Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 25, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/321/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234946
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112234946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa spol.
Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporkyni M. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 441,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 255,99 eur spolu s 9 %-ným úrokom
z omeškania ročne odo dňa 28.01.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti

rozsudku.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom trov na súdnom poplatku
vo výške 4,12 eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.09.2012 (doručeným súdu dňa 04.10.2012) domáhal súdneho
výroku, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 441,88 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.01.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou dňa 28.09.2005 Zmluvu č. B0977310 (ďalej len

„Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0905282523.

Odporkyni bola predĺžená zmluvná viazanosť v súlade s dodatkom k zmluve Čl. 2 bod. 2.6. dodatku.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nášho názoru z titulu zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur s tým, že ustanovenie
Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie

bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov
so sp. značkou 6Co 91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ
ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky a v kontexte s ust. Čl.3 bod
3.7 Dodatku sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha
nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie Nokia 3120 classic a to vo výške 185,89 eur (ďalej len „škoda“).

Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu navrhovateľa,
ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenieza cenu zvýhodnené oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za
tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnutú služby.

Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla
vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju základnú povinnosť
(t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné

záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť
odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu
povinností odporkyne a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
odporkyne. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy ( konkrétne
Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.

Odporkyňa v Dodatku v čl. 3 bod 3.7 vyhlásila, že si je vedomá že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je mu predávaný za cenu v čl. 1 bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporkyňa
zaviazala užívať služby po dobu dohodnuté v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo
že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného/

telekomunikačného zariadenia).

Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačná a aktivačný
proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorí si vyžaduje rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti

dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti paušalizované zmluvné pokuty.

Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporkyňa spôsobila navrhovateľovi je nasledovný:

Akciová cena Predajná cena Uplatnená škoda/výsledná suma

9,63 eur 195,51 eur 185,89 eur

Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 255,99 eur vyfakturovaných
v období 2010/09 - 2010/10

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 13.01.2011 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu
v dodatočnej lehote.

Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 28.12.2010.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.

Nakoľko sa v danej veci jedná o drobný spor v zmysle ustanovenia 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), súd podľa ustanovenia § 156
ods. 3 OSP v spojitosti s § 115a ods. 2 OSP účastníkom oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia
rozsudku.Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 25.01.2013 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti číslo
dverí 107 na I. poschodí tunajšieho súdu nedostavili, volaní neboli.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy o

pripojení zo dňa 27.09.2005, Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 02.08.2008, prílohy č. 1 Dodatku,
Pokusu o pokonávku zo dňa 13.01.2011, Doručenky, Faktúry, Všeobecné podmienky navrhovateľa a
iné, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 27.09.2005 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi
konania podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Dňa 02.08.2008 bol uzavretý
dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto dodatku bol odporkyni predaný mobilný telefón Nokia

3120 classic za kúpnu cenu 9,63 eur. Zároveň tu bola dohoda o zmluvnej pokute vo výške 200,- eur
podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti účastníka. Podľa bodu 3.7. odporkyňa vyhlásila, že si je
vedomá, že jej je telefón predávaný za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať
služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy so

spotrebiteľskej ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1 by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda, a to
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu. Zároveň súčasťou dodatku bola aj príloha
č. 1, a to bonusy ponuky zo dňa 21.06.2008.

Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 13.01.2011 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil
pohľadávku za zúčtovacie obdobie 2010/09 suma 137,75 eur a 2010/10 suma 118,24 eur, suma spolu

celková pohľadávka 255,99 eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa zaplatila najneskôr do 27.01.2011.
Odporkyňa prevzala list 18.01.2011.

Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporkyni sumu 137,75 eur faktúrou
sosplatnosťou11.10.2010č.faktúry8043005469asumu116,91eurfaktúrousosplatnosťou10.11.2010
č. faktúry 8043537541, a to za mesačné poplatky.

Navrhovateľ zároveň predložil aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
vydané v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.

Na základe dokladu, mal súd zistené, že zariadenie Nokia 3120 classic malo akciovú cenu s DPH 9,63

eur a predajná cena s PDH bola 195,51 eur.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd

osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k

takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj zmluvou a dodatkom, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne
bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení dňa 27.09.2005 a Dodatok k tejto
zmluve dňa 02.08.2008 v súlade s § 43 ods. 1 zákona. Na základe predmetného dodatku a v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporkyni, aby zaplatila cenu za poskytnutú

verejnú službu tak ako bola táto cena vyčíslená navrhovateľom. Pretože odporkyňa riadne nezaplatila, a
toaninapriekvýzvenavrhovateľabolorozhodnutéopovinnostiodporkynezaplatiťdlžnúsumu,akocenu
služieb vo výške 255,99 eur a podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2, OZ je povinná odporkyňa
zaplatiťajúrokyzomeškaniavovýškeurčenejpodľanariadeniavládyč.87/1995Z.z.9%ročne,atoodo
dňa 28.01.2011 do zaplatenia. Na základe pokusu o pokonávku zo dňa 13.01.2011 navrhovateľ vyzval

odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 27.01.2011 a keďže odporkyňa ani v tejto dodatočne
poskytnutej lehote nezaplatila, tak sa dostala do omeškania a odo dňa nasledujúceho 28.01.2011 jej
vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 185,89 eur titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ v
konaní výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi

právo pri porušení odporkyne riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti
24 mesiacov. Uvádzal, že právo na náhradu škody vyplýva z bodu 3.7. dodatku k zmluve o pripojení,
kde sa výslovne konštatuje, že ak nebude dodržaná odporkyňou doba viazanosti, tak vzniká právo na
náhradu škody, a to vo výške minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Cena mobilného telefónu za ktorú bol predaný odporkyni bola 9,63 eur a predajná cena bola 195,51

eur, čo je rozdiel 185,89 eur.Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi škoda podľa ustanovenia § 420 OZ nevznikla.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sú protiprávne konanie,
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie

je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto,
aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola
uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo
z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje
právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a

poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je
samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné
objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná
škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku
škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná

udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou OZ zodpovednosť v
danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú
škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá

alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník
je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej
výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu

domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej
povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné
konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporkyne za škodu, ktorú

si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporkyne je v
tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu
viazanosti24mesiacovpodľadodatkukzmluveopripojení.Následkomtohto,atedavpríčinnejsúvislosti
s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to
akciovej cene za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene. Súd dospel k takému

záveru, že u odporkyne by bola splnená podmienka protiprávneho konania, a to konania v rozpore so
zmluvnými podmienkami tak, ako sú uvedené v dodatku, a to, že odporkyňa si riadne neplnil svoje
povinnosti a neplatila za služby, a tak skutočne došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu zmluvného
vzťahu, a tak odporkyňa nedodržal podmienku 24 mesačnej viazanosti. Zároveň ale s takýmto konaním
odporkyne nie je v príčinnej súvislosti škoda tak, ako si uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková

ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal
odporkyni podľa dodatku zľavnený mobilný telefón, čo bolo dňa 02.08.2008 keď bol uzavretý predmetný
dodatok k zmluve o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnený telefón odporkyni, podľa vyjadrenia
navrhovateľa, došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilný telefón. Až následne
odporkyňa nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované navrhovateľom. V

takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný
telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporkyne riadne platiť za služby v roku
2010, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná
podmienka, a to, že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym
konaním je vznik škody, pričom je zrejmé, že najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje

vznik škody. Podľa navrhovateľovho vyjadrenia o vzniku škody, za ktorú je zodpovedná odporkyňa
nebola zachovaná táto časová postupnosť a navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda akozmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporkyne, a to neplatenia za služby
poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa
uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, navrhovateľ poskytol odporkyni zľavu na cenu mobilného

telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti
odporkyne. Právo na náhradu škody nevyplýva z citovaného článku 3.7., ako uvádzal navrhovateľ, aj
keď sa v tomto článku hovorí o škode. V tomto prípade ale neboli splnené základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 Občianskeho zákonníka, a tak v tejto časti o zaplatenie sumy
185,89 eur ako náhrady škody, ako aj príslušného úroku z omeškania, bol návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietnutý.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 255,99 eur a úroku
z omeškania vo výške 9 % zo sumy 255,99 eur od 28.01.2011 do zaplatenia. Neúspech navrhovateľa

predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia sumy 185,89 eur a úroku z omeškania vo výške 9 %
zo sumy 185,89 eur od 28.01.2011 do zaplatenia.

V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by odporkyňa
zaplatila, resp. bol zaviazaná navrhovateľovi zaplatiť istinu 441,88 eur (ako bola žiadaná návrhom na
začatie konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 441,88 eur od 28.01.2011 do

zaplatenia (t.j. pre účely výpočtu úspechu vo veci do dňa vyhlásenia rozsudku - 25.01.2013), teda pre
účely výpočtu úspechu vo veci priznanie sumy 521,30 eur, tak navrhovateľ bol priznaním istiny 255,99
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 255,99 eur od 28.01.2011 do zaplatenia
úspešný v 57,93 %, neúspešný bol v 42,07 %. Čistý úspech navrhovateľa vo veci (úspech mínus
neúspech) predstavuje 15,86 %, v ktorom pomere má navrhovateľ podľa vyššie citovaného zákonného

ustanovenia § 142 ods. 2 OSP voči odporkyni nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. v sume 26,-
eur. Nakoľko tieto náklady boli nesporne účelne vynaložené na uplatnenie práva navrhovateľa, súd
navrhovateľovi priznal náhradu sumy 4,12 eur predstavujúcej 15,86 % zo zaplateného súdneho
poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.