Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200261
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: X. T., V. U.. V. XXXX/
X, XXX XX E., zastúpenej: JUDr. Radka Rešutíková, advokátka, so sídlom Spojova 2, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová 1, 813 30
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 2016-26568/52332:2-15A0 zo dňa
19.12.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky Číslo: 2016-26568/52332:2-15A0 zo dňa 19.12.2016 zrušuje a vec vracia

Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 16.02.2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
správnysúd)sadomáhalažalobkyňapreskúmaniazákonnostia zrušeniarozhodnutiažalovanéhoČíslo:
2016-26568/52332:2-15A0 vydaného dňa 19.12.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia
veci žalovanému na nové konanie a priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa ako študentka
denného štúdia podala dňa 30.09.2016 na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Fakulta aplikovaných
jazykov žiadosť o priznanie sociálneho štipendia v akademickom roku 2016/2017 spolu s viacerými
prílohami (potvrdeniami).

3. Prvostupňový správny orgán - Fakulta aplikovaných jazykov Ekonomická univerzita v Bratislave
prvostupňovým preskúmavaným rozhodnutím zn. 14/FAJ-SŠ/2016 zo dňa 28.11.2016 (ďalej aj len
prvostupňové rozhodnutie) v zmysle § 96 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 131/2002 Z. z.) a § 6 a § 7 vyhlášky Ministerstva
školstva SR č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení
neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) nepriznal žalobkyni sociálne štipendium dôvodiac tým, že na

základe žalobkyňou predložených dokladov bol v súlade s ust. § 2, 3 a 4 vyhlášky stanovený okruh
spoločne posudzovaných osôb, hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium vo výške 773,37
€,príjemrozhodujúcinaposúdenienárokunasociálneštipendiumvovýške899,50€aprepočítanýpočetštudentov podľa § 5 ods. 6 vyhlášky v hodnote 1,20 a na základe týchto skutočností nebolo žalobkyni
podľa § 5 vyhlášky priznané sociálne štipendium.

4. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 12.12.2016 vo veci rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím Číslo: 2016-26568/52332:2-15A0 zo dňa 19.12.2016, odvolanie zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

5. V úvode odôvodnenia žalovaný stručne opísal priebeh celého správneho konania s tým, že žalobkyňa

akoúčastníčkasprávnehokonaniadoručiladňa30.09.2016prvostupňovémusprávnemuorgánužiadosť
o priznanie sociálneho štipendia v akademickom roku 2016/2017. Prvostupňový správny orgán konal
o tejto žiadosti a rozhodnutím zo dňa 28.11.2016 žalobkyni sociálne štipendium nepriznal. Voči tomuto
rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie datované dňa 12.12.2016, doručené správnemu orgánu
12.12.2016, t. j. bolo podané v zákonnej lehote. Správny orgán nerozhodol podľa § 57 ods. 1 Správneho
poriadku a predložil odvolanie 15.12.2016 spolu so spisovým materiálom podľa § 57 ods. 2 Správneho

poriadku odvolaciemu orgánu - žalovanému.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že prvostupňový správny
orgán určil správne okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu aj rozhodujúci príjem. Žalovaný
vykonal prepočítanie sociálneho štipendia a na základe dokumentov v spise dospel k rovnakému záveru

ako prvostupňový správny orgán.

7. Uviedol, že žalobkyňa odvolanie odôvodnila názorom, že jej matka bola v evidencii uchádzačov o
zamestnanie po skončení podporného obdobia, a preto mal správny orgán postupovať podľa § 2 ods.

9 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. a teda mal namiesto príjmu
jej matky zo závislej činnosti za rok 2015 zohľadniť 0,0 €. S uvedeným názorom žalovaný nesúhlasil.
Ako zo spisového materiálu vyplývalo, matka žalobkyne bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
01.04.2013 do 30.11.2014. Počas tohto obdobia poberala matka žalobkyne dávku v nezamestnanosti
po dobu 6 mesiacov. Po skončení poberania dávky v nezamestnanosti bola v evidencii uchádzačov

o zamestnanie po skončení podporného obdobia. Od 01.12.2015 bola matka žalobkyne opätovne v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko jej však nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
matka žalobkyne sa nenachádzala v evidencii uchádzačov o zamestnanie po skončení podporného
obdobia, a teda nebolo možné postupovať podľa § 2 ods. 9 vyhlášky.

Žaloba.

8. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnuté za nezákonné, ukracujúce ju na jej právach, pričom
mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s

obsahom administratívnych spisov a nemal v nich oporu a zároveň ho pokladala za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Žalobkyňa uviedla, že je študentkou prvého ročníka fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a ďalšími dvoma nezaopatrenými

súrodencami. Jej matka je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v zmysle
zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Nie je už poberateľkou dávky v nezamestnanosti,
nakoľko túto dávku už vyčerpala.

10. Otec pracoval ako technický pracovník v W. - E. až do súčasnosti nepretržite. Vzhľadom na

nepriaznivú finančnú situáciu v rodine si žalobkyňa podala dňa 26.09.2016 žiadosť o priznanie
sociálneho štipendia na VŠ/EUBA Fakulta apl. jazykov.

11. Žalobkyňa v žiadosti uviedla, že príjem posudzovaných osôb rozhodujúci na posúdenie nároku na
sociálne štipendium je vo výške XXX,XX €. Tento pozostáva len z príjmu jej otca za rok 2015, t. j. v 1/12

jeho ročného príjmu podľa daňového priznania otca žalobkyne C.. V. T..12. Ročný príjem jej otca za rok 2015 na účely Vyhlášky č. 102/2006 o priznávaní soc. štipendia
študentom vysokých škôl pre poskytnutie štipendia bol X XXX,XX €. Teda jeho rozhodujúci príjem na
posúdenie nároku bol vo výške XXXX,XX: XX = XXX,XX €..

13. Ročný príjem jej matky za rok 2015 bol celkom X XXX,XX € na účely vyhlášky. Ale jej rozhodujúci
príjem na posúdenie nároku bol vo výške 0,00 € podľa ust. § 2 ods. 9 vyhlášky.

14. Ročný príjem žalobkyne za rok 2015 bol celkom 0,00 € teda jej rozhodujúci príjem na posúdenie

nároku bol 0,00 €.

15. Dňa 02.12.2016 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie o nepriznaní sociálneho štipendia zo dňa
28.11.2016, pod sp. zn.: 14/FAJ-SŠ/2016, vydaného dekanom fakulty aplikovaných jazykov, EUBA. Pri
svojom rozhodovaní dekan fakulty vychádzal z ust. § 2,§ 3, § 4, vyhlášky č. 102/2006 Z. z.

16. Na základe tohto rozhodnutia o nepriznaní sociálneho štipendia podala žalobkyňa odvolanie dňa
12.12.2016. Žalobkyňa bola toho názoru, že správny orgán rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a vychádzal z neúplného zistenia skutkového stavu vôbec si nevyžiadal bližšie podklady
na preskúmanie veci týkajúcej sa rozhodujúceho príjmu.

17. Príjem matky žalobkyne C.. R. T. ako príjem spoločne posudzovanej osoby bol určený v rozpore s
ust. § 2 ods. 9 vyhlášky, v dôsledku čoho bola chybne stanovená výška rozhodujúceho príjmu matky.
Ďalej žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní, že v čase podania žiadosti o priznanie soc. štipendia zo
dňa 26.09.2016 bola jej matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie po uplynutí podporného
obdobia v nezamestnanosti, ktoré jej preukázateľne uplynulo 30.09.2013. Od 01.10.2013 až dodnes

iné podporné obdobie na dávky v nezamestnanosti preukázateľne nemala, a ani nemá, keďže jej už
uplynulo a ďalšie nové jej nevzniklo.

18. Na účely priznania nároku na vznik prípadného ďalšieho alebo nového podporného obdobia pre
dávky v nezamestnanosti matka žalobkyne ani teoreticky nespĺňala zákon o sociálnom poistení, keďže v

období od 01.10.2013 až dodnes nebola ani jeden deň sociálne poistená pre dávky v nezamestnanosti.
Tiež v období od 01.12.2014 do 30.11.2015 bola 12 mesiacov zamestnancom s odvodovou úľavou bez
povinnosti platenia poistného. Z toho jednoznačne vyplývalo, že matka žalobkyne sa stále nachádzala
v evidencii nezamestnaných po uplynutí podporného obdobia v nezamestnanosti tak ako si to právny
nárok na soc. štipendium podľa § 2 ods. 9 vyhlášky vyžaduje.

19. Žalobkyňa uviedla, že vo svojom odvolaní poukázala aj na tú skutočnosť, že na internete bola
uvedená kalkulačka na výpočet soc. štipendia na webovej stránke S..F..sk, ktorá neumožňovala
manipulácie typu zadať, či nezadať údaje aké sa komu hodia, kalkulačka vyhodnotila túto skutočnosť
rovnako ako žalobkyňa a priznávala jej sumu 200 € mesačne.

20. Svojim odvolaním sa domáhala, aby rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo zrušené a aby jej bolo
novým rozhodnutím priznané sociálne štipendium 200 € za mesiace september 2016 - január 2017 v
súlade so skutkovým stavom a platnou legislatívou.

21. Odvolanie žalobkyne odstúpil prvostupňový orgán dňa 13.12.2016 podľa § 102 ods. 2 písm. p)
zákona č. 131/2002 Z. z. žalovanému - Ministerstvu školstva, vedy a výskumu SR, aby ako odvolací
orgán rozhodol.

22. Dňa 29.12.2016 bolo žalobkyni doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného č.

2016-26568/52332:2-15A0 zo dňa 19.12.2016, ktorým sa jej opätovne zamietlo priznanie sociálneho
štipendia, pričom žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu.

23. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že jej matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie
po skončení podporného obdobia a preto mal správny orgán postupovať podľa § 2 ods. 9 vyhlášky a

teda mal namiesto príjmu jej matky za rok 2015 zo závislej činnosti zohľadniť príjem 0 €.

24. Žalovaný uviedol, že po skončení poberania dávky v nezamestnanosti bola matka žalobkyne
v evidencii uchádzačov o zamestnanie po skončení podporného obdobia. Od 01.12.2015 bolamatka žalobkyne opätovne v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Uviedol, že matka žalobkyne sa
nenachádzala v evidencii uchádzačov o zamestnanie po skončení podporného obdobia a teda nebolo
možné postupovať podľa § 2 ods. 9 vyhlášky.

25. Žalobkyňa cítiac sa ukrátená na svojich právach rozhodnutím žalovaného podala správnu žalobu
na preskúmanie zákonnosti jeho napadnutého rozhodnutia, pričom ako žalobné dôvody uviedla ust.
§ 182 ods. 1 SSP: zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
- rozhodnutie žalovaného pokladala za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Na základe toho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia žalovaného, plnenie podľa ust. § 2 ods. 9 vyhlášky nepodmieňuje priznanie
rozhodujúceho príjmu 0 € vznikom nároku na dávku v nezamestnanosti posudzovanej osoby - matky,

tak ako to bolo chybne uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného.

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.04.2017, pričom sa stotožnil s napadnutým

rozhodnutím v celom rozsahu.

27. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa ako študentka prvého ročníka Fakulty aplikovaných jazykov
Ekonomickej univerzity v Bratislave, podala dňa 30.09.2016, žiadosť o priznanie sociálneho štipendia v
akademickom roku 2016/2017 spolu s požadovanými prílohami.

28. Dňa 28.11.2016 dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave rozhodol
v súlade s ust. § 96 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 131/2002 Z. z. a podľa ust. § 6 a 7 vyhlášky č. 102/2006
Z. z. o nepriznaní sociálneho štipendia žalobkyni.

29. Žalobkyňa podala odvolanie dňa 12.12.2016 voči rozhodnutiu o nepriznaní štipendia zo dňa
28.11.2016. Žalovaný ako odvolací orgán vykonal v tejto veci dokazovanie v podobe zistenia
správnosti posudzovania okruhu spoločne posudzovaných osôb, hranice príjmu a rozhodujúci príjem
posudzovaných osôb. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný dospel k rovnakému záveru
a napadnutým rozhodnutím č. 2016-26568/52332:2-15A0 zo dňa 19.12.2016 zamietol odvolanie

žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci nepriznania sociálneho štipendia zo dňa
28.11.2016 č. 14/FAJ-SŠ/2016 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

30. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žiadosti žalobkyne postupoval v zmysle
vyhlášky in concrete § 2 ods. 1: „Rozhodujúci príjem je jedna dvanástina súčtu príjmov okruhu spoločne

posudzovaných osôb podľa § 3 za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa
posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak táto vyhláška neustanovuje inak“.

31. Podľa § 2 ods. 9 vyhlášky: „Ak je spoločne posudzovaná osoba podľa § 3 v evidencii uchádzačov
o zamestnanie po uplynutí podporného obdobia v nezamestnanosti, namiesto príjmu tejto osoby zo

závislej činnosti a z dávky v nezamestnanosti za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v
ktorom bola doručená žiadosť, sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 0 €.

32. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky: „Na účely priznania sociálneho štipendia sa spolu so študentom,
ak s ním žije v domácnosti, 9d) spoločne posudzuje

a) rodič študenta, ak
1. nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné alebo súd určil rozsah vyživovacej
povinnosti na návrh podľa osobitného predpisu 9da) po zápise študenta na prvé vysokoškolské štúdium
na vysokú školu sídliacu na území Slovenskej republiky,
2. študent nebol pred dosiahnutím plnoletosti zverený do náhradnej starostlivosti, 9e)

3. študent je slobodný alebo uzavrel manželstvo a jeho manžel je nezaopatreným dieťaťom a
4. študent je bezdetný, “33. Zo žiadosti a jednotlivých príloh zaslanej žalobkyňou bolo podľa žalovaného dostatočne preukázané,
že posudzované osoby (otec a matka žalobkyne) v rozhodujúcom období, t. j. rok 2015 ako rok
predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzoval nárok na sociálne štipendium žalobkyne

na akademický rok 2016/2017, boli zamestnané. Predmetné zistenia vyplývali najmä z potvrdenia o
zdaniteľných príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajov podľa § 39 ods. 5 zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „potvrdenie“) za zdaňovacie
obdobie rok 2015.

34. Otec žalobkyne C.. V. T. bol zamestnaný v spoločnosti W. F.. E.. D.., E., a z potvrdenia, časti II,
položky 03, vyplývalo, že jeho pracovný pomer trval nepretržite počas celého roka, t. j. od januára do
decembra 2015.

35. Matka žalobkyne C.. R. T. bola zamestnaná taktiež v spoločnosti W. F..E..D.. a z potvrdenia, časti
II, položky 03, vyplývalo, že jej pracovný pomer trval počas celého roka 2015 až do novembra 2015. Z

potvrdenia vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej zo dňa 09.12.2016 vyplývalo, že
matka žalobkyne bola vedená od 01.12.2015 v evidencii uchádzačov o zamestnanie a táto skutočnosť
naďalej trvala.

36.Nazákladevyššieuvedenýchdôkazovapodkladovvsúladesust.§2ods.1aods.9,§3a4vyhlášky

stanovený okruh spoločne posudzovaných osôb bola hranica príjmu stanovená na vznik nároku na
sociálne štipendium vo výške 773,37 €, príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium
bol vypočítaný vo výške XXX,XX € s ohľadom na prepočítaný počet študentov podľa § 5 ods. 6 vyhlášky
v hodnote 1,20. Keďže výška XXX,XX € prevyšovala stanovenú hranicu, t. j. výšku 773,37 €, žalovaný
nemal inú možnosť ako nepriznať žalobkyni sociálne štipendium na základe zistenia presahujúcej výšky

rozhodujúceho príjmu posudzovaných osôb. Pokiaľ ide o predpoklad priznania sociálneho štipendia
žalobkyni, ten by bol možný až za akademický rok 2017/2018, kde by žalobkyňa spĺňala kritéria pre
kladné posúdenie nároku na sociálne štipendium.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

37. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,
§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie,ktorémupredchádzalonanariadenompojednávaníkonanomzaúčastiobochprocesnýchstrán
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom.

38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

39.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z., študentom študijných programov prvých dvoch stupňov
a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe

splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na
úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.

42. Podľa § 96 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z., pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem
študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium

a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.

43. Podľa § 96 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na
sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálneštipendium, jeho výšku a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

44. Podľa § 96 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o nároku na priznanie sociálneho štipendia rozhoduje
rektor vysokej školy, ktorej je študent študentom, alebo dekan fakulty, ktorá zabezpečuje príslušný
študijný program, ak to ustanoví štatút vysokej školy. V prípade, že študent nesplní podmienky na
priznanie sociálneho štipendia, vysoká škola sociálne štipendium neprizná.

45. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 102/2006 Z. z. rozhodujúci príjem je jedna dvanástina súčtu príjmov
okruhu spoločne posudzovaných osôb podľa § 3 za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku,
v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

46. Podľa § 2 ods. 9 vyhlášky č. 102/2006 Z. z. ak je spoločne posudzovaná osoba podľa § 3 v
evidencii uchádzačov o zamestnanie po uplynutí podporného obdobia v nezamestnanosti, namiesto

príjmu tejto osoby zo závislej činnosti a z dávky v nezamestnanosti za kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemuroku,vktoromboladoručenážiadosť,saakopríjemtejtoosobynaurčenierozhodujúceho
príjmu považuje 0 €.

47. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 1. vyhlášky č. 102/2006 Z. z., na účely priznania sociálneho štipendia

sa spolu so študentom, ak s ním žije v domácnosti, spoločne posudzuje rodič študenta, ak nie je
rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné alebo súd určil rozsah vyživovacej povinnosti
na návrh podľa osobitného predpisu 9da) po zápise študenta na prvé vysokoškolské štúdium na vysokú
školu sídliacu na území Slovenskej republiky.

48. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

49. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis.

50. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

51. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov

pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných
námietok.

52. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy
podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho
orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Správny súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych

noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny
orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním
rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladenéformálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou
úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi

na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 131/2002 Z. z., vyhláška š. 102/2006 Z. z.).

53. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci

rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

54. Podľa presvedčenia správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného (taktiež aj prvostupňové
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity
v Bratislave) celkom zjavne nespĺňa vyššie uvedené zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie

správneho orgánu z hľadiska jeho preskúmateľnosti a uvedenia dôvodov, ktoré viedli správne orgány
k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie a tiež aj preskúmavané prvostupňové
rozhodnutie totiž neobsahujú žiadnu správnu úvahu, ktorá by dávala účastníkovi administratívneho
konania odpovede na jeho námietky v konaní vznesené a z ktorej by vyplýval v nich prijatý záver. Z
odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nie je jasne vymedzené posudzované obdobie (rok 2015) z

hľadiska určenia okruhu jednotlivých spoločne posudzovaných osôb, ani to, ktoré to boli osoby a aké
dosiahli v rozhodnom období príjmy. Nebolo riadne vysvetlené, prečo v danom prípade nebolo možné pri
matke žalobkyne postupovať podľa § 2 ods. 9 vyhlášky. V preskúmavaných rozhodnutiach taktiež úplne
absentuje spôsob výpočtu, t. j. na základe akých vstupných údajov sa žalovaný dopracoval k určeniu
rozhodujúceho príjmu na posúdenie nároku žalobkyne na sociálne štipendium vo výške XXX,XX € a

prepočítaný počet študentov podľa § 5 ods. 6 vyhlášky v hodnote 1,20. Takýto nedostatok napadnutého
rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a potom
je potrebné napadnuté rozhodnutie pokladať za nezákonné.

55. Správny súd uvádza, že v obsahu odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nie sú uvedené žiadne

podklady, z ktorých konajúce správne orgány vychádzali pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí.
Preskúmavané rozhodnutia neobsahujú žiadne relevantne vysvetlenie údajov o príjme spoločne
posudzovaných osôb a dokonca ani len znenie zákonných ustanovení, na základe ktorých bolo vo veci
rozhodnuté.

56. Vzhľadom na v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku uvedené skutočnosti správny súd musí
konštatovať, že vznesenú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie
veci, ako aj námietku, že by skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia
bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu nebol spôsobilý zodpovedne posúdiť.
Je potrebné, aby správne orgány presne vo svojich rozhodnutiach uviedli zistený skutkový stav ako aj

dôkazy, z ktorých pri posúdení veci vychádzali a ktoré ich oprávnili k prijatiu záveru, ku ktorému došli
a tiež samozrejme je potrebné uviesť zodpovedajúcu správnu úvahu v zmysle § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Nič z tohto preskúmavané rozhodnutia neobsahovali.

57. Prijatý záver v preskúmavaných rozhodnutiach podľa správneho súdu nie je možné vzhľadom na

absolútnu absenciu logického odôvodnenia (správnej úvahy) oboch preskúmavaných rozhodnutí ani
posúdiť, nakoľko nie je vôbec jasné z akých údajov žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pri
posudzovaní splnenia podmienok pre vyhodnotenie žiadosti žalobkyne o sociálne štipendium vychádzal,
absentuje akákoľvek rozumne odôvodnená správna úvaha, vychádzajúca z údajov, ktoré by konajúce
správneorgányajriadnevyhodnotilianapadnutérozhodnutiežalovanéhosanedostatočnevysporiadalo

s námietkami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní.

58. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci

konať, v novom svojom rozhodnutí podrobne uviesť zistený skutkový stav , a to v zodpovedajúcom
rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom
so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami vznesenými žalobkyňou.59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.
1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom
podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).