Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7P/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611207602
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2012:4611207602.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľky T. X.,

nar. X.XX.XXXX, bytom G., B. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou so
sídlom Topoľčany, ul. Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, proti odporcovi N.. Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
I. č. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej H. X., nar.
XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo T. X., rod. X., nar. X.XX.XXXX a Q. X., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 25.6.2005,
zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Bojná, vo zväzku 8, ročník 2005, na strane 101, pod
poradovým číslom 6

r o z v á d z a .

Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode v tomto znení:

Súd z v e r u j e maloletú H. X., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že
každý párny piatok v mesiaci o 15.00hod. odovzdá otec maloletú matke a matka každý nepárny piatok
v mesiaci o 15.00hod. odovzdá maloletú otcovi.

Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu malol. H. sumou 50Eur mesačne, ktoré je povinný zasielať
vždy do l5-steho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Odporca sa zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66Eur na účet tunajšieho súdu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 23.9.2011 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom
rozviedol a mal. H. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Žiadala, aby súd otca
zaviazal prispievať na výživu mal. H. sumou 85 eur a matku sumou 27 eur. V návrhu uviedla, že s
odporcom od marca 2008 žijú oddelene. O mal. H. sa starala do začiatku roka 2010, potom ona začala
žiť s iným mužom a odporca nechcel dopustiť, aby ich dcéra žila v jeho domácnosti, preto súhlasila s
tým, aby mal. žila v domácnosti otca.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že keď sa s odporom zosobášili, manželstvo fungovalo,
postupne sa prejavilo, že odporca bol prehnane žiarlivý, majetnícky, až to vyvrcholilo do toho, že v roku
2008 odišiel. Odporca ju stále podozrieval, že má rôznych priateľov, s nikým sa nemohla rozprávať.
Odkedy nemajú s odporcom spoločnú domácnosť, komunikujú spolu iba ohľadne dieťaťa, kde sa tiežnevedia veľmi zhodnúť. V roku 2010 začala žiť s priateľom a odporca nástojil, aby dcéra žila v jeho
domácnosti, nakoľko chcel zabrániť tomu, aby sa stretávala s jej priateľom, pričom jej zamedzuje
stretávať sa aj s jej rodičmi. V súčasnosti je zase dcéra viac u nej, v podstate sa to strieda, niekoľko

dní je u otca, potom niekoľko dní u nej. Preto sa aj týmto návrhom domáha, aby bola presne určená
striedavá starostlivosť tak, že každý párny týždeň bude dcéra u nej a každý nepárny týždeň u otca. Tiež
navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 85,-eur a ona sumou 27,-eur. Čo
sa týka jej práce, je pravda, že jej priateľ má firmu, avšak ona u neho nepracuje, ale chodí tam za ním
často. Je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Čo sa

týka výdavkov na dieťa, jediné, čo platil odporca bola škôlka, na tom sa dohodli, nakoľko ju prehlásil do
inej škôlky. Odporca jej bránil v stretávaní sa s dieťaťom, nedvíhal jej telefón. Na ďalšom pojednávaní
navrhovateľka uviedla, že dieťa je od posledného pojednávania u nej, k otcovi nechce ísť, nakoľko sa
bojí, že ju opätovne nepustí k nej. Dcéra pred dvomi týždňami bola u otca na víkend, odvtedy je stále u
nej, nakoľko odporca a jeho rodina na ňu zaútočila až musela zavolať políciu. Uviedla, že má uzatvorenú
dohodu o vykonaní práce, posledný víkend pracovala na jednej prevádzke v Trenčíne. Ona žije striedavo

buď u svojej matky, alebo u priateľovej matky, podľa toho, kde chce byť dcéra. Keďže ona nemá takmer
žiadenpríjem,jejpriateľplatísvojejmatkezanich130Eurmesačne.Čosatýkajejmajetkovýchpomerov,
ona ešte pred uzatvorením manželstva zdedila podiel 1/8 na rodinnom dome uvedenom na LV XXX,
kat. úz. I., ide o dom, v ktorom býva jej matka. Výdavky na dieťa hradia striedavo, podľa toho, u koho je
dieťa. Dcéru si striedajú tak, že každý párny piatok v mesiaci o 15.00hod. jej odovzdá otec dcéru a ona

mu ju odovzdá v každý nepárny piatok o 15.00hod. pri odchode zo škôlky.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že konanie v časti rozvodu je nesporné, manželstvo si neplní
svoj účel. Čo sa týka starostlivosti o malol. dieťa, v tejto časti účastníci dospeli k dohode, obaja súhlasili
so striedavou starostlivosťou, spornou zostala jedine otázka určenia výživného.

Odporca na pojednávaní uviedol, že čo sa týka rozvodu, tak s ním nesúhlasí, nakoľko mali svadbu
v kostole a on je veriaci. Odišiel zo spoločnej domácnosti, nakoľko mali nezhody. Navrhovateľka sa
zaujímala len sama o seba, dozvedel sa, že má iných priateľov. Pre neho bola na prvom mieste dcéra.
Mali problémy aj kvôli tomu, že vtedy obaja študovali, nevedel ich finančne zabezpečiť. Keď odišiel zo

spoločnej domácnosti, dcéra to veľmi zle znášala, pravidelne za dcérou chodil, potom bola postupne
stáleviacuneho.Odroku2010žijestálesnímvspoločnejdomácnosti,ajsjehomatkouabratom. Matka
dieťaťa oň veľký záujem neprejavovala, niekedy sa neozvala aj celý mesiac. Keď s dcérou mala byť,
tak ju stále niekomu odkladala. Záujem začala prejavovať až teraz posledný týždeň, keď sa dozvedela,
že to má byť na súde, nakoľko ona chce svoje výhody. Chce, aby bolo dieťa zverené jemu do osobnej

starostlivosti. Aj doposiaľ platil na dcéru takmer všetky náklady asi 80%, navrhovateľka raz za čas
zaplatila škôlku. Uviedol, že nie je pravda, že by navrhovateľka bola predtým nezamestnaná, nakoľko
sama mu uviedla, že pracuje, keď s ňou telefonoval. Je to firma jej priateľa, on je tam konateľom. Ide o
firmuAztektripples.r.o.Má svedkov,že tamnavrhovateľkapracuje,ajjehobrat,ktorýrobívPiešťanoch,
ju tam každý deň vidí, že zásobuje túto prevádzku. Posledný týždeň, keď dcéra mala byť so svojou

matkou, táto ju nechala na starosti matke jej priateľa, keď si po ňu on prišiel, tak mu ju odmietla dať. Keď
je s dcérou, trávia spolu čas, pomáha mu samozrejme aj jeho matka a stará matka. Trvá na tom, aby
bolo dieťa zverené jemu do osobnej starostlivosti, nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, nakoľko to
takto nebolo od januára 2010. Čo sa týka toho incidentu, ktorý uviedla navrhovateľka, dcéra bola vtedy
u neho, navrhovateľka prišla keď už bola už v posteli. Nakoniec dcéru prehovorila a tak ju obliekol, aby

išla s matkou. Pri aute sa rozprávali, dala mu facku a buchla ho taškou, ktorá sa jej vysypala. Matka
stále dieťa niekomu odkladá, vždy keď za dcérou išiel, videl, že je buď s jej matkou, alebo dokonca bolo
aj u matky jej priateľa, nestará sa o ňu ona sama, len dieťa zveruje iným. On s dieťaťom chodil doposiaľ
po lekároch, vodil ju do MŠ, hradil 80% nákladov, robil všetko po celé dva roky, keď dieťa bolo u neho.
Čo sa týka jeho príjmu, v decembri mal príjem 409Eur v čistom. Matke prispieva do domácnosti 200Eur

mesačne za neho aj jeho dcéru. Neskôr uviedol, že súhlasí so striedavou starostlivosťou, výživné matke
dieťaťa platiť nebude, nech ho platí ona jemu.

Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu a následnej úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu navrhuje, aby bola schválená dohoda rodičov ohľadne striedavej starostlivosti a určenie

výživného ponecháva na úvahu súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s
návrhom, sobášny list, rodný list, potvrdenie o trvalom pobyte, správa ÚPSVaR, potvrdenie o príjmeodporcu, záznam kolízneho opatrovníka zo dňa 12.10.2011, správa Sociálnej poisťovne, potvrdenie
o nemocenských dávkach, vyjadrenie odporcu, dohoda o pracovnej činnosti medzi navrhovateľkou a
zamestnávateľom Astek Triplle s.r.o., výplatný lístok za mesiac december 2011 a zistil nasledovný

skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 25.6.2005. Obaja účastníci konania majú slovenské
občianstvo, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza 1 mal. dieťa H., nar.
XX.XX.XXXX. Výsluchom účastníkov konania súd zistil, že manželstvo spočiatku fungovalo, postupne

sa medzi manželmi začali prehlbovať problémy a v priebehu roka 2008 odporca odišiel zo spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka ako dôvod ich rozporov uvádzala majetníckosť a neprimeranú žiarlivosť
zo strany odporcu. Odporca zase poukazoval na to, že navrhovateľa sa zaujímala len sama o seba,
mala mať iných priateľov. Navrhovateľka si v roku 2010 našla známosť, pričom s týmto mužom žije aj v
spoločnej domácnosti. Odporca s rozvodom ich manželstva nesúhlasil, nakoľko je veriaci, avšak bol to
práve odporca, ktorý opustil spoločnú domácnosť. Manželia napriek tomu, že spolu nežijú v spoločnej

domácnosti od roku 2008, spolužitie neobnovili a ani ho obnoviť nechcú. Vzhľadom na uvedené, súd
považoval toto manželstvo za trvalo rozvrátené a nefunkčné a preto ho rozviedol.

Podľa § 22 ods. 1 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom

dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o rodičovských právach a povinnostiach manželov
k deťom pochádzajúcim z ich manželstva. Účastníci konania majú jedno maloleté dieťa. Navrhovateľka

žiadala zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odporca s týmto návrhom
spočiatku nesúhlasil, žiadal zveriť mal. dieťa do svojej osobnej starostlivosti. V priebehu konania sa
však rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti, ktorú posledne realizovali tak, že každý párny
piatok v mesiaci o 15.00hod. otec odovzdá dieťa matke, u ktorej bude dieťa až do nasledujúceho piatku,
t.z. že matka dieťa odovzdá otcovi v každý nepárny piatok o 15.00hod. pri odchode zo škôlky. Takto

upravené zverenie mal. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom s tým, že prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä
na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.Rodičia maloletej sa však nedohodli na výške výživného pre mal. dieťa. Navrhovateľka požadovala, aby
súd zaviazal otca dieťaťa na prispievanie na výživu maloletej, nakoľko ona je vedená ako nezamestnaná

a až dňa 28.11.2011 uzavrela dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou Aztek Triple s.r.o. Otec mal.
požadoval, aby bola navrhovateľka zaviazaná na platenie výživného, nakoľko počas 2 rokov, kedy sa
o dieťa staral výlučne on, hradil všetky náklady s maloletou, pričom navrhovateľka poberala prídavky
na dieťa.
Súd mal za preukázané, že matka mal. je od 25.11.2009 vedená ako uchádzač o zamestnanie. Poberá

len prídavok na dieťa v sume 22,02 eur mesačne. Dňa 28.11.2011 uzavrela dohodu o pracovnej činnosti
so spoločnosťou Aztek Triple s.r.o., pričom dohodnutá odmena predstavuje 2,50 eur a pracovný čas
je 40 hodín mesačne. Podľa výplatného lístka za mesiac december 2011 bola matke vyplatená suma
80 eur. Uviedla, že žije buď v domácnosti svojej matky alebo v domácnosti matky jej priateľa, ktorej
priateľ prispieva v sume 130 eur mesačne, keďže ona nemá takmer žiaden príjem. Otec maloletej je od
1.6.2011 zamestnaný v spoločnosti Crystal Call, a.s., kde jeho čistý priemerný mesačný príjem je 434

eur. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom, ktorej prispieva na domácnosť
sumou 200 eur. Odporca uvádzal, že navrhovateľka pracovala už predtým ako uzatvorila dohodu o
pracovnej činnosti v podniku svojho priateľa, že má svedkov, ktorí ju tam videli. Odporca však súdu
nevedel preukázať, či navrhovateľka v prípade, že naozaj pracovala aj poberala za túto prácu mzdu,
nakoľko sa jednalo o podnik jej priateľa. Vzhľadom na takto zistené príjmové pomery súd zaviazal

otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne. Súd nemohol zohľadniť výdavky otca, ktoré
znášal na výživu maloletej v období pred podaním návrhu na rozvod, nakoľko súd rozhoduje o výške
výživného na dieťa na obdobie po rozvode. Keďže dieťa bude 2 týždne v mesiaci u otca a dva týždne u
matky, pričom príjem matky je podstatne nižší ako príjem otca, súd považoval takto určené výživné za
postačujúce s ohľadom na zárobkové pomery a možnosti rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa.

V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený
asúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťodporca,ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo

ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Keďže u odporcu dôvod na
oslobodenie od súdnych poplatkov nie je a odporca má riadny príjem, súd ho zaviazal na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh, ktorý predstavuje v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov sumu 66 eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkovýstav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.