Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 17, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/110/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205847
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8211205847.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému E. M., bytom P.. F. XXX/XX, E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku,
Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 217,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné, č.k. 22Ro 43/2012 - 53 zo dňa 06.07.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 21,11 Eur na účet JUDr. Igora Šafranka, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 65,86 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 9,87 Eur.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 26.08.2011 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 217,18 Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 03.11.2011 oznámilo Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 03.04.2012 č. k. 22Ro 43/2012 - 36, ktorým žalobe
v celom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal odpor vedľajší účastník, čím došlo zo
zákona k jeho zrušeniu. Podaním doručeným súdu dňa 13.06.2012 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu
späť a navrhol konanie zastaviť, vrátiť súdny poplatok a trovy konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.

Následne súd citoval ust. § 96 ods. 1 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) a konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby skôr, než
sa začalo pojednávanie.

K výroku o trovách konania citoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že z dôvodu procesného
zavinenia zastavenia konania žalobcom vzniklo žalovanému, a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu
na jeho strane, právo na náhradu trov konania. Po podaní odporu vedľajším účastníkom, žalobca vzal
žalobu späť, preto je možné konštatovať, že práve pričinením vedľajšieho účastníka bolo konanie voči

žalovanému zastavené. Trovy konania boli priznané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z.z.) za dva úkony právnej služby po 19,92 Eur, a to za: 1./
prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 18.05.2011 a 2./ podanie odporu dňa 17.04.2012, 2 x režijný
paušál (7,41 Eur a 7,63 Eur) a 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 10,98 Eur. Spolu trovy konania
predstavovali sumu 65,86 Eur. Súd prvého stupňa vychádzal len z uplatnenej istiny z dôvodu, že úroky
z omeškania boli len príslušenstvom uplatňovanej pohľadávky, netvorili samostatný predmet konania a
nebol z nich vyrubený ani súdny poplatok.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že právo
na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli
a ani si ich neuplatnil a žalobcovi tým, že zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, toto právo
nevzniklo.

O vrátení zaplateného súdneho poplatku kráteného o 6,63 Eur súd rozhodol v zmysle § 11 ods. 3 a 4
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Poukázal na to, že
v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Uviedol, že úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Žalobca spochybnil
nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Bol toho názoru, že
právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť
samotné združenie bez právneho zastúpenia. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Na túto
skutočnosť by mal súd prihliadať a aplikovať ust. § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
nepriznať. Namietal priznanie odmeny za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko nie je zrejmé,
akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navrhol napadnuté uznesenie
vo výroku o trovách konania zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Následne
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur, ktoré špecifikoval.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti ako správne
potvrdiť. Uviedol, že je absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera
právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Vedľajší účastník ako občianske združenie zložené
prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych
konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu
„rovnosti zbraní“. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca v súdnych konaniach začína
ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich
s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Prax potvrdzuje,
že sociálne aj vedomostne slabší spotrebiteľ rezignuje a prijíma akékoľvek rozhodnutie, sám sa brániť
nevie a na advokáta finančné prostriedky nemá. Naopak žalobca chce ťažiť z pasivity a rezignácie
spotrebiteľa a práve táto nečinnosť by žalobcovi vyhovovala. Zároveň zdôraznil, že dodávatelia berú
čoraz častejšie žaloby podané na súde späť a často až v štádiu po vydaní platobného rozkazu, len čo
zistia napríklad z odporu, že vedľajší účastník vstúpil do konania. Nikto sa nezamýšľa nad tým, prečo
potrebujú silné nebankové a dodávateľské subjekty na zastupovanie silné advokátske kancelárie, ale
začína sa uvažovať o tom, načo má združenie na ochranu spotrebiteľa advokátske zastúpenie. V tejto
súvislosti vedľajší účastník dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09 z ktorého
vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Ďalej
poukázal aj na novelizované znenie § 137 O.s.p. podľa ktorého vedľajšiemu účastníkovi výslovne patrí
náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom. Tiež poukázal na viaceré aktuálne rozhodnutia iných
súdov v rámci Slovenskej republiky týkajúce sa obdobnej veci.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.
s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Z dôvodu
procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.
s. p., súd prvého stupňa správne zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného.

Vo vzťahu k namietanej neúčelnosti uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom
odvolací súd uvádza, že táto námietka nebola opodstatnená. Práve tým, že vedľajší účastník do konania
na strane žalovaného vstúpil a podal odpor, v ktorom namietol premlčanie žalobcovho nároku, účinne
bránil práva žalovaného. V žiadnom prípade nemožno mať pochybnosti o účelnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, a rovnako ani o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník v právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľa vstúpil do konania s poukazom na ust. §
93 ods. 2 O.s.p. S účinnosťou od 15. 10. 2008 bolo novelou zákona č. 348/2008 Z.z. zavedená do
Občianskeho súdneho poriadku nová skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci
v konaní na základe osobitného predpisu. Medzi takéto subjekty patria aj právnické osoby, ktorých
predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
je takouto právnickou osobu, a preto jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na základe zákona
je možný. S poukazom aj na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. To znamená, že môže byť zastúpený právnym zástupcom a následne pri rozhodovaní o trovách
konania má právo na náhradu trov konania, pokiaľ bol v konaní úspešný. Tento záver súdu vyplýva aj z
ust. § 24 O.s.p., podľa ktorého účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Právo na zastúpenie advokátom nie je možné uprieť ani vedľajšiemu účastníkovi, t.j. ako právnickej
osobe, ktorá do konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 1. 1. 2012 za trovy konania sa považuje aj
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

K navrhovanej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie
predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania v sporovom konaní zo zásady zodpovednosti
účastníka za úspech v konaní. V danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu procesného
zavinenia žalobcu. Odvolací súd v danom prípade vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Z tohto dôvodu námietku týkajúcu sa aplikácie
ust. § 150 O.s.p. nepovažoval za opodstatnenú, lebo na strane účastníkov pri rozhodovaní o trovách
konania sa jedná o dve právnické osoby s tým, že žalobca je nebankovou spoločnosťou, ktorá v
rámci podnikania poskytuje úvery. Priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného /spotrebiteľa/ nepriaznivo nezasiahne do majetkovej sféry žalobcu s prihliadnutím aj na
výšku priznanej náhrady trov konania.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania, lebo bol
v odvolacom konaní úspešný, a to za jeden úkon právnej služby á 9,96 Eur ako 1 základnej sadzby
19,92 Eur v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Súčasťou
priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 65/2004 Z.z.),
ako aj náhrada dane z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 17,59 Eur, t.j. v sume 3,52 Eur (§ 18
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Celkom z titulu náhrady trov odvolacieho konania bola priznaná náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 21,11 Eur, k zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal žalobcu.

Povinnosť žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149
ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.