Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203312
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217203312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Š. W.Š., B.. X.X.XXXX, X.
X. XX, XXX XX R., zastúpený JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice,
IČO: 00620157, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/2/2017-109 z 29.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II. o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a vo výroku III. o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 150,25 eur z titulu
bolestného a v časti o zaplatenie sumy 79,17 eur z titulu liečebných nákladov zastavil. Žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,25 eur od 31.10.2015
do 10.10.2018 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 79,17 eur od 27.1.2017 do 10.10.2018,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal náhrady škody na zdraví za bolesť a náhrady účelne
vynaložených liečebných nákladov v súvislosti s následkami dopravnej nehody zo dňa 21.12.2011,
pričom tieto nároky uplatňoval v zmysle § 823 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. priamo u žalovaného ako poisťovateľa prevádzateľa motorového vozidla. V
žalobeuvedenénárokysižalobcapredpodanímžalobyuplatnilužalovaného,ktorývšakplnilpredmetné
nároky žalobcovi iba čiastočne v rozsahu 75 % z výšky uplatnených nárokov, nakoľko mal za to, že

žalobca v rozsahu 25 % zodpovedá za vzniknutú škodu na svojom zdraví, nakoľko sa prepravoval
motorovým vozidlom, ktoré malo na zadných sedadlách odstránené bezpečnostné pásy a vedome tak
porušil povinnosť pripútať sa počas jazdy bezpečnostným pásom. Medzi týmito subjektmi prebiehalo
konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/118/2013, v ktorom si žalobca uplatňoval voči
žalovanému ďalšie nároky na náhradu škody z tej istej dopravnej nehody, keďže žalovaný aj ohľadne v
konaní sp. zn. 5C/118/2013 uplatnených nárokov na náhradu škody plnil žalobcovi iba v rozsahu 75 %,
t.j. po krátení v rozsahu 25 %. Tunajší súd v rozsudku zo dňa 10.2.2017, ako aj odvolací súd v rozsudku

zo dňa 27.3.2018 rovnako dospeli po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobcovi patrí právo na plnú
náhradu uplatnených nárokov vzniknutých v dôsledku dopravnej nehody, t.j. bez krátenia, ktoré vykonal
žalovaný v rozsahu 25 %. Keďže žalobca, z dôvodu plnenia zo strany žalovaného po podaní žaloby,
zobral žalobu čiastočne späť pred začatím pojednávania, a to v časti o zaplatenie sumy 150,25 eurz titulu bolestného a v časti o zaplatenie sumy 79,17 eur z titulu liečebných nákladov, pričom súhlas
žalovaného so späťvzatím v tomto štádiu konania nebol potrebný, súd rozhodol o zastavení konania
v časti o zaplatenie sumy 150,25 eur z titulu bolestného a v časti o zaplatenie sumy 79,17 eur z titulu

liečebných nákladov. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostali predmetom konania iba uplatnené úroky
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,25 eur od 31.10.2015 do 10.10.2018 a vo výške
5 % ročne zo sumy 79,17 eur od 27.1.2017 do 10.10.2018. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného
ohľadne vzniku omeškania (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) súd poukázal na odôvodnenie
rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2017 č.k. 5C/118/2013-293 (odsek 15.2. odôvodnenia) v spojení

s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 27.3.2018 č.k. 6Co/86/2017-343 (odsek 16.2. odôvodnenia). V
konaní sp. zn. 5C/118/2013 dospeli súdy k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania
dňom nasledujúcim pod dni, kedy si svoj nárok uplatnil u žalovaného, t.j. dňom nasledujúcim po dni,
kedy bola žalovanému doručená tá - ktorá výzva žalobcu na plnenie. Pokiaľ žalovaný aj v tomto konaní
namietalnárokžalobcunaúrokzomeškaniasargumentácioutotožnouakovkonanísp.zn.5C/118/2013
tak súd zdôraznil, že v skončenom konaní vedenom pod sp. zn. 5C/118/2013 došlo právoplatným

rozsudkom súdu k vyriešeniu okrem iného aj hmotnoprávneho vzťahu ohľadne vzniku práva žalobcu na
úrok z omeškania. Súd prvej inštancie preto postupom podľa § 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
150,25 eur od 31.10.2015 do 10.10.2018 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 79,17 eur
od 27.01.2017 do 10.10.2018.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP. V zastavujúcej časti priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP,
keďže čiastočné zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý po podaní žaloby na súd uhradil žalobcovi
uplatnený nárok na náhradu škody. V časti úrokov z omeškania súd priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže v tejto časti bol žalobca plne úspešný.

4. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, v zákonnej
lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil a žalobu v časti priznania

úrokov z omeškania zamietol.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

6. Namietal, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na základe zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný riadne v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) žalobcovi
písomne poskytol vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie. Žalovaný si svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania. Úrok z
omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas (§ 559 OZ v spojení s §
517 ods. 2 OZ) a je vlastne zmenou v obsahu záväzku. Keďže žalovaný si svoju povinnosť splnil, nie

je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona o PZP a contrario), a to až
do okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. V opačnom prípade by sa žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorý
doposiaľ nevznikol. Súd prvej inštancie nebol povinný striktne vychádzať zo záveru, ktorý zaujal súd

prvej inštancie v konaní sp. zn. 5C/118/2013 a to aj vzhľadom na to, že jeho závery ani nie sú v súlade
so zákonom o PZP, a to konkrétne s § 11 ods. 8 zákona o PZP z dôvodu, že žalovaný si svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania. V žiadnom
prípade sa žalovaný nemohol dostať do omeškania v deň nasledujúci po dni, kedy si žalobca svoj nárok
uplatnil u žalovaného, t.j. v deň, kedy bola žalovanému doručená tá ktorá výzva na plnenie, keďže v

zmysle zákona o PZP má žalovaný povinnosť do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti postupovať podľa písmena a) alebo b) ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP a
následne do 15 dní od skončenia šetrenia je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania najskôr po uplynutí 105 dní odo dňa, kedy sižalobca svoj nárok u žalovaného uplatnil. Ďalej žalovaný poukázal na to, že uznesenie o pripustení
zmeny žaloby bolo vydané až dňa 2.3.2016. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/118/2013-293
bol vyhlásený dňa 10.2.2017. Žalobca mal dostatočný priestor na to, aby si uplatnil nárok na náhradu

škody z titulu bolestného a liečebných nákladov v konaní sp. zn. 5C/118/2013. V prípade, ak by si
žalobca uplatnil svoj nárok zmenou žaloby v konaní sp. zn. 5C/118/2013, už mu mohol byť uhradený,
keďže žalovaný poukázal žalobcovi plnenie v zmysle právoplatného rozsudku sp. zn. 5C/118/2013 dňa
12.7.2018. Podaním ďalšej žaloby, ktorá sa týka toho istého titulu žalobca spôsobil len zbytočné prieťahy
v konaní a snažil sa obohatiť na trovách konania, čo možno považovať za zjavné zneužitie práva a

konanie proti dobrým mravom. V danom prípade advokát žalobcu nedbal na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb a nepostupoval s odbornou starostlivosťou, preto žalobcovi nie je
spravodlivé priznať ani náhradu trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval, že žalobca v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 21.12.2011 utrpel ťažký úraz s trvalými následkami. Predmetné konanie

nadväzuje na konanie, ktoré bolo vedené na OS Bardejov 5C 118/2013, a ktoré bolo právoplatne
skončené. Nárok žalobcu na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, ktorý je predmetom tohto
konania, je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca si právo na náhradu škody uplatnil
priamo voči poistiteľovi. Žalovaný poskytnuté plnenie znížil o 25 % titulom spoluviny žalobcu. Žalovaný

nepreukázal také skutočnosti, ktoré by potvrdili porušenie právnej povinnosti na strane žalobcu a ktoré
by preukázali jeho zavinenie, žalovaný nepreukázal porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu
v zmysle § 415 OZ. Žalovanému nevzniklo právo na zníženie plnenia v zmysle § 441 OZ. Nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že žalobca si právo na ročný úrok z omeškania uplatňuje odo dňa nasledujúceho
po dni kedy si žalobca svoj nárok uplatnil u žalovaného, t.j. v deň kedy bola žalovanému doručená tá

ktorá výzva na plnenie. Právo na ročný úrok z omeškania je dané, lebo žalovaný poskytnuté plnenie
znížil o 25%. Žalobca si uplatnil právo na ročný úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z., ale aj v súvislosti s § 517 OZ. Porušenie povinností vyplývajúcich žalovanému z § 11 ods. 6, 7
zákona č. 381/2001 Z. z. zakladá právo žalobcu na ročný úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. v súčinnosti s § 517 OZ. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči

poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods.
1 OZ do omeškania. Námietka žalovaného o nehospodárnosti konania je irelevantná, nakoľko žalovaný
nerešpektoval právny názor vyslovený vo vyššie uvedených rozsudkoch a plnenie znížil. Žalovaný je
ten, kto zavinil vznik sporu. Tvrdenie žalovaného, že právo na náhradu škody, ktoré je predmetom tohto
konania, malo byť uplatnené z dôvodu hospodárnosti už v konaní 5C 118/2013, je tvrdením účelovým,

nakoľko bolo preukázané, že predmetná škoda z titulu bolestného z titulu liečebných nákladov nemohla
byť zahrnutá do konania, ktoré predchádzalo tomuto konaniu. K predmetnému sporu by nedošlo, ak
by žalovaný plnil škodu v rozsahu, v akom bol rozsah škody preukázaný listinnými dôkazmi. Tým, že
znížil plnenie, konal svojvoľne a v rozpore s právoplatným rozsudkom 5C 118/2013 zo dňa 10.2.2017.
K predmetnému sporu nemuselo dôjsť, ak by žalovaný ako poisťovateľ žalobcovi škodu uhradil, a nie

ju bezdôvodne znížil.

8. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania, a
preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 150,25 eur a sumy 79,17 eur

zastavené, ktorý výrok odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako
taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie

považuje odvolací súd za správny a úplný.12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

13. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené.

14. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.

15. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto
zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. V preskúmavanej veci je nesporné, že k predmetnej poistnej udalosti došlo dňa 21.12.2011 a
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 30.10.2015 (Oznámenie o

poistnom plnení) oznámil, že žalobcovi poskytne poistné plnenie krátené o 25 % a zároveň uviedol i
dôvod krátenia.

19. Odvolací súd je toho názoru, že ukončenie prešetrovania žalovaného, ktoré vykonal v lehote
stanovenej § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie,

ktorého splatnosť je stanovená § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. na uplynutie 15 dní od skončenia
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20.Vdanomprípadeneboldôvodvychádzaťz§11ods.8zák.č.381/2001Z.z.tak,akototvrdilžalovaný
vo svojom odvolaní, pretože toto sankcionuje nesplnenie povinnosti podľa odseku 6 a nie omeškanie s
vyplatením poistného plnenia. V danom prípade, keď si žalobca priamo ako poškodený uplatnil právo
na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať
ustanovenie § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je nárok uplatnený priamo proti

poisťovni a nie je dôvod preto doručovať mu ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady
škody.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že oznámením o odmietnutí
poistného plnenia splnil podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. zbavuje

povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úroku z omeškania vo
vzťahu § 517 ods. 2 Obč. zák. Otázka splatnosti poisteného plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zák.
č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnomplnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák. Tvrdenie
žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. je síce
namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6

tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak
nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2
Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila včas (t.j. skončila
prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného
plnenia). V prípade prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia

si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného
zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody
a to v čo najkratšom čase, nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného.
Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej
povinnosti poskytnúť poistné plnenia.

22. Námietka žalovaného o nehospodárnosti konania je irelevantná, nakoľko žalovaný je ten, kto zavinil
vznik sporu tým, že znížil poistné plnenie.

23. Neopodstatnenou je taktiež odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov

konania žalobcovi s poukazom na účelnosť a hospodárnosť poskytnutých právnych služieb, nakoľko toto
ešte len bude predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP, kde súd prvej inštancie bude posudzovať jednotlivé úkony právnych služieb
aj z hľadiska ich účelnosti.

24. S poukazom na uvedené sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť
zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci závislý výrok o
trovách konania s poukazom na plný úspech žalobcu v konaní, kde zavinenie na zastavení konania v

časti o zaplatenie sumy 150,25 eur a sumy 79,17 eur treba pričítať žalovanému, ktorý uvedené sumy
zaplatil až po podaní žaloby.

26. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto

trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).