Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118366312
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6118366312.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05
Bratislava, proti žalovanému M. O., nar. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX Ž. G. I., štátny občan SR, o
zaplatenie 464,71 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 464,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
6,00 % ročne zo sumy 464,71 Eur od 18.04.2005 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Banská Bystrica podľa zákona č.307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal v konaní vedenom pod sp.zn.
23Up/939/2018 vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu
464,71 Eur spolu s príslušenstvom a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXX zo dňa 22.02.2005 poskytol žalovanému

úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s
úverom. Žalovaný však svoj záväzok neplnil riadne a včas, preto sa stal dlh dňom 17.04.2005 splatný
a žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu sumu.
Žalovanú sumu žalobca vyčíslil sumou 464,71 Eur ako zostatok neuhradenej istiny. Žalobca zároveň
požadoval priznať nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 6,0 % ročne zo žalovanej istiny od
18.04.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Dňa 19.12.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz č.k.23Up/939/2018-0, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 464,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
6,00 % ročne zo sumy 464,71 Eur od 18.04.2005 do zaplatenia, spolu s trovami konania vo výške 101,32
Eur.

3. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd v súlade s § 10
ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní o tejto skutočnosti výzvou zo dňa 01.02.2019

upovedomil žalobcu a vyzval ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.4. Podľa § 10 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku
1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich
pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o

tom upovedomí.

5. Na základe doručeného návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica
v súlade s § 10 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, postúpil vec na prejednanie
tunajšiemu súdu, o čom žalobcu upovedomil dňa 11.02.2019.

6. Súd uznesením v súlade s § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a poučil ho o jeho procesných
právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd opakovane doručoval žalovanému žalobu s
prílohami, ktorú sa však žalovanému nepodarilo doručiť, nakoľko žalovaný sa na adrese trvalého pobytu

nezdržiava a skutočný pobyt žalovaného sa súdu ani po opakovaných pokusoch nepodarilo zistiť.

7.Podľa§116ods.2CSP,aksasúdunepodarížalobudoručiťnaadresuzistenúpostupompodľaodseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa

adresát o tom nedozvie.

8. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu
žalovaného, a to ani prostredníctvom polície, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil
dňa 24.05.2019 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom

na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

9. Ďalšie písomnosti súd v súlade s § 116 ods. 3 CSP doručoval žalovanému na adresu podľa § 106
ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. na adresu evidovanú v registri obyvateľov.

10. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 04.09.2019, na ktoré sa žalobca nedostavil,
doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, pričom podaním doručeným súdu dňa
28.08.2019 svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil, aby súd rozhodol
v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. U žalovaného mal súd doručenie predvolania

vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa
§ 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu
a podanú žalobu prejednal v neprítomnosti strán sporu.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

12. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi a
v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov
založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

15. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.02.2005
zmluvu o úvere č.6360146. Na základe tejto zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému hotovostný
úver vo výške istiny 14.000,-Sk, čo predstavuje 464,71 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s
príslušným poplatkom vo výške 7.840,-Sk, čo predstavuje 270, 24 Eur. Prevzatie hotovosti pri podpise

zmluvy žalovaný potvrdil podpisom osobitného vyhlásenia v uzavretej zmluve o úvere. Žalovaný sa v
zmysle zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 21.840,-Sk, čo predstavuje 724,96 Eur
v 7 mesačných splátkach po 3.120,-Sk, čo predstavuje 103,57 Eur, počnúc dňom 12.03.2005.16. Keďže žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu sumu, zostatok neuhradenej istiny
predstavuje suma 464,71 Eur.

17. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.10.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 841,93 Eur.

18. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou podľa
§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským
vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení posúdiť aj podľa ustanovení zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu
platnú v čase uzavretia zmluvy. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku,
totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale
príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom

zákonníku. Žalobca ako poskytovateľ úveru konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Druhou zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
a ktorá obsah zmluvy nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah založený uzavretou
zmluvou o úvere je preto s poukazom na § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa § 2 písm.

a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, vzťahom spotrebiteľským.

20. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na

kreditné karty.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý hotovostný
spotrebiteľský úver vo výške 14.000,-Sk, t.j. 464,71 Eur.

22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie 464,71 Eur s príslušenstvom
bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný z poskytnutých
prostriedkov vo výške 14.000,-Sk, t.j. 464,71 Eur doteraz neuhradil žiadnu sumu, súd preto podanej
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 464,71 Eur, ktorá bola predmetom konania,
a ktorá predstavuje zostatok neuhradenej istiny, resp. neuhradený zostatok poskytnutých finančných

prostriedkov. Keďže žiadne poplatky, úroky, a ani iné vyúčtované náklady žalobca na súde neuplatnil,
pričom podanou žalobou sa domáhal zaplatenia len neuhradenej istiny, pre posúdenie dôvodnosti
podanej žaloby nebolo právne významné, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
RPMN, vzhľadom na čo je poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č.258/2001
Z.z. bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517
ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis, ktorým je nariadenie

vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení
neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na uvedené, súd viazaný rozsahom
podanej žaloby podľa § 216 CSP, priznal úroky z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo žalovanej sumy,

počnúc dňom 18.04.2005 až do zaplatenia.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote
3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom. Súd z dôvodu
vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa
30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do
povinnosti ich náhrady.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).