Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 16, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/143/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209810
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612209810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpená spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 36
857 033, proti žalovanej: S. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. F. XXX, o zaplatenie 1.234,52
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
10C/312/2012-54 zo dňa 4. 4. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1.234,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,9 % ročne zo sumy 1.234,52
eur od 9. 12. 2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.234,52 eur od
9. 12. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca neuniesol v konaní
dôkazné bremeno a dôvodnosť žalovaného nároku nepreukázal. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 20. 3. 2002 uzatvorená zmluva o rastovom
osobnom účte. Na základe návrhu žalovanej zo dňa 6. 8. 2007 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu

zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, a to prijatím návrhu zo strany žalobcu tak,
že žalovanej poskytol možnosť čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte formou poskytnutia
debetného limitu. Vzhľadom na charakter zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, sa jedná o
zmluvu spotrebiteľskú. Keďže žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov
na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nevzťahuje sa na zmluvný vzťah medzi žalobcom
a žalovanou Zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobca však, napriek výzve súdu, žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázal výšku poskytnutého povoleného prečerpania na účte žalovanej, ani dôvodnosť

žalovanej sumy. Žalovaná na súdnom pojednávaní poskytnutie povoleného prečerpania nespochybnila,
uviedla však, že povolené prečerpanie bolo poskytnuté vo výške 10.000,- Sk, t. j. 331,94 eur. Uviedla,
že povolené prečerpanie splácala po 500,- Sk mesačne, a to pravidelne 1-2 roky. Len pri splácaní
povoleného prečerpania 1 rok by potom bolo uhradené 199,16 eur, pri splácaní 2 roky 398,33 eur, čo
je viac ako výška žalovanou tvrdeného povoleného prečerpania. Povinnosťou žalobcu ako účastníka
konania bolo uviesť relevantné skutkové tvrdenia v podanej žalobe tak, aby súd mohol dôvodnosť
uplatneného nároku preskúmať. Žalobca však neuviedol skutkové tvrdenia potrebné na preskúmaniedôvodnosti žaloby, neuviedol dokonca ani kedy a v akej výške povolené prečerpanie žalovanej poskytol.
Keďže žalovaná výšku žalovanej sumy spochybnila, súd si nemohol osvojiť ani skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov v zmysle § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Nakoľko súd nemal preukázanú dôvodnosť hlavného záväzku, nebolo možné žalobcovi priznať ani úrok
a úrok z omeškania, ktoré sú príslušenstvom žalovanej sumy. Pokiaľ žalovaná namietala premlčanie
žalovanej sumy, súd premlčanie preukázané nemal. Podľa článku 16 Podmienok zriadenia a vedenia
služby povolené prečerpanie na osobnom účte, zánikom zmluvného vzťahu dochádza k splatnosti
všetkých záväzkov klienta voči banke vzniknutých zo služby povolené prečerpanie. Keďže k zániku

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi došlo na základe odstúpenia od zmluvy zo dňa 30. 11. 2010 (pokiaľ
aj žalovaná tvrdila, že účet zrušila 4 roky dozadu, svoje tvrdenie nepreukázala) a žaloba bola podaná
dňa 7. 9. 2012, od splatnosti záväzku do dňa podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia doba.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania.
Táto si však právo na náhradu trov konania neuplatnila a súd jej náhradu trov konania preto nepriznal.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namieta postup súdu prvého

stupňa, ktorým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvody, pre ktoré bolo žiadané o odročenie
pojednávania, boli dostatočne vážne na to, aby súd žiadosti vyhovel a umožnil žalobcovi predložiť
požadované údaje. Žiadosť nesmerovala k žiadnym obštrukciám. Pokiaľ súd tvrdí, že žalobca bol
vyzvaný na doplnenie údajov ohľadne skutkových tvrdení, ktoré má obsahovať žaloba, pri prvom podaní
žaloby, bolo jednoznačne uvedené, na základe akého zmluvného vzťahu pohľadávka vznikla a aká je jej

výška. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo 122/2010. Tiež poukazuje na to, že súd
ani neoznámil žalobcovi, že predloženú žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Zároveň došlo
k porušeniu práva žalobcu predkladať dôkazy, hoci súdu písomne oznámil, že súdom požadované údaje
sú získavané a len pre technické problémy to nie je možné stihnúť do určeného termínu pojednávania.
Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu a bez jeho účasti, hoci k takémuto postupu nebol

z jeho strany daný súhlas. Má za to, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred
súdom. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo v súvislosti so zmluvou
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb k zriadeniu služby povoleného prečerpania
na osobnom účte. Výška dlžnej sumy bola zo strany žalobcu preukázaná, a to predložením výpisov z
účtu a tiež odstúpením od zmluvy. Žalobca podáva odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v

spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. a navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Žalobca zároveň
žiada o priznanie trov právneho zastúpenia.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.

Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje.

Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje za dôvodné.

Krajský súd vzhľadom na námietku žalobcu, že neodročením pojednávania mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, sa zameral na preskúmanie správnosti postupu prvostupňového súdu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnychprocesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie môže byť

odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnil z vlastného rozhodnutia. Dôvody

uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka.

Jedným z inštitútov, ktorý slúži na posilnenie postavenia účastníka a má eliminovať prekvapivosť
súdneho rozhodnutia, je ust. § 118 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého po vykonaní úkonov podľa odseku 1
predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná aj keď ich

účastníci navrhli.

Navrhovateľ mal v konaní oprávnenie dozvedieť sa, že jeho skutkové tvrdenia o poskytnutí peňažných
prostriedkov dlžníkov ostali spornými, čo však predpokladalo jeho účasť na pojednávaní, ktorú sám z
vlastného rozhodnutia nevyužil.

Dôvodom pre odročenie pojednávania nemôže byť skutočnosť, že navrhovateľ nemá k dispozícii dôkazy

na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v návrhu. Navrhovateľ už v čase podania návrhu mal
povinnosť súdu predložiť dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia (§ 120 ods. 1 O. s. p.), ktorú
povinnosť si mohol splniť do rozhodnutia prvostupňového súdu.

Dôvod, že navrhovateľ nemá k dispozícii listinné dôkazy na preukázanie tvrdeného nároku, nie je
dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. V danej veci neboli splnené podmienky pre odročenie

pojednávania. Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal
a rozhodol.

Základnými povinnosťami účastníka sporového, t. j. kontradiktórneho konania sú povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkazná. Účastník má povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
a preukázať ich predloženými alebo navrhnutými dôkazmi. Každý účastník nesie dôkazné bremeno za

svoje tvrdenia. Túto povinnosť má navrhovateľ aj v prípade nečinnosti odporcu.

Žalobca svoj nárok opieral o zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
a zriadenú službu „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Z predložených listinných dôkazov
vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a odporkyňou bola uzatvorená zmluva o rastovom
osobnom účte. Následne bolo medzi účastníkmi dohodnuté povolené prečerpanie na osobnom účte.

Žalobca predloženými listinnými dôkazmi síce preukázal platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá
je konsenzuálnym kontraktom a vzniká už samotnou dohodou zmluvných strán o jej podstatnýchnáležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné
prostriedky, určenie sumy týchto peňažných prostriedkov (úverový limit) a záväzok dlžníka vrátiť
poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Z konsenzuálneho charakteru tohto zmluvného typu vyplýva, že

na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy sa nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom. Nárok
na vrátenie úveru však zakladá až poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech dlžníka a splatnosť.

Dôkazné bremeno na preukázanie poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi zaväzuje nepochybne
žalobcu. Je na žalobcovi, akým spôsobom si túto dôkaznú povinnosť splní. Možno však súhlasiť
s konštatovaním prvostupňového súdu, že v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo strany účastníka je zamietnutie jeho návrhu.

Rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania je vecne správny a krajský súd ho z vyššie
uvedených dôvodov potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, trovy konania jej však nevznikli, preto jej odvolací
súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.