Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/188/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107210184
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6107210184.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu OGA, spol. s.r.o., so sídlom Majerská 2, 821 07 Bratislava, IČO: 31 383 220, právne zastúpeným
JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému GALLOP,
s.r.o., so sídlom Dolná 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 048 500, právne zast. URBÁNI & Partners,
so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4 740,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4 740,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej istiny odo dňa 29. 01. 2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 703,30
Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 5 147,34 Eur na účet PZ žalobcu a to všetko v lehote

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 38,78 Eur na účet tunajšieho súdu vedený
v Štátnej pokladnici SR v Bratislave, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 6152923612 v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho PZ žalobou doručenou súdu dňa 30. 05. 2007 domáhal od
žalovaného úhrady istiny 142 800,- Sk, čo je v prepočte konverzným kurzom suma 4 740,09 Eur s prísl.
Svoj nárok si uplatnil z dôvodu, že žalovaný si objednávkou zo dňa 26. 10. 2006 objednal u žalobcu
dodávku a montáž bezrámovej presklenej konštrukcie s posuvnými dverami v cene 154 700,- Sk vrátane
DPH. Žalobca na základe tejto objednávky zabezpečil v požadovaných rozmeroch tovar, ktorý žalovaný

odmietol prevziať, nakoľko sa nestal nájomcom priestorov, v ktorých mala byť konštrukcia následne
žalobcom i namontovaná. Z dôvodu nezaplatenia ceny dodaného materiálu žalobca uvedenú sumu
žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 206308 splatnou dňa 18. 12. 2006 v žalovanej výške. Z dôvodu
omeškania žiadal žalobca uhradiť i 14 % úrok z omeškania ročne z dlžnej istiny odo dňa 19. 12. 2006 až
do zaplatenia a v prípade úspechu i nahradiť trovy konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil faktúru,
výpisy z obchodného registra na žalobcu a žalovaného.

V skrátenom konaní tunajší súd vydal platobný rozkaz č. konania 2Rob 409/2007 dňa 23. 10. 2007,
proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení žalovaný uviedol, že na základe

cenovej ponuky zo dňa 25. 10. 2006 bola ním dňa 26. 10. 2006 urobená objednávka na dodávku a
montáž bezrámovej presklenej konštrukcie s posuvnými dverami na uzavretie obchodného priestoruv ESC Banská Bystrica, ktorého nájomcom mala byť spoločnosť žalovaného. V cenovej ponuke boli
uvedené aj platobné podmienky stanovené žalobcom a to zaplatenie zálohy vo výške 80 %, pričom cena
diela mala byť doplatená v hotovosti po odovzdaní zákazky. Žalovaný tvrdil, že k realizácii zákazky malo

dôjsť až po zaplatení zálohy vo výške 80 % dohodnutej ceny. Medzi objednaním dodávky a doručením
zálohovej faktúry sa vyskytli nepredvídané prekážky nezávislé od vôle žalovaného, ktoré znemožnili
pokračovať v realizácii plánovej predajne v obchodných priestoroch ESC Banská Bystrica a teda i v
spolupráci so spoločnosťou žalobcu. Z tohto dôvodu žalovaný neuhradil zálohovú faktúru. Neuhradením
zálohovejfaktúrypovažovalspoluprácusožalobcomzaukončenú.Žalovanýďalejpoukázal,žemateriál,

ktorého cenu žalobca vyfakturoval, žalovaný neprevzal. Na základe týchto skutočností požadoval žalobu
zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložil cenovú ponuku zo strany žalobcu, kde je uvedená celková cena
diela po zľave v hodnote 130 000,- Sk bez DPH, kde v platobných podmienkach bolo stanovené, že
záloha sa má uhradiť vo výške 80 %, doplatok v hotovosti po odovzdaní zákazky. K dodávke a montáži
malo dôjsť 20 pracovných dní po úhrade zálohy. V tejto cenovej ponuke je aj náčrt uvedenej konštrukcie
s popisom. Ďalej žalovaný predložil zálohovú faktúru vystavenú žalobcom.

K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21. 02. 2008, v ktorom sa
nestotožnil s posúdením sporu žalovaným uvedeným v odpore zo strany žalovaného. Poukázal, že
právny vzťah sa má spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka, konkrétne ust. § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo a to z dôvodu, že predmetom zmluvy bola nielen
dodávka materiálu, ale aj montáž v priestoroch žalovaného. Potom posúdenie sporu podľa ust. kúpnej

zmluvy považoval za nedôvodné. Z ust. § 537 ods. 1 veta 2 Obchodného zákonníka vyplýva, ak zo
zmluvy alebo povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom. Účastníci zmluvy si v zmluve nedohodli zákaz žalobcu dodať dielo pred dohodnutým termínom
t.j. 20 dní po úhrade zálohovej faktúry. Dielo zo strany žalobcu ani nemohlo byť vykonané, keďže nedošlo
k riadnej montáži tovaru v zmysle objednávky žalovaného. Prípravu na vykonanie diela podľa žalobcu

žiadne ust. Obchodného zákonníka nezakazuje a pokiaľ v dôsledku prípravy uskutočňovanej až v dobe,
keď zmluvné strany boli vzájomnou zmluvou viazané, došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany
žalovaného, má žalobca oprávnenie požadovať od žalovaného náhradu škody. V tomto smere poukázal
na ust. § 370 Obchodného zákonníka, na základe tej skutočnosti, že žalobca bol pripravený splniť si
svoj záväzok zo zmluvy a to dodať tovar podľa požiadavky žalovaného a vykonať jeho montáž na mieste

určenom žalovaným, avšak žalovaný neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby žalobca si mohol
splniť svoj záväzok. Dňa 02. 02. 2007 žalovaný odmietol prevziať tovar, pričom nesprístupnil priestor na
realizáciu montáže dodaného tovaru, ako to učinil v čase prípravy žalobcu na vykonanie diela. Žalobca
si preto z tohto dôvodu uplatňoval svoj nárok na náhradu škody vo výške ním objednaného a dodaného
tovaru do priestorov ESC Banská Bystrica. Právny úkon žalovaného odstúpenie od platne uzavretej

zmluvy je dôkazom tej skutočnosti, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah, pričom podmienkou
vzniku vzťahu nebola úhrada zálohovej faktúry. Na svoje tvrdenia žalobca žiadal predvolať svedka
Karola D., ktorého výsluch sa uskutočnil na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. 03. 2009. Jednalo
sa o zamestnanca žalobcu, ktorý pracoval v pozícii obchodného riaditeľa v čase vzniku zmluvného
vzťahu medzi účastníkmi konania. Svedok súdu ozrejmil, že vypracovanie cenovej ponuky zo strany

žalobcu došlo na základe zamerania v priestoroch, ktoré zabezpečil žalovaný a dňa 26. 10. 2006
(1 deň po obdržaní cenovej ponuky) žalovaný objednal realizáciu uvedenej zákazky prostredníctvom
mailovej komunikácie so žalobcom (č.l. 76 súdneho spisu). Na základe uzavretého zmluvného vzťahu
žalobca začal s prípravou realizácie zmluvy tým, že objednal sklo a ďalší materiál na splnenie zmluvy
u svojich dodávateľov. Bolo to z dôvodu, že v platobných podmienkach je uvedená dodávka a montáž

do 20 pracovných dní zo strany objednávateľa. Táto platobná podmienka však neznamená, že k
objednávaniu potrebného materiálu na splnenie povinnosti žalobcu v zmysle zmluvy so žalovaným malo
dôjsť až po úhrade zálohovej faktúry. Úhrada zálohovej faktúry bola len skutočnosť, s ktorou súvisela
len dodávka a montáž uvedeného zariadenia do miesta, kde malo byť zabudované. Po nahliadnutí do
listinného dôkazu predloženého zo strany žalovaného, ktorým bolo zrušenie zákazky zo dňa 02. 02.

2007, svedok uviedol, že do obdržania uvedeného listu nemal vedomosť o zrušení zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi konania. Potvrdil však súdu skutočnosť, že sklá aj mreže spolu s konštrukciami boli
vyvezené do priestorov, ktoré určil žalovaný a boli tam i uskladnené. Žalobca pritom nepreveroval tú
skutočnosť, či žalovaný má na predmetné priestory uzavretý zmluvný vzťah, resp. je uvedený priestor
jeho vlastníctvom. Za podanie svedeckej výpovede si svedok uplatnil svedočné vo výške 38,78 Eur v

zmysle podania doručeného súdu dňa 01. 04. 2009.Žalobca i žalovaný do súdneho spisu na svoje tvrdenia predložili ďalšie listinné dôkazy a to žalobca
faktúru od spoločnosti Lanos spol. s.r.o., Praha Žižkov, ohľadne dodávky materiálu v zmysle uzavretej
zmluvy so žalovaným pod číslom FVH62320 zo dňa 23. 10. 2006, objednávku zo strany žalobcu

spoločnosti JOLLY JOKER a.s., na dodávku rolovacej mreže, ako i fakturáciu tejto dodávky pod číslom
200620409 zo dňa 21. 11. 2006, objednávku žalobcu na dodávku skla u spoločnosti MF SERVIS p. T. a
fakturáciu pod číslom FV0600136 zo dňa 25. 12. 2006, cenovú ponuku žalobcu, mailovú komunikáciu
zo dňa 26. 10. 2006 a 24. 10. 2006, zo strany žalovaného to bol návrh na ukončenie nájomnej zmluvy
dohodou zo dňa 04. 12. 2006, odstúpenie od zmluvy zo dňa 02. 01. 2007 dodatok č. 1 k zmluve o

nájme, ktorý nebol zo strany žalovaného podpísaný, ako i zo strany žalobcu vyčíslenie náhrady škody v
zmysle vystavenej faktúry a jej špecifikácie v zmysle podania žalobcu zo dňa 24. 04. 2009, do súdneho
spisu bolo doplnené vyjadrenie spoločnosti ESC a.s., zo dňa 23. 06. 2009, listinné dôkazy ku špecifikácii
nároku žalobcu tak, ako ich žalobca uplatnil dňa 25. 01. 2010, odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu
dňa 25. 01. 2010.

Žalobca dňa 12. 03. 2010 doručil súdu podrobnejšie vyjadrenie k uplatnenému nároku zo strany

žalobcu, v ktorom poukázal i na ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého si takisto
uplatňuje svoj nárok. Poukázal pritom, že žalobca dňa 28. 01. 2010 doručil žalovanému na pojednávaní
odstúpenie od zmluvy zo dňa 25. 01. 2010, čím došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi konania. Na základe vyššie citovaného ust. Obchodného zákonníka potom žalobca mal
nárok na zaplatenie ceny diela, od ktorej bolo potrebné odpočítať to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním

diela v plnom rozsahu. Keďže z predložených listinných dôkazov doložených do súdneho spisu bola
preukázaná dodávka celého materiálu v zmysle cenovej ponuky a podľa uzavretej zmluvy nedošlo len
k realizácii montáže do tohto priestoru, cena diela potom predstavuje výšku škody, ktorú si uplatňoval v
konaní (cena tovaru, náklady prepravy, zameranie a ušlý zisk). K svojmu podaniu pripojil i dodacie listy
na tovar, ktorý bol potrebný na vykonanie diela. Jednalo sa o dodací list od spoločnosti Kováč, s.r.o.,

Dubnica nad Váhom, dodací list od JOLLY JOKER a.s., Bratislava, dodací list od spoločnosti Lanos
spol. s.r.o., výpisy z účtu o tej skutočnosti, že predmetné faktúry od dodávateľov žalobcu boli uhradené
a výpočet nákladov na montážne práce s predložením pracovných zmlúv, opätovné odstúpenie žalobcu
od zmluvného záväzku zo dňa 24. 02. 2010 s predložením doručenky od žalovaného zo dňa 04. 03.
2010. Žalovaný takisto súdu zaslal písomné vyjadrenie k veci doručené súdu dňa 17. 05. 2010, v ktorom

poukazoval na tú skutočnosť, že bol v telefonickom kontakte s p. Naništom, s ktorým boli vyrozumení o
tej skutočnosti, že k realizácii diela dôjde až po úhrade zálohy vo výške 80 % z dohodnutej ceny diela,
pričom tvrdil, že až na základe uhradenej zálohy mal žalobca dielo vykonať. Vo vyjadrení poukazoval
aj na neprehľadnú situáciu s pokračovaním stavby, v ktorej sa mal nachádzať i priestor zabezpečený
žalovaným, ktoré priestory v konečnom dôsledku neprevzal. V písomnom podaní ďalej súdu uviedol,

že z dôvodu nerealizovania tejto zákazky mohol žalobca použiť zabezpečený tovar na zákazku pre
iných partnerov, z ktorého dôvodu považuje nárok žalobcu na náhradu škody za nedôvodný, pričom ju
mal zahrnúť do svojho podnikateľského rizika. Zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, že predmetný
tovar od žalobcu neprevzal, z ktorého dôvodu odmieta svoju zodpovednosť za škodu. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 25. 06. 2010 opätovne špecifikoval náklady, ktoré predstavujú škodu pre žalobcu

s priradením už predložených listinných dôkazov do súdneho spisu. Tieto vyčíslil na škodu vo výške 143
261,70 Sk, čo je 4 755,42 Eur, pričom nežiadal vzhľadom na toto podanie k rozšíreniu žalobného návrhu
na túto istinu, ktorá je vyššia než pôvodne uplatňovaná.

Na žiadosť účastníkov konania tunajší súd vo veci vypočul navrhnutých svedkov a to Michala Mokoša,
ktorý v čase výstavby ESC pracoval ako koordinátor nájomcov, resp. záujemcov o priestory v tejto

stavbe. Uvedený svedok súdu uviedol, že túto činnosť vykonával na základe písomnej zmluvy, z obsahu
ktorej vyplynulo oprávnenie svedka odovzdávať priestory nájomcom na základe predtým uzavretej
zmluvyobudúcejnájomnejzmluveaktorýbolpodokončeníhrubejstavbyodovzdávanýnájomcovispolu
s uzavretím riadnej nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o žalovaného, svedok mal vedomosť, že k odovzdaniu
uvedeného priestoru nedošlo, nakoľko v predmetnom priestore, ktorý bol pridelený žalovanému nebola

ukončená fasáda. Žalovaný preto tento priestor neprevzal a uzavrel sa sádrokartónom. V čase otvorenia
ESC B.B. dňa 06. 12. 2006 priestor žalovaného nebol dokončený a podľa jeho tvrdenia nebol
zabezpečený mrežou, alebo uzatváracím mechanizmom. K dodávke prvkov súvisiacich s uzatvorením
priestoru svedok uviedol, že tieto asi neboli dodané a to i vzhľadom na to, že žalovaný uvedený priestor
neprevzal , do tohto priestoru si mohli susedné fungujúce jednotky zložiť nepotrebný materiál a tam

ho skladovať. Svedok pritom mal vedomosť o tej skutočnosti, že spoločnosť OGA dodávala predmetnézariadenia do viacerých priestorov, pre viaceré subjekty, pričom mal vedomosť, že k dodávkam došlo
až vtedy, keď nájomcovia prevzali predmetný priestor. Či do priestoru, ktorý bol pôvodne určený pre
žalovaného bol dodaný materiál, na to si svedok nepamätá. Svedok nebol prítomný ani pri uzatváraní

priestoru sadrokartónom. Tieto práce vykonávala spoločnosť Hornex s.r.o., Bratislava. K doplňujúcim
otázkam zo strany účastníkov konania svedok uviedol, že k odovzdávaniu priestorov a teda i k
uzatváraniu riadnych nájomných zmlúv došlo v období asi 60 dní pred dátumom otvorenia ESC, pričom
následne nájomcovia dokončievali tieto priestory podľa svojich potrieb ako i to, že žalovanému uvedený
priestor odovzdaný nebol. Na základe tejto skutočnosti sa potom domnieva, že si žalobca v prípade

dodávky tovaru do tohto priestoru zodpovedá za škodu sám. Keďže tak, ako uviedol k prevzatiu
priestorov zo strany žalovaného nedošlo z dôvodov vyššie uvedených, preňho bol uvedený vzťah medzi
ním a žalovaným ukončený v zmysle uzavretej zmluvy s prenajímateľom.

Na pojednávaní uskutočnenom dňa 13. 09. 2010 bol vo veci vypočutý ďalší svedok Ing. Vladimír
Lučenič, ktorý je konateľom spoločnosti SVK Real s.r.o., Bratislava, ktorý v čase zmluvného vzťahu so
žalovanýmvykonávalprenájompriestorovdoESCBanskáBystrica.Tútočinnosťvykonávalaspoločnosť

SVK Real na základe mandátnej zmluvy, na základe ktorej pripravoval návrh zmluvy medzi budúcimi
nájomcami týchto priestorov a spoločnosťou ESC Banská Bystrica. Uzatvárali sa s budúcimi nájomcami
zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, na základe ktorej budúcim nájomcom vyplývali určité povinnosti do
uzavretia riadnej nájomnej zmluvy. Predovšetkým bol budúci nájomca povinný zložiť depozit vo výške
trojmesačného nájmu, plus ďalšie prevádzkové náklady. Žalobca sa zaviazal pripraviť stavebný priestor

a odovzdať ho budúcemu nájomcovi určité obdobie pred otvorením ESC B.B. Až po splnení si týchto
povinností, po prevzatí priestoru budúcim nájomcom, bola uzavretá riadna nájomná zmluva. Svedok na
pojednávaní súdu potvrdil tú skutočnosť, že žalovaný v zmysle zmluvy o budúcej nájomnej zmluve si
nesplnil svoje povinnosti, t.j. nezložil depozit vo výške mesačného nájmu a teda nevznikli podmienky
pre odovzdanie tohto priestoru žalovanému a pre uzavretie riadnej nájomnej zmluvy. Potvrdil tvrdenia

žalovaného, že uvedený priestor neprevzal, čím i spoločnosti ESC spôsobil určité škody, ktoré neboli
však od žalovaného vymáhané. Potom priestory, ktoré zostali voľné sa ďalej snažili ako spoločnosť
prenajať novým záujemcom, pričom kľúč si požičiavali od spoločnosti MCM, ktorá bola správcom týchto
priestorov. Podľa tvrdenia tohto svedka v uvedenom priestore, ktorý bol zabezpečený sadrokartónom
boli zložené materiály, ktoré dodala firma OGA, na základe zmluvného vzťahu so žalovaným. Tieto tam

svedok videl pri prehliadkach tohto priestoru s ďalšími záujemcami. Jednalo sa o sklenené steny, súčasti
mreží, oceľové konštrukcie, ktoré súvisia s priečelím. Tento materiál vedel špecifikovať i z toho dôvodu,
že svedok má stavebné vzdelanie, prevádzkuje priestory, ktoré zabezpečoval takýmto spôsobom i
prostredníctvom spoločnosti OGA. Svedok súdu uviedol, že tento materiál tam nemohol byť z nijakého
iného priestoru, keďže ostatné priestory boli dokončené a prevádzkované. Spoločnosť SVK Real bola

požiadaná žalobcom, aby budúcim nájomcom ponúkli materiál, ktorý tam bol zložený pre žalovaného,
nakoľko tento materiál bol vyrobený len na tento priestor a je ťažko použiteľný pre iné priestory. K
dĺžke uskladnenia tohto materiálu v týchto priestoroch sa svedok nevedel vyjadriť, tento však podľa
jeho tvrdenia tam bol zložený v období december, január 2007. Keďže uvedený priestor nebol dlhšie
obsadený, zrejme tento tovar prenajímateľ týchto priestorov považoval za stavebný odpad. Priestor bol

ponúkaný na prenájom minimálne tri, štyri mesiace až pol roka v stave, ako bol popísaný svedkom. Po
nahliadnutí do listinných dôkazov, predložených zo strany žalovaného potvrdil tú skutočnosť, že tieto
preukazujú tie tvrdenia, že nedošlo k podpísaniu riadnej nájomnej zmluvy. Viac k veci svedok neuviedol.

Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 13. 09. 2010 poukázal na dva tituly ohľadne uplatnenia
si nároku v danej výške a to z titulu náhrady škody, ktorej výšku považoval za preukázanú i v zmysle

ním predložených listinných dôkazov a v prípade uplatnenia si nároku v súlade s ust. § 548 ods. 2
Obchodného zákonníka, špecifikoval svoj nárok vo výške 4 788,05 Eur. K tejto cene diela po odstúpení
do zmluvy došiel žalobca tak, že zo sumy 130 000,- Sk bez DPH mala byť odpočítaná montáž, ktorú
vyčíslil v podaní zo dňa 09. 04. 2010 v sume 12 900,- Sk. Potom po zohľadnení ceny montáže vo výške
6 500,- Sk v sume 130 000,- Sk a po odčítaní zľavy vo výške 4 114,- Sk, ktorá predstavovala zľavu

montáže, je cena diela bez montáže v sume 121 214,- Sk bez DPH a včetne DPH suma 144 244,66
Sk (4 788,05 Eur). Tento nárok potom požadoval uhradiť vo výške s prísl. tak, ako bolo uplatnené v
pôvodnom žalobnom návrhu. Po vykonanom dokazovaní súd následne vo veci vyhlásil rozhodnutie.Súd tak učinil rozhodnutím vydaným dňa 01. 09. 2010, ktorým zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej
istiny s prísl. i s trovami konania. V prevyšujúcej časti týkajúceho sa úroku z omeškania súd žalobný
návrh zamietol, keďže žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania len odo dňa 29. 01. 2010 až do

zaplatenia z dlžnej istiny 4 740,09 Eur vo výške úrokovej sadzby 14 % ročne.

Žalovaný prostredníctvom svojho PZ podal voči rozhodnutiu súdu odvolanie, v ktorom namietal priznaný
nárok súdom žalobcovi z oboch právnych titulov t.j. i z titulu náhrady škody, ako i z titulu zaplatenia
ceny diela. Takisto namietal i výšku úroku z omeškania, ktorá bola v čase omeškania 9 % ročne.
Hlavným dôvodom podania odvolania bola tá skutočnosť, že z cenovej ponuky vyplývala odkladacia

podmienka, ktorú predstavuje podmienka o dodávke a montáži 20 pracovných dní po úhrade zálohy.
Z tohto je zrejmé, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi zálohu vo výške 80 % a čas plnenia bol
jednoznačne naviazaný na úhradu tejto zálohy. V prípade, že v platobných podmienkach je uvedená
záloha a táto skutočnosť je viazaná na dodávku a montáž, jedná sa o odkladaciu podmienku. Potom,
keďže celá zmluva je závislá na uhradení 80 % zálohy, pred jej uhradením nebola daná povinnosť
žalobcu plniť. Keďže nebol dohodnutý ani termín uhradenia zálohy, žalobca nebol povinný na žiadne

plnenie vyplývajúce zo zmluvy pred uhradením zálohy pre žalovaného. Na základe týchto skutočností
nemohla žalobcovi vzniknúť ani škoda. Žalobca v prvom rade nepreukázal, že akékoľvek dielo vykonal.
Zo zmluvy vyplýva, že montáž mala byť prevedená na stavebne pripravenom mieste v Banskej Bystrici.
Preto tvrdenie žalobcu o vykonaní diela pre žalovaného neobstojí, pretože nemohla nastať fikcia podľa
ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať

dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s dielom riadne vykonaným na dohodnutom mieste. Aké
miesto bolo dohodnuté zo zmluvy nie je zrejmé, preto jediné miesto dodania by malo byť miesto
žalovaného. Potom nemožno tvrdiť, že žalobca dielo vykonal. Pokiaľ mal takisto žalobca, ako zhotoviteľ
záujem aj napriek vyššie uvedenému nastúpiť na montáž, bolo vecou žalobcu dohodnúť termín i miesto
plnenia, k čomu však nedošlo. Potom žalobca sa nemôže platne dovolať nároku na náhradu škody,

lebo absentujú základné predpoklady na jej vznik, t.j. nie je zrejmé, akú konkrétnu povinnosť žalovaný
porušil, vznik škody a jej výšku, keďže žalobca predložil listinné dôkazy od spoločnosti LANOS s.r.o.
o dodávke určitého materiálu, ktorý bol dodaný tri dni pred uzavretím zmluvy so žalovaným. Takisto
žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť. Podľa tvrdenia žalovaného ide o zavinené konanie žalobcu,
ktorý na svoje vlastné riziko aj bez uhradenia zálohy objednal materiál. Vo vzťahu k žalovanému žalobca

postupoval v rozpore s dobrými mravmi, pričom svoje konanie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Ďalej
žalovaný poukázal, že v platobných podmienkach, je jasne uvedený termín vykonania diela, a to 20
pracovných dní po uhradení zálohy. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca poukázal, že tunajší súd rozhodol o nároku žalobcu z titulu ust. §
548 ods. 2 Obchodného zákonníka a nie z titulu náhrady škody, keďže v priebehu konania dňa 28.

01. 2010 došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Žalovaný pritom v odvolaní proti
rozsudku tunajšieho súdu neuviedol jediný dôvod, pre ktorý by rozhodnutie o priznaní nároku žalobcu
bolo nesprávne na základe ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný v odvolaní namietal len
priznanie nároku z titulu náhrady škody. Takisto popieral tvrdenia o tej skutočnosti, že uhradenie zálohy
je potrebné považovať za odkladaciu podmienku. Ďalej poukázal i na skutočnosti, čo je potrebné chápať

za miesto dodania, keďže obaja účastníci vedeli, v ktorom priestore v obchodnom centre EUROPA SC
sa má dodávaný tovar zo strany žalobcu žalovanému montovať. Tieto priestory napokon pracovníci
žalobcu v súlade so želaním žalovaného (mail zo dňa 24. 10. 2006, v októbri 2006) aj zamerali. V
tomto smere poukázal i na citáciu ust. § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka a nie na ust. § 554
ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktoré odkazoval žalovaný. V odvolaní poukazoval aj na potrebu

sprístupnenia predmetných priestorov žalovaným na vykonanie montáže, s ktorou povinnosťou bol
žalovaný v omeškaní. Poukázal pritom i na list zo dňa 29. 01. 2007. Žalovaný na poskytnutie súčinnosti
nemusel byť žalobcom osobitne vyzvaný, nakoľko takúto povinnosť žiadne ust. Obchodného zákonníka
zhotoviteľovi neukladá. Táto povinnosť nevyplýva ani zo samotnej povahy zmluvy o dielo, ani z iných
všeobecných skutočností a toto je len obsiahnuté v ust. § 638 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinnosť

žalovaného sprístupniť priestory pre montáž vyplýva žalovanému priamo z predmetu a miesta plnenia
a táto povinnosť mu vznikla uzatvorením zmluvy medzi účastníkmi konania. Aj napriek výzve žalobcu
zo dňa 29. 01. 2007 žalovaný listom zo dňa 02. 02. 2007 vyhlásil, že priestory nikdy nesprístupní a
neprevezme dielo, nezaplatí jeho cenu, čím vzniklo oprávnenie žalobcu odstúpiť od predmetnej zmluvy
a požadovať náhradu škody, resp. cenu diela. Z týchto dôvodov žiadal, aby KS rozsudok tunajšieho

súdu potvrdil.Uznesením KS v BB č. k. 41Cob325/2010 zo dňa 04. 05. 2011 KS v BB rozsudok OS v BB zo dňa 01. 09.
2010 zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Súd tak učinil z dôvodu, že tunajší súd rozhodol
o uplatnenom nároku z titulu náhrady škody, ako i z titulu ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Súčasne priznal i nárok na úrok z omeškania. Podľa názoru KS, tunajší súd bol povinný ustáliť, z akého
nároku priznáva žalobcovi uplatnený nárok, nakoľko základné predpoklady pre priznanie uplatneného
nároku z titulu náhrady škody sú iné, ako predpoklady pre priznanie nároku z titulu zaplatenia ceny podľa
§ 548 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pri ďalšom dokazovaní v danej veci tunajší súd na žiadosť účastníkov konania zisťoval možnosť
predloženia zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, ktorú uzatvoril žalovaný s prenajímateľom ESC a.s.,

pričom tunajšiemu súdu sa tento dôkaz nepodarilo zabezpečiť vzhľadom k tomu, že spoločnosť
prenajímateľavčaseuzatvoreniapredmetnejzmluvyobudúcejnájomnejzmluve,resp.nájomnejzmluve
tieto listinné dôkazy už nemal k dispozícii- viď podania od VAV Invest s.r.o., č. l. 268, ako aj od EUROPA
SC BB a.s., Banská Bystrica, resp. EUROPA BUSSINES CENTER a.s. zo dňa 07. 03. 2012 viď č.l. 272
a 273.

Žalovaný sa vo vyjadrení k uplatňovanému nároku žalobcu z titulu ust. § 548 ods. 2 Obchodného
zákonníka vyjadril opäť i k nároku žalobcu uplatneného z titulu náhrady škody, pričom poukázal,
že predmetné nároky sa vzájomne vylučujú. Žalobca podľa tvrdenia žalovaného neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne toho, kedy a ako bolo dielo vykonané, nakoľko sa malo jednať o dodávku a montáž
a z listinných dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé, že by bolo dielo dodané. Podľa ust.

Obchodného zákonníka sa má za to, že dielo je odovzdané resp. vykonané vtedy, keď sa s ním umožní
nakladať v mieste plnenia udaným samotným objednávateľom, čo podľa tvrdenia žalovaného nebolo
splnené. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a porušením právnej povinnosti na strane žalovaného a tiež k odstúpeniu od zmluvy žalobcom
v dôsledku omeškania žalovaného došlo až takmer 4 roky od plánovaného termínu dodania. Žalobca

vzhľadom na vyjadrenia žalovaného zotrval na žalobnom nároku z oboch právnych titulov, pričom
poukázal , že tu ide o súbeh nárokov. V súvislosti ním uvádzanou výškou škody je treba vychádzať
zo špecifikácie,zo dňa 08. 06. 2010 ,doručená súdu dňa 25. 06. 2010 a to z dôvodu, že táto obsahuje
najpresnejší výpočet nákladov na vyhotovenie predmetného diela spolu s odkazom na dôkazy. Keďže
účastníci konania nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a to i z dôvodu, že nedisponujú

žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by mohli predložiť v súdnom konaní, súd vo veci opätovne rozhodol.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej

veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

Vzmysleust.§537ods.1,3Obchodnéhozákonníkazhotoviteľjepovinnývykonaťdielonasvojenáklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu

vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

V zmysle ust. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho
pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody
na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

V zmysle ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie

objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiachvylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od
tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

V zmysle ust. § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená

nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní,

V zmysle ust. § 370 Obchodného zákonníka veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami
vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne
spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

Z vykonaného dokazovania musí v prvom rade tunajší súd konštatovať, že k zmluvnému vzťahu

žalovaného s prenajímateľom priestorov v nákupnom centre EUROPA SHOPPING CENTER Banská
Bystrica nemal tunajší súd zo strany žalovaného, ako i od prenajímateľa týchto priestorov dostatočné
listinné dôkazy preukazujúce dobu trvania zmluvného vzťahu žalovaného s prenajímateľom týchto
priestorov, pričom tunajší súd vychádzal z nekompletných listinných dôkazov predložených žalovaným
a to Základných podmienok prenájmu zo dňa 24. 01. 2006, z dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových

priestorov uzatvorenej podľa zákona č. 116/1990 Z. z. a § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa
25. 10. 2006, z návrhu na ukončenie nájomnej zmluvy dohodou zo dňa 04. 12. 2006 a z listinného
dôkazu- odstúpenie od zmluvy zo dňa 02. 01. 2007 nachádzajúcich sa na č.l. 81 až 85, ako aj z
výsluchu svedkov A.. O. V. A.. U.. Takisto tunajší súd vychádzal i z vyjadrenia vtedajšieho prenajímateľa
týchto priestorov v nákupnom centre ESC Banská Bystrica, ktorý súdu dňa 07. 03. 2012 oznámili, že

nemajú k dispozícii listinné dôkazy o zmluvnom vzťahu medzi žalovaným a prenajímateľom obchodného
priestoru v nákupnom centre. Tunajší súd ďalej vychádzal pri rozhodovaní žalobcu i z vyjadrení
žalovaného o tej skutočnosti, že bola medzi ním a prenajímateľom priestorov uzavretá zmluva o budúcej
nájomnej zmluve, prípadne uzatvorená aj ďalšia nájomná zmluva medzi týmito účastníkmi vzhľadom
na listinné dôkazy predložené žalovaným na č.l. 83 a 84, kedy žalovaný riešil zánik zmluvného vzťahu

s prenajímateľom. Preto možno ustáliť z predložených listinných dôkazov, ako i z vyjadrení svedkov,
že zmluvný vzťah bol definitívne ukončený medzi žalovaným a prenajímateľom EUROPA SC a.s.,
Banská Bystrica doručením odstúpenia žalovaného od zmluvy spoločnosti EUROPA SC a.s., Banská
Bystrica a to na základe podania žalovaného zo dňa 02. 01. 2007. Jednalo sa pritom o obchodné
priestory v nákupnom centre ESC Banská Bystrica, konkrétne jednotku č. 253 o ploche 118 m2 podľa

predbežného plánu. Priestory mali byť žalovanému zo strany prenajímateľa odovzdané v stave hrubej
stavby, pričom náklady na dokončenie tohto priestoru si mal znášať nájomca. Súčasťou dokončenia,
vybudovania uvedeného obchodného priestoru bolo aj jeho uzavretie prostredníctvom rolovacej mreže
a skla. Medzi účastníkmi konania preto prebiehala komunikácia, na základe ktorej žalobca vypracoval
pre žalovaného viaceré cenové ponuky pre dodanie a montáž bezrámových zasklenených konštrukcií

a rolovacej mreže. Svedčia o tom cenové ponuky zo dňa 23. 10. 2006, 24. 10. 2006, ako i 25. 10. 2006.
O tom, že žalovaný prejavil vôľu uzavrieť zmluvný vzťah so žalobcom svedčí i mail žalovaného zo dňa
24. 10. 2006, ktorým žiadal žalobcu konkrétne A.. D., aby na základe ponuky a telefonického rozhovoru
zameral prevádzku žalovaného (GALLOSPORT), pričom už v čase uvedenej mailovej komunikácie
medzi žalobcom a žalovaným bolo zrejmé, že sa jedná o obchodný priestor v nákupnom centre ESC

Banská Bystrica pre žalovaného. V mailovej komunikácii z uvedeného dňa poukazuje na p. O., ktorý
mal priestor žalobcovi ukázať, pričom A.. O. pracoval v tom období, ako koordinátor nájomcov, resp.
budúcich nájomcov priestorov v uvedenom nákupnom centre. Uvedená osoba takisto odovzdávala
budúcim nájomnom priestory, ktoré mali byť predmetom zmluvy o nájme medzi záujemcami o priestor
a prenajímateľom ESC a.s., BB. Svedok O. O. na pojednávaní uskutočnenom dňa 28. 06. 2010 i súdu

potvrdil, že každý potenciálny záujemca o priestor v uvedenom nákupnom centre mal uzavretú nájomnú
zmluvu, na určitý priestor v tomto nákupnom centre ,pričom on vystupoval ako koordinátor nájomcov
až do odovzdania týchto priestorov nájomcom. Nájomcovia mali naďalej po odovzdaní týchto priestorov
pokračovať v prácach, keďže boli odovzdané, ako holopriestor.

Z vykonaného dokazovania mal tunajší súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá

zmluva o dielo, ktorá vznikla tým, že žalobca objednávkou zo dňa 26. 10. 2006 prijal cenovú ponukužalobcu zo dňa 25. 10. 2006. Predmetom zmluvy o dielo bola dodávka a montáž bezrámových
zasklených konštrukcií a rolovacej mreže za 130 000,- Sk bez DPH. Keďže predmetnom zmluvy bola
i montáž dodávaného materiálu, jedná sa o zmluvu dielo a nie o kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 409 a

nasl. Obchodného zákonníka. Keďže obaja účastníci konania sú podnikatelia v zmysle ust. § 261 ods.
1 Obchodného zákonníka, predmetný vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil podľa ustanovení
zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Obsahom predmetnej zmluvy bola i dohoda
účastníkov o tom, že žalovaný zaplatí zálohu vo výške 80 % a doplatok ceny bude uhradený v hotovosti
po odovzdaní zákazky. Termín vykonania diela bol dohodnutý tak, že k dodávke a montáži pristúpi

žalobca 20 pracovných dní po úhrade zálohy na stavebne pripravenom mieste. V zmysle ust. § 537 ods.
1Obchodnéhozákonníkabolteda(zhotoviteľ)žalobcapovinnývykonaťdielonasvojenebezpečenstvov
dojednanomčase,inakvčaseprimeranomsprihliadnutímnapovahudiela.Akzozmluvy,alebozpovahy
diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Z citovaného
ustanovenia zákonníka a z obsahu zmluvy nevyplýva zákaz žalobcovi dodať dielo pred dojednaným
časom t.j. 20 pracovných dní po úhrade zálohovej faktúry vystavenej žalobcom žalovanému. Tieto

skutočnosti potvrdila i výpoveď svedka G. D. na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. 03. 2009, ktorý
súdu potvrdil i tú skutočnosť, že úhrada zálohovej faktúry bola len skutočnosťou ohľadne dodávky a
montáže zabezpečeného zariadenia žalobcom do miesta určeného žalovaným, kde toto zariadenie
malo byť zabudované. Tovar, ktorý sa mal stať predmetom diela si bol žalobca nútený zabezpečiť od
iného dodávateľa, pričom sa jednalo o sklá, konštrukcie i mreže, ktoré boli vyrábané na mieru toho

priestoru, kde mali byť namontované. Práve z tohto dôvodu po uzavretí zmluvného vzťahu žalobca začal
s objednávaním predmetného tovaru pre realizáciu zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorých rozmery
zistil pri osobnom zameraní priestoru, ktoré označil žalovaný. Svedok G. D. potvrdil i tú skutočnosť, že
predmetný tovar bol dodaný do miesta určeného žalovaným, kde sa následne mala vykonať montáž
tohto zariadenia. Osobne však pri dodávaní tohto tovaru nebol. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení

ohľadne zabezpečenia tovaru od dodávateľov pre žalovaného predložil listinné dôkazy, o nákupe tohto
materiálu a to od spoločnosti LANOS s.r.o., Praha - Žiškov, JOLLY Joker a.s., Bratislava, A.. T. MS
Servis, so sídlom Ivánka pri Dunaji, pokladničné doklady vystavené spoločnosťou Hoplita MCK s.r.o.,
z ktorých je preukázané, že uvedené materiály boli zo strany týchto dodávateľov žalobcovi i dodané.
Svedčia o tom dodacie listy týchto dodávateľov na č.l. 136 -139 súdneho spisu, z ktorých vyplýva,

že k dodávke tohto tovaru došlo až po uzavretí zmluvného vzťahu žalobcu so žalovaným- november
2006, prípadne december 2006. Týmito listinnými dôkazmi žalobca odôvodňoval i svoj nárok na náhradu
škody, ktorý si uplatňoval v súlade s ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 124 033,70
Sk bez DPH. Žalobca však v žalobnom návrhu požadoval len úhradu istiny 120 000,- Sk bez DPH, s
DPH sumu 142 800,- Sk čo je v prepočte konverzným kurzom suma 4 740, 09 Eur v zmysle faktúry

ním vystavenej voči žalovanému pod č. 206308 zo dňa 18. 12. 2006 so splatnosťou ihneď v predmetnej
výške. Táto škoda bola žalobcom písomne špecifikovaná i podaniami doručenými súdu dňa 24. 04.
2009 ,doplnená podaním dňa 25. 01. 2010 a dňom 08. 06. 2010, v ktorom žalobca vyčíslil škodu až
v sume 143 261,70 Sk vrátane DPH. Škodu tvorili náklady na zabezpečenie skla vo výške 22 833,70
Sk, náklady na pomocné konštrukcie vo výške 39 793,60 Sk, náklady na mrežu s prísl. vo výške 22

598,10 Sk, náklady na základnú konštrukciu pre mrežu vo výške 3 570,- Sk, náklady na vodiace profily
pre mrežu vo výške 6 033,30 Sk, náklady na dopravu skla vo výške 6 545,- Sk, náklady na dopravu
mrežu vo výške 3 213,- Sk, náklady na zameranie vo výške 2 975,- Sk a ušlý zisk vo výške 35 700,- Sk.
V podaní zo dňa 08. 06. 2010 žalobca k uvedeným položkám špecifikoval i listinné dôkazy, ktoré už v
konaní predložil, ktorými bližšie špecifikoval ešte výpočet nákladov z predložených dokladov. V podaní

zo dňa 20. 04. 2010 žalobca vyčíslil i náklady na montáž, ktorú uviedol v inej výške než je uvedená v
zmluve o dielo na základe cenovej ponuky žalobcu.

Okrem vyššie citovaných listinných dôkazov predložených žalobcom do súdneho spisu žalovaný doložil
listinné dôkazy, ktorými tunajší súd vykonal dokazovanie a to nekompletné listinné dôkazy súvisiace s
nájomným vzťahom k priestorom, ktoré určil ako miesto vykonania diela s prenajímateľom ESC a.s.,

Banská Bystrica a to návrh na ukončenie nájomnej zmluvy dohodou zo dňa 04. 12. 2006, odstúpenie
od zmluvy s prenajímateľom zo dňa 02. 01. 2007, dodatok č. 1 navrhnutý prenajímateľom dňa 25. 10.
2006, ako i dôkaz o zrušení zákazky medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02. 02. 2007. Žalobca v
tejto súvislosti predložil i listinný dôkaz týkajúci sa výzvy na splnenie záväzku žalovaným zo dňa 29. 01.
2007. V zmysle ust. § 43 c) ods. 2 Občianskeho zákonníka tunajší súd posúdil právny úkon učinený

žalovaným dňa 02. 02. 2007 pomenovaný ako zrušenie zákazky za neplatný /§39 OZ/, nakoľko došiel
žalobcovi až po prijatí návrhu zmluvy. Súd pritom poukazuje,, že žalovaný tak mohol učiniť iba doprijatia jeho objednávky žalobcom t.j. do dňa 25. 10., 2006. Ďalej tunajší súd poukazuje, že žalovaný v
súlade s ust. Obchodného zákonníka § 344 a nasl. nemal ani právo od takto uzavretej zmluvy odstúpiť.
Potom vzhľadom na vyššie už súdom konštatovanie ohľadne uzavretia zmluvného vzťahu - konkrétne

zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, trval tento zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania až do
odstúpenia učineného žalobcom v zmysle podania zo dňa 25. 01. 2010, ktorý bol žalovanému doručený
na pojednávaní dňa 28. 01. 2010. Aj napriek skutočnosti, že žalobca opätovne odstúpil od zmluvného
vzťahu dňa 24. 02. 2010, ktoré podanie bolo doručené žalovanému dňa 04. 03. 2010, súd odstúpenie
od zmluvy učinené dňa 24. 02. 2010 žalobcom považuje za neúčinný právny úkon a to i vzhľadom k

tomu, že zmluva o dielo platne zanikla už dňom 28. 01. 2010. Súd odstúpenie žalobcu od predmetnej
zmluvy o dielo považoval za platné i napriek námietkam žalovaného, keďže ho žalobca učinil až po 4
rokoch, avšak tunajší súd poukazuje v tomto smere na ust. § 390 a § 397 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého sa premlčí právo uskutočniť právny úkon v lehote, resp. v premlčacej dobe 4 roky.
Oprávnenie žalobcovi odstúpiť od zmluvy vzniklo doručením podania žalovaného zo dňa 02. 02. 2007,
ktoré pomenoval ako zrušenie zákazky medzi žalobcom a žalovaným, kde uviedol dôvody, pre ktoré

si nemôže plniť povinnosti z uzavretej zmluvy. Premlčacia lehota uskutočniť právny úkon žalobcom -
odstúpiť od zmluvy, začala plynúť dňom doručenia podania žalovaného, ktorý súdu nie je známy, avšak
ak by sme vychádzali z dátumu učinenia tohto úkonu dňa 02. 02. 2007 je zrejmé, že táto lehota by
uplynula až dňom 02. 02. 2011. Žalobca tak učinil už dňa 28. 01. 2010, t. j. v rámci plynutia 4 ročnej
premlčacej doby, t. j. toto právo odstúpiť od predmetnej zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného bolo

učinené žalobcom včas. Dôvodnosť práva žalobcu odstúpiť od zmluvy súd odvodzuje od listinného
dôkazupredloženéhožalobcomzodňa29.01.2007,ktorépomenoval,akoprevzatiezákazkyvspojitosti
s podaním žalovaného zo dňa 02. 02. 2007, kde žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré nesplní svoju
povinnosť odovzdať priestor na realizáciu zákazky. K oprávnenosti žalobcu odstúpiť od zmluvného
vzťahu tunajší súd ďalej poukazuje, že v zmysle ust. § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka sa malo

uskutočniť odovzdanie diela v mieste, v ktorom sa malo dielo vykonávať, alebo o ktorom objednávateľ
vedel, alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať. O
mieste vykonania diela, v ktorom boli priestory nákupného centra ESC BB zabezpečené resp. určené
žalovaným, neboli medzi účastníkmi konania do vydania rozhodnutia tunajším súdom dňa 01. 09. 2010
žiadne pochybnosti. Tieto žalovaný vzniesol až v odvolacom konaní v spojitosti so splnením žalobcovej

povinnosti vykonať dielo, keď umožní objednávateľovi nakladať s predmetnom diela riadne vykonaným
na dohodnutom mieste. Podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní proti vydanému rozhodnutiu tunajšieho
súdu dňa 01. 09. 2010 žalovaný namietal, že bolo dohodnuté, a podľa neho miestom dodania malo byť
sídlo žalovaného. V prípade montáže dodaného zariadenia na mieste určenom žalovaným mal žalobca
dohodnúť termíny, ak miesto plnenia mu bolo známe, k čomu nedošlo. Žalobca s uvedenými tvrdeniami

žalovaného nesúhlasil, pričom poukazoval na mailovú komunikáciu žalovaného žalobcovi zo dňa 24.
10. 2006, ktorou žiadal žalobcu o zameranie obchodného priestoru, ako i na ústnu komunikáciu medzi
účastníkmi konania. Táto skutočnosť vyplýva z listu žalovaného, ktorý nazval zrušenie zákazky zo dňa
02 02. 2007. Z tohto dôvodu súd považoval námietky žalovaného za právne irelevantné, týkajúce sa
miesta dodania predmetu uzavretiu zmluvy o dielo. Žalobca poukazoval, že svoju povinnosť vykonať

dielo v celom rozsahu v mieste určenom žalovaným mohol len vtedy, ak ich objednávateľ, t.j .žalovaný
sprístupní zhotoviteľovi t.j žalobcovi. Žalobca bol so sprístupnením uvedených priestorov v súlade s ust.
§ 370 Obchodného zákonníka v omeškaní, keď v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo
záväzkového vzťahu neposkytol spôsobenie potrebné na to, aby žalobca mohol splniť svoj záväzok v
celom rozsahu. K poskytnutiu súčinnosti žalovaný nemusel byť žalobcom osobitne vyzvaný, nakoľko

túto povinnosť neukladá žiadne ust. Obchodného zákonníka, ani zmluva. Žalobca tvrdil, že vyzýval
žalovaného na prevzatie tovaru o sprístupnenie priestorov dňa 29. 01. 2007, ktoré je založené v spise,
na ktoré žalovaný nereagoval a dňa 02. 02. 2007 žalovaný vo svojom podaní zrušenie zákazky uviedol
dôvody, pre ktoré priestor nikdy nesprístupní, dielo neprevezme, resp. nezaplatí jeho cenu, ktoré boli
povinnosťami žalovaného zo vzniknutého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Dňom 02.

02. 2007, resp. dňom doručenia tohto podania žalovaného žalobcovi, sa žalovaný dostal do omeškania
so splnením svojich povinností a v súlade s ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka vzniklo žalobcovi
právonanáhraduškody,resp.právonaodstúpenieodzmluvy,ktoréžalobcavyužilaždňom25.01.2010
doručené žalovanému na pojednávaní dňa 28. 01. 2010. Žalovaný sa mienil svojej povinnosti nahradiť
škodu žalobcovi zbaviť poukázaním na ust. § 374 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka a to z dôvodu

vypovedania, resp. zrušenia zmluvného vzťahu medzi ním a prenajímateľom týchto priestorov, v ktorom
mal byť objednaný tovar následne žalobcom i namontovaný. Zo svedeckej výpovede svedka L.. S. U.
mal tunajší súd za preukázané, že žalovaný v zmysle zmluvy o budúcej nájomnej zmluve nesplnil si
povinnosti uložené pre riadne uzatvorenie nájomnej zmluvy. Touto podmienkou bolo zloženie preddavkuvo výške 3 - mesačného nájomného, ktoré bolo podmienkou pre odovzdanie priestorov zo strany
prenajímateľa budúcemu nájomcovi. Z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovaného v zmysle zmluvy o
uzavretí budúcej nájomnej zmluve potom nedošlo k riadnemu uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ktorá mala

byť uzatvorená momentom prevzatia priestoru a jeho odovzdania budúcemu nájomcovi. Súd v tomto
smere musí podotknúť i tú skutočnosť tvrdenú žalovaným a svedkom Mokošom, že predmetný priestor
v čase odovzdania a preberania nebol stavebne zo strany prenajímateľa pripravený na odovzdanie.
Prvotným dôvodom neuzavretia nájomnej zmluvy bolo však neplnenie si povinnosti žalovaného. V
zmysle uzavretej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, na základe nesplnenia si povinností zo strany

žalovaného nedošlo k podpísaniu riadnej nájomnej zmluvy a nebol odovzdaný následne i priestor do
užívania žalovanému v zmysle zmluvy o nájme prípadne i v neskoršom termíne, než pôvodne bol medzi
účastníkmi tohto vzťahu dohodnutý. Na základe tejto skutočnosti mal tunajší súd za to, že liberačný
dôvod uvádzaný žalovaným nie je daný, resp. v čase zistenia prekážky splnenia svojich povinností
bol povinný žalovaný v súlade s ust. § 377 ods.1 Obchodného zákonníka oznámiť povahu prekážky
žalobcovi, ktorá mu bude brániť v plnení povinností a o jej dôsledkoch. Túto správu mal žalovaný podať

žalobcovi bez zbytočného odkladu potom, čo sa žalovaný o tejto prekážke dozvedel, alebo pri náležitej
starostlivosti mohol dozvedieť. Z tohto titulu si mohol žalobca potom následne uplatňovať svoj nárok
na náhradu škody, ktorá mu postupom žalovaného vznikla. Túto tunajší súd, ako už uviedol vyčísloval
žalobca vo svojich podaniach, naposledy podaním doručeným súdu dňa 25. 06. 2010 vo výške 4 755,42
Eur, ktorú si uplatnil len do výšky uplatnenej v žalobnom návrhu t.j. do výške 4 740,06 Eur.

Krajský súd uznesením č. k. 41Cob325/2010 zo dňa 04. 05. 2011 zrušil pôvodné rozhodnutie pôvodného
súdu zo dňa 01. 09. 2010 z dôvodu, že tunajší súd neustálil vo svojom rozhodnutí právny titul, na základe
ktorého rozhodol. Tunajší súd má za to, že v danom prípade sa jedná o súbeh nárokov, na základe
ktorých možno nárok žalobcu posúdiť.

Súd vzhľadom na jednoduchšiu a pre žalobcu priaznivejšiu preukázateľnosť nároku žalobcu v uplatnenej

výške, posúdil nárok žalobcu z titulu zaplatenia ceny diela v súlade s ust. § 548 ods. 2 Obchodného
zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy
pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v
okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy.
Od tejto zmluvy sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

V prvom rade tunajší súd poukazuje na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v takom obsahu, ako to vyplýva z obsahu
cenovej ponuky žalobcu doručenej žalovanému zo dňa 25. 10. 2006 a jej potvrdenia žalovaným v
zmysle mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania zo dňa 26. 10. 2006, na základe ktorej žalovaný
záväzne objednal realizáciu dodávky a montáž bezrámových kovových konštrukcií a rolovacej mreže

podľa cenovej ponuky zo dňa 25. 10. 2006. Z mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca požadoval
od žalovaného i údaje potrebné pre vystavenie zálohovej faktúry, ktorá mala byť v zmysle uzavretej
zmluvy o dielo vystavená vo výške 80 % dohodnutej ceny diela a doplatok ceny mal žalovaný uhradiť
žalobcovi v hotovosti po odovzdaní zákazky. Dodávka a montáž sa mala uskutočniť 20 pracovných dní
po úhrade zálohy. Cena bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 130 000,- Sk bez DPH po zľave

žalobcu vo výške 4 114,- Sk bez DPH, ktorá bola vytvorená z položiek 3 krát fix. vrátane al.profilu,
skla, kovaní, montáže a dopravných nákladov v sume 93 411,- Sk, rolovacia mreža, pohon, kľúčový
ovládač, výplň TUBOLARE v sume 29 133,- Sk, montáž rolovacej mreže vo výške 6 500,- Sk, vodiaci
al profil 2 x pre mrežu v hodnote 5 070,- Sk. Cenová ponuka obsahovala i bližší popis jednotlivých
častí, ktoré mali tvoriť predmet zmluvy o dielo. Uzavretie zmluvy o dielo žalovaný bližšie popísaným

spôsobom nerozporoval , resp. ani KS v BB vo svojom zrušujúcom uznesení. Žalovaný však v konaní
tvrdil, že celá zmluva je závislá na uhradení 80 % zálohy žalovaným, pričom pred jej uhradením nebola
daná povinnosť žalobcu plniť. Zároveň tvrdil, že termín uhradenia zálohy nebol dohodnutý, ani nedošlo
k inej dohode, preto žalobca nebol povinný na žiadne plnenia vyplývajúce zo zmluvy pred uhradením
zálohy zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu nárok žalobcu na úhradu škody považuje za nedôvodný.

K uplatnenému nároku žalobcom na úhradu ceny diela vo výške 4 740,09 súdu uviedol, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, kedy a ako dielo bolo zo strany žalobcu vykonané,
keďže vykonanie diela bolo viazané na montáž dodaného materiálu. Takisto súdu nepreukázal, že by
bolo dielo dodané. Žalovaný poukazoval na ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktoréhosi zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetnom
diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž
zhotovenej, opravenej, alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

Žalobca o tejto skutočnosti nepredložil súdu žiaden dôkaz.

K námietkam žalovaného žalobca v prvom rade poukázal na ust. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku, alebo na pozemku,
ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci a je jej
vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Potom predmetné priestory v zmysle zmluvy o dielo, v

ktorých mal byť dodávaný tovar namontovaný je nutné považovať za priestory u objednávateľa. Tieto
priestory zabezpečil žalovaný (zmluva o budúcej nájomnej zmluve uzatvorená s prenajímateľom ESC
Banská Bystrica a.s./, pričom zároveň pre žalobcu zabezpečil i sprístupnenie za účelom zamerania
tohto obchodného priestoru pre potreby uzavretia obchodného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania
(mail zo dňa 24.10. 2006). Miesto, kde mal byť predmet zmluvy dodaný a namontovaný určil žalovaný
tak, ako už súd vyššie uviedol z vykonaného dokazovania a svedčí o tom i podanie žalovaného zo

dňa 02. 02.2007 označené žalovaným ako zrušenie zákazky, z ktorého je zrejmé že v tomto priestore
sa malo dielo vykonávať a následne odovzdať. V prípade pochybností žalobca poukázal na ust. §
554 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani
povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa malo
podľa zmluvy dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa v mieste, o

ktorom objednávateľ vedel, alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ
dielo vykonávať. Súd konštatuje a má za preukázané tvrdenia žalobcu o tej skutočnosti, že miestom
dodávky a montáže predmetu diela boli priestory v nákupnom centre ESC patriace ESC a.s., Banská
Bystrica a ktoré žalovanému boli prenajímateľom sprístupnené v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej
nájomnej zmluve. Žalovaný pritom v čase uzavretia zmluvy vedel a musel vedieť, že v týchto priestoroch

bude žalobca dielo vykonávať, keďže predmetom diela bolo uzavretie tohto obchodného priestoru
zabezpečeného žalovaným a to rolovacom mrežou spolu so sklami. K námietkam žalovaného ohľadne
odkladacej podmienky žalobca sa vyjadril v tom smere, že úhrada zálohy žalovaným vo výške 80 %
bola skutočnosťou, od ktorej závisel termín dodávky a montáže predmetnej konštrukcie žalobcom. Jej
neuhradenie nemalo za následok zrušenie zmluvného vzťahu tak, ako to tvrdil žalovaný. Opätovne

poukázal na svedeckú výpoveď svedka p. D.. Tento termín ďalej bol skutočnosťou pre definovanie
prípadného omeškania žalobcu, ako zhotoviteľa. Žalobca bol však oprávnený vykonať dielo pred týmto
termínom, čo Obchodný zákonník umožňuje a zmluva nevylučovala. Z tohto dôvodu po vystavení
zálohovej faktúry dňa 26. 10. 2006, t. j. deň uzavretia zmluvy o dielo v sume 123 760,- Sk (80
% z celkovej istiny vo výške 130 000,- Sk bez DPH), žalobca u tretích osôb (svojich dodávateľov)

zabezpečoval tovar pre realizáciu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným uzavretej dňa 26.
10. 2006. O zabezpečení tovaru pre realizáciu zákazky svedčia listinné doklady, ktoré predložil do
súdneho spisu, ako objednávka žalobcu O. T. - MF Servis zo dňa 27. 10. 2006 a dodanie tovaru v
zmysle dodacieho listu zo dňa 26. 03. 2011 vystavený spoločnosťou Kováč s.r.o., ktorá bola priamym
výrobcom skla, o čom svedčí faktúra FV0600136 a výpis z účtu žalobcu o úhrade tohto tovaru zo

dňa 26. 05. 2007 a 31. 05. 2007. Ďalej žalobca objednal mrežu s prísl. u spoločnosti JOLLY JOKER
a.s., o čom svedčí faktúra č. 200620409, ktorými predmetný tovar dodávateľ fakturoval žalobcovi,
pričom pre zákazku žalovaného sa týkali položky z faktúry pod bodom 2,3,5 a 8. O úhrade tejto faktúry
svedčia bankové výpismi žalobcu zo dňa 02. 04. 2008, 23. 04. 2008 a 13. 06. 2008 v celkovej sume
120 468,- Sk. Tento tovar bol u spoločnosti objednaný objednávkou zo dňa 27. 10. 2006 a dodaný

dňa 29. 11. 2006. Žalobca ďalej zabezpečil pomocnú konštrukcie u spoločnosti LANOS s.r.o., o čom
svedčí faktúra FVH62320 vo výške 36 941,41 Sk, ktorú žalobca uhradil o čom svedčí potvrdenie tejto
spoločnosti a dodací list zo dňa 23. 10. 2006. O vynaložení nákladov na pomocné konštrukcie svedčí
i tovar zakúpený v spoločnosti HOPLIPTA MCK s.r.o., v sume 2 857,55 Sk, o čom svedčí pokladničný
blok doložený do súdneho spisu. Žalobca v konaní tvrdil, že tento materiál potrebný pre realizáciu

zákazky so žalovaným dopravil i do miesta vykonávania a realizácie predmetu diela t.j. do obchodného
priestoru určeného žalovaným. O tejto skutočnosti svedčí výpoveď svedka G. D., ktorý potvrdil súdu
tú skutočnosť, že tieto súčasti diela boli dodané spolu s ostatnými zákazkami, ktoré žalobca v tom
čase realizoval v objekte nákupného centra ESC Banská Bystrica pre ďalších objednávateľov resp. aj
z niektorých objednávok žalobcu u svojich dodávateľov, od ktorých materiál pre žalovaného resp. pre

iných záujemcov objednal. Nepotvrdil pritom tvrdenia žalovaného, že žalovaný bude môcť zákazku
od žalobcu prevziať len v prípade, že priestor, v ktorom chce podnikať bude mať ošetrený nájomnouzmluvou. Svedok O. O. vypočutý na pojednávaní uskutočnenom dňa 28. 06. 2010 si nepamätal, či
do priestorov určených žalovaným bolo zo strany žalobcu, resp. jeho subdodávateľov dodávaný tovar
(mreža, sklo, pomocné konštrukcie a pod..) Svedok nebol prítomný ani pri uzatváraní tohto priestoru v

čase tesne pred otvorením ESC Banská Bystrica dňa 06. 12. 2006, avšak tento svedok potvrdil tvrdenia
žalovaného, že v čase dohodnutom na prevzatie týchto priestorov žalovaným od prenajímateľa neboli
tieto priestory stavebne pripravené. K dátumu možného prebratia priestoru žalovaným sa jednoznačne
svedok nevedel vyjadriť a len odhadom uviedol, že to mohol byť začiatok novembra 2006. Svedok Ing.
Vladimír Lučenič, ktorý v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi žalovaným a prenajímateľom ESC

Banská Bystrica bol zamestnancom spoločnosti SVK - Real, ktorý zabezpečoval prenájom priestorov
v nákupnom centre ESC Banská Bystrica pre prenajímateľa a to na základe mandátnej zmluvy. Súdu
potvrdil tú skutočnosť, že s firmou žalovaného uzavrel zmluvu o budúcej nájomnej zmluve. Súčasťou
zmluvy o budúcej nájomnej zmluve bola i ostrá nájomná zmluva, ktorá zostala zo strany účastníkov
zmluvného vzťahu nepodpísaná. Zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve však budúcemu nájomcovi
vznikla určité povinnosti. Žalovaný ich nesplnil, z ktorého dôvodu sa nepodpísala riadna nájomná

zmluva. Keďže nedošlo k podpísaniu riadnej nájomnej zmluvy a do 06. 12. 2006, kedy bola nákupné
centrum ESC Banská Bystrica otvorené, nebol zabezpečený nový nájomca pre užívanie priestorov
pôvodne určených pre žalovaného, obchodný priestor sa uzavrel sadrokartónom a prístup do týchto
priestorov bol umožnený cez dvere, ktoré sa tam nachádzali. Činnosť spoločnosti, pre ktorú pracoval
v čase otvorenia uvedeného nákupného centra neskončila jej otvorením, ale priestory, ktoré zostali

voľné, boli zhruba 4 -5 mesiacov ponúkané novým záujemcom t.j. snažili sa ich ďalej prenajať. Potom
novýmzáujemcomumožniliprehliadkupriestoruaodsprávcovskejfirmyMCMsizapožičiavalipreprípad
tejto ohliadky kľúče. V čase otvorenia nákupného centra dňa 06. 12. 2006 a tesne po tomto dátume
si svedok pamätal, že v priestore pôvodne určenom pre žalovaného bol materiál, ktorý dodala firma
OGA, pričom ku konkrétnemu dátumu sa nevie vyjadriť, avšak podotkol, že tam boli sklenené steny,

boli tam súčasti mreží, oceľových konštrukcií, ktoré súviseli s priečelím v tomto obchodnom priestore.
Túto skutočnosť, t.j. čo sa týka materiálu vedel súdu objasniť a to z dôvodu, že má stavebné vzdelanie
a prevádzkuje určité priestory a tieto priestory a uzavretie priestorov zabezpečoval dokonca i s firmou
žalobcu. Tento materiál a v takom rozsahu tam nemohol ležať z nijakého iného priestoru, nakoľko
všetky ostatné priestory boli dokončené a sprevádzkované. Svedok uviedol, že na 99 % to bol materiál,

ktorý tam doviezla spoločnosť OGA, resp. ktorý bol dodaný dodávateľmi spoločnosti OGA pre firmu
žalovaného. Žalobca po sprevádzkovaní a otvorení nákupného centra požiadal svedka, aby prípadným
budúcim nájomcom ponúkol materiál a konštrukciu za účelom uzavretia obchodného priestoru z dôvodu,
že tento bol vyrobený len na tento priestor a je ťažko použiteľný niekde inde. Svedok súdu uviedol, že
počas jeho prítomnosti sa nový nájomca nenašiel. Po určitom čase ho prenajímateľ týchto priestorov

zlikvidoval, ako nepotrebný z hľadiska dokončenia stavby. Súdu však potvrdil, že uvedený materiál tam
bol zložený zhruba 3 - 4 mesiace až pol roka v stave, ako súdu uviedol. Ďalej súdu potvrdil, že v januári
2007 sa predmetný materiál tak, ako bol súdom svedkovi objasnený, sa tam nachádzal. Na základe
týchto svedeckých výpovedí a tvrdení žalobcu a svedkov žalobcu tunajší súd mal za preukázané, že
materiál zabezpečený od dodávateľov, ktorých žalobca preukázal listinnými dôkazmi doloženými do

súdneho spisu sú dôkazom tej skutočnosti, že predmetný tovar bol žalobcom do miesta stanoveného
v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania podľa zmluvy i dodaný. Súd tak potom neprihliadol na
námietky žalovaného v súvislosti s nepreukázaním skutočností, že dielo v tejto časti žalobca vykonal.
Dielo podľa zmluvy malo byť dokončené až realizáciou montáže týchto dodaných častí diela podľa
zmluvy, ku ktorej nedošlo a to z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovaným. Žalovaný v súlade s ust.

§ 370 Obchodného zákonníka neposkytol žalobcovi spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol
splniť svoj záväzok, predovšetkým sprístupnenie priestorov, v ktorých mal žalobca následne vykonať
montáž predmetného zariadenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na výpovede svedka p. Lučeniča,
ktorý uviedol, že po otvorení, resp. tesne pred otvorením nákupného centra ESC Banská Bystrica došlo
k uzavretiu obchodného priestoru, ktorý bol určený žalovaným a pre žalovaného sadrokartónom. Z

uvedeného dôvodu nebolo možné zo strany žalobcu vykonať montáž dodaného materiálu (časti diela),
ktorý bol uzamknutý v tomto priestore. Žalobca pritom poukázal, že nebol povinný v zmysle žiadneho
ust. Obchodného zákonník povinný vyzvať žalovaného k poskytnutiu tejto súčinnosti. Táto povinnosť
vyplynula žalovanému priamo z predmetu a miesta plnenia a vznikla po uzatvorení zmluvy. Žalovaný bol
povinný zabezpečiť sprístupnenie miesta po uzavretí zmluvy automaticky a nepretržite. Žalobca tvrdil,

že žalovaného na splnenie si povinností niekoľkokrát telefonicky vyzýval, pričom žalovaný na tieto výzvy
nereagoval. Dňa 29. 01. 2007 z dôvodu uloženia časti diela uvedeného v predmete zmluvy o diela a
uzamknutého v priestoroch obchodného centra vyzval k prevzatiu tohto diela, resp. k tejto časti diela,
na ktoré vyzvanie žalovaný reagoval listom zo dňa 02. 02. 2007, ktoré označil, ako zrušenie zákazky,v ktorom uvádza dôvody pre ktoré nesprístupní miesto dodania diela, resp. dôvody pre ktoré nezaplatí
cenu už vykonanej časti diela. Súd pritom poukazuje, že žalovaný porušil takisto svoju povinnosť uhradiť
zálohu, ktorá zálohová faktúra mu bola dodaná po uzavretí zmluvného vzťahu v lehote stanovenej

touto faktúrou a takisto si nesplnil svoju povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť prekážku, keď
mu bola známa (neuzavretie riadnej nájomnej zmluvy s prenajímateľom),a že si nebude môcť plniť
svoje povinnosti z uzavretého zmluvného vzťahu. Omeškanie s splnením povinnosti žalovaným v zmysle
zmluvného vzťahu, ktorý podľa vyššie uvádzaného konštatovania súdu trval až do dňa 28. 01. 2010,
kedy nadobudol účinok právny úkon žalobcu odstúpenie od zmluvy, bol potom dôvodom pre uplatnenie

nároku žalobcu na cenu, na ktorú by mal nárok na základe uzavretej zmluvy o dielo. Od tejto ceny sa má
odpočítaťto,čozhotoviteľušetrilnevykonanímdielavplnomrozsahu.Súdpritomkonštatuje,žesplnenie
povinnosti žalovaného nespočívalo v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného
zákonníka). Keďže tunajší súd tu už vyslovil svoj právny názor na dôvodnosť odstúpenia žalobcu od
uvedenej zmluvy v zmysle podania zo dňa 25. 01. 2010 doručené súdu ako i žalovanému dňa 28.
01. 2010, súd len v krátkosti sa vráti k neexistencii prekážky pre splnenie povinnosti objednávateľa

ako okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa pritom považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku, alebo jej následky odvrátila, alebo prekonala
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Neuzatvorenie nájomnej zmluvy medzi
žalovaným a prenajímateľom obchodného priestoru v nákupnom centre ECS Banská Bystrica nemožno

považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, nakoľko k neuzatvoreniu predmetného zmluvného
vzťahu medzi žalovaným a prenajímateľom nedošlo v dôsledku splnenia si povinnosti žalovaným v
zmysle uzavretej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. Je síce pravdou, že v čase, keď sa konalo
preberacie konanie priestor určený žalovanému v zmysle zmluvy o budúcej nájomnej zmluve nebol
riadne stavebne ukončený, čo však nebránilo uzavrieť nájomnú zmluvu v neskoršom období. Žalovaný

však na takom plnení nemal záujem, t.j. prekážku, alebo jej následky neodvracal, resp. neprekonával,
aj keď v čase vzniku záväzku medzi žalobcom a žalovaným túto prekážku nepredvídal. Z tohto dôvodu
má tunajší súd za to, že žalobcovi patrí cena, na ktorú má nárok na základe uzavretej zmluvy o dielo zo
dňa 26. 10. 2006, pričom je potrebné od tejto ceny odpočítať to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela
v plnom rozsahu. Keďže tunajší súd mal preukázané, že časť diela žalobca už vykonal, keď do priestoru

určeného žalovaným dodal materiál potrebný na realizáciu diela v plnom rozsahu okrem montáže, je
potrebné potom z dohodnutej ceny diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, ktorým bola suma 130
000,- bez DPH odpočítať cenu nerealizovanej montáže tohto dodaného materiálu. Cena bez dodávky
montáže bez zľavy činila sumu 130 114,- Sk, pričom po odpočítaní dohodnutej ceny za montáž vo výške
6 500,- Sk by žalobcovi patrila suma vo výške 127 614,- Sk bez DPH. Keďže žalobca v konaní tvrdil,

že poskytol zľavu predovšetkým ohľadne prác týkajúcej sa montáže 4 114,- Sk potom cena montáže by
činila po zľave sumu 2 364,- Sk. Žalobca v zmluve dohodol cenu vrátane montáže v sume 130 000,- Sk
a po ušetrení nákladov súvisiacich s montážou vo výške 2 364,- SK potom suma dodávky bez montáže
by podľa nákladov dohodnutých v cenovej ponuke a teda v zmluve o dielo činila sumu 127 614,- SK,
ku ktorej je potrebné pripočítať 19 % DPH- 24 246,66 Sk. Potom cena, na ktorú má žalobca nárok z

dôvodov vyššie citovaných (dohodnutá cena mínus montáž plus 19 % DPH) činí sumu 151 860,66 Eur,
čo je v prepočte konverzným kurzom suma 5 040,85 Eur. Žalobca v konaní žiadal priznať len nárok vo
výške 4 740,09 Eur s prísl. t.j. so 14 % úrokom z omeškania z dlžnej istiny odo dňa 19. 12. 2006 až
do zaplatenia. Keďže tunajší súd mal vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu za opodstatnený v
zmysle ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vyššej výške než uplatňoval žalobca, tunajší súd

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie ceny za vykonané dielo v sume 4 740,09 Eur. Z
dôvodu, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol dňa 28. 01. 2010 a to dňom kedy bolo
žalovanému doručené podanie žalobcu o odstúpení od zmluvy, tunajší súd priznal nárok žalobcu na
úrok z omeškania len od prvého dňa nasledujúcom po ukončení zmluvného vzťahu, t.j. dňom 29. 01.
2010. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu vydaného dňa 01. 09. 2010 namietal výšku

úrokov z omeškania, ktorá bola vyčíslená a priznaná súdom v rozpore s ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, tunajší súd priznal žalobcovi nárok len na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej
dlžnej istiny odo dňa 29. 01. 2010 až do zaplatenia a vo zvyšku uplatňovaný nárok žalobcu týkajúci sa
úrokov z omeškania zamietol.

Keďže tunajší súd mal nárok žalobcu uplatnený žalobou preukázaný z titulu zaplatenia ceny v zmysle

ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ust. tunajší súd priznal i nárok na zaplatenie
uplatňovanej istiny, tunajší súd sa nezaoberal v odôvodnení rozsudku i nárokom žalobcu na zaplatenietejto istiny z titulu náhrady škody, aj keď súd má za to, že v danom prípade žalobca si mohol a aj
uplatňoval tento nárok aj z tohto právneho titulu.

Námietky žalovaného vznesené žalovaným jednak z titulu zmluvného vzťahu týkajúce sa odkladacej

podmienky v súvislosti s dohodnutou zálohou, miesta realizácie predmetu diela, nepreukázanie
vykonania časti diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, práva žalobcu odstúpiť od zmluvy až dňom
28. 01. 2010, považoval za právne irelevantné. K mnohým námietkam sa tunajší súd v odôvodnení
bližšie zaoberal, pričom k námietke žalovaného týkajúceho sa odkladacej podmienky okrem skutočností,
ktoré už uviedol v odôvodnení odvoláva sa i na ust.§ 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne marí, stane
sa právny úkon nepodmienený. V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný si
riadne nesplnil povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve uzavretej medzi ním
a prenajímateľom, resp. budúcim prenajímateľom obchodných priestorov, o ktoré mal žalovaný záujem,
zámerne neuhradil preddavky dohodnuté v zmluve o budúcej nájomnej zmluve, čím zmaril splnenie si
povinnostivzmyslezmluvy,zktoréhodôvodunedošlokuzavretiuriadnejnájomnejzmluvynapredmetné

priestory a následne nezaplatil zálohu vystavenú žalobcom žalovanému v zmysle uzavretej zmluvy o
dielo, čím mienil docieliť zrušenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a tak sa stal právny
úkon t.j. uzavretie zmluvy nepodmieneným úkonom a žalobca tak bol oprávnený uskutočniť dodávku a
montáždielaibezuhradeniazálohy.Tak,akoužsúduviedolvodôvodnenítohtorozhodnutia,žalobcabol
oprávnený vykonať dielo i pred zaplatením zálohy zo strany žalovaného v mieste, ktoré určil žalovaný ,čo

i učinil, keď objednal jednotlivé súčasti diela od svojich dodávateľov, tieto následne doviezol do miesta
podľa predmetu zmluvy, čo potvrdili i vysluchnutí svedkovia uvedení v odôvodnení rozhodnutia a
vzhľadom na ust. § 542 ods.1,2 Obchodného zákonníka znášal na takto dodaných častiach diela zo
strany žalobcu nebezpečenstvo škody, keďže zmluva neurčovala niečo iné. Súd preto považoval v časti
dodania tovaru v zmysle zmluvy o dielo za dielo vykonané a vo zvyšnej časti týkajúce sa nerealizovanej

montáže za nezrealizované. Z tohto dôvodu bola i odpočítaná od dohodnutej ceny v zmysle zmluvy o
dielo, cena montáže.

V konaní bol, ako svedok vypočutý G. D., ktorému tunajší súd v zmysle uznesenia vydaného tunajším
súdom pod číslom konania 63Cb188/07-210 zo dňa 27. 09. 2010 priznal svedočné vo výške 38,78 Eur,
pričom vyplatenie svedočného uložil učtárni tunajšieho súdu z rozpočtovaných prostriedkov súdu. V

zmysle ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka potom tunajší súd zaviazal žalovaného k náhrade
týchto trov konania vo výške 38,78 Eur, ktoré platil štát a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Tunajší súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný
úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 703,30 Eur a trovy právneho zastúpenia

žalobcu vo výške 5 147,34 Eur na účet PZ žalobcu a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Tieto trovy predstavujú trovy za zaplatený súdny poplatok vo výške 284,41 Eur a náhrada
mzdy konateľa za účasť na pojednávaní dňa 26. 03. 2009 za čas 1,10 min. vo výške 4,78 Eur, za účasť
na pojednávaní dňa 12. 04. 2010 v trvaní 45 min. vo výške 3,08 Eur a za pojednávanie uskutočnené
dňa 28. 06. 2010 v trvaní 1 hod. vo výške 4,10 Eur. Dňa 26. 03. 2009 za cestu uskutočnená konateľom

navrhovateľa motorovým vozidlom BMW 520 DT VAN, ŠPZ BA-100 PI s priemernou spotrebou 7,1 l
nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 218 km, 2 hod. 30mi. Banská Bystrica - Bratislava 221
km, 2 hod. 45 min.) Náhrada za spotrebu PHM 7,1 x 439 km / 100 km x 1,053 Eur v sume 32,82
Eur, prepočet základnej sadzby 439 km x 0,18 Eur v sume 79,02 Eur, náhrada mzdy konateľa za čas
strávený cestovaním 5 h. 15 min. v sume 21, 53 Eur celková suma 133,37 Eur. Dňa 12. 04. 2010 za

cestu uskutočnenú konateľom navrhovateľa motorovým vozidlom BMW 520 DT VAN, ŠPZ BA-100 PI s
priemernou spotrebou 7,1 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 218 km, 2 hod. 30 min., B.
Bystrica - Bratislava 221 km, 2 hod. 45 min.), náhrada za spotrebu PHM 7,1 l x 439 km / 100 km x 1,106
Eur v sume 34,47 Eur, prepočet základnej sadzby 439 km x 0,183 Eur vo výške 80,34 Eur, náhrada
mzdy konateľa za čas strávený cestovaním 5 h. 15 min. vo výške 21,53 Eur spolu vo výške 136,34 Eur.

Dňa 28. 06. 2010 cesta uskutočnená konateľom navrhovateľa motorovým vozidlom BMW 520 DT VAN,
ŠPZ BA - 100 PI s priemernou spotrebou 7,1 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 218 km,
2 hod. 30 min., Banská Bystrica - Bratislava 221 km, 2 hod. 45 min.) náhrada za spotrebu PHM 7,1 l x
439 km / 100 x 1,134 Eur vo výške 35,35 Eur, prepočet základnej sadzby 439 km x 00,183 Eur vo výške80,34 Eur, náhrada mzdy konateľa za čas strávený cestovaním 5 hod. 15 min. vo výške 21,53 Eur spolu
vo výške 137,22 Eur. Celkové náklady žalobcu činili sumu 703,30 Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu vyčíslil PZ žalobcu v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení

za úkony: prevzatie a príprava veci dňa 22. 05. 2007 vo výške 170,95 Eur, žalobný návrh zo dňa 22.
05. 2007 vo výške 170,95 Eur, vyjadrenie k odporu zo dňa 06. 02. 2008 vo výške 170,95 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 26. 03. 2009 vo výške 170,97 Eur, účasť na pojednávaní dňa 01. 06. 2009 vo výške
42,74 Eur, účasť na pojednávaní dňa 28. 01. 2010 vo výške 42,74 Eur, vyjadrenie zo dňa 10. 03. 2010
vo výške 170,97 Eur, vyjadrenie zo dňa 09. 04. 2010 vo výške 170,97 Eur, účasť na pojednávaní dňa 12.

04. 2010 vo výške 170,97 Eur, účasť na pojednávaní dňa 24. 05. 2010 vo výške 42,74 Eur 1, vyjadrenie
zo dňa 08. 06. 2010 vo výške 170,97 Eur, účasť na pojednávaní zo dňa 28. 06. 2010 vo výške 170,97
Eur, účasť na pojednávaní zo dňa 13. 09. 2010 vo výške 170,97 Eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.
01. 2011 vo výške 170,97 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13. 10. 2011 vo výške 170,97 Eur, vyjadrenie
zo dňa 30. 03. 2012 vo výške 170,97 Eur, účasť na pojednávaní zo dňa 31. 05. 2012 vo výške 170,97
Eur, režijný paušál vo výške 178,- Sk (úkony v roku 2007) x 2 vo výške 11,82 Eur, režijný paušál 190,-

Sk (úkon v roku 2008) v sume 6,31 Eur, režijný paušál 6,95 Eur (úkony v roku 2008) x 2 vo výške 13,90
Eur, režijný paušál 7,21 Eur (úkony v roku 2010) x 8 vo výške 57,68 Eur, režijný paušál 7,41 Eur (úkony
v roku 2011) x 2 vo výške 14,82 Eur, režijný paušál 7,63 Eur (úkony v roku 2012) x 2 vo výške 15,26
Eur. Celková suma spolu činila 2 641,53 Eur + 20 % DPH vo výške 3 169,84 Eur.

Cestovné náhrady Bratislava a späť: dňa 01. 06. 2009 cesta uskutočnená osobným motorovým vozidlom

Toyota Avensis ŠPZ BA 410 IG s priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská
Bystrica 218 km, 2 hod. 30 min., Banská Bystrica - Bratislava 221 km, 2 hod. 45 min.) Náhrada za
spotrebu pohonných látok 5,81 x 439 km / 100 km x 1,077 Eur vo výške 27,42 Eur, prepočet základnej
sadzby 439 km x 0,18 Eur vo výške 79,02 Eur, náhrada za premeškaný čas za 11 polhodín á 11,59 Eur
vo výške 127,49 Eur spolu 233,93 Eur + 20 % DPH 46,79 Eur celkom v sume 280,72 Eur.

Dňa 28. 01. 2010 cesta uskutočnená osobným motorovým vozidlom Toyota Avensis ŠPZ BA 410 IG s
priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 218 km, 2 hod. 30 min. B.
Bystrica - Bratislava 221 km, 2 hod. 45 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,81 x 439 km / 100
km x 1,141 Eur vo výške 29,05 Eur, prepočet základnej sadzby 439 km x 0,183 Eur vo výške 80,34 Eur,
náhrada za premeškaný čas za 11 polhodín á 12,02 Eur vo výške 132,22 Eur celkom vo výške 241,61

Eur + 20 % DPH 48,32 Eur spolu vo výške 289,93 Eur.

Dňa 24. 05. 2010 cesta uskutočnená osobným motorovým vozidlom Toyota Avensis ŠPZ BA 410 IG s
priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 218 km, 2 hod. 30 min. B.
Bystrica - Bratislava 221 km, 2 hod. 45 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,81 x 439 km / 100
km x 1,122 Eur vo výške 28,57 Eur, prepočet základnej sadzby 439 km x 0,183 Eur vo výške 80,34 Eur,

náhrada za premeškaný čas za 11 polhodín á 12,02 Eur vo výške 132,22 Eur celkom vo výške 241,13
Eur + 20 % DPH 48,23 Eur spolu vo výške 289,36 Eur.

Dňa 13. 09. 2010 cesta uskutočnená osobným motorovým vozidlom Toyota Avensis ŠPZ BA 410 IG s
priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 218 km, 2 hod. 30 min. B.
Bystrica - Bratislava 221 km, 2 hod. 45 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,81 x 439 km / 100

km x 1,124 Eur vo výške 28,62 Eur, prepočet základnej sadzby 439 km x 0,183 Eur vo výške 80,34 Eur,
náhrada za premeškaný čas za 11 polhodín á 12,02 Eur vo výške 132,22 Eur celkom vo výške 241,18
Eur + 20 % DPH 48,24 Eur spolu vo výške 289,42 Eur.

Dňa 13. 10. 2011 cesta uskutočnená osobným motorovým vozidlom Toyota Avensis ŠPZ BA 410 IG s
priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 218 km, 2 hod. 30 min. B.

Bystrica - Bratislava 221 km, 2 hod. 45 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,81 x 439 km / 100
km x 1,348 Eur vo výške 34,32 Eur, prepočet základnej sadzby 439 km x 0,183 Eur vo výške 80,34 Eur,
náhrada za premeškaný čas za 11 polhodín á 12,35 Eur vo výške 135,85 Eur celkom vo výške 250,51
Eur + 20 % DPH 50,10 Eur spolu vo výške 300,61 Eur.Dňa 31. 05. 2012 cesta uskutočnená osobným motorovým vozidlom Toyota Avensis ŠPZ BA 410 IG s
priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Banská Bystrica 212 km, 2 hod. 05 min. B.
Bystrica - Bratislava 212 km, 2 hod. 10 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,81 x 424 km / 100

km x 1,421 Eur vo výške 34,95 Eur, prepočet základnej sadzby 424 km x 0,183 Eur vo výške 77,59
Eur, náhrada za premeškaný čas za 10 polhodín á 12,71 Eur vo výške 127,10 Eur celkom vo výške
239,85 Eur + 20 % DPH 47,97 Eur spolu vo výške 287,61 Eur. Tunajší súd nepriznal PZ žalobcu za
účasť na pojednávaní dňa 01. 06. 2009 a 28. 01. 2010 odmenu v plnom rozsahu tak, ako si ju vyčíslil v
písomnom vyčíslení trov konania, nakoľko uvedené pojednávania boli odročené pred ich otvorením, z

ktoréhodôvoduPZžalobcuprislúchalalen1odmenavovýške42,74Eur.Súdpotomnásledneprepočítal
výšku trov právneho zastúpenia žalobcu, ktorá tvorila jednak odmenu za vykonané úkony a za náhradu
cestovného a za stratu času celkom sumu 5 147,34 Eur, ktorú tunajší súd PZ žalobcu priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia vo
vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 O.s.p.), ak konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z..

Banská Bystrica dňa 20. 06. 2012