žalovaný ešte pred pojednávaním zaplatí čiastku
1.000,- Eur s príslušným úrokom z omeškania, zoberie späť žalobu v celom rozsahu a pokiaľ nezaplatí,

žiadala o rozhodnutie vo veci a súčasne si uplatnila náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

V písomnom vyjadrení ku konaniu žalovaný cestou právneho zástupcu uviedol, že žalobkyňa ako
jediná dedička sa o otca vôbec nezaujímala a ani o to ako bol pochovaný. Celý pohreb zabezpečoval
on a to najmä z prostriedkov poskytnutých poručiteľom, pričom sumu, ktorá prevyšovala poručiteľove
prostriedky uhradil zo svojho majetku. Nenakladal s peňažnými prostriedkami poručiteľa ako s vlastnými,

ale všetky ich použil výlučne na úhradu nákladov spojených s pohrebom. Reálne náklady, ktoré
v súvislosti s pohrebom poručiteľa vznikli vrátane pomníka sú primerané a to aj s ohľadom na
želanie poručiteľa byť riadne pochovaný a s ohľadom na cenu iných podobných pohrebov v danom
mieste. Pohrebné náklady pozostávajú z položiek ako náboženský obrad nevyhnutný vzhľadom na
vierovyznanie poručiteľa a s ním vzniknuté náklady na farára a spevákov, ktoré sa s ohľadom na miestne

zvyklosti platia a to farár 70,- Eur, spev 50,- Eur, ďalej vykopanie hrobu 120,- Eur, pomník 1.400,- Eur,
náklady účtované pohrebnou službou 603,60 Eur a ďalej náklady na kar, koláče 100,- Eur, občerstvenie
598,05 Eur a tiež ďalšie náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so zabezpečením pohrebu, hlavne pohonné
hmoty v čiastke 75,11 Eur, keďže žije v Obci Y. vzdialenej 24 km od miesta posledného pobytu poručiteľa
a 17 km od miesta jeho pohrebu, kde si žiadal byť pochovaný. Ľudia, ktorí sa zúčastnili pohrebu a karu

neboli poručiteľovi cudzí, pretože je zvyčajné, že so zomrelým sa prídu rozlúčiť jeho blízki a priatelia,
ktorí si tak uctia jeho pamiatku. Poručiteľ by s pohrebom bez karu nesúhlasil a výška nákladov, ktorá
bola vynaložená, je obvyklá v danej oblasti. O smrti poručiteľa upovedomil obecné zastupiteľstvo v Q.,
kde poručiteľ žil a mal blízkych a kde si prial byť pochovaný. Nevedel, že poručiteľ má žijúce deti, lebo
žalobkyňu ani poručiteľ ani jeho príbuzní a priatelia nikdy nespomínali. Preto ju ani nemohol informovať

o úmrtí otca. Je si vedomý, že nemal žiadnu právnu povinnosť znášať pohrebné náklady, avšak vystrojil
poručiteľovi pohreb, pretože ho o to požiadal a na tento účel použil prostriedky poručiteľa z vkladnej
knižky, ktorú mu zveril. Nakoľko nepostačovali, použil aj vlastné prostriedky. Poukázal na § 470 ods.
1 Obč. zákonníka a na to, že výdavky, ktoré vznikli s pohrebom poručiteľa sú primerané miestnym
zvyklostiam. Otcovi žalobkyne sľúbil, že mu vystrojí pohreb a toto jeho želanie nebolo možné splniť v

sume1.490,-Eur,ktorúžalobkyňauznala.Nákladyspojenéspohrebom,ktorébymalaznášaťžalobkyňa
preukázateľne prekročili 2.490,- Eur, ktorú v konaní od neho žiada.

K vyjadreniu priložil čestné prehlásenie R. v ktorom menovaná potvrdila, že v mesiaci október roku 2012
dodala žalovanému cukrovinky a zákusky ako občerstvenie na kar v hodnote 100,- Eur, za ktoré jej
žalovaný zaplatil v hotovosti pri prevzatí.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal na to, že celý spor spočíva v otázke vyhodnotenia
primeraných nákladov pohrebu. Zotrval na tom, že primerané náklady sú vo výške 1.490,- Eur a
rozdiel medzi sporovými stranami je len v tom, či do týchto nákladov zahrnúť aj náklady na pohostenie
smútočného zhromaždenia a či je primeraná výška nákladov na pomník. Žalobkyňa ako dedička nie je
povinná poskytnúť pohostenie podľa žiadneho právneho predpisu a navyše z ľudí, ktorí sa ho zúčastnili

nikoho nepozná. Nie sú známe okolnosti z akého dôvodu bol vzťah medzi žalobkyňou a jej otcom v
podstate nijaký, ale vzhľadom na vek navrhovateľky možno predpokladať, že vzťah bol taký už od jej
útleho detstva a v súdnej praxi je bežné hodnotené, že väčšiu zodpovednosť za vzťah má dospelý
partner v tomto vzťahu, čiže rodič a nie dieťa. Náklady na kar začali byť uznávané ako pohrebné trovyextenzívnym výkladom za úplne iných súvislostí, najmä s ohľadom na záujmy dediča pri určovaní čistej
hodnoty dedičstva, z ktorej boli hradené trovy konania a istého času aj dedičská daň, čím sa zaradením
týchto trov do pasív dedičstva znižovalo finančné zaťaženie dedičov. V tomto prípade sa však naopak

finančné zaťaženie dediča zvýšilo. Čo sa týka pomníka rozhodujúce sú dve skutočnosti. Tou prvou
je čo hovorí právny predpis, ktorý síce v iných súvislostiach ale ako primerane použiteľný stanovuje
maximálnu výšku na zriadenie pomníka, ktorú je možné uznať v sume 663,88 Eur a druhá vec je tá, že
žalovaný ako osoba zabezpečujúca pohreb vedel koľko má prostriedkov na tieto účely, lebo ich vyberal
z účtu poručiteľa zrejme na dva krát, takže mal náklady prispôsobiť možnostiam a nepochybne sa dá

zriadiť pomník aj za 663,- Eur.

Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že náklady na kar nedosahujú ani 700,- Eur
a pomník sa nedá vyhotoviť do sumy 663,- Eur. Právny predpis, na ktorý poukazoval právny zástupca
žalobkyne nemožno aplikovať na tento prípad. Žalobkyňa nemala žiadne reálne náklady na otcov
pohreb. Žalovaný tak ako uviedol aj právny zástupca žalobkyne mal vedomosť o tom, koľko finančných
prostriedkov sa nachádza na účte, ktorý mu bo zverený, aby s ním mohol disponovať, no chcel splniť

želanie poručiteľa a keďže prostriedky nepostačovali, tak sa cítil zaviazaný voči otcovi žalobkyne a
uhradil primerané náklady vo vyčíslenej výške. Žalovaný nežiadal tieto peniaze od žalobkyne, ani ich
neprihlásil do dedičstva po poručiteľovi a preto by súd mal vyhodnotiť osobitnú situáciu tohto prípadu
a návrh zamietnuť.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nebohý Y. X. bol jeho strýkom. Chodil mu pomáhať napríklad s

prípravou dreva na zimu, navštevoval ho alebo ho sprevádzal na lekárske vyšetrenia. Strýko bol starým
mládencom, býval v Q. v rodinnom dome, kde nebola voda ani WC a preto asi dva roky pred smrťou
odišiel do Domova dôchodcov v I. aj vzhľadom na svoj zdravotný stav, kedy sa v zime nevládal o seba
postarať. Pred odchodom do domova dôchodcov sa vypisovali nejaké tlačivá, boli aj na obecnom úrade
v Q. a tam sa zaviazal, že mu v prípade úmrtia urobí pohreb. Pohreb sa uskutočnil v októbri a dedičské

konanie bolo niekedy vo februári nasledujúceho roka. Po poručiteľovi mali dediť jeho bratia a sestry. Na
dedičskom konaní, na ktorom bol ako splnomocnenec svojej matky, poručiteľova sestra B. X. povedala,
že poručiteľ by mal mať dcéru, o čom nevedela ani jeho matka, ktorá bola tiež sestrou nebohého. Až
na dedičskom konaní vo februári sa teda dozvedel, žeby mala existovať dcéra poručiteľa. Kontaktoval
ju telefonicky, kedy potvrdila, že poručiteľ bol jej otcom. Povedal jej, že sa uskutoční dedičské konanie

a aj to, že keď bude na dedičskom konaní v K., aby sa ozvala, že sa stretnú. Potom sa ale už nestretli.
Chceli ju osobne poznať, a to hlavne jeho matka. Žalovaný potvrdil, že vybral finančné prostriedky z
účtu poručiteľa. Použil ich v dobrej viere na pohreb poručiteľa, lebo bol k tomu zaviazaný, keďže ešte za
života mu hovoril, že sa o neho postará, lebo viacej nikoho nemá. Vyslovil presvedčenie, že splnil želanie
poručiteľa. Nevedel uviesť od kedy mal dispozičné právo k účtu poručiteľa, ale uviedol, že poručiteľ

predal traktor a uložil peniaze na vkladnú knižku a povedal mu, že sú to peniaze na pohreb a pomník a
zakladal si hlavne na kare, keďže celý život prežil v Q.. S vykopaním hrobu nebohého boli problémy, lebo
ObecQ.nemánatourčenýchpracovníkov,ktorýchnakonieczohnalzaodmenu120,-Eur.Nazhotovenie
pomníka vybral firmu z R., pretože mal osobnú skúsenosť s firmou mimo R., ktorá zhotovovala pomník
jeho otcovi a mal potom problémy s reklamáciou. Pomník vyberal nielen z hľadiska ceny, ale aj z hľadiska

vzhľadu a vyslovil presvedčenie, že cena 1.400,- Eur za pomník nie je vzhľadom na súčasné ceny
kamenárskych prác prehnaná. Pomník Y. X. sa nachádza v kopci, jednu stranu bolo treba zabetónovať
a cena preto zahŕňala aj betonárske práce, za ktoré sa priplácalo. Uviedol, že na dedinách na R. je to
tak, že na pohreb príde aj 150 ľudí a všetci sa pozývajú na kar, pričom samotný Y. si žiadal, aby mal
dôstojný kar a aby tam boli pozvaní všetci jeho žijúci kamaráti, jeho rodina a všetci čo sa zúčastnili

pohrebu. K miestnym zvyklostiam sa vyjadril, že po pohrebe sa dávajú peniaze farárovi, miništrantom,
speváčkam. Peniaze, ktoré dostane kňaz potom v nedeľu na omši vyhlasuje, koľko z pohrebu nebohého
bolo darované na kostol. Keby v tom čase vedel o existencii žalobkyne, mohla riešiť záležitosti súvisiace
s pohrebom ona.

Ani jedna zo sporových strán po poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom

na procesnú hospodárnosť nenavrhla doplnenie dokazovania.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že po smrti Y. X. žalovaný
vystrojil menovanému pohreb, zorganizoval kar s pohostením a dal mu zhotoviť pomník, čo ho stálo
minimálne 3.000,- Eur. Na úhradu tejto čiastky použil žalovaný v prevažnej väčšine peňažné prostriedky,

ktoré vybral z účtu poručiteľa po jeho smrti a ktoré tak už podľa § 460 Občianskeho zákonníka neboli
vlastníctvom poručiteľa ale žalobkyne ako jeho jedinej zákonnej dedičky. Z konania však vyplynulo, že
žalovaný tieto náklady na vystrojenie všetkých záležitostí súvisiacich s pohrebom vynaložil v čase kedy
nemal žiadnu vedomosť o tom, žeby žalobkyňa ako dcéra nebohého vôbec existovala a že by teda
mala byť jeho dedičkou. Preto ju žalovaný logicky ani nemohol v tom čase informovať o úmrtí otca a

potrebe vystrojenia pohrebu a smútočného pohostenia, ktoré si nebohý želal. Nesporne ak žalovaný po
smrti poručiteľa disponoval s prostriedkami na účte, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu
sa podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže tieto peniaze získal žalovaný bez právneho
dôvodu, čo je základom právnej stránky tejto veci. Na druhej strane ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníkajekorektívomvýkonuprávapovinnostívobčianskoprávnychvzťahoch,kedytotoustanovenie
okrem iného určuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere nielen z výpovede žalovaného ale aj zo skutočnosti, že
bol vôbec oprávnený disponovať s účtom poručiteľa plynie jeho blízky vzťah k zomrelému, keďže tento
by mu nezveril dispozičné právo k účtu, pokiaľ by mu nedôveroval. Existencia blízkeho vzťahu medzi
žalovaným a Y. X. vyplýva aj z čestného prehlásenia menovaného, v ktorom si želal, aby jeho majetok
zostal žalovanému. Z konania je na druhej strane zrejmé, že žalobkyňu a nebohého spájalo výhradne

pokrvné príbuzenstvo. Žiaden dôkaz totiž nenasvedčuje tomu, že by medzi žalobkyňou a nebohým bol
skutočný plnohodnotný vzťah rodiča a dieťaťa o čom svedčí aj fakt, že nie žalobkyňa ale práve žalovaný
sa nebohému postaral o pohreb a všetky záležitosti s tým spojené. Vzhľadom na skutočnosť, že sporové
stranynenavrhovaližiadneďalšiedokazovanieaanisúdnepovažovalzarozumnétakpovediac„vyrábať“
ďalšie trovy konania, posúdil náklady vynaložené žalovaným vlastnou úvahou podľa § 136 Občianskeho

súdneho poriadku. Vychádzal pritom z presvedčivej výpovede žalovaného i jeho písomných vyjadrení
pred začatím tohto sporu aj v jeho priebehu, na základe čoho dospel k záveru, že žalovaný v dobrom
úmysle, nezištne a nie pre vlastnú potrebu použil všetky prostriedky, ktoré vybral z účtu poručiteľa na
pohreb a všetky veci s tým súvisiace, na kar a dal zhotoviť poručiteľovi pomník. Sčasti tieto náklady
znášal aj z vlastných prostriedkov, pričom od žalobkyne ich úhradu nežiadal. Súd je toho názoru, že

výšku celkových nákladov či jednotlivých položiek treba hodnotiť ako primeranú nielen vzhľadom na
miestne zvyklosti a obyčaje vierohodne popísané žalovaným ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
práve žalovaný (a nie žalobkyňa) vedel v akom prostredí a akým spôsobom poručiteľ žil, s kým sa
stretával a akú mal predstavu o svojej poslednej rozlúčke. Pokiaľ by sa žalobkyňa ako dospelá osoba
dávno zaujímala o poručiteľa, mohla mu vystrojiť pohreb a dať zhotoviť pomník celkom podľa vlastných

predstáv a možno aj s nižšími nákladmi. Faktom však je, že o všetko sa postaral žalovaný a žalobkyňa
sa akurát zúčastnila dedičského konania po poručiteľovi, pričom namiesto toho, aby prejavila aspoň
symbolickú vďačnosť žalovanému, domáhala sa zdedených peňazí. Súd za daných okolností považoval
výkon práva žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy za rozporný s dobrými mravmi a preto žalobu vo
zvyšku zamietol.

Vychádzajúc z osobitých okolností prejednávanej veci súd o trovách konania rozhodol v zastavujúcej
časti podľa § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vzhľadom na
procesné zavinenie žalobkyne a v zamietajúcej časti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech
žalovaného v tejto časti, avšak pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., kedy dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému súd videl v tom, že žalobkyňa prejavila v priebehu

konania snahu o mimosúdne vyriešenie sporu, sčasti akceptovala svoju zodpovednosť čo sa prejavilo
v čiastočnom späťvzatí žaloby ako aj v tom, že žalobkyňa mala neúspech v konaní z dôvodu, že súd
zamietoljejnávrhprerozporpožadovanéhonárokusdobrýmimravmi.Ovráteníčastisúdnychpoplatkov
účastníkom súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.