Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112220790
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112220790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa,
a. s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 595,44 eur s príslušenstvom
a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k 26Cb/160/2012-134 zo dňa
18.1.2017, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k26Cb/160/2012-134zodňa18.1.2017
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26Cb/160/2012-134 zo dňa 18.1.2017 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 595,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne
od 25.5.2012 do zaplatenia, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a uložil
žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom

doručeným dňa 29.6.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 595,44 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,00% ročne od 15.05.2012 do zaplatenia. Dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu
petitu tak, že nový petit znel: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 595,44 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 25.5.2012 do zaplatenia a trovy konania, to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku“. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.12.2011 uzavreli žalobca a Ľ.
X., bytom W. XXX/X, XXX XX M. poistnú zmluvu č. 77007664 o poistení motorového a prípojného
vozidla s účinnosťou od 21.12.2011 na dobu neurčitú. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné

poistné podmienky poistenia motorových a prípojných vozidiel VPP PMV/0909. Dňa 28.2.2012 došlo
ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poisteného s EČV: M. XXX F.. Škoda
bola spôsobená odskočením kameňa od pohybujúceho sa motorového vozidla s EČV: M. XXX F., ktoré
predbiehalo motorové vozidlo poisteného a ktorého držiteľom je V. N., I.. M. XXX/XX, M.. O tejto udalosti
bola spísaná aj „Správa o nehode“, podľa ktorej nehodu zavinil škodca. Táto správa bola podpísaná
obidvoma zúčastnenými, čím potvrdili skutočnosti v správe uvedené. Žalobca poistnú udalosť zlikvidoval
a vyplatil poistné plnenie vo výške 595,44 eur (výška škody bola podľa faktúry 794,44 eur, spoluúčasť

poisteného bola 199,- eur). Škodca mal u žalovaného uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6000855705. V zmysle
§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „ZoPZP“) poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok nanáhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca výzvou zo dňa
12.4.2012 vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 595,44 eur v lehote do 12.5.2012. Žalovaný
odmietol túto náhradu vyplatiť. Žalovaný sa nezaplatením dostal do omeškania s plnením, preto je

povinný zaplatiť z dlžnej sumy úrok z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ako „OZ“) v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., a to od 15.5.2012 do zaplatenia.

3. Žalovaný žiadal návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, keďže mal za to, že v súvislosti s
vodičom pôjde vždy o zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu. Poukázal na to,

že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, preto neexistuje ani základný
predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 OZ. Navyše, žalobca v návrhu neuviedol,
z akého porušenia povinnosti mala škoda vzniknúť a tiež žiadne dôkazy o tom, ako k poškodeniu skla
skutočne došlo. Prevádzateľ vozidla, ktorým je rovnako poistený, však podľa § 427 OZ zodpovedá
objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje
preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového

vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Keďže zákon v § 4 ods. 2 požaduje
preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik
objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa § 427 OZ. Žalobca podľa názoru žalovaného do dnešného dňa
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou
na jeho motorovom vozidle. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť príčinou

osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného
bremena (§ 4 ods. 2 zákona a § 120 ods. 1 OSP) je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú
súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody
ako následkom a nepostačujú pritom len tvrdenia svedkov, žalobcu, ani súhlasné tvrdenia žalobcu
a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody mal

žalovaný za to, že príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné
objektívne vyvodiť výlučne zo subjektívnych tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odmrštenej
skalky od kolies vozidla si totiž vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť
vedomýtoho,žespodjehokoliesodletelaskalka,pretožetútoskutočnosťvzhľadomnapomerhmotností
vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať

až náraz skalky na čelné sklo a nemôže vidieť, že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla
údajnéhoškodcu,môžetolenpredpokladať.Keďžeúdajnýškodcaobjektívnenemalšancuzaregistrovať
odmrštenie skalky, nemožno vyhodnotiť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. Žalovaný mal za
to, že žalobca neuniesol dôkazného bremeno, preto žiadal nárok žalobcu zamietnuť ako nepreukázaný.

4. Na pojednávaní dňa 12.1.2015 žalobca uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe a žiadal,
aby súd žalobe v znení uznesenia zo dňa 26.11.2014, ktorým bola pripustená zmena návrhu, v celom
rozsahu vyhovel a priznal trovy konania. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k 26Cb/160/2012-95 zo
dňa 12.1.2015 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave
predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Následne súd prvej inštancie vykonal opätovne dokazovanie oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi ako aj ostatným obsahom spisu, poukázal na § 4 ods. 1, 2 a 4, § 15 ods. 1 ZoPZP,
§ 427 ods. 1 a 2 OZ, § 428 OZ, § 517 ods. 1 a 2 OZ a skonštatoval, že v danom prípade si žalobca
ako poškodený uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda uplatnil svoj nárok priamo voči poistiteľovi vozidla,
ktoré malo spôsobiť škodu v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP, pričom sporným bola existencia zodpovednosti
poisteného za škodu (z hľadiska preukázania škody) ako aj otázka charakteru samotnej škodovej
udalosti, teda či sa jedná o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že vymrštenie kamienka (resp. kamienkov) spod kolies motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má

pôvod v prevádzke. Vychádzal z názoru, že samotné odskočenie kamienkov spod kolies vozidla bolo
spôsobené rotáciou kolies vozidla, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového
vozidla. Bez rotácie kolies vozidla by nedošlo k „spojeniu“ kamienkov a kolies vozidla a k následnému
vymršteniu kamienkov a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového
vozidla, čo vo svojom rozhodnutí potvrdil aj odvolací súd.

6. Súd prvej inštancie vypočul žalobcom navrhnutých svedkov - V. N. a W. X.. W. X. vo svojej výpovedi
dňa 26.11.2014 uviedol, že so svedkom V. N. sú švagrovia, rekonštruovali kúpeľňu, a preto išli do nového
hypermarketu v Košiciach dvoma autami, nakoľko chceli nakúpiť kuchynskú linku, WC, umývadlo a pod.Keď ho švagor predbiehal už v Košiciach blízko hypermarketu, počul „cink“ do čelného skla a videl na
prednom skle malú bodku. Keď donakupovali a vrátili sa k autám, na čelnom skle sa vytvorila prasklina.
Uvádzal, že udalosť sa stala niekedy pred letom. Ďalej uviedol, že náraz kamienka bol problém vidieť,

lebo vznikol až pri čiernej gume z kraja, avšak prasklinu už bolo po pol hodine vidieť. Chvíľu si myslel,
že cinknutie ani nenaletelo na sklo, ale na kovovú časť auta. Svedok V. N. potvrdil, že predbiehal v
Košiciach švagra, kamienky odlietavali od kolies. Prvý svedok mu aj hneď povedal, že mu spod kolies
odletel kamienok do jeho auta. Uviedol, že k tejto udalosti prišlo niekedy vo februári poobede a potvrdil,
že prasklinku si všimli a vznikla až keď sa vrátili z nákupu v hypermarkete. Cestou naspäť sa prasklina

zväčšovala.

7. Súd prvej inštancie opäť nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalovaného
poukázal na rozpor v tom, že jeden zo svedkov uviedol, že k škode došlo pred letom, pričom k škode
malo na základe hlásenia dôjsť vo februári. Poukázala tiež na to, že poškodený uviedol len náraz
kamienka a že okno bolo viditeľne poškodené, až keď sa vrátil z nákupného centra. Právna zástupkyňa

žalobcu poukázala na skutočnosť, že poškodený presne označil škodcu, pričom poškodený počul cinkot
kamienka a taktiež poukázala na skutočnosť, že pamäťová stopa svedkov už nemusí byť úplne presná
z dôvodu na časový odstup škodovej udalosti.

8.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ževkonaníboldostatočným

spôsobom preukázaný vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Z
výpovedí svedkov nevyplynuli zásadné rozdiely okolnosti vzniku škody na čelnom skle, pričom súd
bral do úvahy ľudský faktor a taktiež charakter škody a jej vzniku. Vo všeobecnosti je predsa zrejmé,
že vodič sústredený na vedenie motorového vozidla nemôže zbadať moment odmrštenia kamienka
a presný dopad kamienka na jeho motorové vozidlo, pričom treba brať do úvahy, že prasklina sa pri

dopade takéhoto kamienka nevytvorí hneď, ako aj skutočnosť, že na čelnom skle sa zvyčajne, resp.
málokedy nachádzajú iné nečistoty ako je prach a pod. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie
nárok riadne preukázal tak, ako to vyžaduje § 15 ods. 1 ZoPZP, preto nároku žalobcu v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá v konaní nebola nijakým spôsobom
rozporovaná, ako aj úroku z omeškania z dlžnej sumy od 25.5.2012 do zaplatenia v súlade s § 3

Nariadenia vlády č. 87/1997 Z.z.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP
tak, že výška trov konania štátu predstavuje sumu 106,60 eur a pozostáva z vyplateného svedočného
zo štátnych finančných prostriedkov v rovnakej výške.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d) a f) CSP. Žalovaný mal za to, že súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného
dokazovania, keď z výsluchu výsluchu W.F. X. súd prvej inštancie odvodil príčinnú súvislosť medzi
prevádzkou vozidla V. N. a škodou na čelnom skle motorového vozidla W. X.U., pričom v konečnom

dôsledku zobral za preukázané púhe tvrdenie poškodeného (poistenec žalobcu) o priebehu nehody.
Žalovaný zdôraznil, že svedecké výpovede je potrebné vnímať v ich vzájomnej súvislosti, pričom za
hodnoverný dôkaz je ich možno považovať v prípade, pokiaľ ich je možné považovať za nesporné.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že svedok W. X.U. ako poškodený pri výpovedi uviedol, že poistná
udalosť mala nastať niekedy pred letom a bolo teplo, avšak poistná udalosť podľa správy o nehode

nastala dňa 28.2.2012. Následne poškodený tvrdil, že počas obiehania jeho motorového vozidla
motorovým vozidlom patriacim p. V.Y. N., počul „cink“ na prednom okne, ktoré nebral vážne. Zároveň
poškodený uviedol, že nevidel letiaci kamienok, ktorý mal poškodiť jeho motorové vozidlo. Prasklina na
čelnom skle mala podľa poškodeného vzniknúť za pol hodinu od tohto „cinknutia“ - nárazu kamienka,
keď donakupovali spolu s poisteným (údajným škodcom) a vrátili sa k autám. Údajný škodca - poistený

V. N. pri svojej prvej výpovedi k škodovej udalosti uviedol, že nastala, keď obiehal švagra v Košiciach
pred výjazdom pred hypermarket, následne poistený na otázku ohľadom miesta vzniku poistnej udalosti
druhýkrát nevedel odpovedať, kde mala poistná udalosť nastať. Žalovaný považoval za neobvyklý aj
fakt, že poistený V. N. mal ísť celý čas za motorovým vozidlom poškodeného, a obehol ho len raz,
už pred výjazdom k hypermarketu, pričom nie je bežné, aby sa motorové vozidlá, ktoré majú rovnakú

trasu a idú spolu na jedno miesto navzájom predbiehali, o to viac je zarážajúca skutočnosť, že údajný
škodca - V. N. obehol poškodeného len raz a to tesne pred hypermarketom. Poistený zároveň pri svojej
svedeckej výpovedi niekoľkokrát spomenul, že na ceste bolo veľa kameňov, ktoré bežne odlietavali,
pričom on presne nevidel, že by mu spod kolies motorového vozidla odletel kamienok, ktorý mal spôsobiťškodu na čelnom skle poškodeného, lebo kamienky odlietavali každému. V skutkovom deji, tak ako ho
opisujú svedkovia, žalovaný poukázal na to, že údajný škodca - pán V. N.Š. prasklinu nevidel prvotne
po príchode na parkovisko, ale až po tom, čo absolvovali cestu Michalovce - Sobrance, teda doma. V

tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že pravdivosť a dôveryhodnosť svedeckých výpovedí sa odvíja najmä
od faktu, že danú situáciu majú reálne prežitú, to znamená, že skutkový dej svedkovia reprodukujú tak,
ako ho sami zažili a je tu nevyhnutná zhoda v osobitných detailoch nehody. V danom prípade však sa
svedkoviarozchádzajúvopiseudalostí,čopodľanázoružalovanéhopreukazuje,žetútosituáciunemajú
zažitú. Žalovaný predovšetkým poukázal na skutočnosť, že ani samotný poškodený neurčil s istotou, že

kameň bol odmrštený motorovým vozidlom poisteného. Priznal len, že počul zvuk cinknutia, následkom
ktorého vyhodnotil, že kameň narazil do kovovej časti vozidla. To podľa žalovaného znamená, že ani toto
domnelé odmrštenie kameňa nemalo podľa svedeckej výpovede za následok poškodenie motorového
vozidla v časti čelného skla, nakoľko by ho spozoroval buď pri vychádzaní z motorového vozidla, resp. už
bezprostredne po náraze. Žalovaný považoval za nelogické a technicky nedôvodné, aby sa prasklina po
náraze zväčšila počas, resp. vytvorila v priebehu času, keď malo byť motorové vozidlo bez pohybu, teda

ďalšieho vonkajšieho vplyvu. Výpoveď svedkov považoval žalovaný za nepresnú najmä ohľadom času
kedy, sa o praskline dozvedeli, ako aj v poukazom na ich vzájomný rodinný pomer a na skutočnosť, že
ani jeden svedok nevidel, že kameň mal byť odmrštený práve od motorového vozidla údajného škodcu.
Nakoľko údajný škodca objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie skalky, nemožno vyhodnotiť
jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. V tomto prípade údajný škodca zjavne len reprodukuje popis

skutkovéhostavuuvedenýpoškodeným,leboten,ktonemoholbyťočitýmsvedkomvznikuškody(údajný
škodca) len reprodukuje predpoklady o vzniku škody vyslovené poškodeným. Žalovaný dospel k záveru,
že sa v danom prípade jedná o tvrdenú, domnelú a nepreukázanú príčinnú súvislosť ak ju súd odvodil
výlučne z pozorovania následku poškodeného (bez pozorovania príčiny) a v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR ÚS 177/08. Žalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal priznanie

úrokov z omeškania, nakoľko súd nijako neodôvodnil ich priznanie odo dňa 25.5.2012 do zaplatenia, čo
robí v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľným. Žalovaný poukázal na § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods.
5 písm. b), ods. 6 písm. a) a b), ods. 7 a 8 ZoPZP a konštatoval, že žalovaný v trojmesačnej lehote
od oznámenia poškodeného dňa 1.3.2012 („Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti“) splnil listom
zo dňa 17.5.2012 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP zbavuje povinnosti platiť úrok z

omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 OZ. Úrok
z omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas (§ 559 OZ v spojení s §
517 ods. 2 OZ) a je vlastne zmenou v obsahu záväzku. Žalovaný mal za to, že omeškanie vo vzťahu
k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 ZoPZP s prihliadnutím na splatnosť
záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 ZoPZP. Keďže poisťovňa splnila v

trojmesačnej lehote povinnosť oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodnila toto rozhodnutie, nie je povinná
poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je
15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z
takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 ZoPZP veta
po spojke alebo). Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka

stane splatnou a v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP veta za spojkou „alebo“ sa pohľadávka žalobcu voči
žalovanému stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, priznalo by sa žalobcovi
príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Až keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do troch dní
po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania, a
žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. Žalovaný zdôraznil, že rovnaký právny

názor vo vzťahu k priznaniu úrokov z omeškania v prípade, že poisťovňa si splní povinnosti v zmysle
§ 11 ods. 6 ZoPZP zaujal aj Krajsky súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 6Co/838/2014 ako aj právna
teória Poistné zmluvy B. (Šulíková Nakladatelství CH. Beck, 2012, str. 104, marginálne č. 310). Žalovaný
vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 390 písm. a) CSP napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamieta a v prípade úspechu v odvolacom konaní si žalovaný uplatnil trovy odvolacieho

konania.

11. Písomným podaním zo dňa 18.8.2017 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý zotrval
na všetkých doterajších podaniach a vyjadreniach a poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení
neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 11.3.2015. Podľa

názoru žalobcu súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo vyhodnotil, keď dospel k záveru, že v
konaní bol dostatočným spôsobom preukázaný vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla a z výpovedí svedkov nevyplynuli zásadné rozdiely okolnosti vzniku škody na
čelnom skle. Je nepochybné, že škodca a poškodený súhlasne vyhlásili vznik a priebeh poistnej udalosti,o čom svedčí Oznámenie poistnej udalosti poškodeného zo dňa 29.2.2012, Oznámenie o poistnej
udalosti škodcu zo dňa 5.3.2012, Oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia poškodeného
zo dňa 7.3.2012, Správa o nehode a výpovede poškodeného a škodcu na pojednávaní dňa 26.11.2014.

Poškodený vyhlásil, že pri predbiehaní jeho motorového vozidla škodcom počul cinknutie, prasklinu
na čelnom skle svojho motorového vozidla si všimol až neskôr. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že prasklina sa pri dopade takéhoto kamienka nevytvorí hneď. Z praxe je bežné, že
prasklina na čelnom skle sa môže rozšíriť aj vplyvom jazdy. Žalobca v súvislosti s namietanými úrokmi
z omeškania poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 3Cob 235/2015-111 zo dňa

23.3.2016. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny.

12. Písomným podaním zo dňa 10.10.2017 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý sa vzhľadom
na rozsiahle vyjadrenie v odvolaní žalovaného zo dňa 23.3.2017 naďalej pridržiava predmetného
odvolania a všetkých skutočností v ňom uvedených. Opätovne navrhol, aby odvolací súd podľa § 390

písm. a) CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a v prípade úspechu v odvolacom
konaní si uplatňuje trovy odvolacieho konania.

13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v
dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384
CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s §

383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť a na
zdôraznenie záverov súdu prvej inštancie uvádza nasledovné:

14. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od rozhodnutia o

napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, ide o nerozlučné spoločenstvo podľa §
77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov alebo určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania žalovaného a uplatnené

odvolacie dôvody, bolo posúdiť zákonnosť a správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 595,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne od
25.5.2012 do zaplatenia, a to z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

16. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Zodpovednosť v zmysle § 427 ods. 1 OZ, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez
ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody.

18. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.22. Podľa § 4 ods. 1,2 ZoPZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b)škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri
uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.
6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo

neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

23. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

24. Za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou (R 80/1970).

25. Práva úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§427 až
431 OZ) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá

porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne
označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba
nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, jej zodpovednosť je vylúčená
len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú
ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej

zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla
väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie.
Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre
ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku,
schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že zodpovednosti za škodu podľa § 428 OZ sa nemožno zbaviť, ak
škoda na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom
iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke,
k čomu dospel i Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia NS SR č. Cpj 5/2014 zo

dňa 3.6.2014. Uvedené stanovisko NS SR odstránilo nejednotnosť v súdnej praxi pri posudzovaní
škody, ktorá vznikla pri vymrštení kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu. Za okolnosť,
ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré
súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej
prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností

konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky
veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba
zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti
a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo
je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor.

Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj
výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového
vozidla bez ohľadu nato, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom
priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ
alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu,

a to aj nespoznateľné.

27. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb
(valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho
prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu

na čelnom skle iného auta, k takejto škode prichádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla,
t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý
pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybukolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a
vzniku škody by nedošlo.

28. Z dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie, bolo nepochybne preukázané, že existuje príčinná
súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a vznikom škody na vozidle
poistenca žalobcu. Vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo z poškodeného na
žalobcuprávonanáhraduškodyvočižalovanémuvzmysle§813ods.1OZa§15ods.1ZoPZP,pretosa
v posudzovanej veci súd prvej inštancie venoval otázke zodpovednosti poisteného za škodu z hľadiska

preukázania škody spôsobenej odmrštením kamienka spod kolies jeho vozidla na čelnom skle za ním
idúceho vozidla poškodeného, ako aj otázkou charakteru samotnej škodovej udalosti, teda či sa jedná
o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke. Súd prvej inštancie na toto posúdenie vykonal všetko potrebné
dokazovanie, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel podľa názoru odvolacieho súdu
k správnym skutkovým záverom, na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery a svoje
dôvody vedúce k priznaniu uplatňovanej náhrady škody.

29. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v
porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o
posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa

zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi súd hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho
rozumová a duševná úroveň, a ďalej prihliada na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých
udalostí, na spôsob akým ich reprodukuje, na celkové správanie sa pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré
získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom súd porovná s poznatkami, ktoré získal na

základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné,
vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o
pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil
svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie do záveru, že
pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie

nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

30. Súd prvej inštancie sa v procese dokazovania týmito zásadami riadil, keď na základe zhodných
svedeckých výpovedí účastníkov škodovej udalosti dospel k záveru, že ku škode na motorovom vozidle
poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: M. XXX F. povinne

zmluvne poisteného u žalovaného, spod kolies ktorého došlo k odmršteniu kamienka do čelného skla
motorového vozidla poškodeného poisteného u žalobcu EČV: M. XXX F., pričom tieto svoje závery
vyvodil s poukazom na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa okolností danej veci, ktoré vyplynuli z
výsluchu priamych účastníkov nehody.

31. Žalovaný v odvolaní namietal výpoveď poškodeného p. W. X. zo dňa 26.11.2014, ktorý ako svedok
uviedol, že poistná udalosť mala nastať „niekedy pred letom a bolo teplo“, pričom poistná udalosť podľa
správy o nehode nastala dňa 28.2.2012. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dlhší časový odstup
(vyše dva roky) medzi výpoveďou svedka a škodovou udalosťou, kedy je vzhľadom na ľudský faktor
prirodzené, že niektoré okolnosti škodovej udalosti si nemusí svedok presne pamätať, avšak pokiaľ vo

výpovediach svedkov nevznikli zásadné rozdiely pri osobitných detailoch nehody, odvolací súd považuje
túto námietku žalovaného za nepodstatnú. Ďalej podľa žalovaného poškodený tvrdil, že počas obiehania
jeho motorového vozidla motorovým vozidlom patriacim p. V.Y. N., počul „cink“ na prednom okne, ktoré
nebral vážne. Zároveň poškodený uviedol, že nevidel letiaci kamienok, ktorý mal poškodiť jeho motorové
vozidlo. Uvedené tvrdenie žalovaného obsiahnuté v odvolaní sa však úplne nezakladá na pravde, keďže

zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.11.2014 vyplýva, že svedok W. X. uviedol, že „počul
len „cink“ do predného skla, videl na skle malú bodku, nebral to však vážne“... Z tejto skutočnosti
je teda zrejmé, že poškodený zaregistroval pri predbiehaní svojho motorového vozidla motorovým
vozidlom škodcu odmrštenie kameňa, skalky, a keďže videl na prednom čelnom skle malú bodku, je
nepochybné, že táto vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla škodcu. V tejto súvislosti odvolací

súd ešte dodáva, že vzhľadom na sústredenie sa vedenia motorového vozidla v podmienkach cestnej
premávky je veľmi obtiažne zaregistrovať konkrétny letiaci kameň spod kolies iného motorového vozidla.
Žalovaný za neobvyklý považoval aj fakt, že poistený p. N. (škodca) mal ísť celý čas za motorovým
vozidlom poškodeného, obehol ho len raz, pričom práve pri tomto jednom predbiehajúcom manévrimalo dôjsť k vymršteniu kamienka spod jeho motorového vozidla. Žalovaný nepovažoval za bežné,
aby sa motorové vozidlá, ktoré majú rovnakú trasu a idú spolu na jedno miesto navzájom predbiehali.
Ani tejto námietke žalovaného nemožno prisvedčiť, nakoľko je potrebné vziať na zreteľ, že schopnosti

a zručnosti každého vodiča viesť motorové vozidlo sú rôzne, pričom v danom prípade domnienky a
dohady z akého dôvodu poistený p. N. obiehal poškodeného, nepovažuje odvolací súd za relevantné.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, a to, že prasklina sa pri dopade takéhoto
kamienka na čelné sklo nevytvorí ihneď. Žalovaný považoval za nelogické a technicky nedôvodné, aby
sa prasklina po náraze zväčšila počas, resp. vytvorila v priebehu času, keď malo byť motorové vozidlo

bez pohybu, teda ďalšieho vonkajšieho vplyvu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vozidlo po
náraze skalky do čelného skla nezastalo, ale prešlo určitú vzdialenosť na parkovisko. Za ten čas pôsobili
na čelné sklo vozidla poškodeného aerodynamické sily, ale aj sily vznikajúce krútením karosérie pri
prejazde nerovností a aj malá prasklina sa môže časom rozšíriť, a to nielen mechanickým zaťažením,
ale napríklad aj vplyvom zmeny teplôt. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou konkrétneho motorového vozidla a škodou na

čelnom skle poškodeného. Vodič motorového vozidla p. N., ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená
popísal priebeh škodovej udalosti a uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, svoju zodpovednosť
navzniknutúškoduuznalajvosvojejvýpovedidňa26.11.2014.Vtomtokontextejenepodstatnétvrdenie
žalovaného, že vodič motorového vozidla , spod kolies ktorého odfrkol kameň, skalka túto skutočnosť
nie je schopný vnímať a opísať. Žalovaný nepreukázal v konaní žiadne také okolnosti, ktoré by vyvolávali

dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení p. N., ako aj poškodeného p. X.. So zreteľom na uvedené
je odvolací súd toho názoru, že niet dôvodu pochybovať, že škoda na čelnom skle motorového vozidla
poškodeného p. X. vznikla odmrštením kamienku od motorového vozidla poisteného (p. N.).

32. Tvrdenia žalovaného spochybňujúce príčinu poškodenia čelného skla motorového vozidla

poškodeného, za danej dôkaznej situácie v konaní, tak podľa názoru odvolacieho súdu zostali len v
rovine jeho špekulácií a nemôžu byť podkladom pre záver o tom, že ku škode došlo inak, ako bolo
účastníkmi nehody zhodne deklarované. Pokiaľ na základe zhodných výpovedí účastníkov nehody, ako
jediných priamych účastníkov škodovej udalosti, bolo preukázané, že príčinou poškodenia čelného skla
vozidla poškodeného bolo odmrštenie kamienka spod kolies obiehajúceho vozidla, tak bolo dôkaznou

povinnosťou žalovaného, aby svoje tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle
vozidla v konaní hodnoverne podložil a v tomto smere nepovažoval ani odvolací súd za postačujúce
vo všeobecnej rovine ním prednesené tvrdenia, majúce za cieľ vyvrátiť súdom prvej inštancie zistené
skutočnosti.

33. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 595,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne
od 25.5.2012 do zaplatenia.

34. Aj keď je pravdou, že súd prvej inštancie priznané úroky bližšie nezdôvodnil, je nepochybné, že tieto

boli priznané v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

35. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

36. Námietku žalovaného v odvolaní, že súd mal posudzovať omeškanie vo vzťahu k žalovanému

osobitne podľa § 11 ods. 6 ZoPZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné
plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, ako i poukazovanie na § 11 ods. 8 ZoPZP, v zmysle ktorého ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

37. Úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP v spojení s § 11 ods. 6 ZoPZP totiž sankcionujú
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky
z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ, a to i v prípade, ak žalovaný svoje
povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnil včas (t.j. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytolpoškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Úroky z omeškania v danom
prípade boli uplatnené a priznané dňom nasledujúcim po doručení oznámenia stanoviska k škodovej
udalosti č. 15004598/01 žalobcovi.

38. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné
dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by nenamietal v priebehu konania a s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal v

napadnutomrozsudku,pričomodvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciesasargumentmižalovaného
v napadnutom rozsudku vysporiadal dostatočne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Vychádzajúc z
uvedenéhoodvolacísúdvyslovilzáver,žerozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k26Cb/160/2012-134
zo dňa 18.1.2017 bolo potrebné pri dodržaní postupu podľa § 379 CSP v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdiť ako vecne správny.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

42. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).