Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/310/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106225680
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Vladimír Vlček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2106225680.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa si sídlom v Bratislava, IČO: 30
807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, proti povinnému: Hotel PARADISO, s.r.o., IČO: 36 276 294,
so sídlom Piešťany, Krajinská č. 11, o vymoženie 5.732,46 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie,
za účasti súdneho exekútora: JUDr. Peter Galo, so sídlom exekútorského úradu Piešťany, E. Belluša
6936/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 30. januára 2012

č. k. 6Er/3156/2008-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom treťom výroku, ktorým bola oprávnenému
uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 154,51 eur, p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa exekúciu zastavil, rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 154,51 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia. Zastavenie exekúcie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 57 ods.1 písm. h)
Exekučného poriadku, keď súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný
uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 154,51 eur. Predmetná suma pozostáva z

odmeny súdneho exekútora v sume 59,76 eur, paušálna odmena v sume 23,24 eur, poštovné v sume
21,33 eur, ako i náhrady za bankové poplatky v sume 35,38 eur. Súd prvého stupňa zároveň súdnemu
exekútorovi priznanú odmenu zvýšil o 20% DPH

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti ktorou bol zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi
náhradu trov konania vo výške 154,51 eur. Oprávnený v odvolaní okrem iného namieta, že výrok o
trovách exekučného konania nie je bližšie špecifikovaný a z odôvodnenia napadnutého uznesenie nie je

zrejmé, z akých úkonov trovy exekučného konania pozostávajú a teda či sú vyčíslené v zmysle platných
právnych predpisov. Z uvedených trov nie je zrejmé, či súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi
uplatnenú časovú odmenu za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia ako aj paušálnu odmenu
100,-Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie. V takomto prípade by totiž išlo o duplicitné
priznanie odmeny za ten istý úkon. Poukazuje na to, že odmena exekútora v paušálne sume 100,-Sk
za získanie poverenia na vykonanie exekúcie teda nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale

je odmenou za niektoré úkony (činnosť) súdneho exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia na
vykonanie exekúcie, a bez uskutočnenia ktorých by k vydaniu poverenia súdom nedošlo. Oprávnený
taktiež uvádza, že z odôvodnenia nie je zrejmé, či si súdny exekútor uplatnil časovú odmenu, či každý
úkon špecifikovaný vo vyčíslení počítal samostatne a za každý takýto úkon, bez ohľadu na dĺžku
trvania úkonu si započítal sumu 6,64 eur podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 75/2012 Z.Z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCDo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny
sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúcie a nie počet jednotlivých úkonov.Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V tejto
súvislosti poukázal aj na nález Ústavného sudu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 327/08. Oprávnený
zároveň uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne určil výšku DPH 20%, keď z dôvodu, že exekúcia sa

začala dňa 9.10.2006 mala byť 19% DPH. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa tak, že že presne vyšpecifikuje, prehodnotí a opätovne preskúma vyúčtovanie trov
exekúcie z hľadiska účelne vynaložených nákladov potrebných pri vedení exekúcie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie

spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto
uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6Er/3156/2008 bolo
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5.732,46 eur s príslušenstvom priznanému právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, číslo

700-0410099706-GC04/06 zo dňa 20.3.2006. Návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi došiel dňa
9.10.2008 a dňa 24.10.2008 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej Okresný súd Trnava dňa 2.11.2006 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5207 044258 *. Dňa 22.4.2010 bola oprávnenému doručený podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie spolu

s vyúčtovaním trov exekúcie v celkovej výške157,63 eur.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, súdny exekútor si uplatňoval náhradu trov exekúcie vo výške
157,63 eur, a prvostupňový súd mu tieto vyčíslené trovy skrátil, pričom prvostupňový súd v tomto smere
svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a súdny exekútor sa voči takto priznaným trovám ani neodvolal a s
rozhodnutím súdu prvého stupňa ako aj odôvodnením v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje (§ 219

ods. 2 O.s.p.). Teda odvolací súd sa zaoberal primeranosťou a správnym vyčíslením trov exekútora,
ktoré navrhovateľ namietal v odvolaní, pričom priznané trovy exekúcie považoval za súladné s vyhl. č.
258/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žesúdnemuexekútoroviprináležiasúdnemuexekútorovipatrí

a) hodinová odmena v sume 59,76 eura za 9 hodín účelne vynaložených na exekúciu (9 x 6,64 eura,

predtým 200,-Sk) podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 1. mája 2008 (ďalej len „vyhláška“), v
spojení s § 27a vyhlášky v platnom znení,

b) paušálna odmena v sume 23,24 eura za 7 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (7 x 3,32 eur,
predtým 100,-Sk) podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 vyhlášky a § 15 ods. 1 písm. a),

c), d), 3 x i), j) vyhlášky.

Súdnemu exekútorovi tiež patrí náhrada za poštovné v sume 21,33 eur, ako i náhrada za bankové
poplatky v sume 33,58 eur (§ 22 vyhlášky). Odmenu odvolací súd v súlade s § 240 ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006 zvýšil o sadzbu dane z
pridanej hodnoty, teda o 20%. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval

sporávne, keď teda dospel k záveru, keď súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnuodmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, a to za viacnásobné doručenia exekučného príkazu,
keď má za to, že z dikcie ustanovenia § 15 vyhlášky vyplýva, že každý jednotlivý úkon sa paušálne
odmeňuje len pri zisťovaní bydliska, platiteľa mzdy, účtu a majetku povinného, v ostatnom len jedenkrát.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne keď súdnemu exekútorovi
priznal náhradu trov konania v celkovej sume 154,51 eur. Súd prvého stupňa taktiež postupoval správne,
keď povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnenému.

Odvolací súd k námietke oprávneného v ktorej uvádza, že súdnemu exekútorovi prináleží náhrada DPH
vo výške 19% a nie 20% tak ako mu priznal súd prvého stupňa z dôvodu, že súdny exekútor úkony z

ktorýchsiuplatňovalnáhraduDPHvykonávalvčasekeďnaúzemíSlovenskejrepublikyplatila19%DPH
poznamenáva, že pre priznanie DPH nie je dôležité, kedy súdny exekútor predmetné úkony vykonal, ale
kedy mu budú reálne uhradené. V tomto prípade náhrada trov bude exekútorovi uhradená najskôr v
roku 2013 teda v čase keď na území Slovenskej republiky platí 20% DPH.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie preto odvolací súd po vyčerpaní odvolacích dôvodov

uplatnených do uplynutia lehoty na odvolanie, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou
bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie ako vecne správne s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť (v záujme právnej istoty a i usmernenia súdu prvého
stupňa pri rozhodovaní v obdobných veciach v budúcnosti) ešte nasledovné :

Výrok číslo II., ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

exekučného konania považuje odvolací súd za nadbytočný. Pretože odvolanie oprávneného smeruje
len proti výroku číslo III., odvolací súd nemohol z dôvodu, že je dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods.
1 O.s. p.), predmetný výrok čísla II. zrušiť z dôvodu jeho nadbytočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.