Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2011

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/110/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308202486
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2011:6308202486.10

Rozhodnutie

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľov v 1/ rade P. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, O., v 2/ rade H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. X, K., v 3/ rade Q. A.
nar.XX.XX.XXXX,bytomL.K.XX,O.,v4/radeG.A.,rod.A.,nar.XX.XX.XXXX,tr.bytomL.K.XX,O.,t.č.
bytom J. W. X, F., Q., zastúpených JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom AK Brezno, Kiepka
80, proti odporcovi H.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, O., zastúpenému Bukovinský & Chlipala,

s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane navrhovateľov I. W., bytom Q. V. Q. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške
1 448,18 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu odporcu,
vedený v I. O. a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali toho, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi X. A.
(prímenie X.), zomrelom XX.XX.XXXX v Q. V. Q., patria nehnuteľnosti v k.ú. Q. V. Q., vedené na LV č.
XXXX, parcela vymedzená geometrickým plánom firmy Siman Jorčík, spol. s r.o. zo 21.09.2009 číslo
zákazky 00634808-315/2009 ako parcela CK-N č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 1696 m2 a
parcela CK-N č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 226 m2. Svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že

právny predchodcovia odporcu pred notárkou tvrdili, že predmetné plochy boli vydržané P. a S. S. na
základetoho,ževrokoch58.-60.minuléhostoročiaodkúpilitietonehnuteľnostineperfektnýmizmluvami.
Predmetné plochy však boli vlastníctvom X. A. (X.), ktorý túto plochu v minulosti nikdy nepredal.

Odporca navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu, keď uviedol, že jeho právni predchodcovia splnili
podmienku pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným plochám, pričom vydržanie bolo osvedčené
notárkouX..B.S.,notárskazápisnicajeverejnoulistinou,tzn.žeskutočnostivnejuvádzanésúpravdivé,
ibaže sa preukáže opak.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov X. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. J. XXX, I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. Q. č. XXX, ktorý v konaní aktuálne vystupuje
ako vedľajší účastník na strane navrhovateľov, Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. V. Q. č. XXX, X. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., I. XX, B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. D. XX, O. O. a U. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. V. Q. č. XXX, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

V pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX pre k.ú. Q. V. Q. bola vedená parcela č. XXXX, ku ktorej bolo v

časti B pozemnoknižnej vložky vedené od r. 1929 spoluvlastníctvo bratov X. A., Q. A. s prímením X. aX. A. s prímením X., u všetkých troch po 1/3. Titulom nadobudnutia vlastníctva bolo darovanie zmluvou
zo dňa 31. júla 1929. Dňa 13. marca 1954 podiel Q. A., tj. 1/3 bol prevedený zmluvou zo dňa 27.11.1953
na dcéru G. Y., rod. A.. Zápis v pozemkovej knihe k tomuto prevodu je posledný. Po úmrtí X. A. - X.

dňa 08.11.1974 bolo prejednané dedičstvo po ňom v konaní pred štátnym notárstvom v Banskej Bystrici
so sp. zn. D 1539/74, pričom v popise dedičstva sa pozemnoknižná parcela č. XXXX nenachádza.
Svedeckými výpoveďami bolo takisto nepochybne zistené, že v minulosti došlo medzi troma bratmi k
dohode o reálnom rozdelení pozemnoknižnej parcely, pričom sporná plocha v minulosti pripadla X. A. -
X., a tento plochu aj pre seba užíval v období, ako bude uvedené nižšie.

Ďalšou úradnou listinou k sporným parcelám je až notárska zápisnica X.. B. S., notárky so sídlom
Komenského 3, Banská Bystrica, zo dňa 16.08.2002 sp. zn. N 660/2002, Nz 625/2002. Pred notárku sa
vtedy dostavili S. B., Q. Q., X. S. a V. S., potomkovia P. a S. S., o ktorých menované osoby tvrdili, že v
minulosti nadobudli neperfektnými zmluvami pozemky v k.ú. Q. V. Q., okrem iného aj parcely KN-C č.
XXX, trvalé trávne porasty, o výmere 1741 m2 a č. 902/8, trvalé trávne porasty, o výmere 226 m2, ktoré
boli vytvorené z pôvodných parciel pozemkovej knihy č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.

Pozemky mali byť ich rodičmi nadobudnuté v rokoch 1958 - 1960, od B. S., U. S. a S. C., za účelom
výstavby vlastného rodinného domu. Rodičia žiadateľov mali užívať predmetné nehnuteľnosti od r. 1958
až do smrti ich otca v r. XXXX, neskôr sa stala výlučnou vlastníčkou domovej nehnuteľnosti ich matka,
po ktorej bolo dedičské konanie vedené pod č. B 154/02, keď po smrti matky predmetný dom zdedili
všetci žiadatelia rovným dielom, každý v 1. Vydržanie bolo tvrdené ku dňu 22.09.1969.

Do súdneho spisu boli doložené aj rukou písané zmluvy, resp. potvrdenia: z 22. septembra 1958
kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi B. S. ako odpredávateľom a P. S., ako kupujúcim, a to k
stavebnému pozemku v "S." 18 m dĺžky a cca 13 m šírky z parciel, ktoré sa určia pri zameraní
geometrického plánu. Kúpna cena mala byť 2 250,- Kčs, ktoré boli vyplatené dňa 22. septembra,
kedy i kupujúci vstúpil do úžitku. Riadna kúpno- predajná zmluva mala byť vyhotovená po vyhotovení

geometrického plánu. V roku 1968 boli spísané dve potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny, a to U. S. ako
predávajúcim, ktorý mal prevziať od P. S. ako kupujúceho čiastku za ostredok 600,- Kčs ešte v r. 1960.
Druhé potvrdenie taktiež písané rukou, potvrdzuje prevzatie kúpenej ceny od P. S. S. B. v sume 1 000,-
Kčs, za ostredok, ktorý slúžil na cestu, toto je spísané a podpísané 3. mája 1968.

Na súdnom pojednávaní a na ohliadke predmetných plôch boli vypočutí svedkovia ako sú uvedení

vyššie, ktorí k užívacím vzťahom uviedli nasledovné:

Na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia rodina Kokavcová postavila rodinný dom na parcelách,
ktoré odkúpila od B. S., U. S. a S. B., pričom tieto plochy využívala rodina ako zastavanú plochu, dvor
a záhradu. Z výpovede svedka X. S. (syn nebohých P. a S. S.) na pojednávaní aj pri ohliadke miesta
samého vyplynulo, že na spornej ploche bol za účelom výstavby rodinného domu a neskôr pre účely jeho

obývania vybudovaný aj rezervoár vody. Na pozemku pri ohliadke súd zistil, že sa tu (na parc. č. XXX/X)
nachádza šachta rezervoáru. Svedok k tomuto uviedol, že rezervoár bol vybudovaný už v čase výstavby
rodinného domu, teda už na prelome 50. a 60. rokov, naopak svedok (neskôr vedľajší účastník v konaní)
I. W. uviedol, že rezervoár mohol byť vybudovaný najskôr v r. 1965, prípadne aj v neskorších rokoch.
Svedkyňa S. B. (dcéra P. a S. S.) vo svojom písomnom prehlásení voči súdu uviedla, že pozemok, na

ktorom je vytvorený rezervoár, sa kúpil hneď po stavbe rodinného domu kvôli prameňu vody, pretože v
tejto časti ešte obecný vodovod vybudovaný nebol. Výpoveďami týchto svedkov, ako aj svedka Q. Q.
a U. D. bolo zároveň potvrdené, že spornú plochu užívali S. od 60. rokov minulého storočia, v prípade
výpovede Q. Q. bolo potvrdené toto užívanie od 72. roku minulého storočia. Pozemok bol svahovitého
rázu, zarastený lieskami a šípovými kríkmi, tento bol S. od liesok a šípkových krov vyčistený a následne

bol kopec kosený stále touto rodinou. Na prelome 60. a 70. rokov došlo k splanírovaniu pozemku
v súvislosti s výstavbou vedľajšieho futbalového ihriska, kde sa takisto mechanizmami zarovnávala
plocha. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že P. S. zariadil aj financoval splanírovanie svojej časti tohto
kopcovitého terénu. Rovnako bola v tejto časti splanírovaná aj vedľajšia plocha, ktorá sa nachádza nad
záhradou rodiny W..Na ohliadke miesta samého svedok S. k rozsahu užívania uviedol, že jeho rodičia nekosili pozemok až
po hranicu futbalového areálu, ich pozemok nesiahal až potiaľ. Hranica užívanej plochy siahala na tejto
strane približne po stĺp elektrického vedenia s trafom (parc. č. XXX/X), na strane náprotivnej k rodinnému

domu potom po hustý lieskový porast, ktorý je tam dodnes.

Nepochybne takisto bolo zo svedeckých výpovedí zistené, že v 50. rokoch, resp. ešte na začiatku
60. rokov spornú plochu kosil X. A., ktorému táto pripadla v rámci reálnej deľby v minulosti, ako je
to uvedené vyššie, avšak v druhej polovici 60. rokov, ani v neskoršom období, až do smrti X. A. - X.
(XXXX) už obhospodarovanie, resp. kosenie tejto plochy nepotvrdil ani svedok, neskôr vedľajší účastník

I. W.. Kosenie trávy X. A. v 50. rokoch a začiatkom 60. rokov potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj
svedkyňa B. S., ktorá tu v detstve žila a osobne si pamätala X. A. užívať predmetnú plochu, konkrétne
uviedla roky 63 - 65, do ktorých takéto svedectvo môže súdu podať, v 67. roku z Q. V. Q. odišla a nemala
o užívaní spornej plochy prehľad.

Skutočnosť, že rodina S. odkúpila spornú plochu od X. A., sa nepotvrdila žiadnou listinou. Rovnako
nebolo možné zistiť ani konkrétny údaj, na základe ktorého by bolo možné presne určiť čas takéhoto

nadobudnutia pozemku právnym úkonom medzi rodinou S. a X. A.. Na jednej strane tak bolo treba dať za
pravduargumentomžalujúcejstrany,žezožiadnehodokumentuažiadneholistinnéhodôkazunevyplýva
skutočnosť odkúpenia pozemku rodinou S., naopak z doložených listín je možné presne dovodiť, aké
plochy boli od koho odkúpené (S. B., B. S. a U. S.), takisto v notárskej zápisnici o osvedčení vydržania
spornej plochy bola uvedená len kúpa pozemkov od týchto osôb, nie však X. A. či kohokoľvek iného

z rodiny A..

Na druhej strane z písomného vyhlásenia svedkyne B. bolo možné zistiť, že jej rodičia mali odkupovať
predmetný pozemok za účelom výstavby rezervoára vody, ktorý potrebovali pre užívanie rodinného
domu. Z jej výpovede takisto vyplynulo, že k tejto kúpe došlo až po pôvodnej kúpe pozemkov pod
rodinný dom a záhradu, a po samotnej výstavbe domu. Z hľadiska hodnovernosti tejto svedkyne

nemožno opomenúť jej zaujatosť (právna predchodkyňa odporcu), zároveň ale je potrebné jej výpoveď
posudzovať v súvislosti ostatných dôkazov a okolností, ktoré z dokazovania vyplynuli. O nadobudnutí
pozemku rodinou S. mala vedomosť nezaujatá svedkyňa D., ktorá bola v častom kontakte s S. S. - od
nej mala informácie o tom, že na uvedenej ploche S. hospodária, aj že si ju v minulosti od A. odkúpili.
Pravdivosti týchto výpovedí svedčia aj ďalšie dve podstatné okolnosti, ktoré súd musel vziať do úvahy a

považovať ich za nepriame dôkazy, resp. okolnosti, ktoré svedčia pre tvrdenie odporcu a jeho právnych
predchodcov o právnom dôvode, ktorý v minulosti jestvoval a na základe ktorého mohli byť P. a S. S.
presvedčení o tom, že sú vlastníkmi spornej plochy. Prvou touto okolnosťou je držba pozemku a jej
užívanie, napr. úpravami, pri ktorých bol odstraňovaný lieskový porast a šípové kríky (približne v polovici
60. rokov), ďalej vybudovaním rezervoára vody pre účely užívania rodinného domu rodiny S., ktoré sa

takisto udialo v prvej polovici 60. rokov, najneskôr v r. 1965, a napokon kosením tejto plochy. Druhou
podstatnou okolnosťou bolo planírovanie kopca na spornej ploche na prelome 60. a 70. rokov, ktoré
bolo takisto vykonávané rodinou S.. Súd je presvedčený o tom, že v prípade, že by sa X. A. - X. cítil
byť vlastníkom tejto plochy ešte aj v druhej polovici 60. rokov, potom by celkom určite nestrpel takéto
podstatné zásahy do svojho vlastníctva. Z výpovede vedľajšieho účastníka vyplynulo, že X. A. - X. ani

ostatní členovia A. rodiny neboli ľahkovážnymi vlastníkmi. Preto aj v prípade, že by predmetný pozemok
bol len prenechaný S. na užívanie, je nepravdepodobné, aby im X. A. udelil súhlas na takéto podstatné
zásahy do svojho pozemku. Naopak, výpovede svedkov a tieto okolnosti svedčia tomu, že skutočne
došlo približne v polovici 60. rokov minulého storočia k dohode medzi P. S. s manželkou S. na jednej
strane a X. A. - X. na druhej strane, napr. o odpredaní pozemku. Súd je presvedčený o tom, že ak by

k takejto skutočnosti nedošlo, potom v priebehu takmer 10 rokov do úmrtia X. A. - X., by muselo z jeho
strany dôjsť k namietaniu takéhoto stavu, teda že spornú plochu užíva rodina S.. Bol by nepochybne
vyvolaný spor medzi týmito osobami a rodina S. by buď dobrovoľne odovzdala spornú plochu späť do
užívania rodine A., prípadne by zrejme došlo k súdnemu sporu už v tom období. Ako však vyplynulo zo
svedeckých výpovedí všetkých vypočutých svedkov, v 60. ani v 70. rokoch žiadny spor o užívanie tejto

plochy medzi rodinou S. a X. A. - X. nevznikol, takisto v ďalšom období spory medzi S. a A. ohľadne
užívania spornej plochy neboli.Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,ženastraneP.S.aS.S.,rod.S.začalapribližnevroku1965
oprávnená držba k spornej ploche, na základe právneho úkonu medzi nimi a X. A. - X.. Z vykonaného
dokazovania bolo takisto možné uzavrieť, že táto držba nikým nebola rušená.

Vydržanie ako nadobúdací titul vlastníckeho práva k veciam vrátane nehnuteľnosti bolo možné
predtým za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950), ako titul nadobudnutia
vlastníctvavšakbolozrušenénovýmObčianskymzákonníkom,účinnýmod01.04.1964.Takátomožnosť
nadobudnutia vlastníctva bola znovu zavedená až od 01.04.1983, avšak s vylúčením pozemkov
poľnohospodárskych, teda ornej pôdy, chmeľníc, viníc, záhrad, ovocných sadov, lúk a pastvín v

zmysle zákona č. 23/1964 Zb. Vydržanie ako nadobúdací titul bez obmedzenia bolo zavedené
až novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.01.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.). Tak podľa
Stredného občianskeho zákonníka, ako aj podľa súčasného Občianskeho zákonníka v znení platnom
od 01.01.1992 bolo pre vydržanie potrebné, aby držiteľ nehnuteľnosti mal túto v pokojnej a nerušenej
držbe po dobu 10 rokov, zároveň musel byť dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. V takomto
prípade bol držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130

ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať vydržanie spornej plochy P. S. a S. S. ku dňu 01.01.1992.
Tieto osoby boli približne od roku 1965 oprávnenými držiteľmi spornej plochy, keďže boli nepochybne
dobromyseľní o tom, že im predmetná nehnuteľnosť patrí a v tejto držbe neboli nikým rušení. Aj následné
nadobudnutienehnuteľnostíichdeťmiaprevodnaodporcujenutnépovažovaťzaplatný.Súdnazáklade

toho žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporcovi ako účastníkovi v spore
úspešnému priznal náhradu trov konania vo výške 1 448,18 Eur, pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony
právnej pomoci v r. 2008 po 1 465 Sk + 2x režijný paušál po 190 Sk, spolu teda 2 x 54,94 Eur, za jeden
úkon právnej pomoci v r. 2009, a to účasť na pojednávaní 03.03.2009, s tarifnou odmenou 53,49 Eur +

režijný paušál vo výške 6,95 Eur, za jeden úkon právnej pomoci v r. 2010, a to vyjadrenie odporcu zo
17. mája 2010, s výškou tarifnej odmeny 55,49 Eur + režijný paušál 7,21 Eur, a za dva úkony právnej
pomoci v roku 2011, a síce účasti na ohliadke dňa 02.03.2011 a na pojednávaní dňa 13.09.2011, po
57 Eur + 2 x režijný paušál 7,41 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia ďalej pozostáva z hotových
výdavkov, a to cestovných nákladov na pojednávania a ohliadku z Bratislavy do Brezna (resp. Mýta pod

Ďumbierom) a späť dňa 03.03.2009, 02.03.2011 a 13.09.2011, spolu v sume 409,50 Eur, napokon z
náhrady za stratu času za uvedené 3 cesty, tj. 12 začatých polhodín v roku 2009 po 11,59 Eur, a 2 x 12
začatých polhodín po 12,35 Eur za rok 2011, spolu strata času predstavovala 435,48 Eur, k uvedeným
položkám bola prirátaná DPH vo výške 20 %, to všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej

možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.