Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218200402
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6218200402.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu JUDr. Y. Z., I.. XX. XX.

XXXX, G. Z. Z. I. XXX/XX, O. N., proti žalovanej Slovenskej republike v mene ktorej koná Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil 1/ Slovenskej republike v zastúpení
Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v sume 1.000,- Eur, a to

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 2/ Slovenskej republike v zastúpení Generálnou
prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava nemajetkovú ujmu v sume 1.000,- Eur a nahradiť mu trovy
konania, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe žalobca uviedol, že
dňa 06.11.2017 doručil Ministerstvu vnútra SR žiadosť zo dňa 01.11.2017 o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš, odbor poriadkovej polície,
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Veľký Krtíš, a uplatnil si náhradu škody v sume 1.000,- Eur

ako nemajetkovej ujmy. Dňa 06.11.2017 doručil Generálnej prokuratúre SR taktiež žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom prokurátorky Okresnej prokuratúry a uplatnil
si náhradu škody v sume 1.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu. Dňa 27. 02. 2018 obdržal odpoveď z
Kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
04. 01. 2017 pod číslom KM-OPSI-P-164/2017, v ktorej je okrem iného uvedené, že neboli naplnené
zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a preto

žiadosť považujú za nedôvodnú a nie je jej možné vyhovieť.
Dňa 07. 02. 2018 mu bola doručená odpoveď z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
12. 01. 2018 pod číslom VI/4 Gc 172/17/1000-5, v ktorej sa uvádza, že ním uplatnený nárok nebude
Generálnou prokuratúrou SR uspokojený. Ďalej v žalobe uviedol, že dňa
31. 10. 2016 doručil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky trestné oznámenie zo dňa 28. 10.
2016 pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1, písm. a) Trestného zákona vyplývajúceho z takého skutkového stavu veci,

že z obsahu tlačiva Hlásenie služieb „C“, 28-29. 11. 2015 hlásenie nočnej služby Domova dôchodcov
a domova sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši, a tiež z obsahu osobitného záznamu Hlásenie p. Z., z
obsahu Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnostizo dňa. 19. 02. 2016 pod K sť. : CES 39/2015, Č.z.: 06576/2016 z Banskobystrického samosprávneho
kraja, Banská Bystrica, na základe oznámenia v podobe Žiadosť
o sprístupnenie informácie písomne, poštou - odpoveď z Domova dôchodcov a domova sociálnych

služieb vo Veľkom Krtíši zo dňa 16. 02. 2015 pod číslom 00430/2015/DDaDSSVK-28 je preukázané, že
dňa 29. 11. 2015 v nočnej dobe v čase
o 00.25 hod. v Domove dôchodcov a domov sociálnych služieb, Veľký Krtíš, Škultétyho 329/102, sestra /
zdravotnícka asistentka Bc. Renáta N. posadila jeho matku F. Z.T. nar. 11. 08. 1929 na WC, alebo
prenosný gramofón, a to len v nočnej košeli, kde zbytočne dlho sedela až do 00.35 hod. pretože vôbec

nemočila, až potom ju uložila do postele, pričom jej bola od dlhého sedenia na toalete taká zima, že
ju bolo potrebné zakryť
aj paplónom ale ešte aj hrubou dekou, v čase 00.55 hod. sa sestra / zdravotnícka asistentka
Z.. L. N. dostala do konfliktu s jeho matkou F. Z. len preto, lebo opakovane zazvonila signalizačnými
hodinami a dožadovala sa ošetrenia, pri tomto konflikte vyvolala u jeho matky, ktorá trpela viacerými
chorobami, a to hlavne akútnym zlyhávaním srdca taký stav, že na svoju obranu bola nútená sestre

povedať vetu uvedenú
v hlásení „že odkedy je v tomto zariadení ju obrala o veľa rokov života“, a následne v čase
o 02.10 hod. sa jeho matka F. Z. ako niekoľkokrát v minulosti bála privolať pomoc sestry / zdravotníckej
asistentky, a preto sa vlastnými silami snažila dostať
na prenosné WC, tým spôsobila na izbe buchot, vlastnými silami sa posadila na prenosné WC, kde

sedela nezistenú dobu, potom ako sestra / zdravotnícka asistentka Z.. L. N. vošla na izbu a videla, že
jeho matka sedí na posteli, a že sa pomočila,
v gramofóne bolo väčšie množstvo stolice, bolo potrebné vymeniť plachtu. košeľu, tepláky, Teny, celú ju
umyť, vyliať gramofón, tak sa sestra/ zdravotnícka asistentka dostala do stavu zúrivosti, a hádzala šaty
o podlahu, celé toto jej správanie jeho matka na smrteľnej posteli

v nemocnici tesne pred umieraním dňa 30. 11. 2015 označila ako vojnu. Dňa 03. 01. 2017 osobne doručil
poverenému príslušníkovi PZ sťažnosť zo dňa 31. 12. 2016 proti uzneseniu o odmietnutí veci s tým, že
odôvodnenie sťažnosti predloží najneskôr na siedmy deň
odnazretiadovyšetrovaciehospisuasúčasnevtejistýdeňmudoručilajžiadosťoumožnenienazrieťdo
vyšetrovaciehospisu.Dňa10.01.2017osobnedoručilpoverenémupríslušníkoviPZdoplneniesťažnosti

a odôvodnenie zo dňa 09.01.2017. Vo svojej sťažnosti namietal, že sa nekonalo, nerozhodlo o celej veci
popisovanej v trestnom oznámení, rozhodlo sa iba o objektívnej stránke podozrenia z trestného činu s
časovým údajom o 0.55 hod
a bez povšimnutia sa ponechalo konanie z hľadiska objektívnej stránky podozrenia z trestného činu v
čase 00.25 hod a v čase 02.10 hod dňa 29. 11. 2015. Poverený príslušník PZ nevyhovel jeho žiadosti

a predložil ju spolu so spisom na Okresnú prokuratúru Veľký Krtíš.
Dňa 01. 02. 2017 mu bolo poštou doručené od prokurátorky Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš uznesenie
zo dňa 13. 01. 2017 pod sp. zn. 1 Pn 279/166610-12 o zamietnutí jeho sťažnosti. Na základe výsledku
vybavenia sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí veci, bol nútený podať opakovane trestné oznámenie
a takto sa domáhať, aby bolo konané a rozhodnuté aj o týchto dvoch útokoch vedených voči jeho matke,

ktoré boli zamestnankyňou zariadenia pre seniorov vykonané voči jeho matke v tom čase ako
je uvedené v pôvodnom trestnom oznámení, lebo vec nešla vybaviť inak. Dňa 24. 03. 2017 preto doručil
naGenerálnuprokuratúruSRopakovanétrestnéoznámeniezodňa21.03.2017navykonanietrestného
konania o tejto časti trestného oznámenia zo dňa 28. 10. 2016 o ktorej nebolo konané a rozhodnuté v
uznesení povereného príslušníka PZ zo dňa 28. 12. 2016, teda konanie z hľadiska objektívnej strany v

čase 00.25 hod a v čase 02.10 hod dňa 29. 11. 2015. Dňa 05. 06. 2017 mu bolo oznámené Okresnou
prokuratúrou Veľký Krtíš listom zo dňa
31. 05. 2017 pod č. 1 Pn 279/16/6610-34, že jeho písomné podanie z 21. 03. 2017 bolo zaslané na
Obvodné oddelenie PZ Veľký Krtíš k ďalšiemu konaniu. Poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ
Veľký Krtíš v trestnej veci napriek pokynu prokurátorky ďalej nekonal, nevykonal trestné konanie vo veci,

v závere trestného konania procesne nerozhodol, ale vec ukončil formálnym vybavením, a to listom zo
dňa 10. 06. 2017 pod sp. zn. ČVS: ORP-215/VK-VK-2017, že podľa zásady trestného konania ne bis in
idem (nie dvakrát v tej istej veci) už rozhodovať nebude. Dňa 20. 06. 2017 osobne doručil na Okresnú
prokuratúru Veľký Krtíš žiadosť o preskúmanie postupu povereného príslušníka PZ v trestnej veci s
poukazom na spôsob vybavenia veci, s ktorým nesúhlasil. Zásade ne bis in idem (nie dva krát v tej istej

veci) nemôže byť použitá, preto v skutku s popisovanými skutkovými okolnosťami v trestnom oznámení
bolo rozhodnuté ako o podozrení z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a skutok s popisovanými skutkovými okolnosťami v
opakovanom trestnom oznámení o ktorom žiadal konať a rozhodnúť vykazoval podozrenie z prečinutýrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda nejedná sa
o konanie dva krát v tej istej veci. Dňa 07. 07. 2017 mu bol doručený list Okresnej prokuratúry Veľký
Krtíš zo dňa 03. 07. 2017 pod č. 1 Pn 178/17/6610-12 v ktorom mu prokurátorka okrem iného uviedla,

že si osvojila závery v písomnom podaní povereného príslušníka PZ obvodného oddelenia Veľký Krtíš
zo dňa 10. 06. 2017 ktorým poverený príslušník ukončil trestné oznámenie z 21. 03. 2017. V trestnej
veci vedenej
na Obvodnom oddelení PZ Veľký Krtíš pod pod sp. zn. ČVS : ORP- 452/VK-VK-2016 a vo veci vedenej
pod sp. zn. ČVS : ORP- 215/VK-VK-2017 zastáva taký názor, že postup povereného príslušníka PZ vo

veci vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu taktiež
aj konanie dozorovej okresnej prokurátorky z Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš. Z tohto dôvodu sa
domáha aj zaplatenia nemajetkovej ujmy, čo zdôvodňuje tým, že ako poškodená osoba je osobou
vysokého fyzického veku, 64 rokov, je na dôchodku a závažnosť ujmy spočíva v tom, že podal trestné
oznámenie pre spoločensky závažné protiprávne konanie,
a to psychické a fyzické týranie osoby, jeho matky v pokročilom veku 86 rokov v zariadení pre

seniorov, pričom bol na matku silno citovo viazaný, trpel dlhšiu dobu nespavosťou, nechutenstvom do
jedla, následkom čoho došlo k nadmernému úbytku jeho hmotnosti. K žalobe žalobca pripojil žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanú Ministerstvu vnútra SR, Pribinova
2, Bratislava zo dňa 01. 11. 2017, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď
Ministerstva vnútra SR zo dňa

04. 01. 2017 č. KM - OPS1-P-164/2017, podanie Generálnej prokuratúry SR zo dňa
12. 01. 2018 č. VI/4 Gc 172/17/1000-5, ako aj podacie lístky.

2. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 14. 05. 2018 pod č. k. 2C/4/2018-18 vyzval žalobcu, aby
v lehote 10 dní opravil a doplnil svoje podanie s tým, aby označil jediný štátny orgán, alebo právnickú

osobu, ktorá koná za štát. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť. Zákonná sudkyňa uznesením
zo dňa 30. 05. 2018 č.k. 2C/4/2018-25 sťažnosť zamietla, vyšší súdny úradník uznesením zo dňa
18. 07. 2018 pod č. k. 2C/4/2018-29 podanie žalobcu odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca
sťažnosť. Zákonná sudkyňa uznesením zo dňa 14. 08. 2018 pod č.k. 2C/4/2018-33 zrušila uznesenie
vydané vyšším súdnym úradníkom dňa 18. 07. 2018 pod č.k. 2C/4/2018-29, konanie voči žalovanému

2/ Slovenskej republike za ktorú koná Generálna prokuratúra SR zastavila, žalovanému 2/ Slovenskej
republikezaktorúkonáGenerálnaprokuratúraSRvočižalobcovipriznalanároknanáhradutrovkonania
v plnej výške. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca proti výrokom II., III. sťažnosť. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 23. 05. 2019 č.k. 16Co/360/2018-63 uznesenie Okresného súdu vo výroku,
ktorým konanie voči žalovanému 2/ Slovenskej republike v mene ktorej koná Generálna prokuratúra

SR zastavil a vo výroku ktorým žalovanému 2/ Slovenskej republike v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra SR priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie s tým, že výrok ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš
zo dňa 18. 07. 2018 č.k. 2C/4/2018-29, zostáva nedotknutý. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia
okrem iného uviedol, že Okresný súd je povinný ustáliť aké nároky si žalobca voči žalovanej Slovenskej

republike uplatňuje, či ide zvlášť o nárok na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
na základe osobitných skutkových okolností v dôsledku ktorých je oprávnený v mene štátu konať
Ministerstvo vnútra SR a či si súčasne uplatňuje zvlášť iný nárok v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom na základe takých skutkových okolností z ktorých by vyplývalo, že ide o iný odlišný nárok ako
voči Slovenskej republike v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, alebo či ide

o nárok totožný, kedy je oprávnený konať za štát iba jeden z týchto štátnych orgánov. Žalobca v žalobe
odlišoval tieto nároky zvlášť vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu voči žalovanej v mene ktorej
by malo konať iba Ministerstvo vnútra a zvlášť vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu v mene
ktorej by mala konať Generálna prokuratúra SR. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie okresného súdu
za predčasné, že by si žalobca uplatňoval len jeden nárok, resp. že by išlo o nárok totožný, vychádzajúci

z totožných skutkových okolností. Okresný súd tak predčasne pred tým, ako si ustálil predmet konania
a ujasnil o akom nároku koná zastavil konanie voči Slovenskej republike - žalovanému 2/, napriek tomu,
že sám konštatuje, že žalovaným je len Slovenská republika a v tomto rozsahu žiadne dokazovanie
nevykonal.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vyjadrení k žalobe zo dňa
09. 09. 2019 uviedla, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva a žalobu navrhuje v celom rozsahu
zamietnuť. Ďalej uviedla, že v predmetnom spore by malo za štát konať Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky a to v zmysle poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. v zneníúčinnom od 01. 01. 2013. Okrem toho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná na
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa
06. 11. 2017 a na Generálnu prokuratúru SR, až 08. 11. 2017, teda ako prvé začalo konať Ministerstvo

vnútra SR. Ďalej Generálna prokuratúra SR zdôraznila tú skutočnosť, že za správne a zákonné
považuje uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš pod sp. zn. 1 Pn 279/16/6610 zo dňa
13.01.2017 ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú sťažnosť
žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí veci, ako
aj jej postup, ktorým žalobcovi prípisom z 03. 03. 2017 pod sp. zn. 1 Pn 178/17/6610 oznámila, že sa

stotožnila s postupom povereného príslušník PZ v tom smere, že v zmysle zásady trestného konania
ne bis in idem (nie dva krát v tej istej veci) už o totožnom trestnom oznámení rozhodovať nebude.
Uvedený postup bol správny a v súlade so zásadou ne bis in idem, a to z dôvodu, že skutok oznámený
v opakovanom trestnom oznámení bol totožný
so skutkom (vymedzený totožnými skutkovými okolnosťami), ktorý bol preverovaný
na Obvodnom oddelení PZ Veľký Krtíš, pod ČVS: ORP-452/VK-VK-2016, pričom orgány činné v

trestnom konaní rozhodujú o skutku, nie o právnej kvalifikácií ako namieta v žalobe žalobca. Pokiaľ
ide o samotnú žalobu namieta nie len samotný nárok kvôli neexistencií nezákonného rozhodnutia resp.
nesprávneho úradného postupu prokurátora v trestnom konaní, ale aj výšku náhrady škody, ktorá mala
vzniknúť žalobcovi v podobe nemajetkovej ujmy,
a to z dôvodu, že nie je dostatočne konkretizovaný uplatnený nárok na náhradu škody a nie je možné

posúdiť dôvodnosť s prihliadnutím na výšku uplatnenej sumy. Iba konštatovanie nemajetkovej ujmy
bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, nemožno vyhodnotiť ako splnenú podmienku na preukázanie
skutočnej škody. V prípade, že sa súd nestotožní s právnym názorom, že orgánom oprávneným konať
v mene štátu je výlučne ministerstvo vnútra SR, žiada žalobu voči Slovenskej republike v zastúpení
Generálnou prokuratúrou SR v celom rozsahu zamietnuť.

4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
09. 09. 2019 okrem iného uviedlo, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, a to v
súvislosti s tým, že žalobca mal v trestnom konaní postavenie oznamovateľa, nie poškodenej osoby.
Trestné konanie bolo vykonané na základe trestného oznámenia žalobcu, pričom bolo zistené, že ani

nebohá matka žalobcu nebola poškodenou osobou, nakoľko nebolo preukázané, že by menovanej
bola spôsobená akákoľvek škoda. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu, vo všeobecnosti platí, že
prvou a základnou podmienkou priznania náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je existencia
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Žalobca uplatnený nárok odvodzuje
z údajného nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť príslušník PZ v trestnom konaní

ČVS: ORP-451/VK-VK-2016, pričom ten mal spočívať v nedostatočne vykonanom dokazovaní, ktorého
následkom malo byť vydanie vecne nesprávneho uznesenia zo dňa 28.10.2016, ktorým poverený
príslušník PZ odmietol trestné oznámenie žalobcu. Zdôraznil tú skutočnosť,
že žalobca voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola spolu so spisovým materiálom predložená
Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš, ktorá uznesením sp. zn. 1 Pn 279/16/6610-12 zo dňa 13. 01. 2017

sťažnosť žalobcu zamietla ako nedôvodnú. Za nesprávny úradný postup označil žalobca v žalobe aj
postuppríslušníkaPZvtrestnomkonaníČVS:ORP-215/VK-VK-2017spočívajúcivtom,žepríslušníkPZ
nekonal na základe záväzného pokynu prokurátorky a opakované trestné oznámenie podané žalobcom
procesne neukončil v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 Trestného poriadku, ale vec ukončil vo forme
prípisu zo dňa 10. 06. 2017 s tým, že nakoľko ide o opakované trestné oznámenie, s poukázaním na

zásadu „ne bis in idem“ už rozhodovať nebude. Na základe žiadosti žalobcu o preskúmanie postupu
policajta vykonala Okresná prokuratúra Veľký Krtíš v danej veci šetrenie, ktorého výsledkom bolo
osvojenie
si záverov v písomnom podaní príslušníka PZ zo dňa 10. 06. 2017 (list Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš
sp. zn. 1 Pn 178/17/6610-12 zo dňa 03. 07. 2017). Ďalej Ministerstvo vnútra SR poukázalo na to, že

súd nemôže pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. ako predbežnú
otázku riešiť, či v predchádzajúcom konaní došlo k nezákonnému rozhodnutiu, alebo nesprávnemu
úradnémupostupuzostranypríslušnéhoorgánu,alebokonkrétnejosobynakoľkosúdniejerevíznymani
kontrolným orgánom, ktorý by mal príslušnosť preskúmavať správnosť a zákonnosť rozhodnutia alebo
úradného postupu. V oboch prípadoch príslušný kompetentný orgán preveril postupy a rozhodnutia

Orgánovčinnýchvtrestnomkonaní,pričomnezistilžiadnehmotnoprávnečiprocesnoprávnepochybenia
v dôsledku ktorých by bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup a ktoré by zakladali žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody. Postup príslušníka PZ v predmetnom trestnom konaní nie jemožné podľa žiadnych kritérií vyhodnotiť, ako nesprávny úradný postup, preto základná a nevyhnutná
podmienka na priznanie nároku
na náhradu škody v tomto prípade nebola splnená. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou

na priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je existencia škody a príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Pretože zák. č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škoda, ani neupravuje rozsah jej náhrady, je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy § 442 Občianskeho zákonníka a škodu
vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenie, predovšetkým peňažného. Vzhľadom na uplatnenú námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu je objektívne vylúčené čo i len hovoriť o akejsi škode v prípade osoby žalobcu. Aj
napriek tejto skutočnosti poukazuje na absenciu akéhokoľvek dôkazu o tom, že by žalobcovi vznikla
škoda v požadovanej výške. Jediné na čo žalobca v súvislosti s náhradou škody a jej výškou v žalobe
poukazuje je nespavosť a nechutenstvo do jedla, čo malo mať za následok nadmerný úbytok hmotnosti

žalobcu. Z tvrdení v žalobe sa javí, že tieto negatívne následky neboli zapríčinené údajným nesprávnym
postupom príslušníka PZ, ale smrťou nebohej matky žalobcu. Teda poukazuje na to, že ani ďalšia
nevyhnutná podmienka na priznanie nároku
na náhradu škody, ktorou je vznik škody, v tomto prípade nebola splnená. Z tohto dôvodu nárok žalobcu
považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť.

5. Podaním zo dňa 22. 10. 2019 súd oznámil žalobcovi, Generálnej prokuratúre SR, ako aj Ministerstvu
vnútra SR, že v spore bude konať s Ministerstvom vnútra SR ako orgánom konajúcim v mene štátu, a to s
poukazom na ustanovenie § 1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písm.

a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v
oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná
na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Tým,
že v predmetnom spore došlo ku škode v oblasti, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a
Generálnej prokuratúry SR, avšak v tejto veci začalo ako prvé konať Ministerstvo vnútra SR, preto potom

súd bude konať s Ministerstvom vnútra SR.

6. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby.

7. Poverená zamestnankyňa Ministerstva vnútra SR na pojednávaní uviedla,

že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 09. 09. 2019 a navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Z pripojeného spisu OO PZ Veľký Krtíš sp. zn. ČVS: ORP-452/VK-VK-2016 súd zistil, že na OO PZ
Veľký Krtíš bolo dňa 28. 11. 2016 Okresnou prokuratúrou Veľký Krtíš doručené trestné oznámenie V.. Y.
Z. zo dňa 28. 10. 2016, ktoré mu bolo postúpené Generálnou prokuratúrou SR. Uznesením zo dňa 28.

12. 2016 ČVS: ORP-452/VK-VK-2016 poverený príslušník PZ podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku vec z podozrenia z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa
mala dopustiť Z.. L. N., I.. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom O. N., O. XXX/XX tým, že dňa 29. 11. 2015
v čase zhruba okolo 0.55 hod. mala ako zdravotná sestra / asistentka DDaDSS Veľký Krtíš, ul. A. H.
Škultétyho 329/102, nesprávne konať a postupovať v rámci povinností vyplývajúcich z jej zamestnania

a to tým spôsobom, že F. Z., ktorá ju privolala, že sa jej ťažko dýcha a má bolesti na hrudníku, túto
posadila, zmerala jej tlak a privolala ošetrovateľov, kým ona išla zavolať rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá
ju po príchode upovedomila, že jej je nevyhnutný prevoz do NsP Veľký Krtíš, ktorý ako plne svojprávna
osoba odmietla, pričom po odchode RZP vyslovila na zdravotnú sestru / asistentku Z.. L. N.Š. vetu, že
odkedy je v danom zariadení ju obrala o veľa rokov života, čím sa podľa V.. Y. Z. priznala k tomu, že tejto

vete predchádzal taký stav, že sa jeho matka dostala do rozčúlenia, po príchode V.. Y. Z. do DDaDSS v
ranných hodinách dňa 29. 11. 2015 jeho matka už s hospitalizáciou súhlasila, po prevoze do NsP Veľký
Krtíš dňa 30. 11. 2015 zomrela na kardiopulmunálne zlyhanie, čím podľa V.. Y. Z. mohlo dôjsť k takému
stavu, že F. Z., I.. XX. XX. XXXX, za života bytom naposledy v DDaDSS, A. H. Škultétyho 329/102, Veľký
Krtíš mohla Z.. L. N. svojim správaním ublížiť na zdraví a tým urýchliť smrť odmietol, nakoľko nie je

dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V odôvodnení
svojho uznesenia poverený príslušník PZ okrem iného uviedol, že má za to, že v danom prípade neboli
naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, alebo priestupku, nakoľko zo
strany Z.. L. N. a zariadenia DDaDSS boli poskytované sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, soc. rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť a ďalšia

starostlivosť v rámci zákonných možností, pričom tieto prevažne odmietala a ako plne svojprávna osoba
odmietla hospitalizáciu, načo
po prevoze do NsP vo Veľkom Krtíši dňa 30. 11. 2015 zomrela. Zo zabezpečených dôkazov nevyplynulo
žiadne porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúce z postavenia Z.. L. N., či iných pracovníkov DDaDSS
Veľký Krtíš, ktoré im ukladá zákon. Ďalej poverený príslušník PZ v odôvodnení uznesenia podotkol,

že za porušenie dôležitej povinnosti je možné považovať len porušenie takej povinnosti, ktorá ma za
danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, pričom takéto porušenie
dôležitej povinnosti ako to vyplýva zo zabezpečenej dôkaznej situácie, zistené nebolo. Z dôkaznej
situácienevyplývažiadnapríčinnásúvislosťmedzikonanímZ..L.N.,resp.ďalšíchpracovníkovDDaDSS
Veľký Krtíš, ktorá by mala viesť k prípadným následkom prečinu, čím považuje odmietnutie veci podľa
§ 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku za dostatočne odôvodnené. Proti tomuto uzneseniu podal

žalobca sťažnosť. Okresná prokuratúra Veľký Krtíš uznesením zo dňa 13. 01. 2017 1Pn 279/16/6610-12
sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Prokurátorka okresnej prokuratúry v odôvodnení uznesenia uviedla,
že na základe zabezpečených listín, zápisnice o výsluchu Z.. L.G. N. považuje rozhodnutie povereného
príslušníka OO PZ Veľký Krtíš
z 28. 11. 2016 o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku za zákonné. Dňa 27.

02. 2017 V.. Y. Z. požiadal o umožnenie nazrieť do vyšetrovacieho spisu a vyhotovenia kópií písomností
z vyšetrovacieho spisu. Dňa 03. 03. 2017 bol povereným príslušníkom PZ spísaný záznam o odopretí
nazretia do vyšetrovacieho spisu, z ktorého vyplýva, že V.. Y. Z. má postavenie oznamovateľa, ktorému
ustanovenie § 69 Trestného poriadku neumožňuje nazerať do vyšetrovacieho spisu a obstarávať si na
svoje trovy kópie spisov a ich časti. Kto je v trestnom konaní poškodeným upravuje § 46 ods. 1 Trestného

poriadku, z ktorého je zrejmé, že poškodenou osobou v predmetnom trestnom konaní je nebohá F. Z.,
matka oznamovateľa. Okresná prokuratúra v podaní zo dňa 08. 03. 2017 uviedla, že z ustanovenia
§ 69 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, ktoré osoby môžu nazerať do vyšetrovacieho spisu, pričom
V.. Y. Z. mal v tomto trestnom konaní postavenie oznamovateľa, nie poškodenej osoby. V trestnom
konaní, ktoré bolo vykonávané na základe jeho trestného oznámenia bolo zistené, že nebohá matka

oznamovateľa F. Z. nebola osobou poškodenou, nebolo preukázané, že by menovanej bola spôsobená
akákoľvek škoda, preto postup povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ, kedy tento odoprel
oznamovateľovi nazretie
do vyšetrovacieho spisu, bol zákonný. Z vyšetrovacieho spisu OO PZ Veľký Krtíš č. ORP-215/VK-
VK-2017 vyplýva, že V.. Y. Z. doručil opakované trestné oznámenie Generálnej prokuratúre SR dňa 24.

03. 2017, ktoré bolo postúpené Obvodnému oddeleniu PZ Veľký Krtíš dňa 02. 06. 2017. Listom zo dňa
10. 06. 2017 poverený príslušník PZ V.. Y. Z. oznámil, že naštudovaním trestného oznámenia zo dňa
21. 03. 2017 a vyšetrovacieho spisu vedeného na OO PZ Veľký Krtíš pod ČVS: ORP-452/VK-VK-2016
bolo zistené, že uvedené veci sú obsahovo rovnaké a nové trestné oznámenie neobsahuje žiadne nové
skutočnosti. Vo veci vedenej pod ČVS: ORP-452/VK-VK-2016, kde sa konalo o jeho trestnom oznámení

zo dňa 28. 10. 2016, už bolo rozhodnuté uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 01. 2017.
Na základe tohto bol V.. Y. Z. upovedomený, že sa jedná o duplicitné oznámenie, lebo o jeho trestnom
oznámení zo dňa 28. 10. 2016 už bolo právoplatne rozhodnuté, preto sa o jeho trestnom oznámení
zo dňa 21. 03. 2017 označenom ako „Opakované trestné oznámenie“ podľa zásady trestného konanie

ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) už rozhodovať nebude. Dňa 20. 06. 2017 V.. Y. Z. doručil
Obvodnému oddeleniu PZ Veľký Krtíš sťažnosť proti nečinnosti povereného príslušníka PZ, v ktorej
okrem iného uviedol, že sa nejedná o duplicitné trestné oznámenie, pretože o jeho trestnom oznámení
zo dňa 28. 10. 2016 síce už bolo v súlade s Trestným poriadkom právoplatne rozhodnuté, ale bolo
rozhodnuté iba o časti skutku obsahujúcu jeden útok vedený voči jeho matke, pričom opakované trestné

oznámenie obsahuje zvyšnú časť skutku, ktorá pozostáva z dvoch útokov vedených voči jeho matke v
rôznych časových intervaloch, o ktorej zvyšnej časti skutku nebolo rozhodnuté v pôvodnom uznesení,
preto nie je obsahovo rovnaké ako trestné oznámenie zo dňa 28. 10. 2016. Prokurátorka okresnej
prokuratúry listom zo dňa
03. 07. 2017 pod č. 1Pn 178/17/6610-12 V.. Y. Z. oznámila,

že si osvojila závery uvedené v písomnom podaní povereného príslušníka Obvodného oddelnia PZ
Veľký Krtíš z 10. 06. 2017, ktorým poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš ukončil
trestné oznámenie oznamovateľa z 21. 03. 2017. V spise č. ORP-215/VK-VK-2017 bol povereným
príslušníkom PZ dňa 23. 03. 2018 vypracovaný záznam o odopretí nazretia do vyšetrovacieho spisuoznamovateľovi V.. Y. Z., nie je mu možné umožniť nazretie do trestného spisu, nakoľko tento má len
postavenie oznamovateľa. Ďalej sa v zázname sa uvádza, že vec vedená na OO PZ Veľký Krtíš pod
ČVS: ORP-452/VK-VK-2016 bola uznesením povereného príslušníka PZ odmietnutá, toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 01. 2017 a „opakované trestné oznámenie“ zo dňa 21. 03. 2017
bolo vyhodnotené ako duplicitné oznámenie, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, preto podľa
zásady trestného konania ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) už rozhodovať nebude, o čom bol
oznamovateľ upovedomený a toto upovedomenie prevzal 19. 06. 2017. V.. Y. Z. písomným podnetom zo
dňa 07. 07. 2017, ktorý adresoval riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici žiadal odňatie

veci vedenej na OO PZ Veľký Krtíš pod ČVS: ORP-215/VK-VK-2017 a prikázanie veci na ďalšie konanie
inému odboru poriadkovej a dopravnej polície v Banskobystrickom kraji z dôvodu nečinnosti povereného
príslušníka PZ. Z listu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa
13. 07. 2017 č. KRPZ-BB-OPP-246-001/2017 vyplýva, že bola vykonaná kontrola vyšetrovacích spisov
vedených na OO PZ Veľký Krtíš pod ČVS: ORP-452/VK-VK-2016 a ČVS: ORP-215/VK-VK-2017 s tým,
že vyšetrovací spis ČVS: ORP-452/VK-VK-2016 bol dňa 28. 12. 2016 právoplatne ukončený uznesením

o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Pokiaľ ide o spis vedený pod ČVS:
ORP-215/VK-VK-2017 poverený príslušník PZ postupoval v zmysle stanoviska Krajskej prokuratúry
Banská Bystrici zo dňa 21. 09. 2009 pod 1Kn 173/09-3, podľa ktorého Generálna prokuratúra SR
poukázala na to,
že „v prípadoch, keď o trestnom oznámení oznamovateľa bolo už orgánmi činnými v trestnom konaní

podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku právoplatne rozhodnuté a oznamovateľ následne po
takomto právoplatnom rozhodnutí o jeho trestnom oznámení podá opätovne orgánom činným v trestnom
konaní nové trestné oznámenie s rovnakým obsahom, ktoré neobsahuje žiadne nové skutočnosti,
orgány činné v trestnom konaní o tomto novom trestnom oznámení už podľa Trestného poriadku
nerozhodujú, oznamovateľa len písomne upovedomia, že o obsahovo rovnakom trestnom oznámení

už bolo právoplatne rozhodnuté“, a teda postupoval správne. Z tohto dôvodu nie je dôvod na vydanie
príkazu na odňatie veci odboru poriadkovej a dopravnej polície OR PZ Veľký Krtíš a prikázanie veci
inému odboru poriadkovej a dopravnej polície v Banskobystrickom kraji.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným spôsobom.

10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b), m) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník
policajného zboru, a

1) prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo

2) vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

m) orgán príslušný podľa písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15) ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí
do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných
orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

11. Podľa § 9 ods.1,3,4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ,štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb
a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu
Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (3) Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného

zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo

povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

13. Podľa § 16 ods. 1, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý

bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade
škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty
na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

14. Podľa ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú zákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza

sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a).

15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V prvom rade sa súd

zaoberal tou skutočnosťou, ktorý orgán je oprávnený konať v mene štátu v predmetnom spore. Žalobca
v žalobe označil Slovenskú republiku 2 krát tým, že oprávnené je za ňu konať je Ministerstvo vnútra
Slovenskejrepubliky,akoajGenerálnaprokuratúraSlovenskejrepubliky.Žalobcauviedol,žesiuplatňuje
náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, na základe tých istých skutkovýchokolností, pričom ako prvé začalo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nakoľko žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku mu bola doručená dňa 06. 11. 2017, zatiaľ čo Generálnej prokuratúre
bola doručená dňa 07. 11. 2017 s tým, že potom mal súd za to, že ku škode došlo v oblasti verejnej

moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci a s prihliadnutím na to, že žiadosť bola
podaná na obidva príslušné orgány, ako prvé začalo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
je orgánom príslušným v zmysle ustanovenia § 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z. Túto skutočnosť
stranám sporu súd oznámil. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie zo strany žalobcu, ktorá námietka
bola vznesená Ministerstvom vnútra SR súd poukazuje na to, že právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda,tedanarozdiel
od náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím kedy sa práva na náhradu škody môže dovolať
len účastník konania, práva na náhradu škody nesprávnym úradným postupom sa môže domáhať aj
tretia osoba, teda v tomto prípade podľa názoru súdu aj oznamovateľ trestného oznámenia. Preto mal
súd za to, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaný.

16. Pokiaľ ide o meritum veci, žalobca preukázal, že predtým ako podal žalobu na súd, podal žiadosť
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, čím splnil povinnosť
ustanovenú zákonom o predbežnom prerokovaní svojho nároku na náhradu škody. Žalovaný nárok
žalobcu neuspokojil ani ho neuznal, preto sa žalobca uspokojenia svojho nároku domáha na súde.

Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom povereného
príslušníka PZ, ktorý vidí v tom, že tento nedostatočne vykonal dokazovanie, ktorého následkom
je vydanie vecne nesprávneho uznesenia, a tým neexistencia rozhodnutia vo veci resp., že nebolo
rozhodnuté celej veci popisovanej v trestnom oznámení, súd poukazuje na to, že za nesprávny úradný
postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim

rozhodnutímnesprávnevyhodnotilpodmienkyjehovydaniaavdôsledkutohojenímvydanérozhodnutie
nesprávne, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností.
Za nesprávny úradný postup nemožno považovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu
rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia
a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach (napríklad 5Cdo/126/2009, 3Cdo/220/2010,

4Ncdo/11/2010) vysvetlil, že „nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia,
a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ
totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje, hodnotí podklady pre

rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho, správneho
rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia
a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.).“ Pokiaľ žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť
do vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-452/VK-VK-2016 súd sa stotožnil s tým, že v tomto smere išlo o

dôvodné odopretie, nakoľko V.. Y. Z. v tom čase mal postavenie oznamovateľa, ktoré mu neumožňovalo
nazerať do vyšetrovacieho spisu, pričom z ustanovenia § 46 ods. 1 Trestného poriadku (v tom čase
účinného) vyplývalo,
kto je v trestnom konaní poškodeným. Ďalšie skutočnosti v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
vo veci ORP-452/VK-VK-2016 žalobca neoznačil, pričom súd poukazuje

na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., kde je uvedené, že pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa policajného zboru, povereného príslušníka policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúce v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov

v konaní možno vychádzať len z výsledku vybavenia žiadosti o preskúmaní postupu vyšetrovateľov
policajného zboru, povereného príslušníka policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy, alebo
povereného pracovníka finančnej správy, prokurátorom. V predmetnej veci súd poukazuje na to, že
sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vydanému povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Veľký
Krtíš z 28. 12. 2016 pod č. ORP-452/VK-VK-2016 o odmietnutí veci bola prokurátorkou Okresnej

prokuratúry dňa 13. 01. 2017
1Pn /279/16/6610-12 ako nedôvodná zamietnutá. Taktiež prokurátorka Okresnej prokuratúry v podaní
zo dňa 08. 03. 2017 uviedla, že bol správny postup príslušníka PZ, pokiaľ tento neumožnil nahliadnuť
do vyšetrovacieho spisu V.. Y. Z..Súd zdôrazňuje to, že ani v jednom rozhodnutí sa neuvádza, že by zo strany povereného príslušníka
PZ došlo k porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote
alebo že by bola konštatovaná nečinnosť resp. zbytočné prieťahy v tomto konaní. Pokiaľ ide o nesprávny

úradný postup v súvislosti s vecou č. ORP-215/VK-VK-2017 s tým, že žalobca uviedol, že nebol správny
postup povereného príslušníka PZ pokiaľ podal opakované trestné oznámenie, že sa nemalo jednať o
duplicitné oznámenie. Súd poukazuje
na to, že orgány činné v trestnom konaní rozhodujú o skutku, nie o právnej kvalifikácii, pričom skutok
v opakovanom trestnom oznámení bol totožný so skutkom (vymedzený skutkovými okolnosťami), ktorý

bol preverovaný Obvodným oddelením PZ Veľký Krtíš pod ČVS:ORP-452/VK-VK-2016.Pokiaľ poverený
príslušník PZ listom zo dňa 10. 06. 2017
č. ČVS:ORP-2015/VK-VK-2017 oznámil V.. Y. Z., že sa jedná o duplicitné oznámenie, lebo o jeho
trestnom oznámení už rozhodnuté bolo, tento postupoval v zmysle stanoviska Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica zo dňa 21. 09. 2009 pod
1Kn 173/09-3, v ktorom Generálna prokuratúra SR uviedla, že v prípadoch, keď o trestnom oznámení

oznamovateľa bolo už orgánmi činnými v trestnom konaní podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku právoplatne rozhodnuté a oznamovateľ následne po takomto právoplatnom rozhodnutí o jeho
trestnom oznámení podá opätovne orgánom činným v trestnom konaní nové trestné oznámenie s
rovnakým obsahom, ktoré neobsahuje žiadne nové skutočnosti, orgány činné v trestnom konaní o tomto
novom trestnom oznámení

už podľa Trestného poriadku nerozhodujú, oznamovateľa len písomne upovedomia,
že o obsahovo rovnakom trestnom oznámení už bolo právoplatne rozhodnuté (podanie Krajského
riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 13. 07. 2017 č. KRPZ-BB-OPP-246-001/2017 nachádzajúce sa
vo vyšetrovacom spise ORP-215-VK-VK-2017). Ani v tejto veci žalobca ďalšie skutočnosti v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom vo veci ORP-452/VK-VK-2016 žalobca neoznačil, pričom aj tu súd

poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., kde je uvedené, že pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa policajného zboru, povereného príslušníka policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúce v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len

z výsledku vybavenia žiadosti o preskúmaní postupu vyšetrovateľov policajného zboru, povereného
príslušníka policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy, alebo povereného pracovníka finančnej
správy, prokurátorom. Z uvedeného vyplýva, že nebola preukázaná nečinnosť povereného príslušníka
PZ, pričom Okresná prokuratúra Veľký Krtíš listom zo dňa 03. 07. 2017 pod č. 1Pn 178/17/6610-12 V..
Y. Z. oznámila, že si osvojila závery uvedené v písomnom podaní povereného príslušníka Obvodného

oddelenia PZ Veľký Krtíš z 10. 06. 2017, ktorým poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Veľký
Krtíšukončiltrestnéoznámenieoznamovateľaz21.03.2017.Nazáklade vyššieuvedenýchskutočností
dospel súd k záveru, že nebol preukázaný prvý zákonný predpoklad pre priznanie náhrady škody, a to
nesprávny úradný postup povereného príslušníka PZ vo veciach ORP-452/VK-VK-2016, ORP-215-VK-
VK-2017, preto sa potom súd ďalšími predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu nezaoberal. S

prihliadnutím na to, že žalobca podal žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody len z titulu nesprávneho úradného postupu, súd
posudzoval škodu len z hľadiska nesprávneho úradného postupu, ktorý preukázaný nebol, preto potom
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd návrh na žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne
Z.. N. zamietol, pretože podľa názoru súdu by jej výpoveď nemala žiadny vplyv na rozhodnutie

predmetného sporu. Záverom súd zdôrazňuje to, že v civilnom konaní nemôže vykonávať dôkazy na
zistenie skutočností vyplývajúcich z trestného oznámenia žalobcu v trestnom konaní.

17. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
a to na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu potom súd voči žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2
Civilnéhosporovéhoporiadkuovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa

podáva na Okresnom súdeVeľký Krtíš písomne v 2 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj
osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému
rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.