Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211091
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211091.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

pána X. O. Q., narodeného XX.X.XXXX, štátneho V. S. Y. (Ď. J. „."), v krajine pôvodu naposledy bytom
O., Q. Č. V., T. J. X, S. s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: V. I. Y., aktuálne na
neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: V. P. E., V. Okresného W. O. H., W. W. G. XX, O., proti
odporcovi:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky-Migračnýúrad,Pivonková6,Bratislavaoopravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.11.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo
dňa 8.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo dňa

8.11.2012 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo dňa 8.11.2012 odporca podľa § 12 ods. 1
písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré
sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako hlavný dôvod svojej
žiadosti uviedol, že v krajine pôvodu nikoho nemá a jeho pobyt na Ukrajine mu už nemá kto financovať.
V Kongu nemal nikdy žiadne problémy, ani sa mu nič konkrétne nestalo, nebol členom žiadnej politickej

strany, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Dôvodom jeho odchodu z Konga bolo výlučne štúdium
na Ukrajine. Ak by mal dostatok finančných prostriedkov, ostal by tam aj naďalej študovať. V prípade
návratu do krajiny pôvodu sa žiadneho konkrétneho nebezpečenstva neobáva. Odporca ďalej uviedol,
že posúdil aj podmienky pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a podmienky pre poskytnutie
doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, avšak dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa
zákonné podmienky ani pre tento typ medzinárodnej ochrany.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote

opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.11.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu.
Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ vo svojom návrhu
poukázal na zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu a sporadické problémy, ktoré vznikajú medzi
rôznymi etnikami. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa odporca dostatočne nevysporiadal so všetkými
dôvodmi navrhovateľovej žiadosti, následkom čoho si nezaobstaral potrebné podklady pre vydanierozhodnutia a v dôsledku čoho nedostatočne zistil celkový skutkový stav veci. Domnieva sa, že odporca
mal rozhodnúť v merite veci, t. j. o udelení azylu alebo doplnkovej ochrany a nie zamietnuť jeho žiadosť
ako zjavne neopodstatnenú. V závere svojho podania uviedol, že súhlasí s tým, aby súd prejednal a

rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p.
s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou
osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou JUDr. Dašou Knoškovou, právnou
poradkyňou Slovenskej humanitnej rady, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu

potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a
ním opísaný príbeh odporca považuje jeho žiadosť o udelenie azylu za neopodstatnenú a účelovú. V
závere svojho vyjadrenia uviedol, že súhlasí s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia
pojednávania.

V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ dňa 3.12.2012 bez povolenia odporcu
a zanechania adresy svojho pobytu opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy.
Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci. Preto mu súd uznesením zo dňa 14.1.2013 ustanovil
opatrovníčku pre konanie.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez

pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne
príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom
znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci

sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-599/PO-Ž-2012
z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 12.9.2012, pričom ako dôvod
svojej žiadosti uviedol, že sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, preto tam nemá nikoho, kto by ho
mohol podporovať a z rovnakých dôvodov sa nemôže vrátiť ani na Ukrajinu. Na vstupnom pohovore
konanom dňa 25.9.2012 navrhovateľ uviedol, že krajinu pôvodu legálne opustil dňa 9.9.2010 na základe

platného cestovného pasu a študentských víz, a to za účelom štúdia na Ukrajine. Dňa 11.9.2012
opustil Ukrajinu z dôvodu, že mu nemal kto financovať tamojšie štúdium a pricestoval na Slovensko,
kde požiadal o udelenie azylu. Taktiež uviedol, že okrem vyššie uvedených dôvodov nemá žiadne
iné dôvody, pre ktoré by žiadal o udelenie azylu. Nakoniec dodal, že v krajine pôvodu nemal žiadne
problémy s políciou, armádou alebo oficiálnymi štátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný a nebol

ani členom politickej strany, hnutia alebo organizácie. Poukázal aj na nie veľmi pokojnú bezpečnostnú
situáciu v Kongu v dôsledku nepokojov medzi rôznymi etnikami, zároveň však dodal, on sám sa do
žiadneho nebezpečenstva v súvislosti so svojou etnickou príslušnosťou nikdy nedostal. Po vyhodnotení
všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo dňa 8.11.2012, ktoré
je predmetom tohto konania.

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne
neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch
akov§§8,10,13aalebo§13b,najmänadôvodoch,akojehľadaniezamestnaniaalebolepšíchživotných
podmienok.

Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je

štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavyz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie

politických práv a slobôd.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľaust.§13azákonaoazyleministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej

hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav
veci, jasným, logickým, dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol, prečo navrhovateľovu žiadosť
o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Podľa názoru súdu je táto námietka účelovou, nakoľko

z odôvodnenia je celkom jednoznačne zistiteľné z akých skutočností odporca pri vydaní rozhodnutia
vychádzal a prečo rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Naviac, ak by bolo
napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľné, navrhovateľ by celkom jednoznačne nemohol tvrdiť, že odporca
nesprávne vec posúdil po právnej stránke.

K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci:

Ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní zákonným spôsobom zistil stav veci, keď pri vydaní
rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako aj z obsahu vstupného pohovoru,
ktorý s navrhovateľom vykonal po jeho zákonnom poučení ako žiadateľa o azyl. Súd poznamenáva, že
úlohou odporcu nie je za navrhovateľa vyhľadávať dôvody žiadosti o azyl, ale výlučne posúdiť tie, ktoré
navrhovateľ prezentoval v konaní pred ním.

K námietke, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci:

Podobne ako predchádzajúce námietky ani táto nie je dôvodná. Navrhovateľ celkom jednoznačne ako
dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol, že o azyl žiada preto, lebo v Kongu už nikoho nemá, pretože ho
nemá kto podporovať (financovať) počas jeho štúdia na Ukrajine. Tento dôvod je explicitne dôvodom
ekonomickým a ako taký ho nie je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b

zákona o azyle. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že počas jeho štúdia na Ukrajine bol cieľom brachiálneho
útoku, ani táto skutočnosť (pokiaľ by sa aj stala) nie je dôvodom pre poskytnutie medzinárodnej ochrany
pred perzekúciou. Predovšetkým preto, lebo ak by tento útok mal aj rasový charakter, nedošlo k nemu
v krajine pôvodu navrhovateľa, teda v Kongu, ale v zahraničí - na Ukrajine. Medzinárodnú ochranu
pred prenasledovaním je totižto možné poskytnúť výlučne vtedy, ak k perzekúcii došlo, resp. ak existuje

odôvodnená oba z nej v krajine pôvodu žiadateľa. Ukrajina nie je krajinou pôvodu navrhovateľa.Pokiaľ ide o námietku, vzťahujúcu sa na neudelenie azylu z humanitných dôvodov (§ 9 zákona o
azyle) súd poznamenáva, že na udelenie tohto „druhu“ azylu niet právneho nároku a teda ak ho odporca
navrhovateľovi neudelil, takýto jeho postup mu nie je možné vyčítať. Naviac odporca nad svoje zákonné

povinnosti v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo azyl podľa § 9 zákona o azyle navrhovateľovi
neudelil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd

nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.