Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 14, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/38/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202791
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112202791.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1. Bytex
Slovensko, s.r.o., Čárskeho 7, Košice, IČO: 36 171 778, zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom,
Vojenská 14, 040 01 Košice, 2. Juraj Lemešani, 044 44 Kráľovce 175, IČO: 14 379 856, zastúp. JUDr.
Vladimírom Zeleňákom, advokátom, Letná 47, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 1 245,06 EUR s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 74,50 EUR a za
právne zastúpenie vo výške 664,73 EUR, ktoré sumy je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
žalovaného v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 609,79
EUR, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2012 žalobca žiadal , aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 245,06 EUR s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne od podania návrhu na
súd do zaplatenia titulom náhrady škody. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že uzavrel s poisteným J.. Q. W., T. X, K., poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (poistenie
domácnosti), ktorou si menovaný poistil svoj byt na T. L.. X M. K. pre prípad poškodenia alebo zničenia
živelnou udalosťou, alebo vodou z vodovodných zariadení. Na základe tejto poistnej zmluvy bol povinný
žalobca poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie v prípade zmluvne predpokladanej poistnej
udalosti. Dňa 18.2.2010 v dobe okolo 04:00 hod. došlo v dôsledku rekonštrukčných prác na dome
k zatečeniu vody z medzikusu rozvodu studenej vody medzi hlavným uzáverom vody od stúpačky a
vodomerom v dôsledku čoho došlo k zatečeniu bytu poisteného žalobcu ( J.. Q. W. ) tak, že vznikla
škoda na maľovke, tapetách, koberci ako aj hnuteľných veciach a stavebných súčastiach v predmetnom
byte. Za realizáciu rekonštrukčných prác zodpovedá žalovaný v 1. rade, ktorý uzatvoril zmluvu o dielo
na vykonanie stavebných prác a tiež zabezpečuje správu bytového domu na T. L.. Č.. X M. K.. Na
základe vyššie uvedenej poistnej zmluvy vykonal žalobca ohliadku poškodeného miesta a vyčíslil škodu
na majetku poisteného celkom vo výške 1 401,78 EUR. Celkovo poškodenému J.. W. žalobca vyplatil
z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX sumu 1 401,78 EUR. Na základe poistnej zmluvy uzatvorenej
žalovaným v 1. rade v poisťovni GENERALI Slovensko, a.s., Bratislava, refundovala táto časť poistného
plnenia vo výške 156,72 EUR, čím došlo k poníženiu uplatnenej náhrady na sumu 1 245,06 EUR.

Žalobca poukázal na ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že v zmysle ust. § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka na žalobcu takto prešlo výplatou poistného plnenia právo na náhradu škody,
preto žalovaného v 1. rade vyzval dňa 16.7.2010 na dobrovoľné plnenie v prospech žalobcu vo výške
1 245,06 EUR. Žalovaný v 1. rade na výzvu reagoval tak, že písomným podaním neuznal výšku škody
a uvedenú sumu neuhradil. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 1 245,06 EUR odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia.

Okresný súd Košice I platobným rozkazom č.k. 27Rob/11/2012-20 zo dňa 28.3.2012 uložil žalovanému
v 1. rade zaplatiť žalobcovi 1 245,06 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 2.2.2012
do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný v 1. rade, navrhol
žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 8.8.2008 bývalý
správca obytného domu na T. L.. M. K. - Stavebné bytové družstvo IV, Košice uzatvoril s p. Jurajom
Lemešanim ( žalovaným v 2. rade ) zmluvu o dielo č. 64/2008 „Výmena zdravotnotechnických zariadení
a plynu pre bytový dom T. X, X, X, X, XX, XX“. Spoločnosť Bytex Slovensko, s.r.o. sa stala správcom
predmetného bytového domu až 1.1.2009. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca mal kontaktovať
pôvodného správcu bytového domu. Zmluvou o dielo č. 64/2008 sa žalovaný v 2. rade zaviazal vykonať
rekonštrukčné práce v jednotlivých bytoch bytového domu na T. L.. X M. K.. Uviedol tiež, že žalovaný
v 2. rade má uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad vzniku poistných udalostí súvisiacich s vykonanými
prácami. Žalovaný mal za to, že zodpovednosť za poistnú udalosť, ktorá p. J.. W. ( poistenému u
žalobcu ) nastala, nesie ( ak vôbec niekto ) výhradne zhotoviteľ diela - teda vykonávateľ rekonštrukčných
prác v bytovom dome na T. L.. X M. K. a nie správca bytového domu. Poukázal na to, že p. Lemešani sa
ako zhotoviteľ diela nebráni zodpovednosti za vzniknutú poistnú udalosť, avšak v dôsledku nesprávneho
postupu žalobcu nebola ani kontaktovaná a vyzvaná na uhradenie regresného
plnenia. Tvrdil tiež, že uvedená poistná udalosť je dôsledkom náhodnej udalosti, ktorá nastala. Nie je
teda dôvod na domáhanie sa plnenia záväzku proti žalovanému v 1. rade len na
základe prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá zakladá
všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku
tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Okrem spôsobenej škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním je ďalšou
podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu aj zavinené konanie škodcu. Vzhľadom na
uvedené, nakoľko ide o poistnú udalosť, ktorá nastala v dôsledku náhodnej udalosti, nemožno sa podľa
žalovaného v 1. rade domáhať objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu na majetku, najmä nie
za situácie kedy žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom neporušil nejakú právnu povinnosť - všeobecnú
prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka nevynímajúc. Poukázal tiež na to,
že žalobca vo svojej žalobe bližšie nešpecifikuje v čom vidí porušenie právnej povinnosti na strane
žalovaného v 1. rade.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 5.6.2012 poukázal na ust. § 9 ods. 2
zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého právne úkony týkajúce sa domu zaväzujú spoločenstvo a ak
nie je zriadené, potom vlastníkov bytov, čiže nie správcu. Opravu rozvodov realizoval žalovaný v 2. rade,
pričom zmluvu o dielo uzatvorili vlastníci bytov v zastúpení predchádzajúcim správcom. Žalovaný v 1.
rade nebol účastníkom tohto právneho vzťahu a za škodu nezodpovedá. Žalobca nepreukázal v čom
vidí porušenie právnej povinnosti žalovaného v 1. rade. K výmene starých rozvodov došlo z dôvodu, aby
sa predišlo škodám. Mal za to, že škoda vznikla náhodne. Žalovaný v 1. rade nemohol ani predpokladať,
žeby mohlo dôjsť k takejto škode a nemôže byť zodpovedný za túto škodu ani z nedbanlivosti.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/38/2012-40 zo dňa 15.6.2012 pripustil, aby do konania vstúpil
ako žalovaný v 2. rade Juraj Lemešani.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že z návrhu nevyplýva právny titul, na základe ktorého si žalobca uplatňuje
voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu škody. Tvrdil tiež, že z návrhu nevyplýva, že by sa malo
jednať o prípad osobitnej zodpovednosti. Poukázal aj na to, že porušenie jeho právnych povinností
nebolo ničím preukázané. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, okrem porušenia
právnych povinností, sú existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou a zavinenie. Mal za to, že z jeho strany nedošlo k takému protiprávnemu konaniu, ktorý by bol
v rozpore s objektívnym právom a ktorého následkom by bolo zavinené porušenie právnej povinnosti z

jeho strany. Spochybnil aj samotnú výšku škody s prihliadnutím na hlásenie škodovej udalosti. Uviedol,
že v prípade prasknutia vodovodného potrubia pred vodomerom, mohlo dôjsť iba k zatečeniu bytu okolo
stúpačky a nie k zatečeniu celého bytu. Oproti nahlásenej škode mal likvidátor uznať aj poškodenie
umelého kožuchu, váľandy, slovenského kožuchu, ako aj paplóna s vankúšom. Namietal tiež existenciu
príčinnej súvislosti za predpokladu, že sa preukáže porušenie jeho právnej povinnosti v súvislosti so
vzniknutou škodou. Mal za to, že absentuje tiež preukázanie zavinenia zo strany žalovaného v 2. rade.
Poukázal aj na rozpor medzi hlásením o poistnej udalosti, z ktorého vyplýva, že došlo k prasknutiu
vodovodného potrubia studenej vody, pričom v žalobe už žalobca poukazuje na zatekanie vody z
medzikusu rozvodu
studenej vody medzi hlavným uzáverom vody od stúpačky a vodomerom. Ak došlo ku škodovej
udalosti jedným z popísaných spôsobov, žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že porucha mohla
nastať z dôvodu nekvalitného materiálu, ktorý žalovaný v 2. rade zabezpečoval prostredníctvom svojho
poddodávateľa, ktorý za vzniknutú škodu nenesie
zodpovednosť. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu
trov konania.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 2.8.2013 uviedol, že nie sú splnené
podmienky uvedené v § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade realizoval práce na
základe zmluvy o dielo, v ktorej je v bode 7.5 uvedené, že zhotoviteľ zodpovedá za zavinené porušenie
povinnosti, ktoré spôsobil zhotoviteľ a jeho pracovníci, ktorí sa zúčastnili na vykonávaní diela. Zo
žaloby vyplýva, že pri rekonštrukčných prácach došlo k prasknutiu medzikusu, pričom to nie je pravda.,
lebo sa to nestalo počas rekonštrukčných prác ale asi rok potom. Žalovaný v 2. rade prevzal 60 -
mesačnú záruku za vady diela, ale nemá vedomosť, o tom, žeby niekto reklamoval túto vadu ako
vadu diela v záručnej lehote. Žiaden medzikus sa nenachádza medzi vodomerom a ventilom, preto ani
nemohol prasknúť. Len vo výnimočných prípadoch môže tam byť medzikus. Tento býva z mosadze a
z praktických skúseností nevyplýva, žeby mohol prasknúť. Zo žaloby nevyplýva, kde presne malo dôjsť
k poškodeniu potrubia. Ak by došlo k prasknutiu v stúpačke, nemohlo by dôjsť k takej veľkej škode.
Vlastníkmi stúpačiek sú vlastníci bytov a žalovaný v 2. rade nevie čo tam urobili za ten jeden rok. Preto
žalovaný v 2. rade nemôže niesť zodpovednosť za takéto vady. Žalobca nepreukázal ani výšku škody,
nebola predložená fotodokumentácia ani ďalšie potrebné dôkazy. Likvidačný protokol bol vystavený až
2 roky potom ako mala vzniknúť škoda a nie je podpísaný. Hlásenie škodovej udalosti neobsahovalo
taký rozsah poškodenia majetku poškodeného ako to bolo vyčíslené v likvidačnom protokole. Nad
rozsah pôvodného ohlásenia škodovej udalosti likvidátor uznal výmenu dvoch gaučových súprav a dvoch
kožuchov.

Žalobca na pojednávaní dňa 2.8.2013 uviedol, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade vyplýva z § 420
Občianskeho zákonníka. Nakoľko ten kto zodpovedá za škodu je povinný preukázať, že škode nemohol
zabrániť. Žalovaný v 1. rade podľa zákona o správe bytov má predkladať raz ročne správu o svojej
činnosti. V tejto správe by malo byť uvedené, ako vykonával svoju činnosť. Jej predloženie je potrebné
preto, aby bolo zrejmé akú činnosť vykonával žalovaný v 1. rade v predmetných bytoch. Žalovaný v 2.
rade zodpovedá za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Poukázal na zmluvu o dielo, z ktorej je
zrejmé, že tieto práce vykonával. Ku škode došlo až 1 rok po vykonaní prác, ale záručná lehota bola 60
mesiacov. Nie je zrejmé, či došlo k reklamácii vád u žalovaného v 2. rade. Je však zrejmé, že po vykonaní
prác došlo ku škodám v bytoch, t. z. nielen v predmetnom byte, ale aj v bytoch iných vlastníkov. Aj sused
poškodeného mal podobnú škodovú udalosť. Z obhliadky likvidátora bolo zrejmé, že k prasknutiu došlo
medzi hlavným rozvodom a vodomerom a za túto škodu nemôže zodpovedať vlastník.

Podaním doručeným súdu dňa 20.8.2013 žalobca upresnil svoj návrh a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1 245,06 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne od podania žaloby na súd až do
zaplatenia. Poukázal na to, že voči žalovanému v 2. rade bolo vedené z toho istého dôvodu už jedno
súdne konanie na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Ro 339/2012, v ktorom boli riešené
škody voči iným vlastníkom bytov na T. Č.. X M. K., a to W.. Q. R. P. W.. Z. F.. Predmetom konania bola
škoda v bytoch menovaných z titulu vykonávania montážnych prác vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č.
64/2008 a následného prasknutia medzikusu rozvodu studenej vody od stúpačky v byte pána R. T.. V ko-
naní bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 26.5.2012. Pán Lemešani
nepodal odpor proti platobnému rozkazu, uhradil istinu aj trovy konania a požiadal o odpustenie úrokov
z omeškania. Žalobca mal za to, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že p. Lemešani svoju zodpovednosť

za škodu nepoprel a výšku škody nenamietal. Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú za škodu
spoločne a nerozdielne. Žalovaný v 1. rade ako správca domu na T. X M. K. a žalovaný v 2. rade v
zmysle § 420a Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 30.9.2013 uviedol, že nepodanie
odporu proti platobnému rozkazu neznamená automaticky uznanie nároku na náhradu škody. Tvrdil, že
odpor proti platobnému rozkazu v konaní na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Ro 339/2012
nebol podaný iba z dôvodu časovej tiesne žalovaného v 2. rade pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 1.10.2013 poukázal na to, že je
zaujímavé, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Ro 339/2012
si uplatnil nárok len voči žalovanému v 2. rade a náhradu škody od žalovaného v 1. rade nežiadal. Mal
za to, že pre vznik zodpovednosti správcu za škodu v zmysle ust. § 8 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.
musí žalobca preukázať porušenie nejakej právnej povinnosti na strane správcu, čo žalobca neurobil
a dokonca ani len netvrdí v čom má spočívať porušenie nejakej povinnosti na strane žalovaného v 1.
rade. Ku škode, podľa tvrdenia žalobcu, malo dôjsť v dôsledku poruchy na „spoločných rozvodoch“. V
zmysle ust. § 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. sa vodovodné prípojky považujú za tzv. spoločné zariadenie
bytového domu. Žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom uvedeného spoločného zariadenia bytového domu
a vykonáva iba jeho správu. Subjektom, ktorý je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v
dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, je
v zmysle ust. § 11 ods. 1 prvej vety zák. č. 182/1993 Z.z. jeho vlastník. Žalovaný v 1. rade z uvedeného
dôvodu nemôže byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na úhradu regresného plnenia žalobcovi a na
jeho strane neexistuje pasívna vecná legitimácia. Identický právny názor bol vyslovený aj v rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 285/2005 zo dňa 11.10.2005.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 14.3.2014 uviedol, že dostal zákazku na T. Č.. X P. XX M. K.. Má
tím ľudí, ktorí takéto veci robia. Materiál berie z piešťanskej firmy. Zatiaľ nemal reklamácie na materiál.
Používa kvalitnejší materiál. O poruche, ktorá nastala v predmetnom období nevedel. Až po určitom
čase, asi po dvoch alebo troch mesiacoch, mu bolo oznámené, že došlo k nejakej škode a že sa uplatňuje
nejaký nárok na náhradu škody. Má poistenie zodpovednosti uzavreté v poisťovni KOOPERATIVA.
Potvrdil,
že rekonštrukciu stúpačiek po vodomery vykonávala jeho firma. Uviedol, že na materiál sa dáva záruka
24 mesiacov a na vykonané práce môže byť aj 60 mesiacov. Nepamätal si ako sa riešil predmetný
problém aj s inými poškodenými, nakoľko tieto záležitosti mohla vybavovať aj jeho manželka. Tvrdil,
že za vzniknutú škodu nie je zodpovedný. Uviedol, že po ukončení rekonštrukčných prác na základe
predmetne zmluvy o dielo neboli reklamované žiadne vady diela.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Na preukázanie uzavretia poistnej zmluvy medzi žalobcom a J.. Q. W. bol súdu žalobcom doručený
„Predpis poistného k poistnej zmluve č. 7100148894 pre poistenie domácností“ zo dňa 8.10.2009, na
poistné obdobie od 24.11.2009 do 23.11.2010.

Z hlásenia škodovej (poistnej) udalosti súd zistil, že poškodený Q. W. dňa 18.2.2010 o 10:50 hod.
nahlásil žalobcovi telefonicky škodovú udalosť. Menovaný uviedol, že počas spánku počuli, že tečie voda
jadrom až do kúpeľne. Od suseda zistili, že prasklo vodovodné potrubie studenej vody pred vodomerom.
Zatopený bol celý byt, steny, stropy, nábytok, plávajúce podlahy laminátové, koberce. Navrhol, aby škoda
bola hradená z poistky správcu. Ako miesto vzniku prípadu uviedol T. XXXX/X, K. - byt na 3. poschodí.
Uviedol, že škoda vznikla 18.2.2010 o 4:00 hod. a že ju spôsobila spoločnosť Bytex Slovensko, s.r.o.
(žalovaný v 1. rade).

Zápisom z obhliadky a prejednania škody z 25.2.2010 mal súd preukázaný rozsah škody vzniknutej v
byte poškodeného Q. W.. Podľa zápisu škoda vznikla dňa 18.2.2010 o 0:00 hod. na 3. poschodí v byte
poškodeného na T. X M. K.Š.. K vytopeniu bytu poškodeného došlo v dôsledku prasknutia vodovodného
potrubia studenej vody medzi hlavným uzáverom vody od stúpačky a vodomerom v byte p. R. T. na 4.
poschodí.

Na preukázanie rozsahu poškodenia bytu J.. Q. W. žalobca predložil súdu fotodokumentáciu
poškodených vecí.

Kópiou likvidačnej správy mal súd preukázaný rozsah poškodenia majetku poisteného Jozefa Petra a
výšku poistného plnenia v zo strany žalobcu v prospech menovaného.

Na preukázanie poskytnutia plnenia Q. W. žalobca predložil súdu poukaz o úhrade sumy 1 401,78 EUR.

Oznámením o ukončení likvidácie z 15.2.2011 bolo súdu preukázané, že spoločnosť Generali Slovensko
poisťovňa, a.s. poskytla v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou žalobcovi plnenie vo výške 156,72
EUR, nakoľko žalovaný v 1. rade mal poistený bytový dom v poisťovni Generali.

Z listu žalovaného v 1. rade doručeného žalobcovi dňa 3.5.2010 ( Vyjadrenie k poistnej udalosti ) súd
zistil, že spoločnosť Bytex Slovensko, s.r.o. oznámila žalobcovi, že
ako správca domu má uzavretú poistku pre dom T. X-XX, K. a vlastníci bytov majú tiež poistky, preto
za uvedenú poistnú udalosť nie je možné regresovať žalovaného v 1. rade, ktorý za škodovú udalosť
nezodpovedá.

Žalovaný v 1. rade listom doručeným dňa 4.10.2010 oznámil žalobcovi, že dom na T. X-XX M. K. je v
jeho správe od 1.1.2009. Koncom roku 2008 a začiatkom roku 2009 bola v dome realizovaná kompletná
rekonštrukcia spoločných rozvodov teplej a studenej vody.

Listom žalovaného v 1.rade doručeným dňa 21.7.2011 mal súd preukázané, že spoločnosť Bytex
Slovensko, s.r.o. oznámila žalobcovi, že oslovila dodávateľa vykonaných prác, ktorý uviedol, že postúpil
predmetnú záležitosť na doriešenie svojej poisťovni.

Listom žalobcu zo dňa 20.5.2011 bolo súdu preukázané, že tento vyzýval žalovaného v 2. rade na
zaplatenie pohľadávky vo výške 1 245,06 EUR.

Listom žalobcu zo dňa 12.7.2011 bolo súdu preukázané, že tento vyzýval žalovaného v 1. rade na
zaplatenie pohľadávky vo výške 1 245,06 EUR.

Zmluvou o dielo č. 64/2008 zo dňa 8.8.2008 mal súd preukázané, že ju uzavreli Vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na ulici T. Č.. X,X,X,X,XX,XX, číslo súpisné 1515 v zastúpení
Stavebné bytové družstvo IV, Levočská 3, Košice ako objednávatelia a Juraj Lemešani ( žalovaný v
2. rade ) ako zhotoviteľ. Predmetom zmluvy bola výmena zdravotnotechnických zariadení a plynu pre
bytový dom na T. Č.. X,X,X,X,XX,XX,XX,XX v Košiciach. Práce mali byť vykonané do 31.1.2009.

Z hlásenia škodovej (poistnej) udalosti súd zistil, že poškodený Q. R. dňa 18.2.2010 o 9:18 hod. nahlásil
žalobcovi telefonicky škodovú udalosť. Menovaný uviedol, že u suseda na 4. poschodí došlo k roztrhnutiu
kolena prívodu vody v šachte a následne k vytopeniu jeho bytu. Uviedol, že škoda vznikla 18.2.2010 o
4:30 hod. a že ju spôsobil R. R. ( zrejme došlo k chybe v písaní a mal byť uvedený R. T. ).

Zápisom z obhliadky a prejednania škody z 24.2.2010 mal súd preukázaný rozsah škody vzniknutej v
byte poškodeného Q. R.. Podľa zápisu škoda vznikla dňa 18.2.2010 o 0:00 hod. na 2. poschodí v byte
menovaného na T. X M. K.J.. K vytopeniu bytu poškodeného došlo v dôsledku prasknutia medzikusu
rozvodu studenej vody medzi hlavným uzáverom vody od stúpačky a vodomerom v byte p. R. T. na 4.
poschodí.

Z hlásenia škodovej (poistnej) udalosti súd zistil, že poškodená Z. F. dňa 18.2.2010 nahlásila žalobcovi
písomne predmetnú škodovú udalosť. Menovaná uviedla, že u suseda na 4. poschodí W.. T. došlo k
prasknutiu ventilu na studenú vodu v stúpačke a následne k vytopeniu jej bytu. Uviedla, že škoda vznikla
18.2.2010.

Návrhom na začatie konania adresovaným Okresnému súdu Košice - okolie mal súd preukázané, že
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako navrhovateľ žiadal od Juraja Lemešaniho ako odporcu zaplatenie

323,95 EUR s prísl. s poukazom na predmetnú škodovú udalosť zo dňa 18.2.2010 na T. L.. Č.. X M.
K.. Poisťovňa si uplatnila nárok na úhradu sumy 169,07 EUR, ktorú vyplatila v súvislosti s predmetnou
škodovou udalosťou pánovi R. a úhradu sumy 154,88 EUR, ktorú vyplatila v súvislosti s predmetnou
škodovou udalosťou pani F..

Kópiou platobného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Rob/339/2012 zo dňa 7.5.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť 26.5.2012 bolo súdu preukázané, že ním súd uložil Jurajovi Lemešanimu, aby
zaplatil spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 323,95 EUR s prísl., ako aj trovy konania.

Listom žalovaného v 2. rade adresovaným žalobcovi zo dňa 24.8.2012 mal súd preukázané, že Juraj
Lemešani požiadal o upustenie od vymáhania úrokov z omeškania vo veci pohľadávky vyplývajúcej z
platobného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Rob/339/2012.

Z listu spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 27.1.2011
adresovaného žalovanému v 2. rade bolo zistené, že z poistenia Juraja Lemešaniho zo zodpovednosti
za škodu poisťovňa nemôže poskytnúť náhradu škody v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou.

Na preukázanie riadneho vykonávania svojej činnosti žalovaný v 1. rade predložil súdu Správu o
hospodárení za rok 2009, Ročný plán opráv a údržby na rok 2009 a Rekapituláciu vyúčtovania 2009.

Na fotografii z č.l. 131 spisu je zobrazené miesto vzniku poruchy na potrubí.

Z výsluch B. J.. Q. W. - poškodeného a poistenca žalobcu súd zistil, že počas havárie nebol na mieste
vzniku škody. V byte bývali jeho rodičia. Dozvedel sa o všetkom až na druhý deň a videl už len dôsledky
havárie. Voda bola v celom byte, všetky izby boli poškodené. Rozsah škody bol zdokumentovaný aj
fotografiami. Bola privolaná poisťovňa, nakoľko byt bol poistený a škoda bola uhradená. Mal vedomosť o
tom, že prasklo potrubie, ale nevedel uviesť presne kde sa to stalo a k akej závade došlo. Boli v kontakte
aj so správcom, ale škodu od neho nežiadali uhradiť, lebo mali poistenie. Nevedel uviesť ako sa potom
vysporiadala poisťovňa so správcom. Uviedol, že porucha na potrubí vznikla v byte, ktorý sa nachádza
nad jeho bytom a odstránil ju žalovaný v 1. rade, resp. zabezpečil jej odstránenie. Podľa jeho vedomostí
boli poškodené asi tri byty. Uviedol, že okrem bytu, v ktorom bývali jeho rodičia vlastní v predmetnom
dome aj vedľajší byt, kde býva, pričom aj ten bol čiastočne poškodený, ale škodu poisťovni nehlásil.
Podľa jeho vedomostí rekonštrukčné práce na rozvodoch boli vykonávané len v spoločných priestoroch
domu, v stúpačkách.

B. J.. B. C. bývalý zamestnanec žalobcu, ktorý robil obhliadku bytu poškodeného J.. Q. W. uviedol, že
ročne robí okolo 1 500 obhliadok, preto sa presne nepamätá na predmetný prípad. V čase vykonávania
obhliadky už bola porucha opravená. Uviedol, že podľa vyjadrenia W.. R. k poruche potrubia došlo medzi
vodomerom a hlavným uzáverom vody.

Z výsluchu B. R. T., v byte ktorého na 4. poschodí došlo k poškodeniu vodovodu súd zistil, že sa zobudil
na veľkú ranu po polnoci. V záchode v stúpačke nad meračom prasklo vodovodné potrubie, prívod
studenej vody. Presnejšie to bol ventil, ktorý bol asi v polovičke prasknutý. Nevedel presne uviesť kto
odstránil poruchu. Potvrdil, že fotografia z č.l. 131 zobrazuje miesto poškodenia ventilu na vodovode.
Uviedol, že voda bola až v pivnici obytného domu. Vytopené boli všetky byty pod jeho bytom ako aj
druhá strana bytovky. Tvrdil, že od ukončenia rekonštrukcie potrubí až po vznik škody nebola vykonaná
ich žiadna kontrola.

Žalovaní v 1. a 2. rade doposiaľ neuhradili pohľadávku žalobcu.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri

ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou,
ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením
prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní
užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného.

Podľa ust. § 813 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol. Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho
uplatňovaní primerane ustanovenie § 450. Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám,
ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo
ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.

Podľa ust. § 2 zák. č. 182/1993 zák. č. 182/1993 Z.z. bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na
tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto
zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako
tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto
domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nebytovým
priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím
stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu
5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. Spoločnými časťami domu sa na účely tohto
zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy,
chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné
nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Spoločnými zariadeniami domu sa na účely
tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto
domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy,
práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény,
bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia
výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely
tohto zákona rozumejú oplotené záhra-
dy a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom
k domu (ďalej len "priľahlý pozemok"). Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie
podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy
lodžií a balkónov.

Podľa ust. § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ,
ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť
správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo
zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je
povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky
získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu
prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov
správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom
v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými
prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného
zákona o ochrane vkladov. 12aaa) Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok

vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s
činnosťou
spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo
v prospech tretích osôb. Majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu ani
predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 12d) ktorý smeruje proti majetku správcu.
Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v
dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo
zo zmluvy o výkone správy.

Podľa ust. § 9 zák. č. 182/1993 Z.z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody
voči dodávateľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo ku dňu zápisu
spoločenstva do registra združení. Právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa ust. § 11 zák. č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný
na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie,
najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách,
pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s
bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych,
spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný
odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo
na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám
alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu
alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu
a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabez-
pečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných
z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom
priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na
požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním. Vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome,
ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez
súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13) Ak
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho
práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že
obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový
priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo
alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo
porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh
spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu
alebo nebytového priestoru. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo nahliadať do
dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv.

Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 285/2005 zo dňa 11.10.2005 bolo zistené, že
„Zodpovednosť žalovaného správcu za škodu, ktorá vznikla prasknutím odpadového potrubia v byte,
ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby, nie je daná. Odpadové potrubie v byte, ktorého vlastníkom je fyzická
osoba, predstavuje spoločné zariadenie domu, ktorého žalovaný vykonáva len správu. Výkon správy
znamená zabezpečiť údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení domu a zabezpečiť
služby spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov. Tým, kto je povinný na svoje náklady byt a
nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať
údržbu a opravy, je v zmysle ust. § 11 ods. 1 vety prvej zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, je vlastník bytu alebo nebytového priestoru.
Žalovaný nemôže byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca domáhal svojou
žalobou, a preto žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol.“

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na
základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako zhotoviteľom a vlastníkmi bytov
na ul. T. Č.. X,X,X,X,XX,XX M. K. ako objedná-vateľmi žalovaný v 2. rade vykonal rekonštrukciu
zdravotnotechnických zariadení a plynu pre bytový dom na T. Č.. X,X,X,X,XX,XX,XX,XX M. K.. Podľa
zmluvy bolo dielo zrealizované do 31.1.2009. Dňa 18.2.2010 v nočných hodinách v byte R. T. na 4.
poschodí domu na T. Č.. X M. K. došlo k poškodeniu vodovodného potrubia studenej vody medzi
hlavným uzáverom vody od stúpačky a vodomerom. Podľa W.. T. išlo o prasknutie ventilu, ale táto
skutočnosť nebola jednoznačne súdu preukázaná. Vytopené boli všetky byty pod bytom R. T. ako aj
druhá strana bytovky. Pod bytom R. T. na 3. poschodí sa nachádza byt J.. Q. W., v ktorom boli poškodené
všetky miestnosti a značná časť vecí nachádzajúca sa v nich. Rozsah poškodenia majetku J.. Q. W. bol
zdokumentovaný zápisom o obhliadke zo dňa 25.2.2010 vyhotoveným zamestnan-
com žalobcu. J.. W. mal poistku u žalobcu, škodu nahlásil poisťovni, ktorá mu poskytla poistné
plnenie vo výške 1 401,78 EUR. Na základe poistnej zmluvy uzavretej žalovaným v 1. rade v poisťovni
GENERALI Slovensko, a.s., táto poisťovňa uhradila časť poistného plnenia vo výške 156,72 EUR
žalobcovi.

Žalobca mal za to, že za škodu spôsobenú prasknutím vodovodného potrubia zodpovedajú žalovaný
v 1. rade v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka a žalovaný v 2. rade v zmysle ust. § 420 a §
420a Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca uhradil Ing. Petrovi v súvislosti s predmetnou škodovou
udalosťou poistné plnenie vo výške 1 401,78 EUR, v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka
si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovaným v 1. a 2. rade. Keďže zo sumy 1 401,78
EUR časť vo výške 156,72 EUR mu refundovala poisťovňa GENERALI Slovensko, a.s., došlo k zníženiu
uplatnenej náhrady na 1 245,06 EUR.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s návrhom žalobcu. Tvrdili, že za vzniknutú škodu nezodpovedajú.

Súd mal za to, že aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 285/2005 zo
dňa 11.10.2005 zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako správcu za škodu, ktorá vznikla prasknutím
vodovodného potrubia v byte, ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby, nie je daná. Vodovodné potrubie v
byte, ktorého vlastníkom je fyzická osoba, predstavuje spoločné zariadenie domu, ktorého žalovaný v
1. rade vykonáva len správu. Výkon správy znamená zabezpečiť údržbu a opravy spoločných častí a
spoločných zariadení domu a zabezpečiť služby spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov. Tým,
kto je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne
užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, je v zmysle ust. § 11 ods. 1 vety prvej zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, je vlastník
bytu alebo nebytového priestoru. Žalovaný v 1. rade nemôže byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
ktorej uloženia sa žalobca domáhal svojou žalobou. Žalovaný v 1. rade nie je v predmetnej veci pasívne
vecne legitimovaný.

Nebolo súdu preukázané, že by žalovaný v 2. rade mal zodpovedať v zmysle všeobecného ustanovenia
§ 420 Občianskeho zákonníka za škodu, ktorá bola spôsobená poistencovi žalobcu. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4. zavinenie. Žalobca nepreukázal
súdu, že škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného v 2. rade a ani jeho
zavinenie.
Zodpovednosť žalovaného v 2. rade za škodu podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka rovnako
nebola súdu preukázaná. Za prevádzkovú činnosť sa považuje akákoľvek činnosť, ktorá je vykonávaná
určitým organizovaným a pravidelným spôsobom smerujúcim k splneniu stanoveného cieľa v súlade
s predmetom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Subjektom tejto zodpovednosti teda môže byť
iba podnikateľ, prípadne osoba vykonávajúca alebo organizujúca pravidelne a obyčajne odplatne určitú
činnosť prevádzkového charakteru bez príslušného oprávnenia k tejto činnosti. Rekonštrukčné práce,
okrem iného na rozvodoch studenej vody v dome na Rosnej ul. č. 2 v Košiciach boli ukončené
( 31.1.2009 ) viac ako rok pred vznikom škodovej udalosti ( 18.2.2010 ). Nebolo súdu preukázané, či
v tomto období niekto vykonal nejaký zásah, opravu alebo úpravu vodovodu. Ani miesto poškodenia
vodo-
vodného potrubia nebolo presne určené. V predložených dôkazoch a výpovediach svedkov existujú
rozpory ohľadom popisu týchto skutočností. Nebolo súdu preukázané ani to, kto odstránil poruchu
na vodovodnom potrubí. Ku škode na rozvode vody nedošlo v čase vykonávania rekonštrukčných

prác a voči žalovanému v 2. rade neboli uplatnené nároky z vád vykonaného diela. Nebolo teda súdu
jednoznačne preukázané, či škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného v 2. rade.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhod-nutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

Účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná tak voči žalovanému v 1. rade, ako aj voči žalovanému v 2. rade, preto
ju v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný v 1. rade si uplatnil nárok na náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 664,73 EUR.

Žalovaný v 2. rade si uplatnil nárok na náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 665,06 EUR.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalovanému v 1. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 739,23 EUR. Trovy konania tvoria zaplatený
súdny poplatok za odpor v sume 74,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 664,73 EUR vrátane
DPH, t.j. za 7 úkonov právnej pomoci po 61,41 EUR plus DPH ( prevzatie a príprava zastúpenia, odpor
proti platobnému rozkazu, písomné vyjadrenie zo dňa 26.9.2013, účasť na pojednávaniach v dňoch
2.8.2013, 26.11.2013, 21.1.2014 a 14.3.2014 ), za 3 úkony právnej pomoci po 15,35 EUR plus DPH ( za
účasť na pojednávaniach v dňoch 5.6.2012, 17.5.2013 a 15.10.2013 ), režijný paušál 3 x 7,63 EUR
plus DPH, 5 x 7,81 EUR plus DPH a 2 x 8,04 EUR plus DPH podľa ust. § 10, 13 ods. 2, 14, 15 a 17
vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Prisúdené trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je žalobca povinný podľa ust. § 149 ods.
1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade.

Úspešnému žalovanému v 2. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 609,79 EUR. Trovy konania tvoria trovy
právneho zastúpenia v sume 609,79 EUR vrátane DPH, t.j. za 7 úkonov právnej pomoci po 61,41 EUR
plus DPH ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenia z dní 21.5.2013 a 25.9.2013, účasť na
pojednávaniach v dňoch 2.8.2013, 26.11.2013, 21.1.2014 a 14.3.2014 ), za jeden úkon po 15,35 EUR
plus DPH ( účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013 ), režijný paušál 6 x 7,81 EUR plus DPH a 2 x 8,04
EUR plus DPH podľa ust. § 10, 13 ods. 2, 14, 15 a 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Súd priznal žalovanému v 2. rade trovy konania za právne zastúpenie v súvislosti s účasťou na
pojednávaní dňa 15.10.2013 vo výške 15,35 EUR plus DPH s poukazom na to, že predmetné
pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci ( § 13a ods. 4 zák. č. 655/2004 Z.z. ).

Prisúdené trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je žalobca povinný podľa ust. § 149 ods.
1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods.1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).