Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 9, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210183
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16,
IČO: 36 857 033, proti žalovanému: Y. X., nar. X. X. XXXX, bytom I. T., X. XX, v konaní o zaplatenie
124,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 10C/319/2012-36 zo dňa 20. 3. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 124,35 eur spolu s úrokom z omeškania 20 % ročne zo sumy 124,35 eur od 21. 4.
2010 do zaplatenia, žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného
zákonníka, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka, § 3, § 10c
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov.

Postupujúc podľa zhora uvedených ustanovení zákona, po vykonaní dôkazov súd ustálil, že žalobca
(pod pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) uzatvoril dňa 20. 8. 2007 so

žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo
zriadenie rastového osobného účtu. Predmetom konania bol žalovaným neuhradený debetný zostatok
na účte, ktorého existenciu vo výške 124,35 eur ku dňu 20. 4. 2010 žalobca tvrdil, ale nepreukázal.
Prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa
žalovaného plnenia domáhal právnym dôvodom vrátenia debetného zostatku na účte žalovaného vo
výške 124,35 eur. Ďalej súd dôvodil, že z výpovede žalovaného mal preukázané, že po zriadení bežného
účtu v roku 2007 žalovaný vložil na účet sumu vo výške 1.000,- Sk, ktorú bezprostredne na to z účtu

vybral, od uvedenej doby už s účtom nedisponoval, nevykonával na ňom žiadne transakcie. Napriek
tomu, že žalobca sa zaviazal v zmluve uzatvorenej so žalovaným zasielať žalovanému výpisy z účtu
mesačne, učinil tak len niekoľkokrát, a to ešte v čase, keď na účte žalovaného bol kladný zostatok.
Žalobca následne žalovanému výpisy z účtu nedoručoval, a keďže žalovaný žiadne transakcie naúčte nevykonával, nemal vedomosť o tom, že na ťarchu jeho účtu sú zúčtovávané záporné položky.
Vzhľadom na skutočnosti, preukázané v konaní, mal súd za to, že výkon práva žalobcu je v rozpore
s dobrými mravmi, keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie záporného zostatku

na bežnom účte žalovaného, ktorý žalovaný dlhé obdobie, rádovo na roky, nevyužíval, nevykonával
na účet žiadne platby, ani z neho nevyberal prostriedky. Žalobca žalovaného o zápornom zostatku
na účte neinformoval, a to aj napriek tomu, že podľa zmluvy uzavretej so žalovaným mal takúto
povinnosť jedenkrát mesačne. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, že odstúpenie od zmluvy,
ktorého obsahom bolo aj oznámenie o výške debetného zostatku, bolo doručené žalovanému, pričom

žalovaný uvedenú skutočnosť nepotvrdil. Žalobca navyše v konaní nepreukázal, z čoho pozostáva
žalovaná suma. Prvostupňový súd ďalej dôvodil, že žalobca len tvrdil, že sa jedná o debetný zostatok vo
výške 124,35 eur, avšak vzhľadom na skutočnosť, tvrdenú žalovaným, že na účte nevykonával žiadne
transakcie, bolo zrejmé, že sa nejedná o peňažné prostriedky, ktoré by žalobca poskytol žalovanému.
Žalobca napriek výzve súdu žalovanú sumu nešpecifikoval uvedením jej položiek, v dôsledku čoho
neuniesoldôkaznébremeno,keďžedôvodnosťsvojhonárokunepreukázal.Okresnýsúdnazáverustálil,

že žalobca nepreukázal dôvodnosť hlavného záväzku, a preto mu nebolo možné priznať ani úrok z
omeškania, ktorý je príslušenstvom žalovanej sumy.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté súdom podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný mal úspech v
plnom rozsahu predmetu konania, nepodal návrh na prisúdenie trov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Na prvom mieste namieta

porušenie procesných práv v postupe konajúceho súdu a s tým spojené odňatie možnosti konať pred
súdom, nakoľko pred pojednávaním dňa 20. 3. 2013 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
zabezpečenia a následného predloženia účtu vedeného pre žalovaného a to v záujme preukázania
oprávnenosti a dôvodnosti svojho nároku. Súd bez uvedenia dôvodu túto žiadosť neakceptoval a
v odôvodnení rozsudku naviac uviedol, že právny zástupca žalobcu mal súhlasiť s vykonávaním

pojednávania v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu. Takýto súhlas žalobca ani jeho právny
zástupca nedali. Žiadosť o odročenie bola zdôvodnená tým, že v dôsledku pretrvávajúcich technických
problémov nebolo možné vygenerovať z informačného systému žalobcu k uvedenému termínu dáta, z
ktorých by vyplývala požadovaná špecifikácia žalovanej sumy. Žalobca je toho názoru, že išlo o dôležitý
dôvod v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p., a preto malo byť pojednávanie odročené. V dôsledku popísaného

postupu vidí vadu zmätočnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Skutočnosť, či žalovaný účet
reálne využíval, alebo nie, nezbavuje žalovaného povinnosti platiť dohodnuté mesačné poplatky za jeho
vedenie. Závery súdu v tomto ohľade sú nesprávne a v rozpore s obsahom spisu, nakoľko z predloženej
zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb vyplýva záväzok platiť poplatok za
vedenie účtu. Žalovaný napriek tomu, že podľa vlastných tvrdení účet nevyužíval, nespravil žiadny úkon

k zrušeniu zmluvného vzťahu, podľa ktorého bol účet zriadený. Medzi účastníkmi bolo v súlade s vyššie
uvedenou sumou dohodnuté, že frekvencia zasielania výpisov z účtu bude mesačná. Zároveň bolo
dohodnuté zasielanie výpisov na adresu trvalého bydliska žalovaného, odvolávajúc sa na Všeobecné
obchodné podmienky, časť B, spoločné prechodné a záverečné ustanovenia, podľa ktorého: „Písomnosť
a oznámenie banky sa považujú za doručené, ak sú zasielané: poštou - na druhý pracovný deň odo

dňa odoslania .......“. Keďže zásielka bola odoslaná poštou, žalobca považuje zásielku za odoslanú
na druhý pracovný deň, čím sa tvrdenie žalovaného o tom, že mu výpisy neboli doručované, javí ako
zavádzajúce. Odôvodnenie rozporu postupu žalobcu pri uplatnení svojho nároku s dobrými mravmi
nemá oporu v zákone, vedenie účtu nebolo dohodnuté bezodplatne, ale bolo spojené so záväzkom
platiť určitý poplatok, čoho si bol žalovaný vedomý nielen v zmysle zmluvy, ale aj z mesačných výpisov.

Žalovaný má právo sám sa rozhodnúť, či účet bude a v akom rozsahu používať. Neuplatnenie tohto
práva ho nezbavuje povinnosti dodržiavať záväzky voči žalobcovi.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver.
Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a poukazuje na ne.

Medzi základné procesné povinnosti (§ 79, § 120 O. s. p.) účastníka konania nevyhnutné pre úspech

v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v
tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktoré musia byť tvrdené a následne preukázané, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. V spore o plnenie zo zmluvy o
povolenom prečerpaní na osobnom účte má teda veriteľ - žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným

- dlžníkom bola zmluva uzavretá, že na základe tejto zmluvy došlo k povolenému prečerpaniu a že
dlžník riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena pre veriteľa následne vyplýva bremeno dôkazné, avšak
len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy sa
dlžníkovi poskytli finančné prostriedky (resp. mu bolo umožnené ich čerpať). V prípade preukázania
týchto skutočností prechádza bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné na dlžníka, ktorý musí tvrdiť a
preukázať, že zaplatil alebo že pohľadávka zanikla iným spôsobom.

Žalobca si podaným návrhom uplatňuje voči odporcovi debetný zostatok v sume 124,35 eur, ktorý opiera
o uzatvorenú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenú medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako aj sankčný úrok vo výške 20 % z debetného zostatku
podľa sadzobníka poplatkov.

Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval tým, že skutočnosť, či žalovaný účet reálne využíval, alebo

nie, ho nezbavuje povinnosti platiť dohodnuté mesačné poplatky za jeho vedenie, nakoľko z predloženej
zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20.8.2007 vyplýva záväzok
platiť poplatok za vedenie účtu. K argumentácii žalobcu treba uviesť, že nie je možné žalobcovi priznať
nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako čiastkových nárokov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, ak
oprávnenosti zaplatenia takýchto nárokov sa žalobca ani nedomáhal a ich dôvodnosť (základ a výšku)

v konaní ani nepreukázal.

Žalobca však v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia vo vzťahu k
uplatnenému debetnému zostatku.

Hoci návrh žalobcu spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 79 ods. 1 O. s. p., jeho skutkové tvrdenia sú
nedostatočné, aby z nich mohol byť vyvodený vznik právneho nároku žalobcu voči žalovanému.

Žalobca sa v podanom návrhu domáha debetného zostatku vo výške 124,35 eur, hoci z výpisu z účtu
žalovaného, ktorý predložil (pričom však skutkové tvrdenie žalobcu nemožno nahradiť predložením
listinných dôkazov), nevyplýva, ako mal tento debetný zostatok vzniknúť a z akých položiek pozostáva.
Zrejme touto vedomosťou nedisponuje ani žalobca, keďže ani na výzvu prvostupňovému súdu tieto
skutočnosti neozrejmil.

Žalobca predloženými listinnými dôkazmi síce preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, nepreukázal však nárok na zaplatenie sumy 124,35
eur uplatnenej v žalobe. Dôkazné bremeno na existenciu takéhoto dlhu žalovaného voči žalobcovi
zaväzovalo nepochybne žalobcu. Je na žalobcovi, akým spôsobom si túto dôkaznú povinnosť splní.
Možno však súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, že v tomto smere žalobca dôkazné

bremeno neuniesol.

Žalobca mal za to, že súd tým, že neodročil pojednávanie, mu odňal možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu O. s. p., za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právomchránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by
inakúčastníkmoholpredsúdomuplatniťazktorýchbolvdôsledkunesprávnehopostupusúduvylúčený.

Je právom a povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie môže byť

odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia argumentujúc

tým, že v dôsledku pretrvávajúcich technických dôvodov nebolo možné vygenerovať z informačného
systému informácie, z ktorých by vyplývala požadovaná špecifikácia žalovanej sumy. Takýto dôvod
súd neakceptoval, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu sa nejedná o dôvod dôležitý pre odročenie
pojednávania, nakoľko žalobca už v čase podania návrhu mal uviesť všetky podstatné skutočnosti
odôvodňujúce jeho uplatňovaný nárok.

Sporové konanie je kontradiktórne a žalobca nemá oprávnenie si vymieniť voči súdu, že pre prípad, ak
bude chcieť návrhu žalobcu vyhovieť, oznámi mu túto skutočnosť a pojednávanie z toho dôvodu odročí.

Dôvody uvedené žalobcom, ako bolo vyššie uvedené, nemožno považovať za dôležité dôvody pre
odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje

na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím, alebo pasivitou účastníka.

Jedným z inštitútov, ktorý slúži na posilnenie postavenia účastníka a má eliminovať prekvapivosť
súdneho rozhodnutia, je ust. § 118 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého po vykonaní úkonov podľa ods. 1

predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich
účastníci navrhli.

Žalobca mal v konaní oprávnenie dozvedieť sa, že jeho skutkové tvrdenia o debetnom zostatku ostali

spornými,čovšakpredpokladalojehoúčasťnapojednávaní,ktorúsámzvlastnéhorozhodnutianevyužil.

V danej veci neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Okresný súd postupoval správne,
keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol. Procesným dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena zo strany účastníka je zamietnutie jeho návrhu.

Súd nemôže svojím postupom kompenzovať dostatočnú procesnú bdelosť toho-ktorého účastníka. V

sporovom konaní je takýto postup neprípustný a súd by ním porušoval rovnosť účastníkov v konaní.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že právny zástupca
žalobcu mal súhlasiť s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu, a takýto
súhlas v skutočnosti nebol nikdy daný, je treba konštatovať, že v odôvodnení rozsudku sa prvostupňový
súd dopustil zrejmej nesprávnosti, keďže zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že vyhlásil uznesenie,

že bude konať v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu. Zo zápisnice nevyplývaani zmienka o tom, že by súd konštatoval, že žalobca, resp. splnomocnený zástupca dali súhlas na
prejednanie veci bez ich prítomnosti.

Za daných okolností, t. j. pokiaľ žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť

tvrdenia vo vzťahu k debetnému zostatku, sú úvahy odvolateľa o doručovaní výpisov z účtu právne
irelevantné.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vrátane
výroku o trovách konania potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu

nevyplývajú, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.